Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201680
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013201680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci navrhovateľky:
D., bytom D. XX, B., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, so sídlom
Trieda SNP 75, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.
8021/2003-5, R.z.: 45283/2013 zo dňa 2. októbra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/59/2013-14 zo dňa 12. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/59/2013-14
zo dňa 12. decembra 2013 m e n í tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 8021/2003-5, R.z.:

45283/2013 zo dňa 2. októbra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24Sp/59/2013-14 zo dňa 12. decembra 2013 potvrdil
rozhodnutie odporcu 8021/2003-5, R.z.:45283/2013 zo dňa 2. októbra 2013, ktorým odporca nepriznal
navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o bezplatnej právnej pomoci“) z dôvodu, že navrhovateľka nespĺňala podmienku stanovenú
zákonom - stav materiálnej núdze.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil so závermi rozhodnutia odporcu, ktorý
zistil, že započítateľný príjem navrhovateľky presahuje 1,6-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu (zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4-násobku) a preto navrhovateľka nespĺňa

jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č.
327/2005 Z. z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa § 6a ods. 1
citovaného zákona. Odporca z podkladov predložených navrhovateľkou zistil, že navrhovateľka mala v
posudzovanom období priemerný čistý započítateľný mesačný príjem vo výške 382,47 €, ktorý nesporne
a preukázateľne presahoval výšku 1,6-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Krajský súd ďalej uviedol, že nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, ktorá sa dožadovala
považovať matku za spoločne posudzovanú osobu na účely zistenia jej príjmu ako žiadateľky o právnu

pomoc. Zo znenia zákona je zrejmé, že rodič posudzovanej plnoletej fyzickej osoby ako ďalšia spoločne
posudzovaná plnoletá fyzická osoba v ustanovení § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime
uvedená nie je. Poukázal na to, že Centrum právnej pomoci môže postupovať podľa § 6b ods. 1 a 2 iba v
prípadoch hodných osobitného zreteľa a je nevyhnutné všetky primerané okolnosti poskytnutia právnejpomoci uviesť už v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, prípadne do vydania rozhodnutia správneho
orgánu, pričom navrhovateľka takto nepostupovala. Odporca preto nemal povinnosť konať a posudzovať
primeranosť dôvodov pre poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b zákona č. 327/2005 Z. z.

Krajský súd poukázal na to, že podľa ustanovenia § 6b zákona č. 327/2005 Z. z. ide iba o možnosť
takúto právnu pomoc poskytnúť, nie povinnosť. V danom prípade navrhovateľka poukazovala len
na nezohľadnenie matky ako spoločne posudzovanej osoby. Odporca pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia neskúmal podmienky podľa ustanovenia § 6b citovaného zákona, ale prvotne skúmal a

zistil, že započítateľný príjem navrhovateľky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima a tiež aj
1,6-násobku životného minima a za daného stavu teda nebol povinný skúmať žiadne iné kritériá. Z
uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil. Navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal a zároveň ju
zaviazalzaplatiťsúdnypoplatokpodľa§2ods.4zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,nakoľkoje
poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola

úspešná.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v lehote ustanovenej zákonom odvolanie a žiadala, aby
najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil. V odvolaní opätovne uviedla, že jej príjem má klesajúcu
tendenciuvzhľadomnaoslabenieCZK.Vodvolaníďalejuviedla,žejejmatka,ktorásňoužijevspoločnej

domácnosti má zníženú pomoc v hmotnej núdzi a nedosahuje ani životné minimum. V zmysle zákona o
rodine je dieťa povinné postarať sa o rodiča ak tento nemá dostatok finančných prostriedkov pre svoje
živobytie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že pri nepriznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci postupoval v súlade so zákonom o bezplatnej právnej pomoci, keď dospel k záveru, že
navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je

potrebné vyhovieť.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak

konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či

zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi.

Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie, ktorým odporca odňal navrhovateľovi nárok
na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o bezplatnej právnej pomoci z dôvodu,
že navrhovateľ sa nenachádza v stave materiálnej núdze.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej

pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ac) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6a ods. 1 veta prvá zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjem fyzickej osoby presahuje
1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-
násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má
právonaposkytnutieprávnejpomociurčenýmadvokátomalebocentromprisplnenípodmienkyfinančnej
účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa

§ 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté.

Podľa § 6b ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej
pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej
účasti.

Podľa § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Všeobecným predpisom o správnom konaní, na ktorý odkazuje zákon o bezplatnej právnej pomoci, je
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„správny poriadok“).

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a

námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o bezplatnej právnej pomoci je zrejmé, že právna pomoc podľa
tohto zákona je fyzickým osobám poskytovaná pri splnení podmienok uvedených v zákone, pričom
pokiaľ ide o podmienku materiálnej núdze, teda nepresiahnutia určenej hranice príjmu žiadateľa, ktorá

bola dôvodom odňatia priznanej právnej pomoci v prejednávanom prípade, je zrejmé, že zákonodarca
stanovil viacero „režimov“, resp. „variant“, kedy je žiadateľovi právna pomoc poskytnutá, pričom tieto
režimy sa odlišujú výškou príjmu žiadateľa, ďalšími okolnosťami prípadu, ako aj samotnou povahou
nároku v tom zmysle, či je na priznanie právnej pomoci právny nárok alebo jej priznanie je ponechané
na vôli odporcu.

Ustanovenia § 6 a 6a zákona o bezplatnej právnej pomoci upravujú podmienky, za splnenia ktorých
vzniká žiadateľovi právo na poskytnutie právnej pomoci priamo zo zákona, a to buď bez finančnej účasti
alebo s finančnou účasťou žiadateľa.

V ustanovení § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci zákonodarca zakotvil oprávnenie odporcu
zvážiť poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa aj
v prípadoch, ktoré vykračujú poza pevné hranice podmienok upravených v § 6 a 6a tohto zákona.
Priznanieprávnejpomocinazákladeustanovenia§6bzákonaobezplatnejprávnejpomocijeviazanéna

podmienky tam uvedené, pričom aj v situácii, keď tieto podmienky nastanú, zostáva na vôli a posúdení
správneho orgánu (odporcu), či právnu pomoc na základe tohto ustanovenia zákona žiadateľovi
poskytne.

Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že zákon o bezplatnej právnej pomoci bol prijatý za účelom

poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu
využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Z toho vyplýva, že aj nároky a
práva, ktoré tento zákon upravuje, boli zákonodarcom do zákona zakotvené na naplnenie uvedeného
účelu, teda na efektívne a kvalifikované uplatnenie a ochranu práv fyzických osôb, a nie na priznávaniepráv a kompetencií správnemu orgánu. Ak je v zákone zakotvený inštitút, ktorý udeľuje správnemu
orgánu určitú fakultatívnu právomoc priznávať nárok na základe vlastného správneho uváženia, je na
vôli správneho orgánu, či uvedený nárok prizná, ale je povinnosťou správneho orgánu priznanie tohto

nároku vziať do úvahy.

Ako vyplýva z uvedeného, odporca bol povinný posúdiť, či v danom prípade sú splnené podmienky na
priznanie právnej pomoci podľa ustanovenia § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci s ohľadom na
konkrétne okolnosti prípadu. Aj keď odporca dospeje k záveru, že právnu pomoc žiadateľovi neprizná, z

odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že pred konečným rozhodnutím zvážil aj všetky relevantné
okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 6b zákona o právnej pomoci. Z napadnutého rozhodnutia odporcu
je zrejmé, že odporca sa možnosťou priznania právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2
zákona o bezplatnej právnej pomoci nezaoberal.

S ohľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že je potrebné odvolaniu

navrhovateľky vyhovieť a rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l
ods. 2 OSP zmeniť a napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods.
2 OSP. Keďže úspešnému navrhovateľovi trovy v konaní nevznikli, najvyšší súd mu nemohol priznať

ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.