Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206352
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715206352.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratsilava, IČO: 36865141, proti povinnému: T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. Z. XX, XXX
XX V., o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 60, č. EX 18531/15, o udelenie poverenia, na odvolanie oprávneného zo dňa 03. 08. 2015

proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14Er/214/2015-15 zo dňa 03. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Právny zástupca oprávneného formou zápisnice spísanej u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému dňa
08.03.2015, ktorým sa domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom a
nákladov spojených s exekučným konaním na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. číslo
konania SR 10816/14 zo dňa 27.11.2014. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal

tunajší súd ako príslušný exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 200,- Eur,
poplatok vo výške 133,28 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 200,- od 02.10.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33,28,- Eur od 14.02.2014 do zaplatenia, nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 186,31 Eur, nahradiť trovy mediačného konania vo výške 146,23

Eur a poplatok za upomienky v sume 20,- Eur. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že
rozhodcovský súd má právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec, keď účastníci konania sa v zmysle
rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.

Oprávnený predložil súdu i Zmluvu o úvere, ktorú uzatvoril povinný v právnom postavení dlžníka a
oprávnený v právnom postavení veriteľa dňa 01.10.2012. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o
príslušný poplatok vo výške 146,- €, t.j. celkovo zaplatí čiastku 346,- € v 12 mesačných splátkach po 33,-
€ na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia.. Povinný je v tejto zmluve
identifikovanýmenom,priezviskom,adresoutrvaléhobytu,adresouprechodnéhopobytu,rodnýmčíslom

a číslom OP.V článku II. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným dňa 01.10.2012 je uzavretá
nasledovná rozhodcovská doložka:
,,1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601103104 uzavretej dňa 01.10.2012 vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom
súde. Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto článku zmluvy, vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“
Predložená rozhodcovská zmluva je podpísaná tak oprávneným ako aj povinným.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších predpisov v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej
len ,,Exekučného poriadku“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
navykonanieexekúcieaexekučnýtitul;akideoexekučnékonanievykonávanénapodkladerozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie,
ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

,,Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011).

Tunajší súd ako príslušný exekučný súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal
právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec. Tu súd dospel k záveru, že v danej veci nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie exekučného titulu. Právny vzťah medzi oprávneným v
právnom postavení veriteľa a povinným v právnom postavení dlžníka je vzťahom spotrebiteľským v

zmysle§52OZ,nakoľkooprávnenýpriuzatváranízmluvyvystupovalakododávateľvzmysle§52ods.3
OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov) a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52
ods. 4 OZ. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským,
súd pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom zakazuje používať
v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vychádzajú z
toho, že v spotrebiteľských zmluvách má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že
spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok,

ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je,
že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. OZ v § 53 ods. 4
demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné s tým,
že v písm. r) je uvedené ako neprijateľná podmienka také dojednanie, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. V našom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že dáva na výber žalobcovi s
tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu
k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka dáva možnosť
na výber, kde podá žalobca žalobu, súd je toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach

a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v
rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť
prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak,
že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom.
Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr

teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou
zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno
zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež
rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko,
že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku

výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi
spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako
stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennúmožnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor
(teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného
partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej

veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so
sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia
zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme
zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola
koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne)

dojednaná. Síce rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená
na formulári a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky
dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na
skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej

rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou
rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky uvedená vyššie a teda rozhodcovská
doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo

zmluvyataktoispôsobuvyriešeniaprípadnéhosporu(spoukazomnamožnévystupovanievprípadnom
spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) nemožno považovať za
také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany
spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto
úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu
na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Nakoľko právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený a uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) OSP. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Neskôr svoje odvolanie na výzvu súdu oprávnený doplnil obsiahlym „traktátom“. K podstate rozhodnutia

súdu prvého stupňa v skutočnosti uvádza, iba že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí,
že rozhodcovská doložka je neprijateľná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán.

V tejto súvislosti odvolateľ uvádza svoje vlastné závery a táto skutočnosť má byť dôvodom na vydanie

rozhodnutia krajským súdom, ktorý má napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP,

ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 OSP)
a k podanému odvolaniu udáva.

Samotná skutočnosť, že odvolateľ má iný názor pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, ešte
nepodmieňuje automaticky povinnosť odvolacieho súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami
uvedenými v odseku 2 až 7 § 213 OSP.

Odvolateľnenavrhujevykonaťďalšiedôkazy,aležiada,abyďalšiehoodvolacísúdprijalinýprávnyzáver,
než súd prvého stupňa. Takýto postup je však zo zákona vylúčený.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.