Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Gertrúda Rennerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Cpr/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203753
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313203753.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : D.
L. H. spol. s r. o. so sídlom Hlavné nám. 19 Šahy, zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom Hontianska cesta 4 Šahy, proti žalovanej: H. Y. X.. XX.XX.XXXX, J., L. R. X Š., zast.
JUDr. Romanom Foltínom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Školská 3 Nitra, o zaplatenie
690, 62 eur takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania trovy právneho zastúpenia 550, 64 eur na
účet právneho zástupcu žalovanej číslo R. XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Č. a. s., do troch dní
od právoplatnosti.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca v žalobe podanej dňa 05.03.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie 690, 62 eur, ktorá suma predstavuje žalobcom vynaložené náklady na
školenie žalovanej. V žalobe a na pojednávaní uviedol, že žalovaná pracovala ako predavač Orange na
základe pracovnej zmluvy uzavretej 18.11.2008. V pracovnej zmluve v článku 12 boli ďalšie dohodnuté
podmienky, že „ zamestnanec je povinný pri rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady
za školenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky... „. Žalovaná pracovný pomer ukončila dohodou
dňa 27.03.2011 a preto si žalobca uplatňuje žalovaný nárok v zmysle článku 12 pracovnej zmluvy.
Záväzok žalovanej nie je záväzkom z pracovnoprávnych vzťahov ale vyplýva zo zmluvných vzťahov,
keďže došlo k zmluvnej dohode. Žalovaná sa zaviazala vrátiť vynaložené prostriedky na jej vzdelávanie
za posledné dva roky. Žalobca svoju spoločnosť predal a s kupujúcim sa dohodol, že prevezme všetky
práva a povinnosti voči zamestnancom ktorých prevzal, no nestalo sa tak. Prevod obchodného podielu
sa uskutočnil veľmi rýchlo, nakoľko spoločnosť Orange „ tlačila „ na žalobcu, aby sa prevod uskutočnil
čo najrýchlejšie. Pri prevode firmy je treba dodržať predpísaný postup, napr. nahlásiť na úrad práce a
keďže na to nebol čas, volil sa taký postup, že zamestnanci pouzatvárali dohodu o skončení pracovného
pomeru. V prípade, že by bol dostatok času na predaj firmy, nebolo by potrebné uzatvárať dohody
o skončení pracovného pomeru so zamestnancami, ale by ich prevzala nová spoločnosť. Nárok na
vrátenie nákladov na školenie bol pracovnoprávne ošetrený, bolo to
zakomponované do pracovnej zmluvy a je aj uvedené, za akých podmienok je zamestnanec povinný
vrátiť náklady na školenie. Žalovaná absolvovala školenie za účelom zvýšenia svoje kvalifikácie, získala
know how, čo je pre ňu výhodné a s poukazom na ust. § 157 Zákonníka
práce v tomto prípade nie je potrebné uzatvárať zvlášť dohodu ohľadom náhrady nákladov. Takáto
dohoda sa uzatvára len v prípade, ak napr. zamestnanec popri zamestnaní študuje, ale nie pri
bežných školeniach, ktoré sú pre zamestnanca povinné aby mohol vykonávať svoje pracovné úlohy
v prospech zamestnávateľa. Zamestnávateľ v danom prípade zabezpečil zaškolenie žalovanej takako to vyžaduje Zákonník práce, ktorý ale neupravuje na čie náklady sa má tak stať. Žalobca hradil
náklady na zaškolenie žalovanej ktorá ukončila pracovný pomer dohodou a v zmysle pracovnej zmluvy
sa zaviazala náklady zaplatiť. V danom prípade došlo k rozviazaniu pracovného pomeru so žalovanou
dohodou, teda došlo k ukončeniu pracovného pomeru a preto má vrátiť náklady na školenie. Žalovaná
nemusela súhlasiť s ukončením pracovného pomeru a v tom prípade by musel situáciu riešiť inak. V
pracovnej zmluve nie je uvedené, pri akom skončení pracovného pomeru sa majú náklady vrátiť, a
teda pri akomkoľvek skončení pracovného pomeru vznikne zamestnancovi takáto povinnosť. Žalovaná
absolvovala cyklus školení, polovicu nákladov hradila spoločnosť Orange a druhú polovicu žalobca.
Za žalovanú sa zaplatili náklady na cestovné, ubytovanie a stravné a spoločnosť Orange žalobcovi
vyfakturoval čiastku, ktorá je predmetom konania.
Žalovaná pohľadávku žalobcu neuznávala čo do základu a výšky. Poukázala na to, že žalobca ako
zamestnávateľ bol povinný rekvalifikovať žalovanú ako svoju zamestnankyňu. O úhradovú povinnosť
by išlo iba na základe uzavretej dohody o podmienkach a sankciách spojených so školením. Žalobca
si uplatňuje náhradu nákladov na základe článku 12 pracovnej zmluvy, ktorý je nedostatočný na
vymáhanie si náhrady nákladov. Predovšetkým mala byť spísaná dohoda takého charakteru, aby z
nej bolo zrejmé o aké školenie malo ísť a ktoré mala žalovaná ako zamestnankyňa platiť, čas a doba
počas ktorej sa zaviazala zotrvať v zamestnaní, druh kvalifikácie, ktorú mala získať tým to školením.
V danej pracovnej zmluve sa síce v bode 12 uvádza, že zamestnanec pri rozviazaní pracovného
pomeru je povinný uhradiť náklady na školenie absolvované za posledné dva roky, ale táto dohoda je
nedostatočná a neúplná, keďže chýba dohoda o konkrétnych ustanovenia. Žalovaná uzavrela dohodu o
skončenípracovnéhopomeru,pretožebolanútenájuuzavrieť,avkonečnomdôsledkuajžalobca,keďže
spoločnosť Orange trvala na predaji podniku inej spoločnosti. Skutočne absolvovala mesačný kurz aby
sa oboznámila s produktmi, so spôsobom vystupovania v zamestnaní a zamestnávateľ vyžadoval, aby
takétoškolenieabsolvovala. Dohoduoskončenípracovnéhopomerusožalobcombolanútenáuzavrieť,
nakoľko jej bolo vysvetlené, že vzápätí uzavrie pracovný pomer s novým majiteľom. Ku skočeniu
pracovného pomeru došlo dohodou z toho podstatného dôvodu, že žalobca ako pôvodný zamestnávateľ
prestal existovať, keď predal firmu inému subjektu. Do pracovného pomeru nastúpila v roku 2008 a
podľa slov samotného žalobcu pre veľký nápor klientov v predvianočnom období sa termín jej školenia
oddialil na rok 2009. Žalobca sa domáha náhrady výdavkov za školenia absolvované nie v roku 2009,
ale absolvované v roku 2010, kedy sa musela rekvalifikovať na nové produkty. Poukázala na ust. § 154
ods. 2 Zákonníka práce.
RozsudokOkresnéhosúduLevicez23.10.2013č.k.9Cpr/5/2013-42bolzrušenýuznesenímKrajského
súdu Nitra dňa 25.08.2014 č. k. 25CoPr/1/2014 - 68 a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Doplnením dokazovania zistil súd tento skutkový stav :
Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe pracovnej zmluvy ( čl. 7 ) uzavretej
dňa 18.11.2008 na dobu neurčitú, podľa ktorej žalovaná u žalobcu vykonávala prácu predavač Orange.
V bode 12. pracovnej zmluvy boli dohodnuté ďalšie podmienky podľa ktorých je zamestnanec povinný
pri rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady na školenie ktorých sa zúčastnil za
posledné dva roky. Žalovaná sa podľa evidencie žalobcu zúčastnila školení v dňoch 29.06.2009,
10.02.-12.02.2009, 19.02. - 20.02.2009 a 19.03.2010.
Na základe dohody o skončení pracovného pomeru ( čl. 8 ), ktorú účastníci uzavreli 27.03.2011 podľa
§ 60 Zákonníka práce skončil žalovanej pracovný pomer so žalobcom dňom 27.03.2011. Ako dôvod
skončenia pracovného pomeru v dohode uvedený je predaj časti spoločnosti a prechod všetkých práv
a povinností zamestnanca na novú spoločnosť Franco spol. s. r. o. Šamorín, prevádzkovateľa Orange
Šahy, bez nároku na odstupné. Všetky práva a povinnosti zamestnávateľa prechádzajú na spoločnosť
Franco s. r. o. Šamorín.
Zmluvou o prevode práv a záväzkov zo zmlúv ( čl. 81 ) uzavretou dňa 25.03.2011 na jednej strane
spoločnosťou Orange Slovensko a. s. a žalobcom a na druhej strane so spoločnosťou Franco spol. s
r. o. vo veci jej obchodného zastúpenia previedol žalobca práva a záväzky na preberajúcu obchodnú
spoločnosť Franco spol. s r. o. Šamorín. Na preberajúceho prechádzajú všetky práva a záväzky dňom
27.03.2011. V článku 1 odsek 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v samostatnej obchodnejzmluve, ktorú sú povinní uzavrieť, je preberajúci povinný prevziať od prevádzajúceho do pracovného
pomeru aj všetkých jeho zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy uzavretej s prevádzajúcim majú
v nej dohodnuté miesto výkonu práce jeho značkovú predajňu, a to dňom 28.03.2011 a prechod
zamestnancovsamusíuskutočniťzákonnýmspôsobomaibanazákladeichdobrovoľnéhoavýslovného
súhlasu ( odsek 5 ). Podľa článku 2 bod 5. zmluvy o prevode práva a povinnosti prevádzajúceho, ktoré
mu vzniknú na základe tejto zmluvy voči jeho zamestnancom pri skončení pracovného vzťahu je povinný
si vysporiadať iba sám prevodca do 27.03.2011.
Dňa 25.03.2011 žalobca so spoločnosťou Franco uzavrel kúpnu zmluvu ( čl. 93 ), predmetom ktorej je
predaj majetku predávajúceho nachádzajúci sa v priestoroch značkovej predajne Orange a. s. V bode
2. ods. 4 zmluvy je dojednané, že kupujúci prevezme všetkých zamestnancov od predávajúceho a od
28.03.2011 so všetkými zamestnancami uzavrie pracovnú zmluvu so všetkými právnymi náležitosťami
tak, ako keby nemali rozviazaný pracovný pomer.
Ako svedok bol vypočutý konateľ spoločnosti Franco O. O.. Osvedčil sa, že žalovaná je jeho
zamestnankyňou. Pri uzatváraní zmluvy kúpe časti podniku nedojednávali so žalobcom nároky z
nákladov na školenie, zmluvy upravujú len vzťahy medzi spoločnosťami, nie však pracovnoprávne
vzťahy.
Žalobca sa domáha voči žalovanej náhrady nákladov za školenie, ktoré žalovaná absolvovala v dňoch
29.06.2009, 10.02.-12.02.2009, 19.02.-20.02.2009 19.03.2010 vo výške
690, 62 eur. Podľa názoru súdu sa žalobca nedôvodne domáha vrátenia nákladov za školenia, ktoré
žalovaná absolvovala.
Podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez
kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávate získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení
zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.
Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý
prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné
najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.
Zákonník práce rozlišuje prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca. Kým prehlbovanie
kvalifikácie môže zamestnávateľ zamestnancovi jednostranne nariadiť, zvyšovanie kvalifikácie ( § 155
Zákonníka práce ) si vyžaduje súhlas oboch strán. V danom prípade žalobca ako zamestnávateľ
požadoval od žalovanej prehĺbenie si kvalifikácie na to, aby pri predávaní produktov žalobcu resp.
spoločnosti Orange, postupovala spôsobom, ako to spoločnosť vyžadovala a aby tieto postupy boli
v súlade s marketingom zaužívaným spoločnosťou. Je známe, že spoločnosť Orange predáva
svojim klientom rôzne produkty s rôznymi zmluvnými podmienkami, preto je zrejmé, že zamestnanci
musia byť oboznámení so všetkými náležitosťami predaja, a za tým účelom zamestnávateľ vysiela
zamestnancov na preškolenie. Podľa názoru súdu však neobstojí stanovisko žalobcu, že žalovaná
uzavrela dohodu podľa bodu 12 pracovnej zmluvy a preto je povinná nahradiť vzniknuté náklady
školenia. Treba poukázať na neurčitosť a nezrozumiteľnosť písomnej dohody obsiahnutej v článku 12
pracovnej zmluvy. Podľa názoru súdu je takéto dojednanie neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Zákonníka
práce. Dohoda je koncipovaná tak široko že nie je jasné, pri rozviazaní pracovného pomeru kým a z
akého dôvodu vzniká žalovanej povinnosť vrátiť náklady na školenia a nie je zrejmé ani to, v akej výške
má tieto náklady znášať. Dojednanie aspoň týchto základných podmienok je dôležité už pri uzatváraní
pracovného pomeru, aby si mohol zamestnanec zvážiť či pristúpi na takýto záväzok a zvážiť v konečnom
dôsledku aj uzavretie pracovného pomeru. Práva a povinnosti oboch účastníkov dohody musia byť
jasne koncipované, aby nevznikali žiadne pochybnosti. Určité a jasné dojednanie má význam pri riešení
prípadného sporu medzi účastníkmi. Absencia určitého a jasného dojednania podstatných podmienok
dohody robí toto dojednanie neplatným.
Ďalšímpodstatnýmdôvodom,prektorýsúdpovažuježalobuzanedôvodnú súokolnosti,za akýchdošlo
k skončeniu pracovného pomeru so žalovanou. Nesporné je, že pracovný pomer sa skončil dohodou
z dôvodu, že žalobca previedol práva a záväzky zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko a. s. a že
predal svoj majetok inej spoločnosti. Tým zanikol ako zamestnávateľ. K skončeniu pracovného pomeru
so žalovanou teda nedošlo z dôvodov na strane žalovanej, ale výlučne na strane žalobcu, ktorý zanikol.Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru so žalovanou dohodou došlo
preto, aby sa vyhol ďalším ohlasovacím úkonom ktoré bolo potrebné inak vykonať, v opačnom prípade
by sa prevod práv a záväzkov predĺžil. Záujem, najmä spoločnosti Orange bol, aby sa prevod uskutočnil
čo najrýchlejšie. Bolo preukázané, že s novou spoločnosťou bolo
dohodnuté, že od žalobcu prevezme všetkých zamestnancov, čo sa nesporne aj stalo, a na druhý
deň žalovaná s novou spoločnosťou uzavrela pracovný pomer. Keď sa prevádzali práva a záväzky
na inú spoločnosť, podľa názoru súdu mal žalobca dohodnúť s preberajúcim subjektom aj svoje
nároky týkajúce sa nákladov vynaložených na zamestnancov, najmä keď zamestnanci prešli do novej
spoločnosti. Povinnosť žalovanej za daných okolností nahradiť náklady vynaložené na jej školenie
by bola v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 Občianskeho zákonníka ). Pracovný pomer mala uzavretý
na dobu neurčitú, k jeho skončeniu došlo len z dôvodu, že žalobca zrušil svoju činnosť obchodného
zástupcu spoločnosti Orange a došlo k prevodu aj jeho zamestnancov. Navyše, v snahe dosiahnuť
čo najrýchlejší prevod žalobca zvolil postup tak, aby obišiel ohlasovaciu a oznamovaciu povinnosť na
príslušné inštitúcie. Práve preto so žalovanou rozviazal pracovný pomer dohodou. Rozhodne nemôže
žiadať, aby žalovaná znášala dôsledky takéhoto postupu žalobcu.
S poukazom na uvedené sú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná mala v konaní plný
úspech, preto jej patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Tieto predstavujú trovy
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava, oboznámenie sa so spisom
dňa 14.10.2013 po predložení dôkazu žalobcom, účasť na pojednávaniach súdu dňa 23.10.2013,
05.12.2014, 20.02.2015 ) á 51, 45 eur + režijný paušál 3 x 7, 81 eur, 1 x 8, 04 eur a 1 x 8, 39 eur;
náhrada cestovného Nitra - Levice a späť dňa 23.10.2013 a 20.02.2015 v 1 ( spoločná cesta na dve
pojednávania ) 45 km a 05.12.2014 , spolu 180 km , ( 1 km/1,39 eur ( cena 1 liter PHM ) x 8, 5 l
( priemerná spotreba automobilu / 100 t. j. 0, 118 eur + paušálna náhrada 0, 183 eur / 1 km = 0, 301
eur / 1 km, spolu 180 x 0, 301 eur = 54, 18 eur; náhrada za stratu času 2 x 1 hod. = 2 x 13, 01 eur =
26, 02 eur, 4 x 1 hod. 4x 13, 40 = 53, 60 eur a 2 x 1 hod. 2 x 13, 98 = 27, 96 eur. Odmena spolu činí
458, 87 eur + 20 % DPH = 550, 64 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovanej do troch dní od právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykona
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Leviciach dňa 20.02.2015
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.