Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. David Lindtner
Legislation area – Trestné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/265/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010893
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314010893.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.10.2015 takto
r o z h o d o l :
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
súd obžalovanú:
O. U.Š., D.. XX.XX.XXXX S. N., H. N. O., S. Č.. XX, H..Č.. N. G. Č.. W.. XXX,
o s l o b o d z u j e,
spod obžaloby v bode 2/ Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 2Pv 278/2013 zo dňa 16.10.2014,
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorá jej kládla za vinu,
že
po jej odvolaní z funkcie konateľa dňa 13.03.2007, dňa 27.07.2007 o 16,48 h osobne priniesla príkaz
do pobočky Slovenskej sporiteľne, a. s. v Senci na Lichnerovej ulici na prevod finančných prostriedkov
vo výške 14.120,90€ (467.119,37Sk) z podnikateľského účtu spoločnosti Monarch-Poolsystems s. r. o.
číslo: XXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. na svoj osobný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený vo VÚB, a. s. opatrený nepravým podpisom konateľa spoločnosti Monarch-Poolsystems
s. r. o. - L.. O. F., na základe ktorého pracovník banky previedol dané finančné prostriedky na účet
obvinenej, čím spôsobila právnemu nástupcovi poškodenej spoločnosti Monarch-Poolsystems s. r. o., v
likvidácií - Compass Ceramic Pools s. r. o., so sídlom Senec, Poľná 4, IČO: 35 890 495 škodu vo výške
14.120,90€ (467.119,37Sk),
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú spol. Compass Ceramis Pools s.r.o., Poľná č. 4, Senec,
IČO: 35 890 495 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovanej O. U. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinná, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
poškodeného, svedkov a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci
prípravnéhokonaniaadoplnenýminahlavnompojednávaní.Následnesúdnazákladetaktovykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli koslobodeniu obžalovanej spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý jej je obžalobou kladený za vinu,
nie je trestným činom.
Ku skutku:
Obžalovaná O. U. na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu priznala spáchanie skutku. Uviedla, že s
pánom F. sa zoznámili vo Viedni v roku 2000, kde ju požiadal o to, aby mu vypomáhala v jeho firme
Pooldoctor Monarch Pool systems, ktorá sa zaoberala predajom bazénovej techniky. S pánom F. žila ako
druh a družka od roku 2000 do roku 2007. Zakladala tam faktúry, pripravovala podklady pre účtovníctvo,
viedla skladové hospodárstvo, teda všetko čo sa týkalo chodu firmy. Spolupracovali s austrálskou firmou,
kde pán F. často cestoval. Preto padli všetky kompetencie na ňu. Vtedy nebola ani konateľka, ani
spoločníčka, pracovala na živnosť. S tým súviseli aj úkony ako odniesť príkaz do banky, pričom medzi
nimi bolo dohodnuté, že mohla podpísať faktúru. Stalo sa, že podpisovala aj prevod do banky. Boli s
pánom F. dohodnutí, že v prípade, keď nebol doma a bolo treba niečo previesť do banky, povedal jej, aby
to podpísala v jeho mene. Na tom vidno, že jej dôveroval. Vypracovali tú firmu na jednu z najlepších a
zvyšovali tržbu o niekoľko 100.000,- Eur. V jednom roku zarobili 300.000,- Eur a v ďalšom roku 600.000,-
Eur, firma expandovala a darilo sa im. Potom Pána F. D.apadla možnosť vyrábať bazény na Slovensku.
Dohodli sa , že túto firmu zrušia a založia túto istú spoločnosť na Slovensku. Austrálčania s pánom BI.
si založili spol. Compass Ceramic Pools s.r.o., kde bol konateľ a spoločník pán F.L. V. A. N. a ona
s pánom F. si založili firmu Monarch Pools, kde boli spoločne konateľmi aj spoločníkmi. Z Viedne sa
presťahovali do Senca, kde bývali v domčeku pri Slnečných Jazerách, kde žili ako druh a družka a pán N.
tam dochádzal ako ich spoločník. Tam už začali vznikať problémy medzi ňou a pánom N., O. pocit, že ho
tešilo, keď mala nejaké problémy s F.. Neskôr ich hádky s pánom F. vyvrcholili a potom to už nezniesla
a rozišli sa začiatkom roku 2007. Rozhodli sa, že spoluprácu v spol. Monarch Pools ukončí s tým, že
s pánom F. sa mali dohodnúť na nejakom vyrovnaní. Ona pánovi F.L. za ich spolužitie ako aj spolužitie
vo firme predniesla návrh na sumu 700.000,-Sk, on sa išiel poradiť s pánom N. a potom si ju zavolali
do zasadačky, kde jej predniesli dohodu, ktorá je aj založená v spise zo dňa 1.3.2007, kde tú sumu
700.000,-sk rozdelili na dve časti s tým, že 350.000,-Sk mala dostať ako odstupné pod podmienkou, že
sa okamžite zbalí a odíde z firmy a druhú časť jej zaplatí pán F. zo svojich súkromných peňazí. V ten deň
ako to podpísali sa zbalila a z firmy odišla. Dňa 2.3.2007 bol realizovaný prevod finančných prostriedkov
v zmysle tejto dohody na jej účet vo výške 350.000,- Sk. Potom asi po dvoch týždňoch volala pánovi F.,
kedy jej zaplatia odstupné na ktorom sa dohodli, keďže pán RX. nemal problém a na druhý deň jej zaplatil
tú druhú polovicu, tak jej povedal, že momentálne nemá dostatok peňazí na účte, ale keď bude mať , tak
jej to zaplatí. Potom jej niekedy dňa 13.3.2007 volali, že by chceli previesť časť jej obchodných podielov
v spoločnosti na pána N., kde došlo aj ku zrušeniu jej funkcie konateľku a ostala iba ako spoločník. Na
zmluve bola uvedená aj suma za prevod jej 10% na pána N. s tým, že jej podpisom potvrdzuje prijatie
finančných prostriedkov za prevod časti tohto obchodného podielu. Pána N. sa opýtala, kedy jej zaplatí
za jejpodiel, na čo jej povedal, aby nebola netrpezlivá, pretože sa môže stať , že nedostane nič. Opýtala
sa ako to myslí, na čo jej uviedol, že účtovne sa dajú previesť peniaze. Nakoľko nebolo nič výnimočné,
že finančné prostriedky sa prelievali medzi týmito dvoma spoločnosťami podľa potreby, mala z toho zlý
pocit a keď znova urgovala odstupné, pán F. ju zrušil s tým, že sa má obrátiť na pána N.. Takže celú tú
situáciu mal pod palcom pán N.. V júni 2007 bolo slávnostné otvorenie spol. Monarch Systems, otvárala
sa nová hala, kde boli predvádzané bazény. Na túto akciu pozvali ešte aj ju a akcie sa zúčastnila. Tu jej
pán F. prisľúbil, že to odstupné dostane. Po tejto akcii urgovala pána F., pričom raz dostala odpoveď, že
im vykradli budovu, druhýkrát, že nemajú peniaze a tretíkrát, že ich znovu vykradli. Mala pocit, že túto
spoločnosť chcú doviesť účtovne do krachu a preto si previedla odstupné vo výške 350.000,-sk, ktoré jej
stále pán F.L. nevyplatil a pôžičku, ktorú s mala vo firme vo výške 2.500,- Eur spolu s úrokmi, teda sumu
vo výške 14,120,90,- Eur na svoj účet. Peniaze previedla presne tak, ako v minulosti nosila prevodné
príkazy do banky, čiže vypísané a podpísané a banke to už len odovzdala. Tento prevodný príkaz zo dňa
27.7.2007 rovnakým mechanizmom ako predtým predložila banke s tým, že pána F. podpísala tak, ako
v minulosti. V čase, keď niesla prevodný príkaz do banky, už nebola konateľom spoločnosti, čo vedela.
Pán F. jej v tomto prípade nedal na tento prevod súhlas. Asi po týždni po tomto prevode jej zavolali pán
N. V. F., že jej prišli nejaké peniaze na účet a ona im slušne odpovedala, že spolu mali nejakú dohodu, z
ktorej ona svoj záväzok splnila a z firmy odišla. Potrebovala vyriešiť svoju existenčnú otázku a oni stále
tvrdili, aby tie peniaze vrátila. Následne v roku 2008 bolo na ňu podané trestné oznámenie. Do podania
trestného oznámenia jej prišla jedna žiadosť od pána N., aby vrátila predmetnú čiastku, potom spolu
telefonovali s tým, že ju vyzývali, aby uvedenú sumu vrátila. Tvrdila im, že sú to peniaze na základe
ich dohody a oni tvrdili, že to dajú na políciu. Potom sa to riešilo už len cez políciu. Mala pocit, že onichceli tú dohodu ignorovať, ako keby neexistovala. Menovaných vyzývala na vyplatenie tej sumy iba
ústne, písomne nie. Tento postup zvolila z toho dôvodu, že sa bála, že behom mesiaca môžu dať firmu
na „nulu“ a nebude mať z tejto firmy nič. Je jej ľúto, že urobila takýto nesprávny postup, ale inak by sa k
tým peniazom nedostala. Mrzí ju, že takýmto spôsobom pracovníčku banky uviedla do omylu.
Svedok - poškodený L.. O. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čítal výpoveď pani obžalovanej U.
z ostatného hlavného pojednávania na tomto súde a musí povedať, že viac menej sa s tou výpoveďou
stotožňuje. S obžalovanou boli partneri, pracovali spolu v spoločnosti. V rozhodnom čase zistili, že boli
prevedené peniaze z účtu spol. Monarch Poolsystems, s.r.o., na ktoré nedali príkaz na ich prevod. On
z toho nechcel robiť žiadnu tragédiu iba chcel, aby sa tieto peniaze vrátili. Keďže sa nejednalo o jeho
súkromné peniaze, ale o firemné peniaze, kde bol 30% spoločník, komunikoval SMS s obžalovanou,
že tie peniaze treba vrátiť. Tých prvých 350.000,-Sk vyplatil obžalovanej hneď na druhý deň, tak
ako sa dohodli, boli to jeho súkromné peniaze. Potom vyzval obžalovanú na vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré previedla z účtu spoločnosti. Po viacerých pokusov s negatívnym výsledkom toto
oznámilsvojmuspoločníkoviavovecipodalitrestnéoznámenienaobžalovanú.Súhlasístým,čouviedla
pani obžalovaná vo vzťahu k ich dohode, že on jej zaplatí zo súkromných peňazí 350.000,-Sk a zvyšných
350.000,-Sk zaplatí spoločnosť. Tie finančné prostriedky, ktoré sľúbila spoločnosť uhradiť obžalovanej,
ich spoločnosť doposiaľ neuhradila. V minulosti sa stávalo, že obžalovaná robila transakcie v banke s
tým, že podpísala pri prevodoch jeho, ale bolo to po jeho súhlase. Predaj nehnuteľnosti firmy Monarch
nebol plánovaný za tým účelom, aby nevyplatili obžalovanej finančné prostriedky. S obžalovanou U. Z.a
snažili dohodnúť, on jej nechcel urobiť zle, nakoľko s ňou v minulosti žil, ale s ňou nebola možná žiadna
dohoda.
Svedok - poškodený L.. R. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa dozvedel o prevode týchto
finančných prostriedkov v čase, keď bol s pánom F. na služobnej ceste. Volali do banky, kde im uviedli,
že prevod bol urobený a prevod urobil pán F., pričom menovaný bol s ním. Následne zistil, že obžalovaná
si previedla finančnú čiastku z ich firmy na svoj účet. Nebolo to ničím podložené a dohoda nebola taká,
že by si mala uvedenú čiastku previesť. V minulosti to fungovalo aj tak, že sa prevodný príkaz podpísal
vo firme a s týmto prevodným príkazom odišla obžalovaná do banky. On s pani obžalovanou žiadnu
dohodu neuzatváral, pretože vyporiadanie firemných záležitostí s pani U. mal na starosti pán F.. Možno,
že ho pán F.L.k informoval o existencii dohody z 1.3.2007, ale pre odstup času si už na to nepamätá. V
súčasnosti majú finančné vzťahy s obžalovanou vyrovnané, nevedú voči nej žiadne záväzky. Nevie, či
boli obžalovanej vyplatené finančné prostriedky v zmysle dohody z 1.3.2007.
SvedkyňaN.W.nahlavnompojednávaníuviedla,ževrozhodnomčasepracovalaakopracovníkprestyk
s klientom v Slovenskej Sporiteľni. V praxi to fungovalo tak, že vždy overili totožnosť klienta pri realizácii
príkazov a v prípade, že klienta poznali, tak totožnosť neoverovali. Pamätá si, že obžalovaná nebola
na účtoch vedená ako disponent, na prevodných príkazoch, ktoré priniesla obžalovaná sa overovala
správnosť údajov a podpis klienta, resp. toho kto je oprávnený disponovať s tým účtom. Pri niektorých
klientoch vedeli, ako vyzerá podpis klienta, takže niekedy sa stačilo pozrieť len na ten podpis. Ten
prevodný príkaz mohol priniesť úplne hocikto a to že nosila pani obžalovaná, tak vedeli, že je z danej
firmy, pretože ju vídavali s pánom F.L.. Na prevodnom príkaze je uvedený dátum 30.7.2007 a ona
pracovala v Slovenskej Sporiteľni do roku 2007, pričom kým tam pracovala, nedostala sa jej informácia
o tom, že by poškodená reklamovala realizáciu tohto prevodného príkazu. Pokiaľ by mali pochybnosť
na prevodnom príkaze, tak by to určite riešili.
Súd následne podľa § 263 ods.1 Tr. por. so súhlasom obžalovanej a prokurátorky prečítal výpoveď
svedkyne G. S. z prípravného konania, ktorá v prípravnom konaní uviedla, že v spoločnosti Monarch-
Pool Systems, s.r.o. pracovala v rokoch 2006 až 2007 ako interná účtovníčka, pričom vie, že transakcia
zo dňa 27.27.2007, zúčtovaná dňa 31.07.2007 vo výške 467.119,37.- Sk nebola zdokladovaná do
účtovníctva.Pamätási,žejejrazpánF.povedal,žeuvedenývýberbolurobenýpaniU.akovýbervkladu,
ktorý ona do spoločnosti vložila, nevie však uviesť, čo je na tom pravdy.
Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:
- prevodný príkaz spol. Slovenská Sporiteľňa, a.s. zo dňa 27.27.2007 deklarujúci príkaz na prevod
finančných prostriedkov vo výške 14.120,90.- Eur z účtu spol. Monarch Poolsystems na príjemcu O. U.
so špecifikáciou prevodu ako vrátenie pôžičky,- výpis z Obchodného registra spoločnosti Monarch Poolsystems s.r.o., z ktorého je zrejmé, že v
rozhodnom čase obžalovaná U. nebola konateľkou spoločnosti,
- zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Monarch Pool Systems Censtral and
Eastern Europe, s.r.o., z ktorej vyplýva, že dňa 13.03.2007 bola obžalovaná U. odvolaná z funkcie
konateľky spoločnosti a súčasne obžalovaná previedla časť svojho obchodného podielu vo výške 15
% na Ing. Zoltána N.,
-písomnosťspol.CompasCeramicPools,s.r.o.zodňa01.12.2010ozapočítanívzájomnýchpohľadávok
adresovaná O. U., týkajúca sa započítania pohľadávky uvedenej spoločnosti vo výške 14.120,90.- Eur,
ktorú nadobudla od spoločnosti Monarch Poolsystems s.r.o., s pohľadávkou O. U. vo výške 2.500.- Eur s
úrokmi, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2006 medzi O. U. a spol. Monarch Poolsystems
s.r.o., potvrdzujúca tvrdenie obžalovanej, že finančné prostriedky vo výške 2.500.- Eur požičala tejto
spoločnosti a v rozhodnom čase aj tieto finančné prostriedky s úrokmi spoločne so sumou vo výške
350.000.- Sk previedla na svoj účet z účtu spol. Monarch Poolsystems s.r.o.
- Dohoda zo dňa 1.3.2007 uzatvorená medzi spol. Monarch Poolsystems s.r.o., v zastúpení O. F. V.
O. U., predmetom ktorej bola 1) dohoda na odstupnom vo výške 350.000.- Eur, z dôvodu prerušenia
spolupráce s O. U., ktoré bude vyplatené na účet menovanej, 2) dohoda o prevode časti obchodného
podielu O. U. v spol. Monarch Poolsystems s.r.o., 3) súkromná dohoda medzi O. U. V. O. F. o darovaní
finančných prostriedkov v sume 350.000.- Sk O. U. zo súkromných peňazí O. F. /existenciu ako aj zhodu
v chápaní obsahu tejto dohody potvrdil L.. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní kedy uviedol,
že predmetom dohody bol jeho záväzok zaplatiť O. U. z vlastných prostriedkov sumu 350.000,-Sk, ktorý
si splnil a záväzok spoločnosti Monarch Poolsystems s.r.o. zaplatiť O. U. zvyšných 350.000,-Sk, ktoré
spoločnosť menovanej neuhradila.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich
súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k nasledovným skutkovým
záverom:
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
preukázané, že obžalovaná O. U. dňa 01.03.2007 uzatvorila so spol. Monarch Poolsystems s.r.o., v
zastúpení Ing. O. F. Dohodu, predmetom ktorej bola 1) dohoda na odstupnom vo výške 350.000.- Eur z
dôvodu prerušenia spolupráce spoločnosti s O. U., ktoré bude vyplatené na účet menovanej, 2) dohoda
o prevode časti obchodného podielu O. U. v spol. Monarch Poolsystems s.r.o., 3) súkromná dohoda
medzi O. U. a O. F. o darovaní finančných prostriedkov v sume 350.000.- Sk O. U. zo súkromných
peňazí O. F.. Dňa 2.3.2007 bol realizovaný prevod finančných prostriedkov v zmysle uvedenej dohody
(bod 3)/na účet obžalovanej vo výške 350.000,- Sk od L.. O. F. /uvedenú skutočnosť obaja potvrdili
vo svojich výpovediach/. Dňa 13.03.2007 na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti Monarch
Pool Systems Central and Eastern Europe, s.r.o., bola O. U. odvolaná z funkcie konateľky spoločnosti
a súčasne previedla časť svojho obchodného podielu vo výške 15 % na L.. R. N. /tak, ako sa na
to zaviazala v zmysle Dohody zo dňa 01.03.2007/, pričom do dňa 27.07.2007 neboli O. U. finančné
prostriedky vo výške 350.000.- Sk v zmysle Dohody zo dňa 01.03.2007 uvedenou spoločnosťou
vyplatené. Následne, dňa 27.07.2007 napriek tomu, že vedela, že už nie je konateľkou spoločnosti a nie
je oprávnená disponovať s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti vedenom v banke, prevodným
príkazom v Slovenskej Sporiteľni, ktorý podpísala v mene konateľa spoločnosti L.. O. F. a bez jeho
súhlasu, obžalovaná previedla finančné prostriedky spol. Monarch Poolsystems s.r.o., v celkovej výške
14.120,90.- Eur /ktoré pozostávali zo sumy 350.000.- Sk (11.617,87.- Eur) v zmysle dohody zo dňa
01.03.2007 a sumy 2.500.- Eur ako pôžičky poskytnutá spoločnosti vrátane úrokov/ na svoj účet /
existenciu pôžičky sumy 2.500.- Eur vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2006 medzi O. U.
a spol. Monarch Poolsystems s.r.o., potvrdzuje písomnosť spol. Compas Ceramic Pools, s.r.o. zo dňa
01.12.2010 o započítaní vzájomných pohľadávok adresovaná O. U./. L.. R. N. na hlavnom pojednávaní
dňa 14.10.2015 potvrdil, že voči obžalovanej nevedú žiadne záväzky.
Ku právnym záverom:
I. vyhodnotenie naplnenia formálnych obligatórnych pojmových znakov skutkovej podstaty trestného
činu podvodu:Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení na základe dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní mal súd nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že
obžalovaná svojim konaním naplnila všetky formálne obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.
Obžalovaná v príčinnej súvislosti so svojim úmyselným protiprávnym konaním spočívajúcom v
predstieraní oprávnenia vystupovať v mene poškodenej spoločnosti a disponovať s finančnými
prostriedkami tejto spoločnosti na účte v banke, teda predstieraní okolností v rozpore so skutočným
stavom, v dôsledku ktorých zodpovedný pracovník banky v omyle realizoval majetkovú dispozíciu /
prevod finančných prostriedkov z účtu na účet/, spôsobila trestnoprávne relevantný následok, ktorým
je v tomto prípade vznik škody na majetku poškodenej spoločnosti. Obžalovaná v rozhodnom čase /už
odo dňa odvolania z funkcie konateľky spoločnosti/ vedela, že nemá oprávnenie disponovať s účtom
spoločnosti, pričom je nepochybné, že pokiaľ by zodpovedná pracovníčka banky o tejto skutočnosti
mala vedomosť, prevod finančných prostriedkov by nezrealizovala. Pracovníčka banky pritom v rámci
dovtedajšieho vzťahu s obžalovanou zachovala aj primeranú mieru opatrnosti, pretože vzhľadom na
predchádzajúce spôsoby realizácie prevodov prostredníctvom prevodných príkazov nemala dôvod ani
nemohla predpokladať, že obžalovaná zrealizuje prevodnú transakciu napriek tomu, že na to už nebola
oprávnená.
Vo vzťahu k otázke subjektívnej stránky konania obžalovanej z hľadiska existencie úmyselného
zavinenia ako formálnej podmienky jej trestnosti súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní
konštatuje, že konanie obžalovanej nepochybne nemalo charakter priameho úmyselného konania
smerujúceho k uvedeniu pracovníčky banky do omylu za účelom získania neoprávneného majetkového
prospechu, ale bolo „iba“ zúfalou reakciou na vzniknutú situáciu, ktorú obžalovaná mohla subjektívne
vnímať ako nespravodlivú, keďže napriek naplneniu Dohody zo dňa 01.03.2007 z jej strany prevodom
jej obchodného podielu, nedošlo zo strany poškodenej spoločnosti ku splneniu záväzku uhradiť
obžalovanej sumu 350.000.- Sk. Konanie obžalovanej nebolo vedené snahou bez ďalšieho poškodiť
spoločnosť, jej motívom bol nepochybne strach z možného nevyplatenia dohodnutého odstupného.
Samozrejme vzniknutá situácia nelegitimizuje svojvoľné konanie obžalovanej pri neoprávnenom
prevodefinančnýchprostriedkovzospoločnostinasvojúčet,tietookolnostisúvšakvýznamnézhľadiska
hodnotenia subjektívnej stránky konania obžalovanej a majú významnú vypovedaciu hodnotu aj pokiaľ
ide o stupeň závažnosti spáchaného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky na základe vyššie uvedeného
teda súd konštatuje, že obžalovaná konala v nepriamom úmysle, pretože aj keď priamo nechcela porušiť
záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane majetku fyzických a právnických osôb, vedela, že svojim
konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí,
bola s tým uzrozumená.
II. hodnotenie závažnosti konania obžalovanej v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. /materiálny korektív/ a
princíp „ultima ratio“:
Súd po tom, ako na podklade vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav a dospel k záveru o
naplnení všetkých obligatórnych pojmových znakov žalovaného prečinu obžalovanou z formálneho
hľadiska, pristúpil k hodnoteniu závažnosti konania obžalovanej ako materiálnej podmienky jej trestnosti
vzmysleustanovenia§10ods.2Tr.zák.Súdnatomtomiestedôslednevyhodnocovalspôsobvykonania
predmetného činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku a motív obžalovanej, ako aj závažnosť
konania z hľadiska škodového následku pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanej kladený
za vinu sa stal, dopustila sa ho obžalovaná, avšak pre absenciu jeho materiálnej stránky, teda nízkej
závažnosti, tento skutok nie je trestným činom. Uvedený záver súd opiera o nasledovné úvahy:
- motívom konania obžalovanej nebola snaha o bezdôvodné podvodné obohatenie sa na úkor
poškodenej spoločnosti, ale obavami z nesplnenia záväzku vedené svojpomocné zabezpečenie
realizácie dohody o vyplatení finančných prostriedkov ako odstupného za „vystúpenie“ zo spoločnosti a
prevod časti obchodného podielu, ktoré záväzky v zmysle dohody obžalovaná splnila. Z hľadiska záveru
o nízkej závažnosti konania obžalovanej je teda potrebné poukázať na konanie obžalovanej vo forme
nepriameho úmyslu a to práve v kontexte záväzkových vzťahov, ktoré obžalovaná s poškodenými uzat-
vorila, ktoré jej konaniu predchádzali,
- obžalovaná k prevodu finančných prostriedkov pristúpila až bezmála 5 mesiacov po uzatvorení
„Dohody“ po bezvýslednom ústnom urgovaní splnenia záväzku u štatutárov poškodenej spoločnosti,
- závažnosť následku konania obžalovanej nepochybne významnou mierou znižuje tiež fakt vyplývajúci
z výpovedí poškodených, že voči obžalovanej v súčasnosti nevedú žiadne záväzky. Je teda zrejmé,
že napriek tomu, že konaním obžalovanej formálne, z trestnoprávneho hľadiska škoda poškodenejspoločnosti vznikla, z hľadiska materiálneho sa o škodu v skutočnosti nejedná, nakoľko obžalovaná z
účtu spoločnosti previedla /aj keď za daných okolností neoprávnenou svojpomocou ktorá bola excesom/
iba finančné prostriedky, na ktoré mala právny nárok vyplývajúci jednak z Dohody zo dňa 01.03.2007 ako
aj zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2006. Povedané inak, a to bez akéhokoľvek zľahčovania samotnej
neoprávnenosti postupu obžalovanej, vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj absolútnu bezúhonnosť
obžalovanej,obžalovanábysakuvedenémučinunikdynebolaneznížila,pokiaľbyzostranypoškodenej
spoločnosti došlo ku splneniu záväzkov vyplývajúcich z vyššie uvedených dohôd.
Nad rámec vyššie uvedeného, v súvislosti so zásadou subsidiarity /teda pomocnej úlohy trestnej rep-
resie/ súd vo vzťahu k danému prípadu konštatuje, že ho považuje za „čítankový“ príklad možnosti
aplikácie princípu „ultima ratio“, ktorý je v súčasnosti už nutné považovať za všeobecne platný princíp,
nakoľko je deklarovaný jednak rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR /viď Tpj 45/2013/, zjednocujúceho
stanoviskatrestnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSRč.10zodňa26.11.2013, akoaj rozhodnutiami
Ústavného súdu SR /viď uznesenie IV.US 55/2009, nález sp. zn. I. US 316/2011, I. ÚS 4/04/.
V zmysle uvedených rozhodnutí má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri
typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné
možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú
neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Pravidlo „ultima ratio“ je možno uplatniť jedine prostredníctvom
materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpra-
vy, len pri prečinoch.
Súd preto zastáva názor, že za tých okolností, akých ku skutku došlo v danom konkrétnom prípade,
by mali účastníci týchto vzťahov tieto riešiť výhradne inštitútmi občianskeho, resp. obchodného práva,
nakoľko konanie obžalovanej napriek tomu, že po formálnej stránke napĺňa pojmové znaky prečinu
podvodu, svojou intenzitou nedosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Použitie trestnej
represie by malo byť uplatňované výhradne tam, kde dochádza k závažným porušeniam práva, resp.
závažným škodovým následkom pričom, ako súd vysvetlil už vyššie, škodu v danom prípade možno
považovať iba za čisto formálny znak, nakoľko z hľadiska materiálneho prakticky nevznikla.
Ku nároku na náhradu škody:
Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si poškodená
spoločnosťCompasCeramicPools,s.r.o.riadneuplatnila,vzhľadomnaskutočnosť,žeobžalovanúspod
obžaloby oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť Compas Ceramic
Pools, s.r.o. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a
obžalovanú spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok, ktorý je jej kladený za vinu, nie je trestným
činom.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.