Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/157/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207510
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115207510.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou G.. K. T. v právnej veci navrhovateľa: P. V. a.s., so sídlom A. dolina XX,
XXX XX R., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený D. M., s.r.o., so sídlom A. dolina XX, XXX XX R., B.: XX
XXX XXX, proti odporcovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. mája XXXX/XX, XXX XX Q. G., v konaní
o zaplatenie sumy XXX,XX Y. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

O. j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
X % ročne zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
19,79 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 61,58 eur od 26.5.2012
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,06 eur, pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,27 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
22,79 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa: PERSPECTA Legal s.r.o, so sídlom v Bratislave,
Ružová dolina XX a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

U. sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XXX,XX eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania. E. návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa
poskytoval plnenie odporcovi riadne a včas. O. nesplnil svoj záväzok, čím porušil zmluvnú povinnosť, z
čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

S. konania sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 156 ods. X OSP

Súd sa oboznámil s obsahom spisu: s návrhom, s oznámením o postúpení pohľadávky, so zmluvou o
pripojení, s faktúrami a z takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa E. F. a.s. (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) uzatvoril
s odporcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie mobilných
hlasových služieb, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi
faktúru č. 7202715175 zo dňa 08.03.2012 na sumu 45,40 eur, s dátumom splatnosti 25.03.2012, faktúru
č. 7203590086 zo dňa 08.04.2012 na sumu 19,79 eur, s dátumom splatnosti 25.04.2012, faktúru č.
7204822680 zo dňa 08.05.2012 na sumu 61,58 eur, s dátumom splatnosti 25.05.2012 a faktúru č.
7303472778 zo dňa 08.04.2013, s dátumom splatnosti 25.04.2013, v ktorej vyfakturoval zmluvnú pokutu
vo výške 47,80 eur. Odporca v lehote splatnosti faktúru neuhradil.

Listom zo dňa 01.07.2014 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcovi postúpenie pohľadávky
na navrhovateľa, a zároveň ho vyzval na zaplatenie žalovanej sumy (navýšenej o sumu 20 eur - ktorú
podľa vyjadrenia navrhovateľa odporca do podania návrhu uhradil).

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu pojednávania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. X písm. d) bod X cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej
v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) cit. zák., podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
X písm. c),

D. § 43 ods. XX písm. b) cit. zák. b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Podľa § 43 ods.13 cit, zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

D. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bezsúhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, H. úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1. Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z
navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy. Odporca sa v zmysle zmluvy
zaviazal riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu právny predchodca navrhovateľa fakturoval
mesačne. E. mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa si svoju povinnosť zo zmluvy splnil
a odporcovi svoje služby poskytol. Súd však nemal preukázané, že odporca za poskytnuté služby,
zaplatenia ktorých sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, navrhovateľovi zaplatil riadne a včas, t.j.
v lehote splatnosti. Porušením tejto povinnosti mu vznikol dlh v sume 106,77 eur. V tejto časti súd
považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný a v tejto časti mu vyhovel.

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré
sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia
povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke
citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného
záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla
nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný len
symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne
k tomu, aby na seba, bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou
pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v
dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je
zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade
mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon explicitne neupravuje obmedzenia pri
dohode o výške zmluvnej pokuty, túto však treba posudzovať aj v z hľadiska právnej úpravy v
spotrebiteľských zmluvách. Rovnako netreba opomenúť ani skutočnosť, že spotrebiteľ sa fakticky ocitol
v slabšom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a ktorý spotrebiteľovi predložil obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť a teda nemal inú možnosť ako predmetnú zmluvu akceptovať. Všeobecnú úpravu
spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu
klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech
spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné
podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Navyše, v ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od
zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny
režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute sa musí jednať
o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky,
za akých boli dohodnuté zmluvné pokuty v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú
spotrebiteľa. Celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v Zmluve o pripojení bola v rozpore s dobrými
mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatnú v zmysle §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď odporca nemal možnosť uvedené ustanovenie týkajúce sa
zmluvnej pokuty v zmluve ovplyvniť a toto ustanovenie slúžilo len na ochranu jednej zmluvnej strany a
bolo dojednané v neprospech spotrebiteľa. Preto súd návrh navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty ako
nedôvodne podaný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi aj ním uplatnený úrok z omeškania, na ktorý má v zmysle § 517 ods. 1,2
OZ s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr, kedy sa odporca dostal s plnením do omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa,
keď žaloval 154,57 eur = 100% a súd mu priznal XXX,XX eur = 69%, je potrebné od úspechu
navrhovateľa 69% odpočítať jeho neúspech v rozsahu 31% a potom celkový úspech navrhovateľa

predstavuje 38%. Pri žalovanej sume 154,57 eur potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 29,06 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,27 eur
( 38% zo sumy 16,50 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 22,79 eur ( 38% zo sumy 59,98 eur za
2 právne úkony - prevzatie a príprava + podanie návrhu na súd 2 x 16,60 eur + režijný paušál 2x 8,39 eur
= 49,98 eur + 20% DPH vo výške 10,00 eur = 59,98 eur) v zmysle Vyhl.č. 655/2004 Z.z.,v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.