Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209675
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4615209675.2

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o malol.
dieťa: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., W.
XXXX/Xaotca:E.D.,nar.XX.XX.XXXX,t.č.bytomG.,B.XXX/XX,onávrhuotcanazníženievyživovacej
povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Otec E. D., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zníženým výživným na mal. P. D., nar. XX.XX.XXXX
sumou 50 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
01.01.2016.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/210/2012 zo dňa 16.10.2012
v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 16.11.2015 na tunajší súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý
odôvodnil tým, že sa u neho zmenila zásadne finančná situácia a to z dôvodu, že od 12.10.2015 je
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Topoľčany, pričom má pozastavenú živnosť.

Na pojednávaní dňa 19.01.2016 uviedol, že trvá na podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti,
podal ho z dôvodu že tu na území Slovenskej republiky mal živnosť otvorenú od 20.03.2015 a
pozastavenújumádo12.06.2016,ktorúživnosťsivybavilabysamoholprihlásiťdozdravotnejpoisťovne
na území Slovenskej republiky, 12.10.2015 bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, je absolútne
bez príjmu, nakoľko nesplnil podmienky aby mu mohla byť priznaná sociálna dávka. Pred evidenciou na

ÚPSVaR dosahoval príjem, resp. podľa daňového priznania dosiahol v zdaňovacom období príjem 2.500
eur. Pokiaľ pracoval v zahraničí začali problémy s vyplácaním mzdy, problémy so zamestnávateľom.
Platí hypotéku mesačne vyše 300 eur, o čom predkladá potvrdenie, platby za plyn 70 eur, energie -
elektrika 40 eur. S dcérou je stále v kontakte, prispieva mimo stanoveného výživného aj inými čiastkami.

Matka na pojednávaní dňa 19.01.2016 uviedla, že s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti súhlasí,

bola oboznámená so sociálnou situáciou navrhovateľa, aj keď jej situácia v rodine je ťažká, príjem ktorý
dosahuje u zamestnávateľa H. E. jej ledva stačí na základné platby, platí 194 eur nájomné, elektrika 36
eur, hypotéka 237 eur, plyn a rozhlas mesačne 9 eur, satro 8 eur mesačne. Maloletá navštevuje 2. ročník
C. X., pričom nenavštevuje žiadne krúžky, stravuje sa doma. Má hypotéku na byt, ktorú platí mesačne
237 eur. Ďalej poberá rodinné prídavky v sume 47 eur. Obýva byt na adrese W. XXXX/X, jedná sa o 3
izbový byt, ktorý obýva ona s maloletou dcérou a druhou plnoletou dcérou.Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil návrh otca zamietnuť, nakoľko nie je na prospech
maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/210/2012 zo dňa 16.10.2012 bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bola znížená vyživovacia povinnosť otca na mal. P. zo sumy 150

eur na sumu 75 eur mesačne, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2012.

V čase posledného určenia výživného bol otec nezamestnaný, zarábal si len brigádnicky.

Otec aktuálne je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Topoľčany a to od 12.10.2015, pričom na
základe rozhodnutia Okresného úradu v Topoľčanoch má pozastavené prevádzkovanie živnosti a to na

obdobie od 12.10.2015 do 12.06.2016.

V čase poslednej úpravy výživného matka bola zamestnaná u zamestnávateľa - Stredná odborná škola
na U. ulici v X. s priemerným mesačným príjmom 369,80 eura a mala jednu vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu.

Matka aktuálne naďalej pracuje u zamestnávateľa Stredná odborná škola potravinárska X. s priemernou
mesačnou mzdou 516,90 eura.

Mal. P. v čase poslednej úpravy výživného mala 13 rokov, chodila do 8. triedy ZŠ ul. C., stravovala sa

v škole, kde jej matka platila 25 eur mesačne stravné.

Maloletá aktuálne je žiačkou 2. ročníka C. v X..

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším

spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môžebyť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane
povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto

straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného)
s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom

prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,
kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných
plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,

vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery,
ktorésaposudzujúkomplexne,zahŕňajújednakmajetokpovinnéhoakoobjektívnukategóriu(vlastníctvo
k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak
jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový
prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať
aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za
neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou
výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s

poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni
povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.

Takto vykonaným dokazovaním súd mal návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti za preukázaný,
nakoľko výsluchom účastníkov ako aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že na strane otca došlo k

zmenám pomerov v tom, že tento má aktuálne pozastavenú živnostenskú činnosť a je evidovaný na
ÚPSVaR ako nezamestnaný, z čoho vyplýva, že došlo k poklesu príjmov, ktoré dostával v období po
tom ako bolo naposledy rozhodnuté o výživnom, nakoľko pracoval v zahraničí a vykonával živnostenskú
činnosť a preto s poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.