Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 4, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/630/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233390
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112233390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36864421, jej menom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/630/2012, 6C/631/2012,
6C/635/2012, 6C/636/2012, 6C/637/2012, 6C/644/2012 spojených na spoločné konanie pod
sp. zn. 6C/630/2012 z a m i e t a .

Súd vec vedenú pod sp. zn. 6C/645/2012 vylučuje na samostatné konanie.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 1.10.2012 podal na Okresnom súde Nitra žalobu o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy s tým, že priamo v žalobe žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k

účastníkom konania. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.10.2012 č. k. 15NcC/57/2012-14 bolo
rozhodnuté,žesudcoviaOkresnéhosúduNitrasúvylúčenízprejednávaniaarozhodovaniavecivedenej
pôvodne pod sp. zn. 14C/230/2012 a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu
a je vedená pod sp. zn. 6C/630/2012.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinností žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 374,33 eura a to z dôvodu, že v pozícií

oprávneného v exekučnom konaní voči povinnému: J. C. navrhol písomným podaním zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, ktorý po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie pridelil
exekučnej veci spisovú značku EX/15567/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom
vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Nitra a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.5.2011 (konanie pritom začalo dňa 13.10.2010) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 203 dní).

Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že mu vznikla majetková škoda tým, že vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a na administratívne
spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napoštovné atelekomunikačnévýdajespojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo vynaložil vo

veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom
nesústrednej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s

porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Reálne uplatnenie základného práva
na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom

predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu
374,33 eura. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom a to 55 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie v žalobe uvedenej doktríny Ústavného súdu

teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac.

Zhodne ako so spomínaným vyššie uvedeným žalobným návrhom i v ďalších veciach sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, pretože o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a preto veci tunajšieho súdu sp. zn.
6C/630/2012 , 6C/631/2012, 6C/635/2012, 6C/636/2012, 6C/637/2012, 6C/644/2012, 6C/645/2012,
ktorými sa žalobca voči žalovanému domáha tých istých nárokov a z toho istého právneho dôvodu, súd
v záujme hospodárnosti konania veci spojil na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. tak, že ďalej
sa budú viesť pod sp. zn. 6C/630/2012. K takémuto spojeniu došlo na základe uznesenia tunajšieho

súdu zo dňa 25.4.2013 č. k. 6C/630/2012 -21.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že došlo k spojeniu

viacerých žalôb poukázala nato, že je nutné rozlíšiť jednotlivé druhy namietaných postupov súdov.
Nezákonnosť úradného postupu okresného súdu vidí žalobca v tom, že okresný súd v jednotlivých
exekučných konaniach alternatívne:
1/. nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote,
2/. rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej lehote,

3/. rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote,
4/. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote.
V samotnom vyjadrení žalovaná ďalej uvádza, že čo sa týka prieťahov v konaní namietaných žalobcom,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ibav žalobách, u ktorých namietaným nesprávnym úradným postupom je zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote. V druhom rade formu žiadosti o informáciu
o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu

tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažností na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti.Vtreťomradežalovanámázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K

podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná poukazuje nato, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené žaloby, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 16
ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia

jeho žiadosti. Podľa žalovanej ide v danom prípade o predčasné uplatnenie nároku na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote samotná prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (EP) účinného od 1.6.2011 vo vyjadrení žalovaná uvádza, že z ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodovaní

rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol exekučný
poriadok novelizovaný. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po
1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred dňom 1.6.2011 poukazuje na znenie § 41 ods. 2
písm. d) EP a uvádza, že v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené,
že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila

svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Z uvedeného vyplýva, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote
žalovaná uvádza, že v prípade ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným

postupom na účel Zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uvedeným
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je
zrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenú nezákonnýmrozhodnutím.Preúspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné,
aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné

rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozruší.PoukazujúcnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR
uvádza,žesúdmápovinnosťexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaná ďalej k veci uvádza, že považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že

zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 EP vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa§ 41 ods.
2 písm. c) a d) EP. Ak ho súd nepoverí 15-dňová lehota neplatí.
K existencii prieťahov v konaní žalovaná uvádza, že žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na

prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či
právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania, keď zo skutkových okolností vyplýva, ktoré uvádza

žalobca v niektorých žalobách, že k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred dňom 23.4.2009. Poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z.,
podľa ktorého ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Pokiaľ je namietaným nesprávnym úradným postupom rozhodnutie o poverenísúdneho exekútora po 15-dňovej lehote, premlčacia lehota uplynula po 3-och rokoch od momentu
skončenia žalobcom tvrdených prieťahov, t. j. od vydania poverenia. Ak je namietaným nesprávnym
úradným postupom zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-

dňovej lehote, premlčacia lehota uplynula po 3-och rokoch od momentu zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia. Preto vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009, k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.
K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať

žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody. Žalobca tiež nemá nárok na nemajetkovú ujmu, pretože nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, žeby sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Ďalej poukazuje na
prihliadnutie na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Podľa žalovanej
poukazujúc na písomné vyjadrenie, žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom

dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb.

Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 4.4.2014. Termín pojednávania s predvolaním na

pojednávanie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 11.2.2014. Právny zástupca žalobcu
listom zo dňa 3.4.2014, odoslaného e-mailom dňa 3.4.2014 o 19.01 hod., došlým tunajšiemu súdu dňa
4.4.2014 o 6.46 hod. zaslal tunajšiemu súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania na iný
vhodný termín a to z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ktorého náplňou práce je
v rámci zastupovania žalobcu účasť na pojednávaniach), o čom svedčí potvrdenie o dočasnej pracovnej

neschopnosti tohto zamestnanca predložené v prílohe. Klient pritom trvá na účasti splnomocneného
advokáta a vylučuje substitúciu. Súčasne žiadal, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti. Z pripojenej kópie
dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že Ján Kohút je neschopný práce od 28.3.2014.
Uvedené potvrdenie je vystavené všeobecným lekárom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p., Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.
Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Z ustanovenia § 101 O.s.p. vyplýva, že súd môže odročiť pojednávanie, ak účastník alebo jeho zástupca

požiada o odročenie pojednávania, len z dôležitých dôvodov, ktoré je treba posudzovať z objektívneho
hľadiska. V danej veci požiadal žalobca listom právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou práce je v rámci zastupovania žalobcu
účasť na pojednávaniach s tým, že žalobca trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje
substitúciu. Napriek uvedenému súd vo veci pojednával, pretože v prípade ak je dôvodovom odročenia

pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, tak ako to bolo v tomto prípade, musí
návrh na odročenie pojednávania obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav
zástupcu žalobcu neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného ohrozenia
zdravotného stavu. Právny zástupca žalobcu k žiadosti o odročenie pojednávania predložil len doklad odočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, bez vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Preto súd vo veci
konal a rozhodol majúc zato, že stanoviská strán boli vyjadrené v písomných podaniach, s ktorými sa
súd oboznámil a pre rozhodnutie a to i vzhľadom na väčší počet zhodných podaní zo strany žalobcu,

považoval súd za postačujúce vykonanie dokazovania listinným dokazovaním. Súdu je rovnako známe i
stanovisko žalobcu v obdobných konaniach a tak účasť právneho zástupcu žalobcu nebola nevyhnutná.
Súd vo veci tiež pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

Zo spisu sp. zn. 6C/630/2012 jeho žalobného návrhu súd zistil, že exekučné konanie sa týka exekúcie

vedenej pod č. EX/15567/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/960/2010 podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 9.12.2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.2.2011 č. k. 25Er/960/2010 -9 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.5.2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23.1.2012 č. k. 25Er/960/2010 - 17 bolo

exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2012.

Zo spisu sp. zn. 6C/631/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 825 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
23Er/465/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým Okresnému súdu Nitra dňa 23.6.2010. Exekučným titulom
je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20.10.2010 č.
k. 23Er/465/2010-10 bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Uznesením Krajského súdu Nitra zo
dňa 30.11.2010 č. k. 26CoE/197/2010 -29 bolo uznesenie Okresného súdu Nitra potvrdené.

Zo spisu sp. zn. 6C/635/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 658,31 eura. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.
zn. 10Er/542/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým Okresnému súdu Nitra dňa 8.6.2011. Exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 21.3.2012 č.

k. 10Er/542/2011-10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2012. Uznesením Okresného súdu Nitra zo
dňa 17.4.2013 č. k. 10Er/542/2011 -22 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.5.2013.

Zo spisu sp. zn. 6C/636/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/5/2009
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým Okresnému súdu Nitra dňa 8.1.2009. Dňa 21.1.2009 bolo Okresným súdom
Nitra vydané poverenie pod č. k. 7Er/5/2009-8, ktorým bol súdny exekútor poverený vykonaním

exekúcie.

Zo spisu sp. zn. 6C/637/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 385 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
27Er/527/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým Okresnému súdu Nitra dňa 15.7.2010. Exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 22.7.2010 bolo Okresným súdom Nitra vydané
poverenie pod č. k. 27Er/527/2010-9, ktorým bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 13.11.2013 č. k. 27Er/527/2010-19 bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená.

Zo spisu sp. zn. 6C/644/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 440 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
24Er/196/2009 súdzistil,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručenásúdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým Okresnému súdu Nitra dňa 28.4.2009. Exekučným titulom je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 29.4.2009 bolo Okresným súdom Nitra vydané poverenie
pod č. k. 24Er/196/2009-8, ktorým bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Uznesením
OkresnéhosúduNitrazodňa25.9.2013č.k.24Er/196/2009-25bolaexekúciavyhlásenázaneprípustnú
a zastavená.Zo spisu sp. zn. 6C/645/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej ujmy v sume 366,90 eura. Zo spisu bolo ďalej zistené, že nebol pripojený exekučný

spis Okresného súdu Nitra vedený pod sp. zn. 23Er/ 906/2010 a preto táto vec bola vylúčená na
samostatné konanie a to podľa ustanovenia § 112 ods. 2 O.s.p.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou Univerzitou v Bratislave- znaleckým
ústavom, vo veci stanovenia majetkovej škody navrhovateľa, vedeného na tunajšom súde pod Spr.

176/14 vyplýva, že výška majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a
nezákonnými rozhodnutiami a to v prípade žaloby podanej z dôvodu, že neskoro bolo rozhodnuté,
resp. nebolo rozhodnuté o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, bola vyčíslená suma
na jednu žalobu za mzdové náklady, náklady na tlač, úpravu informačného systému, na poštovné,
telekomunikačné služby, spolu 30,76 eura, a náklady súvisiace s tým, že sa neskoro rozhodlo, resp.
nerozhodlo o žiadosti o zmenu exekútora, bola vyčíslená škoda na jednu žalobu 31,68 eura.

Z oznámenia Okresného súdu Nitra súd zistil, že celkový nápad oddelenia "Er" Okresného súdu Nitra v
roku 2009 bol 15.113 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 464. V roku 2010 bol nápad
14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 370. V roku 2011 bol nápad 21.196 vecí,
z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 230. V roku 2012 bol nápad 24.980 vecí, z toho počet

vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 198.

Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu pretože v
exekučnomkonanínebolasplnenápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo dôjsť
k porušeniu základného práva žalobcu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného do 31.5.2010 , Súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného do 31.5.2011, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného od 1.6.2011, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveríexekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie;

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/, ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

V danej veci sa najskôr súd zaoberal námietkami vyslovenými žalovanou v písomnom vyjadrení a to
v prípade nedostatku podmienky uplatnenia nároku na súde tým, že svojho práva sa žalobca môže

domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ktorý nárok žalobcu nebol
ani predbežne prerokovaný. Je pravdou, že žiadosti boli doručované žalobcom žalovanej dňa 23.4.2012
s tým, že v danej veci žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra dňa 1.10.2012, k čomu došlo
pred uplynutím 6-tich mesiacov stanovenej lehoty v ustanovení § 16 citovaného zákona. Podľa súdu
však to nie je dôvod na zamietnutie žaloby, vzhľadom na dátum rozhodovania o samotnej žalobe, k

čomu dochádza po uplynutí uvedených 6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, ale čo je podstatné, že nebol
uspokojený nárok na náhradu škody a tým je daná dôvodnosť domáhať sa uspokojenia nároku na
súde. Zákonný požiadavok na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody je síce obligatórnou
podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, pretože poškodený sa môže svojím nárokom obrátiť
na súd iba vtedy, ak do 6-tich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok príslušným orgánom plne

uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok má iba procesné dôsledky a
nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. V prípade, že je podaná žaloba na súde predtým než
príslušný orgán sa k nároku vyjadrí, súd v takom prípade môže vyčkať na vyjadrenie príslušného orgánu
a potom pokračovať v konaní. To znamená, že pokiaľ by nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebolpredbežne prejednaný príslušným orgánom, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý
súd môže riešiť potom postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p.

Rovnako nepovažoval súd za dôvodnú aj vznesenú námietku premlčania pri uplatnení nároku pred
23.4.2009. Z ustanovenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danej veci k podaniu žaloby došlo dňa 1.10.2012, pričom
ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 25Er/960/2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Nitra dňa 9.12.2010, z čoho je zrejmé, že žalobcovi

do podania žaloby na súde neuplynula zákonná 3-ročná lehota. Obdobne v ostatných veciach, ktoré
boli spojené na spoločné konanie.

Z komentára k Exekučnému poriadku a to § 44 vyplýva, že v ods. 2 je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia
musí byť výsledkom náležitého preskúmania: a) exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a

materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, b) žiadosti o vydanie poverenia, c) návrhu na vykonanie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. V prípade, že
chýba materiálny predpoklad exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne, tak ako
to predvída znenie ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie do
15 dní. Z komentára ďalej vyplýva, že treba uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že

jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne
mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu. Inak pre túto lehotu platí
to, čo je uvedené aj v pri lehote na predloženie žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, teda že lehota má poriadkový charakter a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto
postupe súdneho exekútora , teda i súdu, spravidla nebude stačiť len prekročenie 15-dňovej lehoty, ale

aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného súdu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako to vyčíslil v jednotlivých návrhoch, o ktorých
konania boli spojené na spoločné konania s vecou sp. zn. 6C/630/2012. Z ustanovenia § 9 Zákona č.

514/2003 Z. z. vyplýva, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za
ktorý sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote. Zodpovednosť štátu v takomto prípade je objektívnou zodpovednosťou
za škodu pri súčasnom splnení podmienok, ktorými sú vznik škody, majetková ujma v peniazoch,
nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Nesprávnym úradným postupom môže byť vydanie alebo nevydanie prípadne oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť vydané v určenej lehote. Z Dohody základných práv a slobôd vyplýva, že
každý má právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov. Zásada rýchlosti súdneho konania
je tak významným právom účastníka konania. Nejde však o absolútne hľadisko, ktoré by malo byť
uprednostnené a teda by malo prevážiť pred inými požiadavkami na vydanie rozhodnutia, ktorými sú

povinnosť súdu zistiť spoľahlivo okolnosti s ohľadom na zložitosť veci, potrebné posúdiť pred vydaním
rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup možno potom považovať len taký postup súdu, keď doba
trvania na vydanie rozhodnutia nezodpovedá zložitosti, právnej náročnosti ako aj počtu vybavovaných
vecí. Štát tak nemôže zodpovedať za prieťahy spôsobené pričinením účastníka konania alebo ak sú
vyvolané inými okolnosťami.

V danej veci žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu na základe toho, že v exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,alebonávrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora. Podľa zákonného znenia platného od 1.6.2010 táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) EP.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) EP, platného do 31.5.2011, Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade:c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) EP, platného od 1.6.2011, Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade:
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa zákonného znenia ustanovenia § 44 ods. 2 EP platného do 31.5.2010, ak súd nezistí rozpor

v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Podľa súdu zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na
vykonanie exekúcie platí v tom prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že v prípade že súd nezistí rozpor tak nič mu nebráni v tom,

aby v zákonom stanovenej lehote rozhodol o žiadosti. Opačný prípad je však, ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, pretože musí, aby k tomu dospel, skúmať
tento rozpor a vzhľadom na obtiažnosť vecí a počet nie je a nebolo ani možné do 15 dní to zistiť. Zo
skutkového stavu vyplýva, že v predmetných exekúciách sa súd zaoberal materiálnym predpokladom
exekúcieatoexekučnéhotitulu,ktorýmbolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduatentoposudzovalv

súladesustanovením§45ods.1 Zákonač.244/2002Z.z. orozhodcovskomkonaní,pričomzjudikatúry
SR (3Mcdo/11/2010) vyplýva, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/230/2011 vyplýva, že exekučný súd je

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Povinnosť exekučného súdu počas
celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného
exekučného titulu vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/52/2010, 2Cdo/269/2012.
Rovnaký názor zastáva i Ústavný súd SR a to vo veciach pod sp. zn. I.ÚS203/2011, II.ÚS417/2011 a
IV.ÚS456/2012.

Vzhľadom na náročnosť samotných vecí, počet vecí Okresného súdu Nitra, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného, nebolo ani v silách Okresného súdu Nitra rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora zákonom
stanovenej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k ustanoveniu § 44 EP a jeho časť, že
uvedená lehota má poriadkový charakter a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto postupe

súdneho exekútora, teda aj súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti, spravidla nebude stačiť len prekročenie
15-dňovej lehoty ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného
súdu. Takýmto postupom potom bolo posudzovanie a preskúmanie exekučného titulu a jeho formálnej
a materiálnej stránky vykonateľnosti. Tieto okolnosti potom ovplyvnili dĺžku samotného konania, ktorá
však nebola zapríčinená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v porušení zásady rýchlosti

konania. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR a jeho uznesenie zo dňa 14.2.2013 č. k.
IV ÚS/94/2013-20, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve sťažnosti žalobcu namietajúc porušenie svojich
základných práv podľa článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj porušenie článku 12
ods. 2 Ústavy a článku 14 Dohovoru k postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod

sp. zn. "Er" tak ako sú uvedené v tomto rozhodnutí. Žalobca ako sťažovateľ v tejto veci uvádza, že
okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol
napriek tomu, že tieto veci podľa žalobcovho názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti.
Uznesením Ústavného súdu SR bola sťažnosť žalobcu odmietnutá potom, ako Ústavný súd dospel
k záveru, že v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného

právasťažovateľky,tedavdanompredmetnomkonanížalobcu,podľačlánku48ods.2Ústavy,ani práva
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnaký záver prijal Ústavný súd aj pokiaľ ide o namietané porušenie
ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa Ústavy tak, ako to vyplýva zo samotného
rozhodnutia.Ustanovenie § 44 ods. 2 EP, účinnom v znení do 31.5.2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie
poverenia, však neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a

preto podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu
zdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,keďžeprezamietavérozhodnutiezákon
žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd
mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov
na výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 a množiace sa exekučné konania,

si uvedomil i zákonodarca, pretože od 1.6.2010 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že lehota
15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d), pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým,
že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácií stanovená žiadna lehota. Súd sa
tak stotožnil s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok

žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
exekučných konaniach, ktoré začali po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Na základe vykonaného dokazovania a dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v
prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí

v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Súd mal za
preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15-dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí,
posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy, že
naOkresnýsúd Nitravroku2009napadlodo"Er"15.113vecí, vroku2010napadlo14.879vecíavroku

2011 to bolo 21.196 vecí, z čoho v roku 2009 bolo vecí od žalobcu 464, v roku 2010 to bolo 370 a v roku
2011 to bolo 230 vecí. Tieto veci v predmetných obdobiach boli vybavované šiestimi vyššími súdnymi
úradníkmi a vzhľadom na výšku nápadu nebolo ani objektívne možné, aby bolo vo veciach rozhodované
v krátkom časovom úseku a preto rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty nie je možné považovať za nesprávny úradný

postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Vo veci sa stotožnil súd s vyjadrením žalovanej aj v tej časti, že nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou

činnosťou vytvorené. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svojou pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv a tak to bolo aj zo strany Okresného súdu v Nitre. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo dňa 14.9.2010, v
ktorom liste okrem iného poukazujúc na konkrétnu sťažnosť sa uvádza, že "zdá sa, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. po dosiahnutí pochybných rozhodcovských rozsudkov pristupuje k ich výkonu". V

liste sa uvádza tiež, že zo správ taktiež vyplýva, že súdny exekútor v prípade, ktorého sa zdá, že
pravidelne žiada na základe rozhodcovských rozsudkov o exekúcie v prospech spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., je bývalým pracovníkom tejto spoločnosti. Tento exekútor bol tiež zodpovedný za exekúciu v
predmetných sťažnostiach. Údajne pokračuje v exekúciách pochybných rozhodcovských rozsudkov bez
toho, aby sa zaoberal nezákonnosťou alebo nemorálnosťou rozhodcovského rozsudku a príslušnými

pravidlami na ochranu spotrebiteľa a to ani vtedy, keď ho nato spotrebitelia upozornia. Celkovo sa zdá,
že prinajmenšom v niektorých prípadoch boli takéto rozhodcovské rozsudky vykonané a že exekútor
ani súd zapojený do exekúcie nepodnikol žiadne kroky na zastavenie exekúcie. V ostatných prípadoch
sa javí, že exekúcie boli čiastočne pozastavené, ale príslušné súdy si nie sú zdá sa isté, pokiaľ ide
o povinnosti, ktoré majú. Súd poukazuje na list Európskej komisie najmä v tej súvislosti, že bolo i

povinnosťou okresného súdu sa podrobnejšie zaoberať rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom a tak vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

Nedôvodnosť žaloby vyplýva aj zo spisu sp. zn. 6C/636/2012, keď z exekučného spisu súd zistil,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

okresnému súdu dňa 8.1.2009 a dňa 21.1.2009 bolo Okresným súdom Nitra vydané poverenie
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie pod č. k. 7Er/5/2009- 8. Rovnako to bolo aj v prípade
vedeného pod sp. zn. 6C/637/2012, keď žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15.7.2010 a dňa 22.7.2010 bolo Okresným súdom Nitra vydanépoverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie pod č. k. 27Er/527/2010-9. Rovnako to bolo aj
v prípade vedeného pod sp. zn. 6C/644/2012, keď žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená Okresnému súdu Nitra dňa 28.4.2009 a dňa 29.4.2009 bolo Okresným súdom Nitra

vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie pod č. k. 24Er/196/2009 - 8.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná
náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si
náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom

podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(Exekučnýporiadok),akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.