Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232505
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/252/2012-53 zo dňa 30.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/252/2012-53 zo dňa 30.05.2014 p o t
v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhaluloženiapovinnostížalovanejzaplatiťmuztitulumajetkovejškodysumu3.777,74euraaztitulu
nemajetkovej ujmy sumu 755,55 eura a to z dôvodu, že v pozícií oprávneného v exekučnom konaní voči

povinnému: W. W. navrhol písomným podaním, zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu,
ktorý po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie pridelil exekučnej veci spisovú značku EX/11394/2011.
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
Okresnému súdu Nitra a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní
vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti ak

je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že
vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
16.11.2011 (konanie pritom začalo dňa 20.7.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.Krozhodnutiuožiadostioudeleniepovereniatakdošlopouplynutízákonomstanovenejdoby
(omeškanie viac ako 119 dní). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné

posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu
medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej,
označenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul a to rozsudokrozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie

a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady

škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že došlo k spojeniu
viacerých žalôb poukázala nato, že je nutné rozlíšiť jednotlivé druhy namietaných postupov súdov.
Nezákonnosť úradného postupu okresného súdu vidí žalobca v tom, že okresný súd v jednotlivých
exekučných konaniach alternatívne:
1/. nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote,
2/. rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej lehote,

3/. rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote,
4/. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote.
V samotnom vyjadrení žalovaná ďalej uvádza, že čo sa týka prieťahov v konaní namietaných žalobcom,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba
v žalobách, u ktorých namietaným nesprávnym úradným postupom je zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote. V druhom rade formu žiadosti o informáciu
o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu
tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažností na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti.Vtreťomradežalovanámázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K
podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná poukazuje nato, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené žaloby, vo veci je zrejmé, že žalobca ich

nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 15 ods.
1 a § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti. Podľa žalovanej ide v danom prípade o predčasné uplatnenie nároku na
súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote samotná prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (EP) účinného od 01.06.2011 vo vyjadrení žalovaná uvádza, že z ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol exekučný

poriadok novelizovaný. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po
01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred dňom 01.06.2011 poukazuje na znenie § 41 ods.
2 písm. d) EP a uvádza, že v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené,
že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Z uvedeného vyplýva, že

samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote
žalovaná uvádza, že v prípade ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným

postupom na účel Zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uvedeným
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je
zrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenú nezákonnýmrozhodnutím.Preúspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné,aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné
rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozruší.PoukazujúcnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR
uvádza,žesúdmápovinnosťexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Žalovaná ďalej k veci uvádza, že považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že
zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 EP vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v

podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa§ 41 ods.
2 písm. c) a d) EP. Ak ho súd nepoverí 15-dňová lehota neplatí.

K existencii prieťahov v konaní žalovaná uvádza, že žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na
prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie

vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či
právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania, keď zo skutkových okolností vyplýva, ktoré uvádza

žalobca v niektorých žalobách, že k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred dňom 23.4.2009. Poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z.,
podľa ktorého ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Pokiaľ je namietaným nesprávnym úradným postupom rozhodnutie o poverení
súdneho exekútora po 15-dňovej lehote, premlčacia lehota uplynula po 3-och rokoch od momentu

skončenia žalobcom tvrdených prieťahov, t. j. od vydania poverenia. Ak je namietaným nesprávnym
úradným postupom zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-
dňovej lehote, premlčacia lehota uplynula po 3-och rokoch od momentu zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia. Preto vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.04.2009, k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009.

K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody. Žalobca tiež nemá nárok na nemajetkovú ujmu, pretože nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy a ani to, žeby sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Ďalej poukazuje na
prihliadnutie na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Podľa žalovanej
poukazujúc na písomné vyjadrenie, žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov

na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že predmetom konania
je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ku

ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu pretože v exekučnom konaní nebola
splnená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva
žalobcu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

V danej veci sa najskôr súd zaoberal námietkami vyslovenými žalovanou v písomnom vyjadrení a to
v prípade nedostatku podmienky uplatnenia nároku na súde tým, že svojho práva sa žalobca môže
domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ktorý nárok žalobcu nebol ani
predbežne prerokovaný. Je pravdou, že žiadosti boli doručované žalobcom žalovanej dňa 23.04.2012

s tým, že v danej veci žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra dňa 28.09.2012, k čomu došlo
pred uplynutím 6-tich mesiacov stanovenej lehoty v ustanovení § 16 citovaného zákona. Podľa súdu
však to nie je dôvod na zamietnutie žaloby, vzhľadom na dátum rozhodovania o samotnej žalobe, k
čomu dochádza po uplynutí uvedených 6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, ale čo je podstatné, že neboluspokojený nárok na náhradu škody a tým je daná dôvodnosť domáhať sa uspokojenia nároku na
súde. Zákonný požiadavok na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody je síce obligatórnou
podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, pretože poškodený sa môže svojím nárokom obrátiť

na súd iba vtedy, ak do 6-tich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok príslušným orgánom plne
uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok má iba procesné dôsledky a
nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. V prípade, že je podaná žaloba na súde predtým než
príslušný orgán sa k nároku vyjadrí, súd v takom prípade môže vyčkať na vyjadrenie príslušného orgánu
a potom pokračovať v konaní. To znamená, že pokiaľ by nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol

predbežne prejednaný príslušným orgánom, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý
súd môže riešiť potom postupom podľa § 104 ods. 2 OSP.

Rovnako nepovažoval súd za dôvodnú aj vznesenú námietku premlčania pri uplatnení nároku pred
23.04.2009. Z ustanovenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danej veci k podaniu žaloby došlo dňa 28.09.2012, pričom

ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 15Er/878/2011 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Nitra dňa 09.09.2011, z čoho je zrejmé, že k tomu
došlo až po dni 23.04.2009.

V danej veci žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu na základe toho, že v exekučnom konaní

je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,alebonávrhu

na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poveríexekútora.Podľazákonnéhozneniaplatnéhood01.06.2010tátolehotaneplatí,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) EP.

Ustanovenie § 44 ods. 2 EP, účinnom v znení do 31.05.2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie

poverenia, však neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a
preto podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu
zdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,keďžeprezamietavérozhodnutiezákon
žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd
mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov

na výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.05.2010 a množiace sa exekučné konania,
si uvedomil i zákonodarca, pretože od 01.06.2010 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že lehota
15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d), pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým,
že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácií stanovená žiadna lehota. Súd sa

tak stotožnil s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote
v exekučných konaniach, ktoré začali po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V danej veci bola
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia doručená exekučnému súdu dňa 09.09.2011, o ktorej

exekučný súd rozhodol uznesením dňa 31.10.2011 č. k. 15Er/878/2011-10, ktorým bola žiadosť súdneho
exekútora zamietnutá. V danom prípade nebolo možné konštatovať, že zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ďalej k veci súd uvádza, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že v konaní exekučného súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy. Všeobecný
súd v konaní o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je. V

konaní tak nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu,
čo je jedna z podmienok zodpovednosti štátu za škodu a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Na základe vykonaného dokazovania a dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v

prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Súd mal za
preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15-dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí,posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy, že
na Okresný súd Nitra v roku 2009 napadlo do "Er" 15.113 vecí, v roku 2010 napadlo 14.879 vecí a v roku
2011 to bolo 21.196 vecí, z čoho v roku 2009 bolo vecí od žalobcu 464, v roku 2010 to bolo 370 a v roku

2011 to bolo 230 vecí. Tieto veci v predmetných obdobiach boli vybavované šiestimi vyššími súdnymi
úradníkmi a vzhľadom na výšku nápadu nebolo ani objektívne možné, aby bolo vo veciach rozhodované
v krátkom časovom úseku a preto rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Vo veci sa stotožnil súd s vyjadrením žalovanej aj v tej časti, že nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svojou pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv a tak to bolo aj zo strany Okresného súdu v Nitre. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo dňa 14.9.2010, v
ktorom liste okrem iného poukazujúc na konkrétnu sťažnosť sa uvádza, že "zdá sa, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. po dosiahnutí pochybných rozhodcovských rozsudkov pristupuje k ich výkonu". V
liste sa uvádza tiež, že zo správ taktiež vyplýva, že súdny exekútor v prípade, ktorého sa zdá, že
pravidelne žiada na základe rozhodcovských rozsudkov o exekúcie v prospech spoločnosti Pohotovosť,

s.r.o., je bývalým pracovníkom tejto spoločnosti. Tento exekútor bol tiež zodpovedný za exekúciu v
predmetných sťažnostiach. Údajne pokračuje v exekúciách pochybných rozhodcovských rozsudkov bez
toho, aby sa zaoberal nezákonnosťou alebo nemorálnosťou rozhodcovského rozsudku a príslušnými
pravidlami na ochranu spotrebiteľa a to ani vtedy, keď ho nato spotrebitelia upozornia. Celkovo sa zdá,
že prinajmenšom v niektorých prípadoch boli takéto rozhodcovské rozsudky vykonané a že exekútor

ani súd zapojený do exekúcie nepodnikol žiadne kroky na zastavenie exekúcie. V ostatných prípadoch
sa javí, že exekúcie boli čiastočne pozastavené, ale príslušné súdy si nie sú zdá sa isté, pokiaľ ide
o povinnosti, ktoré majú. Súd poukazuje na list Európskej komisie najmä v tej súvislosti, že bolo i
povinnosťou okresného súdu sa podrobnejšie zaoberať rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom a tak vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná
náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si
náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom
podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. a),ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, §16 ods.
1, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 z. č. 233/1995 Z. z..

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo

zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd nevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Podľa žalobcu súdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na

prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.05.2015

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd

Topoľčany žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca

ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,

pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.