Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212674
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. konania 14C/147/2012-23 zo dňa 05. 12. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 14C/147/2012-23 zo dňa
05.12. 2013 ( ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 125,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 770,- Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresný súd mal spočívať v tom,
že v exekučnej veci vedenej pod spisovou značkou 7Er/385/2009 proti povinnému Arpádovi Váradimu

v prospech oprávneného - žalobcu rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnom stanovej dobe. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. OS vykonal dokazovanie
oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prílohami a obsahom pripojeného
exekučného spisu 7Er/385/2009. Prvostupňový súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho
exekútora napísaný do zápisnice dňa 22.07.2009, žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenie na
vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 27.08.2009. Exekučný súd dňa 09.09.2009
vyznal rozhodcovský súd na predloženie kompletného spisového materiálu, na základe ktorého bol

vydaný exekučný titul. Následne uznesením zo dňa 15.10.2009 uložil rozhodcovskému súdu poriadkovú
pokutu za ignorovanie výzvy súdu. Rozhodcovský súd doručil súdu doklady až dňa 10.2.2010. Exekučný
súd vydal poverenie dňa 03.09.2010. Prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval, že žalobca v konaní
nepreukázal, o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, ďalej dôvodnosť žalovanej výšky
škody spočívajúcej vo výdavkov vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, nepreukázal, že ku
vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo, ani existenciu bezprostredného a

priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom tvrdenej škody.
Žalobca ďalej vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme nepreukázal existenciu závažných následkov
žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Prvostupňový súd prihliadol aj
na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatoval, že v období, keď bola podávanážiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na exekučný súd zo strany žalobcu postupne
podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných veciach a to v počtoch
výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy v zákonom stanovených

lehotách, pričom následkom tohto došlo k mimoriadnej zaťaženosti uvedeného exekučného súdu.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupujúc podľa § 115a/ ods. 2 v
spojení s §200ea ods.1 O.s.p. pretože pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. O
trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresný súd podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na to, že vo
veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli
splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésnímoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na
konanie pred súdom. Odvolateľ tvrdil, že súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho priameho zástupcu na pojednávaní, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že tvrdenie okresný
súd o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v

odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení,
ale aj moment, kedy poverenie doručil k súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky
na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie

navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec
nevyjadril k podanej žalobe. Súd mal umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou rozhodol, porušil
právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a
rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať pre

žalobcu pozitívne rozhodnutie, musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením, aby sa
k tomu kontradiktórne vyjadrili. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na
rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresný súd, ktorý nekonštatoval
porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej
zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože

sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca namietal, že
meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v
rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, pričom v čase
vydaného rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Zároveň v odvolaní namietol, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci

samej o jeho návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresný súd v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1,3 O.s.p., čo
bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 07.10.2015, pričom napadnutý
rozsudok okresný súd bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdený.

V zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa

nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Vzmysleust.§219ods.1a2O.s.p.(1)Odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu z dôvodov

uvedených v odvolaní sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku pre
správnosť jeho dôvodov a nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov
obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia

vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom tvrdením nesprávnym
exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v rozhodnutí v žiadosti o
vydanie poverenia po uplynutí zákonnej lehoty a to vydaním poverenia dňa 03.09.2010 s omeškaním
viac ako 14 mesiacov. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom
Okresný súd Rimavská Sobota. Priamo v žalobe žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých

sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu žalovanému na
vyjadrenie,vyjadreniežalovanéhokžalobedoručilžalobcovi,obomúčastníkomkonaniadoručilpísomné
poučenie účastníka konania o.i. podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Na svojej úradnej tabuli okresný súd v zmysle
§ 156 ods. 3 O.s.p. riadne a včas oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku; po uplynutí 5-

dňovej zákonnej lehoty okresný súd následne vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok
verejne vyhlásil, o čom svedčí zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku. K spisu okresného súdu je
pripojený exekučný spis 7Er/385/2009. V tomto exekučnom konaní mala byť žalobcovi podľa návrhu vo
veci samej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená a tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní voči rozsudku okresný súd navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho argumentáciu
uvedenú v jeho odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na charakter
uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi
odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že pravdepodobne
z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne súdy odvolacie

dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných dôvodov
reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi SR
v rôznych veciach. V odvolaní navrhovateľ namieta nedodržanie lehoty na rozhodnutie o žiadostiudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky
pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, zároveň však namieta, že súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. V odvolaní je viacero rozporov a

protirečení, okrem iného odvolateľ namietol, že požiadal o odročenie pojednávania, resp. žiadal zrušiť
termín pojednávania, hoci takúto žiadosť okresný súd nepodal; namietal, že okresný súd nemohol
rozhodovať vo veci samej, pretože osobitným rozhodnutím nerozhodol o žalobcovom návrhu na
prerušenie konania, resp. že priamo v rozsudku priamo rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania, hoci žalobca návrh na prerušenie konania nepodal; namietol, že žalovaný sa k žalobe

nevyjadril, hoci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný doručil písomné vyjadrenie k žalobe.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
smerujúce voči konkrétnym záverom OS uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj predchádzajúce
konanie, výsledkom ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovýmiaprávnymizávermiokresnéhosúduavzmysle§219ods.1a2O.s.p.nanevcelomrozsahu

odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoréaplikovalsprávneustanovenieprávnehopredpisuavecprávnesprávneposúdil.Záverokresnýsúd
o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny. Vzhľadom
na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní veci
krajský súd zaoberal len takými námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že o prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na

argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorým mu ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.zn.
3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva

súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej
veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napr. uznesenia
NS SR sp. Zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. Zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013, sp.
Zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR zo dňa
23.6.2013 spisová značka 7Cdo/141/2013. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu

prax v Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009
zverejnené pod číslom 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej
námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nariadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie
nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 41NcC/337/2012 zo dňa 11.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné, resp. nové dôvody
zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a
vykonaním dokazovania v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na

kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v
súlade so zákonom, pretože v prejednávanej veci sa jedná vzhľadom na predmet konania o drobný spor
(§ 115a/ ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea ods.1 a 2 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia rozsudku okresného súdu riadne a včas oznámil na svojej úradnej tabuli (§ 156
ods. 3 O.s.p.). Navrhovateľovi bolo doručené aj vyjadrenie žalovaného k žalobe ( zo dňa 11.01.2014).

Zákonným postupom okresný súd nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K
odňatiu možnosti žalobca konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal
dokazovanie mimo pojednávania, toto však pozostávalo len v oboznámení sa s exekučným spisom a
listinami v ňom obsiahnutými, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu na
začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania, a teda obsah exekučného

spisu7Er/385/2009zhľadiskatvrdenýchskutočnostíodobeodpodaniažiadostiaudeleniepovereniena
vykonanieexekúciedorozhodnutiaexekučnéhosúdumubolnepochybneznámy,nakoľkozexekučného
spisuvyplýva,ževšetkyrozhodnutiavexekučnomkonaníboližalobcoviriadnedoručené.Pokiaľžalobca
namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie predloženým znaleckým posudkom, súd poukazujena to, že žalobca do spisu okresného súdu znalecký posudok nepredložil. Iné dokazovanie žalobca
nenavrhol a okresný súd ani nevykonal.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej
rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd považoval
za nedôvodnú, keďže žalobca v konaní pred okresným súdom takýto návrh nepredložil. Z tohto dôvodu
rovnako nebola dôvodná ani námietka odvolateľa, že tým, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, malo byť porušené právo žalobcu na súdnu ochranu,

keďže napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
neobsahuje.

Odvolací súd sa stotožnil s záverom okresného súdu o tom, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. Ťažisko argumentácie žalobcu
o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o

vydanie poverenia došlo až po 15 dňovej lehote, pričom v rozpore s obsahom spisu exekučného súdu
tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti udelenia poverenia s omeškaním o viac, ako 14 mesiacov.
Ďalej tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a zbytočnými prieťahmi, že k vydaniu rozhodnutia exekučný súd pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že exekučný súd bezprostredne potom,

ako mu bola dňa 27.8.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, vyzval listom
zo dňa 9.9.2009 Rozhodcovský súd o predloženie kompletného spisového materiálu, na základe
ktorého bol vydaný exekučný titul. Potom, čo rozhodcovský súd na predmetnú výzvu exekučného
súdu nereagoval, exekučný súd uznesením zo dňa 15.10.2009 rozhodcovskému súdu uložil poriadkovú
pokutu. Rozhodcovský súd doručil exekučnému súdu požadované doklady až 10.02.2010. Následne

exekučnýsúdvydalpovereniedňa3.9.2010.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenato,žeexekučný
súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať,
či exekučný titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore
so zákonom (§ 44 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi

zmluvnými stranami bola uzatvorená platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013 zo dňa 10.10.2012). Žalobca
postup súdu, ktorým vykonával úkony potrebné pre skúmanie splnenia formálnych a materiálnych

predpokladov pre vedenie exekúcie, exekučnému súdu vytýka bezdôvodne. Uvedený postup a uvedené
časové obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred exekučným súdom je ústavne
akceptovateľnáajdlhšialehotanevyhnutnepotrebnánavykonanietejtočinnosti(napr.uznesenieÚSSR

sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012, alebo II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť
je potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské
rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej

činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní, takže v dôsledku tohto subjektívneho konania
došlo k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený
tým, že exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi
účastníkmi, návrhov na vykonanie exekúcie, žiadostí súdneho exekútora o udelenie overenia na

vykonanie exekúcie). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne postupoval, nemožno sa
stotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Táto

námietka odvolateľa nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto
túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci - nesprávny úradný postup exekučného súdu a keďže už nesplnenie čo i len jednej zviacerých podmienok zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok
zamietnutie žaloby, v súlade so zásadou hospodárnosti konania nie je potrebné, aby sa okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej

ujmy, resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť by preto nespôsobila
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu, ako vecne správny

potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods.
2,3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu

neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu, preto
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom odo dňa 01.05.2011.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Banskej Bystrici dňa 16. októbra 2015

JUDr. Alena Antalová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Janka Bírešová