Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010985
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115010985.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Moniku Farkašovou v trestnej veci proti obž. Mgr. Š. F. pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 10.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
P.. Š. F. G. H. Š. Č., nar. XX.XX.XXXX v Michalovciach, trvale bytom P. D. XXX,
samostatne zárobkovo činná osoba,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 12.09.2015 v čase okolo 00.57 hod. viedol vo Q. po D. I. osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen
Passat EČ: A.-XXXEL, kedy po zastavení policajnou hliadkou bol kontrolovaný a po riadnom poučení
vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou
alebo odberom a vyšetrením krvi, či iného biologického materiálu, toto odmietol,

t e d a :

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktorá sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci to pri vyšetrení nebol spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á ch a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1,2 Trestného zákona a § 57 odsek 1
Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/, n/ Trestného zákona a nezistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,3 Trestného zákona na
peňažný trest vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému P.. Š. F. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po
prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby
odpovedal: áno

- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestné činy kladené
mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ktorý sa

kvalifikuje ako prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona:
áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo skutku,
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný svojím úmyselným konaním naplnil
objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
2 Trestného zákona tým, že ako voči motorového vozidla, po zastavení policajnou hliadkou, sa

odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť
aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je
ovplyvnený návykovou látkou, hoci takéto vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho
úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením

§ 289 Trestného zákona (ochrana života a zdravia ľudí a majetku) na strane druhej, nemal žiadne
pochybnosti.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
Podľa odpisu registra trestov bol jeden krát súdne riešený, hľadí sa však na neho akoby nebol odsúdený.

V evidenčnej karte vodiča má zaznamenané tri blokové pokuty a jeden prejednaný priestupok za
porušenie pravidiel v cestnej premávke, na ktoré súd pre odstup času a menšiu závažnosť neprihliadol.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest,

zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druhu trestu ale aj pre jeho výmeru.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné
pomery a možnosť nápravy.

Obžalovanému súd pričítal dve poľahčujúce okolnosti, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu tým, že na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno l/, n/ Tr.zák.). Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd
nezistil.Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Tr.zák. bude
splnený uložením peňažného trestu vo výmere 1.500,- Eur a to na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby (160,- Eur až 331.930 Eur). Takýto trest súd obžalovanému uložil, napriek tomu, že trestným

činom nezískal a ani sa nesnažil získať majetkový prospech (§ 56 odsek 1 Tr.zák.). Súd však mal za
to, že sú u neho splnené ďalšie, z ustanovenia § 56 odsek 2 Trestného zákona vyplývajúce podmienky
a to, že obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody neukladal.
Uloženie peňažného trestu v danej veci odôvodňuje predovšetkým nižší stupeň spoločenskej závažnosti

spáchaného prečinu (teda nebol spáchaný trestný čin so zištnou pohnútkou) ako aj postoj samotného
obžalovaného k prejednávanej veci a predpoklad, že uložený trest bude dostatočne pôsobiť na jeho
nápravu.
Obžalovaný vo svojej výpovedi deklaroval, že je schopný zaplatiť peňažný trest, keďže je poberateľom
výsluhového dôchodku vo výške 330,- Eur a ako obchodný zástupca má mesačný príjem pohybujúci sa
medzi 1.200 až 1.800,- Eur. Týmto súd mal preukázané, že uložený peňažný trest bude vymožiteľný.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd obligatórne
obžalovanému, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov.

Okrem toho obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v cestnej premávke v trvaní 18 mesiacov v dolnej polovici trestnej sadzby 1 až 10 rokov. Tento
trest bol obžalovanému uložený preto, lebo obžalovaný práve v súvislosti s touto činnosťou sa dopustil
prejednávaného trestného činu.

Pri rozhodovaní o výmere trestu zákazu činnosti súd prihliadol na to, že obžalovaný sa stará o svoju

zdravotne ťažko postihnutú dcéru a ťažko chorú 76 ročnú matku, do ktorej starostlivosti je zahrnutý
aj ním poskytovaný odvoz matky na motorovom vozidle do rôznych zdravotníckych zariadení a odvoz
dcéry na vyučovanie v rámci prípravy na budúce povolanie.

Okrem vyššie uvedených skutočností, súd pri výmere trestu zákazu činnosti vychádzal aj zo zásady

vyplývajúcej z ustanovenia § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorej trest uložený páchateľovi
trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi trestného činu, a teda má postihovať
výlučne páchateľa a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu
blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny. Preto

nie je možné zabezpečiť, aby sa trest uložený odsúdenému nedotklo aj jeho rodiny a blízkych osôb.
Ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. však prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych trestov, aby prihliadol aj
na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme, v rámci zákonných podmienok
pre uloženie konkrétneho trestu.

Vyššie uvedené tresty (peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) podľa názoru súdu
zabezpečia aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradia aj iných
od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrujú aj morálne
odsúdenieobžalovanéhospoločnosťou. Uloženétrestybymalibyťpreobžalovanéhopostačujúcenato,

aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal rovnakej
resp. inej trestnej činnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste a nároku na náhradu škody rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.