Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114214085.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave,
Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina
Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. XXX, t. č. na neznámom
mieste, zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou P. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu F., o
zaplatenie 50,70 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.

9C/273/2014-30 zo 16.4.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná j e p o v i
n n á nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 50,70 eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70
eur a súčasne aj nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal trovy vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur. Pokiaľ

ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, uviedol, že senát 9C vo veciach dopravných podnikov (a
iných formulárových žalôb) tieto nepriznáva. Robí tak napriek tomu, že Krajský súd v Prešove v tejto
oblasti rozhoduje rôzne. Procesný súd vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
ČR, ktorá síce záväzná priamo nie je, na senát 9C však pôsobí presvedčivosťou svojho výkladu. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4MCdo 21/2009, sp. zn. 6 M
Cdo 5/2013, ako aj na nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/2012 z 25.7.2012, III. ÚS 2985/14 a

rozhodnutie tohto súdu sp. zn. I. ÚS 3372/11, z ktorých podstatné časti v dôvodoch rozsudku doslovne
cituje. Vzhľadom na vyššie uvedené zotrval na názore, že náhrada trov právneho zastúpenia žalobcovi
nepatrí, nakoľko nemá k dispozícii argumenty, ktoré by predčili argumenty vyššie uvedené.

Proti rozsudku, len v časti trov konania, podal žalobca odvolanie. Navrhol rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v požadovanej výške. V odvolaní

namieta predovšetkým nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa spočívajúcom v nesprávnej
aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s prílišným znížením prisúdenej náhrady. Poukázal na
ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho,
ktorý uzneseniami sp. zn. 7Co 32/2009 a sp. zn. 7Co 64/2009, ako aj inými, zmenil v obdobných
prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením, že „aj v
konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie uvedených

zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť strán účastníkov konania (§ 1, § 18
O.s.p.) a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdnyproces (čl. 46 Ústavy SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o
drobný spor a len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.“ Ďalej konštatoval, že zákon
nedefinuje pojem „neprimerané“ a tiež odkazuje na dôvodovú správu k novelizácii O.s.p. realizovanej

zákonom č. 384/2008, v zmysle ktorej je možné ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aplikovať len v prípade, keď
trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. O takýto prípad
tu však nešlo, pričom súd prvého stupňa svojím rozhodnutím fakticky poprel právo žalobcu nechať
sa zastúpiť advokátom, resp. poprel právo advokáta na odmenu. V súdenej veci poskytnuté právne
služby pre žalobcu označil za náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť,

ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov
predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania. Tvrdí, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu
na začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi
SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase podávania
návrhu na začatie konania vo veci samej . V tejto súvislosti zdôraznil, že žiadne ustanovenie právnej

normy neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Rovnako v
zmysle bodu 29 Preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007
by vo veciach s nízkou hodnotou sporu „... neúspešná strana mala znášať trovy ...“.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Predmetom konania vo veci samej bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur

na úhrade cestovného s príslušnou sankciou za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Tejto
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri aplikácii tohto ustanovenia je teda dôvodný záver o priznaní náhrady trov konania účastníkovi
úspešnému v konaní. Zároveň však treba mať na zreteli aj ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré použil
súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia. Poukazuje na to, že ide o drobný spor. Proti
tomuto nemožno mať ani zo strany odvolacieho súdu výhradu. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v

priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor;
za drobné spory sa však nepovažujú veci vymenované v ods. 2 tohto ustanovenia (do ktorých rámca
ale prejednávaná vec nespadá). Z výkladu citovaného ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s použitím logickej
argumentácie treba uzavrieť, že sa za drobný spor považujú nielen tie spory, u ktorých v priebehu
konania došlo k poklesu spornej sumy na 1.000,- eur a menej, ale aj tie spory, ktoré už od samého

začiatku nedosiahli v požiadavke peňažného plnenia sumu 1.000,- eur. Aj v predmetnej veci teda ide
o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie zakotvuje výnimku zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za
výsledok konania danej v ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania či
zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v
spore, a to za splnenia dvoch zákonom stanovených podmienok pre takýto postup. Musí ísť o povahu

sporu, teda, že ide o spor drobný, a druhou podmienkou je to, že trovy konania sú neprimerané voči
pohľadávke, ktorá je predmetom konania vo veci samej. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo
zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Je teda vecou úvahy súdu
ako zákonom mu zverené moderačné oprávnenie vzhľadom na konkrétne osobitosti prípadu bude
uplatňovať. Uvedené samozrejme neznamená, že súd môže dotknuté zákonné ustanovenie využiť bez

akýchkoľvek limitov. Ak ho chce aplikovať, je povinnosťou súdu ho aj náležite odôvodniť.

Odvolateľ namieta závermi, ktoré by mali vyplynúť z dôvodovej správy k návrhu príslušného zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že dôvodová správa môže slúžiť len ako jedno z východísk pre orientáciupri ozrejmení úmyslu zákonodarcu pri schvaľovaní príslušnej legislatívnej normy. Samotná dôvodová
správa nie je pre súd záväzná. Toto mal odvolací súd na zreteli najmä v súvislosti s tým, ak odvolateľ
zdôrazňuje, že by malo ísť o trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka.

Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je rozhodujúcim to, či je výška požadovanej náhrady trov konania
k výške uplatňovanej pohľadávky v zjavnom nepomere, či ide o stav neprimeranosti takýchto súm.
Argumentácia žalobcu o tom, že neprimeranosť trov prichádza do úvahy len v prípade, ak tieto aspoň
dvojnásobne prevyšujú pohľadávku, nemá preto oporu v texte zákona. Rovnako nemožno súhlasiť s
odvolateľom, ak odkazuje na bod 29 Preambuly vyššie označeného Nariadenia ES. Tento odkaz je

neúplný a vo svojej podstate sa zdá byť aj účelovým. Dotknutý bod síce obsahuje vetu „trovy konania
by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech“, ale zároveň jeho obsahom je aj formulácia „... súd
by mal nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť trovy konania..., ktoré sú
úmerné hodnote pohľadávky alebo sú nevyhnutné“. Uvedenej deklarácii Preambuly zodpovedá i článok
16 samotného Nariadenia ES č. 861/2007.

V prejednávanej veci žalobca vo veci samej požadoval od žalovanej zaplatenie 50,70 eur. Trovy
prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil na sumu 105,20
eur. Trovy konania (súdny poplatok) vo výške 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia žiada vo výške 88,70
eur, a to za 3 úkony právnej služby (za prevzatie zastúpenia, za zaslanie pokusu o zmier - výzvy na
zaplatenie pohľadávky, ďalšiu poradu s klientom a potom aj za písomné podanie žaloby). Výšku tarifnej

odmeny za každý z týchto troch úkonov vyčísľuje s odkazom na sumu 16,60 eur. Okrem toho žiada
priznať náhradu režijného paušálu po 8,04 eur + DPH.

Pred samotnou aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je potrebné u každého uplatňovaného úkonu právnej
služby posudzovať aj jeho účelnosť, a to v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznanie náhrady trov konania

úspešnému účastníkovi je totiž podmienené účelnosťou vynaložených trov. Odvolací súd je toho názoru,
že úkon, ktorý žalobca realizoval cez zástupcu, v označení ako „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“,
nie je možné posúdiť ako úkon realizovaný v súdnom konaní, za ktorý je možné priznať žalobcovi nárok
na náhradu trov konania. Úkon, ktorý sa mal žalobcom realizovať, je v podstate listom z 13.1.2014
(vo fotokópii na č. l. 4 spisu). Bol realizovaný pred začatím predmetného konania a odvolací súd je

toho názoru, že išlo o neúčelný a formálny úkon vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu a nie
odborné právne vedomosti (aktualizácia vopred pripraveného tlačiva o osobných údajoch žalovaného).
Tento úkon teda nemožno považovať ako úkon realizovaný účelne pre uplatňovanie či bránenie práva
v súdnom konaní. Pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p. by bolo tak možné priznať žalobcovi len náhradu
zaplateného súdneho poplatku i náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to za

prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie žaloby, v oboch prípadoch pri tarifnej odmene podľa § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 16,60 eur, k tomu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. - 2 x paušálnu náhradu po
8,04 eur a zvýšenie o 20% DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.). Súčet zaplateného súdneho poplatku, t.j. 16,50
eur + súčet trov právneho zastúpenia (2 x 16,60 eur + 2 x 8,04 eur + DPH) predstavuje sumu 75,64 eur.

Suma uplatňovanej istiny 50,70 eur, posudzovaná cez hospodárnosť konania v jej elementárnej podobe,
je vzhľadom k uplatňovanej a do úvahy prichádzajúcej priznávanej náhrade trov konania vo výške 75,64
eur, neprimeranou. Neprimeranosť treba vidieť v kontexte s ďalšími osobitosťami prípadu. Súdu aj z
iných prejednávaných vecí toho istého účastníka (žalobcu) je známe, že ide o hromadne uplatňované
pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých

úkonov právnej služby. Vypracovanie žaloby v predmetnej veci, či iných podobných žalôb, si, aj podľa
názoru odvolacieho súdu, vyžaduje prakticky na vzoroch takýchto podaní, či na ich elektronickom
vyhotovení, zmenu len základných údajov, a to týkajúcich sa označenia žalovaného, dátumu cestovania
bez cestovného lístka. Žaloby, ktoré žalobca podáva, sú z hľadiska právnej argumentácie totiž absolútne
totožné a menia sa len údaje o cestujúcom, či čase cestovania na linke mestskej dopravy. Zdá

sa, že prepisovanie takýchto údajov zo záznamu revízora do súdneho podania je jednoduchou
administratívnou činnosťou a nie odborne právne náročným a zložitým procesom, ako sa to snaží
argumentovať odvolateľ.

Za takéhoto stavu odvolací súd, riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami, dospel k záveru, že v

prejednávanej veci je primerané priznať žalobcovi náhradu trov konania rovnajúcu sa výške priznanej
istiny.Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadom trov
konania zmenil a žalobcovi priznal na náhrade trov konania sumu 50,70 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania v celom rozsahu úspešný a preto podľa § 142 ods. 2
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nemá na náhradu jeho trov právo. Naproti tomu druhej procesnej
strane, t.j. žalovanej, v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy ani nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.