Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 22, 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/519/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233325
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4112233325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36864421, jej menom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/519/2012, 6C/520/2012,
6C/522/2012, 6C/523/2012, 6C/526/2012, 6C/527/2012, 6C/528/2012, 6C/529/2012, 6C/530/2012 a
6C/531/2012 spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 6C/519/2012 z a m i e t a.

Žalovanej náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 1.10.2012 podal na Okresnom súde Nitra žalobu o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy s tým, že priamo v žalobe žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci
a k účastníkom konania. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.10.2012 č. k. 11NcC/ 10/2012
-13 bolo rozhodnuté, že sudcovia Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 12C/ 223/2012 a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie
tunajšiemu súdu a je vedená pod sp. zn. 6C/519/2012.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinností žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.032,64 eura a to z dôvodu, že v pozícií
oprávneného v exekučnom konaní voči povinnej E. A. navrhol písomným podaním, zvolenému súdnemu
exekútorovi, vykonať exekúciu, ktorý po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie pridelil exekučnej
veci spisovú značku EX/XXXXX/XXXX. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Nitra a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 13.6.2012, keď konanie pritom začalo
1.12.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. V žalobnom návrhu ďalejžalobca poukázal nato, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní
a preto tak ako to bližšie uviedol v samotnej žalobe písal žiadosti o informáciu o stave konania,
podával sťažnosti a podnety na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a na prieťahy v konaní. Postup

exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v

peniazoch tým, že žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období 70 eur na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému. Ďalej vynaložil 40
eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov,

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. Celkovo tak vynaložil sumu 125 eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Preto si uplatňuje ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci sumu 1.032,64
eura. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu a to práve na základe aplikácie uvedenej doktríny Ústavného súdu tak ako nato
poukázal v žalobnom návrhu, teda 660 eur za rok: 12 mesiacov roku, 55 eur za mesiac. Vzhľadom na
uvedené žiadal medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe, že žalovaná je zodpovedná za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi a rozsudkom uložiť žalovanej povinnosť tak, ako je to uvedené vyššie.

Zhodne ako so spomínaným vyššie uvedeným žalobným návrhom i v ďalších veciach sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, pretože o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a preto veci tunajšieho súdu sp. zn.
6C/519/2012, 6C/520/2012, 6C/522/2012, 6C/523/2012, 6C/526/2012, 6C/527/2012, 6C/528/2012,

6C/529/2012, 6C/530/2012, 6C/531/201, ktorými sa žalobca voči žalovanému domáha tých istých
nárokov a z toho istého právneho dôvodu, súd v záujme hospodárnosti konania veci spojil na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. tak, že ďalej sa budú viesť pod sp. zn. 6C/519/2012. K takémuto
spojeniu došlo na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21.2.2013 č. k. 6C/519/2012 - 20.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že došlo k spojeniu
viacerých žalôb poukázala nato, že je nutné rozlíšiť jednotlivé druhy namietaných postupov súdov.
Nezákonnosť úradné ho postupu okresného súdu vidí žalobca v tom, že okresný súd v jednotlivých

exekučných konaniach alternatívne:
1/. nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote,
2/. rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej lehote,
3/. rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote,
4/. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote.

V samotnom vyjadrení žalovaná ďalej uvádza, že čo sa týka prieťahov v konaní namietaných žalobcom,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba
v žalobách, u ktorých namietaným nesprávnym úradným postupom je zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote. V druhom rade formu žiadosti o informáciuo stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu
tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažností na

zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti.Vtreťomradežalovanámázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K
podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná poukazuje nato, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na

skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené žaloby, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 16
ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti. Podľa žalovanej ide v danom prípade o predčasné uplatnenie nároku na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote samotná prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (EP) účinného od 1.6.2011 vo vyjadrení žalovaná uvádza, že z ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol exekučný

poriadok novelizovaný. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po
1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred dňom 1.6.2011 poukazuje na znenie § 41 ods. 2
písm. d) EP a uvádza, že v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené,
že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Z uvedeného vyplýva, že

samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote
žalovaná uvádza, že v prípade ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným

postupom na účel Zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uvedeným
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je
zrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenú nezákonnýmrozhodnutím.Preúspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné,
aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné

rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozruší.PoukazujúcnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR
uvádza,žesúdmápovinnosťexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Žalovaná ďalej k veci uvádza, že považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že
zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 EP vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa§ 41 ods.
2 písm. c) a d) EP. Ak ho súd nepoverí 15-dňová lehota neplatí.

K existencii prieťahov v konaní žalovaná uvádza, že žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na
prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či
právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania, keď zo skutkových okolností vyplýva, ktoré uvádza
žalobca v niektorých žalobách, že k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť vobdobí pred dňom 23.4.2009. Poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., do
ktorého ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť

a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Žalobca tiež nemá nárok na nemajetkovú ujmu, pretože nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy a ani to, žeby sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Ďalej poukazuje na
prihliadnutie na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Podľa žalovanej
poukazujúc na písomné vyjadrenie, žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli

predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb.

Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 22.11.2013. Termín pojednávania s predvolaním na

pojednávanie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 7.10.2013. Právny zástupca žalobcu e-
mailom zo dňa 21.11.2013 o 17.28 hod., zaslal tunajšiemu súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín a to z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania v
rámci vecí žalobcu voči žalovanej vedenej pred Okresným súdom Nové Zámky, senát 13C, na deň
22.11.2013 od 8.30 hod. do 10.45 hod. Klient pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta a

vylučuje substitúciu. Súčasne žiadal, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalobcu. Zákonné ustanovenie dáva možnosť účastníkovi konania, jeho
právnemu zástupcovi požiadať o odročenie pojednávania a to z dôležitých dôvodov. V danom prípade
právny zástupca žalobcu v popoludňajších hodinách pred samotným pojednávaním na tunajšom súde
požiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu

doručené dňa 7.10.2013, teda v lehote podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Podľa súdu kolízia pojednávania v
rovnakom termíne nemôže byť akceptovateľným dôvodom posudzovania ospravedlnenia z dôležitého
dôvodu, keď predvolanie bolo doručené v dostatočnom predstihu, avšak ospravedlnenie bolo doručené
tesne pred začatím pojednávania. Právny zástupca mal možnosť ospravedlnenie zaslať skôr, vedomý si
ďalších termínov pojednávania, keď žaloby žalobca zhodne podával na viacerých súdoch. Žalobca tak

musel predpokladať, že bude dochádzať k takýmto kolíziám a napriek tomu nesúhlasil so substitúciou.
Je tak zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa ani nemôže zúčastniť všetkých pojednávaní naraz, a
tak je obtiažne vyhovieť potom aj jeho žiadosti odročiť pojednávanie na iný vhodný termín. Posúdenie
opodstatnenosti dôležitého dôvodu treba posudzovať u každej konkrétnej veci osobitne. Je potom
rozdiel v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní a v žiadosti o odročenie pojednávania, keď účastník,

zastúpený právnym zástupcom nepodáva taký počet žalôb a vo veci mu je vytýčený termín pojednávania
v jeho veci, keď už v ďalšej veci právny zástupca obdržal predvolanie na pojednávanie skôr vytýčené,
prípadne môže ísť o pojednávanie, kde účasť právneho zástupcu je nevyhnutná. Ďalej súd zohľadňoval
tú skutočnosť, že v danom prípade žaloba žalobcu podaná prostredníctvom právneho zástupcu bola
riadne odôvodnená. Písomné vyjadrenie žalovanej bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa

7.10.2013. Tým podľa súdu nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k
vykonávaným dôkazom a konať pred súdom. Súd vo veci tiež pojednával v neprítomnosti žalovanej,
ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

Zo spisu sp. zn. 6C/519/2012 jeho žalobného návrhu vyplýva, že exekučné konanie sa týka exekúcie

vedenej pod č. EX 17537/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva z
pripojenéhospisuOkresnéhosúduNitra, podaldňa21.12.2010naOkresný súdNitražiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/998/2010, z ktorého spisu ďalej vyplýva,
že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 1.6.2012 č. k. 10Er/998/2010-10 bola žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.12.2010

zamietnutá. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného
súdu Nitra zo dňa 6.5.2013 č. k. 10Er/998/2010 - 20 bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu sp. zn. 6C/520/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej v sume 330 eur. Z pripojeného spisu sp. zn. 24Er/4/2009 súd zistil, že žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa
8.1.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 19.1.2009 bolo súdom
vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 18.3.2011 súdnym exekútor vrátil
poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky.Zo spisu sp. zn. 6C/522/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej v sume 746,82 eur. Z pripojeného spisu sp. zn. 7Er/268/2011 súd zistil, že žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa
1.4.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 22.3.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.11.2012 č. k. 11CoE/146/2012-34 bolo
uvedené uznesenie potvrdené.

Zo spisu sp. zn. 6C/523/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej v sume 499,72 eur. Z pripojeného spisu sp. zn. 25Er/582/2010 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa
4.8.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 25.11.2010 č. k. 25Er/582/2010 - 9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 5.12.2011 č. k. 25Er/582/2010 - 16 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2012.

Zo spisu sp. zn. 6C/526/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume

1.107,11 eura a nemajetkovej v sume 203,42 eura. Z pripojeného spisu sp. zn. 25Er/96/2011 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný
súd Nitra dňa 10.2.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 22.2.2011 č. k. 25Er/96/2011 - 10 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

25.5.2013.

Zo spisu sp. zn. 6C/527/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
1.448,60 eura a nemajetkovej v sume 289,72 eura. Z pripojeného spisu sp. zn. 12Er/960/2010 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný

súd Nitra dňa 9.12.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 12.1.2011 č. k.12Er/960/2010 - 10 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27.4.2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.12.2011 č. k. 12Er/960/2010 - 18 bolo exekučné
konanie zastavené.

Zo spisu sp. zn. 6C/528/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej v sume 330 eur. Z pripojeného spisu sp. zn. 25Er/8/2009 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra
dňa 9.1.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Vo veci bolo vydané

poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 20.1.2009.

Zo spisu sp. zn. 6C/529/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
10.370,05 eura a nemajetkovej v sume 2.074,01 eura. Z pripojeného spisu sp. zn. 25Er/528/2010
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom

na Okresný súd Nitra dňa 15.7.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 25.11.2010 č. k. 25Er/528/2010- 10 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.3.2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 5.12.2011 č. k. 25Er/528/2010
- 16 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2012.

Zo spisu sp. zn. 6C/530/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
1.413,56 eura a nemajetkovej v sume 282,71 eura. Z pripojeného spisu sp. zn. 9Er/861/2011 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný
súd Nitra dňa 6.9.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením

Okresného súdu Nitra zo dňa 21.3.2012 č. k. 9Er/861/2011- 10 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.10.2012. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 6.5.2013 č. k. 9Er/861/2011- 25 bolo exekučné
konanie zastavené.Zo spisu sp. zn. 6C/531/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej v sume 313,48 eura. Z pripojeného spisu sp. zn. 11Er/959/2010 súd zistil, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa
9.12.2010.ExekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu.UznesenímOkresnéhosúdu
Nitra zo dňa 29.12.2010 č. k. 11Er/959/2010-9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 11.10.2011 č. k. 11Er/959/2011 - 16 bolo exekučné konanie zastavené.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2012.

Z oznámenia Okresného súdu Nitra súd zistil, že celkový nápad oddelenia "Er" Okresného súdu Nitra v
roku 2009 bol 15.113 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 464. V roku 2010 bol nápad

14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 370. V roku 2011 bol nápad 21.196 vecí,
z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 230. V roku 2012 bol nápad 24.980 vecí, z toho počet
vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 198.

Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej na náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu pretože v
exekučnomkonanínebolasplnenápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo dôjsť k
porušeniu základného práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného do 31.5.2010 , Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného do 31.5.2011, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného od 1.6.2011, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie;

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Podľa § 3 ods.1 písm. d/, ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

V danej veci sa najskôr súd zaoberal námietkami vyslovenými žalovanou v písomnom vyjadrení a to
v prípade nedostatku podmienky uplatnenia nároku na súde tým, že svojho práva sa žalobca môže
domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ktorý nárok žalobcu nebol ani
predbežne prerokovaný. Je pravdou, že žiadosti boli doručované žalobcom žalovanej dňa 23.4.2012 s

tým, že v danej veci žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 1.10.2012, k čomu došlo pred uplynutím
6-tich mesiacov stanovenej lehoty v ustanovení § 16 citovaného zákona. Podľa súdu však to nie je
dôvod na zamietnutie žaloby, vzhľadom na dátum rozhodovania o samotnej žalobe, k čomu dochádza
po uplynutí uvedených 6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, ale čo je podstatné, že nebol uspokojený
nárok na náhradu škody a tým je daná dôvodnosť domáhať sa uspokojenia nároku na súde. Zákonný

požiadavok na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody je síce obligatórnou podmienkou pre
uplatnenie tohto nároku na súde, pretože poškodený sa môže svojím nárokom obrátiť na súd iba vtedy,
ak do 6-tich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok príslušným orgánom plne uspokojený, ide
všakopodmienkuprocesnoprávnu, ktorejnedostatokmáibaprocesnédôsledkyanemôžebyťdôvodom
pre zamietnutie žaloby. V prípade, že je podaná žaloba na súde predtým než príslušný orgán sa k

nároku vyjadrí, súd v takom prípade môže vyčkať na vyjadrenie príslušného orgánu a potom pokračovať
v konaní. To znamená, že pokiaľ by nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol predbežne prejednaný
príslušným orgánom, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý súd môže riešiť potom
postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p.

Rovnako nepovažoval súd za dôvodnú aj vznesenú námietku premlčania pri uplatnení nároku pred
23.4.2009. Z ustanovenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danej veci k podaniu žaloby došlo dňa 1.10.2012, pričom
ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/998/2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 21.12.2010, z čoho je zrejmé, že žalobcovi do podania

žaloby na súde neuplynula zákonná 3-ročná lehota.

Z komentára k Exekučnému poriadku a to § 44 vyplýva, že v ods. 2 je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto povereniamusí byť výsledkom náležitého preskúmania: a) exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a
materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, b) žiadosti o vydanie poverenia, c) návrhu na vykonanie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. V prípade, že

chýba materiálny predpoklad exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne, tak ako
to predvída znenie ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie do
15 dní. Z komentára ďalej vyplýva, že treba uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že
jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne
mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu. Inak pre túto lehotu platí

to, čo je uvedené aj v pri lehote na predloženie žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, teda že lehota má poriadkový charakter a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto
postupe súdneho exekútora , teda i súdu, spravidla nebude stačiť len prekročenie 15-dňovej lehoty, ale
aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného súdu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako to vyčíslil v jednotlivých návrhoch, o ktorých
konania boli spojené na spoločné konania s vecou sp. zn. 6C/519/2012. Z ustanovenia § 9 Zákona č.
514/2003 Z. z. vyplýva, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za
ktorý sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote. Zodpovednosť štátu v takomto prípade je objektívnou zodpovednosťou

za škodu pri súčasnom splnení podmienok, ktorými sú vznik škody, majetková ujma v peniazoch,
nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Nesprávnym úradným postupom môže byť vydanie alebo nevydanie prípadne oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť vydané v určenej lehote. Z Dohody základných práv a slobôd vyplýva, že
každý má právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov. Zásada rýchlosti súdneho konania

je tak významným právom účastníka konania. Nejde však o absolútne hľadisko, ktoré by malo byť
uprednostnené a teda by malo prevážiť pred inými požiadavkami na vydanie rozhodnutia, ktorými sú
povinnosť súdu zistiť spoľahlivo okolnosti s ohľadom na zložitosť veci, potrebné posúdiť pred vydaním
rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup možno potom považovať len taký postup súdu, keď doba
trvania na vydanie rozhodnutia nezodpovedá zložitosti, právnej náročnosti ako aj počtu vybavovaných

vecí. Štát tak nemôže zodpovedať za prieťahy spôsobené pričinením účastníka konania alebo ak sú
vyvolané inými okolnosťami.

V danej veci žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu na základe toho, že v exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,alebonávrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora. Podľa zákonného znenia platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) EP.

Podľa a § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d) EP, Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade:
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa zákonného znenia ustanovenia § 44 ods. 2 EP platného do 31.5.2010, ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Podľa súdu zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na
vykonanie exekúcie platí v tom prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že v prípade že súd nezistí rozpor tak nič mu nebráni v tom,
aby v zákonom stanovenej lehote rozhodol o žiadosti. Opačný prípad je však, ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, pretože musí, aby k tomu dospel, skúmať
tento rozpor a vzhľadom na obtiažnosť vecí a počet nie je a nebolo ani možné do 15 dní to zistiť. Zoskutkového stavu vyplýva, že v predmetných exekúciách sa súd zaoberal materiálnym predpokladom
exekúcieatoexekučnéhotitulu,ktorýmbolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduatentoposudzovalv
súladesustanovením§45ods.1 Zákonač.244/2002Z.z. orozhodcovskomkonaní,pričomzjudikatúry

SR (3Ncdo/11/2010) vyplýva, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/230/2011 vyplýva, že exekučný súd je
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Vzhľadom na náročnosť samotných vecí, počet vecí Okresného súdu Nitra, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného, nebolo ani v silách Okresného súdu Nitra rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k ustanoveniu § 44 EP a jeho
časť, že uvedená lehota má poriadkový charakter a preto na záver o zbytočných o prieťahoch pri tomto
postupe súdneho exekútora, teda aj súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti, spravidla nebude stačiť len
prekročenie 15-dňovej lehoty ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup

exekučného súdu. Takýmto postupom potom bolo posudzovanie a preskúmanie exekučného titulu a
jeho formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti. Tieto okolnosti potom ovplyvnili dĺžku samotného
konania, ktorá však nebola zapríčinená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v porušení
zásady rýchlosti konania. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR a jeho uznesenie zo
dňa 14.2.2013 č. k. IV ÚS/94/2013-20, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve sťažnosti žalobcu namietajúc

porušenie svojich základných práv podľa článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 Ústavy SR
a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj porušenie
článku12ods.2Ústavyačlánku14Dohovoru kpostupomOkresnéhosúdu Nitravkonaniachvedených
pod sp. zn. "Er" tak ako sú uvedené v tomto rozhodnutí. Žalobca ako sťažovateľ v tejto veci uvádza,
že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol

napriek tomu, že tieto veci podľa žalobcovho názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti.
Uznesením Ústavného súdu SR bola sťažnosť žalobcu odmietnutá potom, ako Ústavy súd dospel k
záveru, že v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného
práva sťažovateľky, teda v danom predmetnom konaní žalobcu, podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, ani je
práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnaký záver prijal Ústavný súd aj pokiaľ ide o namietané

porušenie ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa Ústavy tak, ako to vyplýva zo
samotného rozhodnutia.

Ustanovenie § 44 ods. 2 EP, účinnom v znení do 31.5.2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie
poverenia, však neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a

preto podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu
zdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,keďžeprezamietavérozhodnutiezákon
žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd
mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov
na výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 a množiace sa exekučné konania,

si uvedomil i zákonodarca, pretože od 1.6.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že lehota
15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d), pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým,
že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácií stanovená žiadna lehota. Súd sa
tak stotožnil s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011,
kedy bol exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupcu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
exekučných konaniach, ktoré začali po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Na základe vykonaného dokazovania a dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v
prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Súd mal za
preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15-dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí,

posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy, že
naOkresnýsúd Nitravroku2009napadlodo"Er"15.113vecí, vroku2010napadlo14.879vecíavroku
2011 to bolo 21.196 vecí, z čoho v roku 2009 bolo vecí od žalobcu 464, v roku 2010 to bolo 370 a v roku
2011 to bolo 230 vecí. Tieto veci v predmetných obdobiach boli vybavované šiestimi vyššími súdnymiúradníkmi a vzhľadom na výšku nápadu nebolo ani objektívne možné, aby bolo vo veciach rozhodované
v krátkom časovom úseku a preto rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty nie je možné považovať za nesprávny

úradný postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Vo veci sa stotožnil súd s vyjadrením žalovanej aj v tej časti , že nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou

činnosťou vytvorené. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svojou pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv a tak to bolo aj zo strany Okresného súdu v Nitre. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo 14.9.2010, v
ktorom liste okrem iného poukazujúc na konkrétnu sťažnosť sa uvádza, že " zdá sa, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. po dosiahnutí pochybných rozhodcovských rozsudkov pristupuje k ich výkonu". V
liste sa uvádza tiež, že zo správ taktiež vyplýva, že súdny exekútor v prípade, ktorého sa zdá, že

pravidelne žiada na základe rozhodcovských rozsudkov o exekúcie v prospech spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., je bývalým pracovníkom tejto spoločnosti. Tento exekútor bol tiež zodpovedný za exekúciu v
predmetných sťažnostiach. Údajne pokračuje v exekúciách pochybných rozhodcovských rozsudkov bez
toho, aby sa zaoberal nezákonnosťou alebo nemorálnosťou rozhodcovského rozsudku a príslušnými
pravidlami na ochranu spotrebiteľa a to ani vtedy, keď ho nato spotrebitelia upozornia. Celkovo sa zdá,

že prinajmenšom v niektorých prípadoch boli takéto rozhodcovské rozsudky vykonané a že exekútor
ani súd zapojený do exekúcie nepodnikol žiadne kroky na zastavenie exekúcie. V ostatných prípadoch
sa javí, že exekúcie boli čiastočne pozastavené, ale príslušné súdy si nie sú zdá sa isté, pokiaľ ide
o povinnosti, ktoré majú. Súd poukazuje na list Európskej komisie najmä v tej súvislosti, že boli i
povinnosťou okresného súdu sa podrobnejšie zaoberať rozhodcovským rozsudkom ako exekučným

titulom a tak vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

Nedôvodnosť žaloby vyplýva aj zo spisu sp. zn. 6C/520/2012, keď z exekučného spisu súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému
súdu dňa 8.1.2009 a poverenie bolo vydané 19.1.2009, teda v zákonom stanovenej lehote. Rovnako to

bolo aj v prípade vedeného pod sp. zn. 6C/526/2012, keď žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená Okresnému súdu Nitra dňa 10.2.2011, poverenie bolo vydané okresným súdom
dňa 22.2.2011. O neprimeranosti lehoty nemožno hovoriť ani vo veci sp. zn. 6C/528/2012, keď ako
vyplývazospisusp.zn.25Er/8/2009,žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručená
súdu dňa 9.1.2009 a vo veci bolo vydané overenie súdnemu exekútorovi dňa 20.1.2009.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná
náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si
náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom
podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.