Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232669
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4112232669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.

25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nitra dňa 28.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej na

zaplatenie majetkovej škody v sume 1.775,21 a nemajetkovej ujmy v sume 355,04 Eur titulom náhrady
škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v exekučnej veci vedenej proti povinnej L. L. u súdneho exekútora pod sp. zn. EX/3528/2010.
Žalobu odôvodnila tým, že ako oprávnený subjekt navrhla písomným podaním, a to postupom podľa
ustanovenia § 38 a nasl. Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu,
ktorá vznikla naplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor
predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne

príslušnému okresnému súdu, t.j. Okresnému súdu Nitra a požiadal o udelenie poverenia o vykonanie
exekúcie.Prijatímžiadosti došlokzákonnémuzaloženiupovinnostisúduzaoberaťsasdanoužiadosťou
a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej dobe. Poukázal na ustanovenie § 44ods.2 Exekučného
poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, podľa ktorého exekučný súd
je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Napriek uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia až dňa

4.5.2011, pričom konanie sa začalo dňa 5.3.2010, teda t.j. s omeškaním viac ako 425 dní. Uvedený
postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, nakoľko súd bez plnenia zákonných podmienok založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej
realizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo
veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Nečinnosť súdu nie

je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania nachádza a je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy SR. Nesprávnym úradným postupom jej
bola spôsobená majetková škoda vo výške 1.775,21 Eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom,ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Zároveň si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie prerušenie práva na

súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadostučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Exekučný súd tým, že
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej

strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie
je možné zrušiť a pre uplynutie lehoty ustanovenie § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý
vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný, a na druhej strane
nie je možné z jej strany iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Uplatňuje si primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jej práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 355,04 Eur, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Tento právny nárok si uplatnila u žalovanej žiadosťou o

predbežnéprerokovanie nárokunanáhraduškody,avšakžalovanánajejžiadosťpozitívnenereagovala.
Preto navrhuje medzitýmnym rozsudkom určiť, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nitra vo veci vedenej u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 3528/2010.

Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nitra z prejednávania a rozhodovania vo veci Krajský
súd v Nitre uznesením č. 15NcC/169/2012-14 zo dňa 19.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 5.3.2013 a 9.5.2014, ktorými žalobu ako

neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu,
že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na
exekučný spis, ale v skutočnosť prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Nepredložila ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik uplatnenej škody. Navrhol, aby súd v konaní aplikoval
ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS211/2012,

sp. zn. IVÚS366/2012 a sp. zn. I.ÚS374/2012. Na tieto poukazuje aj z dôvodu, že zatiaľ nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka prieťahov v konaní poznamenal, že žalobca neuvádza kroky na
odstránenie neželaného stavu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného

súdu SR z 3.5.2011, č.k. III ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný
súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa
23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do
podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala,

že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu
škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného
resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola
podaná sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť na

predbežné prerokovania podanej žiadosti a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jej
nárok, preto podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Ďalej poukázala na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
je nevyhnutné preukázať existenciu škody, nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie svojho nároku, ani
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Nepreukázal ani vznik, ani výšku škody, to že jeho pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku
pochybenia okresného súdu, teda že nebyť nesprávneho úradného postupu došlo by k riadnemu aplnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. K nemajetkovej ujme uviedol, že považuje za nesprávny
spôsob určenia náhrady tejto ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. Nepreukázala,
že zavinením súdu v danej exekučnej veci jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v mysle Zákona č. 514/2003 Z.z. považoval žalobu za právne neopodstatnenú. ˇ

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne

a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne emailovým podaním zo dňa 15.12.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. voči žalovanej SR vedené na Okresnom súde Trenčin pod sp. zn. 22C,
pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden

dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila,
aby splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosti o odročenie
pojednávania bez prejednania veci nevyhovel a podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti

účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nitra 34Er/318/2010 a výpisom žalobkyne z obchodného
registra. Zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 5.3.2010 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého zápisnica oprávneného :

Pohotovosť s.r.o. proti povinnej L. L. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 375,-Eur
zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 375,- Eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zákonného úroku vo
výške 6% ročne zo sumy 375,-Eur od 14.9.2009 do zaplatenia, trov konania vo výške a trov konania
na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 19141/09 zo dňa 11.11.2009 zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35922761 so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol

právoplatnosť 30.11.2009 a vykonateľnosť 3.12.2009. Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor
postúpil Okresnému súdu Nitra 10.5.2010. Výzvou zo dňa 13.7.2010 exekučný súd vyzval právneho
zástupcu oprávneného, aby v lehote 14 dní predložil zmluvu o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinnou spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Výzve bolo vyhovené 22.9.2010.
Exekučný súd uznesením zo dňa 17.2.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.5.2011. Nadväzujúc na toto rozhodnutie uznesením
z 17.6.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobkyňa mala možnosť proti obidvom uzneseniam
podať odvolanie a tým zabrániť, aby nadobudli právoplatnosť a konečným dôsledkom, aby exekúcia bola
zastavená. Žalobkyňa však zákonom zaručené opravné prostriedky nevyužila, z čoho súd usudzuje,
že s obidvomi uzneseniami súhlasila. Preto exekučné konanie bolo právoplatne ukončené dňom

12.10.2013.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby
jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenierozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými

zásadami, poručuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1,2.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 15.12.2009 do 31.5.2010 podľa
tohto zákona možno vydať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 15.12.2009 do 31.5.2010 exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,

2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých

úkonoch, ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v
obsahu vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia
toho predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch,
ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva

vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať,
že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami.
Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je
spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu
nemajetkovej ujmy. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomjeformouzodpovednostištátuzačinnosťtých,ktoríplniaúlohyštátnych
orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie
postupu stanoveného právnymi normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď.

§ 3 ods. 2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že
táto je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumiemajetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe,
znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku

poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti

treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu

zákonpresnenevymedzuje,lenuvedenýmpríkladov.Všeobecnemožnonesprávnosťúradnéhopostupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne

od23.4.2012do25.9.2012požiadala opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvexekučných
veciach,vktorýchvystupujeakooprávnený,vedenýchnaokresnýchsúdochSlovenskejrepubliky,medzi
nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 5987). Súdu
nepredložilarovnopisnávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodanéhožalovanej,
iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba

číslo zmluvy, meno a priezvisko povinnej, dátum jej narodenia, spisovú značku súdneho exekútora
a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady
uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd
nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s
nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od

podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej.
Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty,
ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé,
že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote
stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom od 1.7.2009), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c), t.j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z
uvedeného vyplýva, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený zo zákona skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá

také nedostatky, pre ktoré exekúcia nie je prípustná.

Žalovaná svoju obranu opiera o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri
posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že

sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, alebo
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie § 9 ods. 2 je však

platné iba od 1.1.2013 (od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z). poznamenáva, že nie je oprávnený
posudzovať prípadné prieťahy v konaní iným súdom prvého stupňa, nakoľko toto patrí do kompetencie
vyššie uvedených subjektov. Súd dokazovanie zameriaval na zistenie, či došlo k nedodržaniu zákonnej,
resp. primeranej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, ak áno, z akého dôvodu, čiexekučný súd bol oprávnený preskúmavať rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu a či je tu dôvod
na náhradu škody, resp. či žalobkyni vôbec vznikla nejaká majetková škoda a nemajetková ujma.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
10.5.2010. K posúdeniu žiadosti však súd potreboval doklady ním vyžiadané, čiže vo veci konal. 15
dňová lehota stanovená na udelenie poverenia podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku podľa názoru
súdu sa nevzťahuje na prípady, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, kvôli čomu nie je možné poverenie vydať, a to práve z toho dôvodu, že takáto krátka lehota

nijako nemôže postačovať na zadováženie dokladov potrebných na posúdenie žiadosti, ku ktorej tieto
neboli exekútorom pripojené.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovaniepodkladov,hodnotenieskutočnostíaprávneposúdenie,akmalizanásledoknesprávne
rozhodnutie. Takéhoto nároku sa poškodený môže domáhať podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003

Z.z. v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné. Ak sa právny názor vyslovený v
rozsudku ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok môže ísť o nezákonné rozhodnutie, za ktoré štát nesie zodpovednosť len v
prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Vykonanie dokazovania, ktoré považuje
účastník za nadbytočné (v danom prípade protizákonné), nie je nesprávnym úradným postupom.

Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (viď. uznesenie NS ČR
č. 25Co/1018/2007 zo dňa 25.8.2009). Žalobkyňa vytýka exekučnému súdu, že preskúmaval exekučný
titul, čo v rámci exekučného konania nebola v jeho právomoci a týmto spôsobil prieťahy v konaní,
keďže poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej 15 dňovej lehote. Podľa § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.52011 bolo v čase podania žiadosti o udelenie

poverenia (10.5.2010) možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Až neskôr bolo ustanovenie § 41 ods.2 Exekučného poriadku
novelizované tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Žalobkyňa
interpretovala názor, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol zahrnutý do § 41 ods. 2 psím. d)

Exekučného poriadku až novelou č. 144/2010 Z.z. účinnou od 1.6.2010. Novelizácia tohto zákonného
ustanovenia by bola nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. i) Exekučného
poriadku. To, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP,
vyplýva aj z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1.6.2010
o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu

potreby preskúmavania exekučného titulu a spotrebiteľských zmlúv na základe ktorých boli exekučné
tituly vydané za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Zákon č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na
konaniazačatépredúčinnosťoutohtozákona.Prevýkladtohtozákonajepodstatnýúmyselzákonodarcu
prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania návrhu o udelenie poverenia
zakladalopovinnosťsúduvydaťpoverenievlehote15dní,aknezistírozporžiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota sa však netýkala vecí, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Zo samotného
znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekučného súdu bez návrhu

skúmaťexekučnýtitultakzformálneho,akoajzvecnéhohľadiska(čiexekučnýtitulbolvydanýorgánom,
ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo
spotrebiteľského právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy

a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom nepovažovať exekučný titul za
vykonateľný. V danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súd oprávnený
ex offo podrobiť kontrole za účelom zistenia, či bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní, či zmluva o úvere o ktorý sa opiera rozhodcovský rozsudok neobsahuje neprijateľné podmienky,
či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s

ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom nakonkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania
účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade

sťažnosti na prieťahy. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty však neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Nárok na náhradu škody si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z.
z dôvodu, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie

(poverenie na vykonanie exekúcie) v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote a bez zbytočných prieťahov
v konaní, tiež z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok podrobil kontrole. V rozpore so
stanoviskom žalobkyne súd zastáva názor, že v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Nové Zámky bol exekučný súd už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo zákona oprávnený a povinný preskúmať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku,čirozhodcovskázmluvamedzizmluvnýmistranamibolauzavretáplatne(viď.uznesenieNSSR

sp.zn.6Cdo105/2011),taktiežexekučnýtitul,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokzhľadískvymedzenýchv
ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Lehota 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, keď žiadosti exekútora je možné vyhovieť, t.j. keď
je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade treba skúmať, či sú splnené
podmienky na exekúciu a preto súd je toho názoru, že lehota 15 dní na rozhodnutie, ktorým sa návrh

na vydanie poverenia zamieta, sa nevzťahuje.

Súdboltohonázoru,žedĺžkaexekučnéhokonaniaoddoručeniažiadostiexekútoraoudeleniepoverenia
do zamietnutia žiadosti vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej
exekúcieniejetakejpovahy,abylennajejzákladebolomožnévdanejvecivysloviťnamietanéporušenie

práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho
práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práva a základných slobôd, pričom nie je zanedbateľné, že počet dní uplynulých od podania
žiadosti do vydania rozhodnutia súdu čiastočne zapríčinil aj oprávnený resp. súdny exekútor tým, že k

žiadosti o udelenie poverenia nepripojil dôkazy potrebné k posúdeniu veci. Súd nemal za preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, taktiež ani vznik uplatnenej majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, nakoľko ich vznik ani výšku žalobkyňa vôbec nepreukázala.

Žalobkyňa nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným
zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká
nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani závažnosť ujmy a jej následkov.
Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci,

čo vyčíslila sumou vo výške 20% istiny s príslušenstvom vymáhanej v danom exekučnom konaní. Z
vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov, pokút,
ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov v porovnaní
s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad

na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia,
bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné peňažné ústavy,
nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala, že v
prípadeudeleniapovereniabeztvrdenýchprieťahovvkonaníexekučnéhosúdubynebolodošlokvzniku

uplatnenej škody. Mala preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu (pred údajnými prieťahmi)
bola majetková situácia povinnej taká, že by umožnila uspokojenie jej pohľadávky v celom rozsahu. Bola
povinná preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému
zmenšeniu majetku povinnej, ktorá jej znemožnila uspokojiť pohľadávku priznanú exekučným titulom a
spôsobila jej škodu v celej výške vymáhanej pohľadávky. K znemožneniu uplatnenia práva oprávnenej

v občianskom súdnom konaní pre prekážku res iudicata a k nelegálnemu postupu súdu opätovným
posúdením práv oprávnenej priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd poukazuje na to,
že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia exekučného súdu ozamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, čiže nevynaložila právom očakávané
úsilie aby zabránila právoplatnému zastaveniu exekučného konania.

Z vlastnej činnosti súdu je jej známe, že žalobkyňa výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
uplatnenej v tomto konaní preukazovala znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v
Bratislave. Znalecký ústav v závere posudku uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal
majetkovú ujmu vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s porušovaním zákonných

lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V
prípade žalôb o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote mzdové náklady určil sumou 4,15
Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, náklady na poštovné
3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j. spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že
znalecký posudok ústavu nie dôkazom vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje

štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného
systému a nálady na telekomunikačné služby. V posudku sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania
pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1.
poverenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanie rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti

na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového
stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka a 8. Overovanie prijatia ekonomického podania-sťažnosti.
Závery vyslovené v znaleckom posudku na náklady na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné
služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie
údajov z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu

a na aký počet exekučných vecí boli náklady z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci,
v ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na
všetky exekučné veci v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie je podložený dôkazmi. Pre
uvedené súd znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnených v konaní, preto na posudok neprihliadol. Zároveň

súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa nezdôvodnila a nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie
porušenia práva nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia
náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla,
ani závažnosť ujmy a jej následkov. Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti,
na ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci. Nepreukázala, ani nenavrhla dôkaz na preukázanie tvrdenia, že
vydaním poverenia po zákonnej lehote boli reálne ohrozené očakávania poškodeného, že dôjde k
vymáhaniu jeho pohľadávky od povinnej, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinnou alebo
kinsolvenciipovinnej.Zvlastnejčinnostijesúduznáme,žežalobkyňaakonebankovýsubjektvrozpores
platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných

úrokov, pokút, ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto
úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať
veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje
úvery bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia
iné peňažné ústavy, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobkyňu, pod čím sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného dokazovania.
Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že účastníkom produkovaný
dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Žalobkyňa dôkazné bremeno v

danom prípade neuniesla. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že žalobkyni vznikla
majetková škoda, alebo nemajetková ujma, ich výšku, ani príčinnú súvislosť medzi zavineným konaním
exekučného súdu a vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Nemal za preukázané základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto žalobu
ako neopodstatnenú zamietol.

Žalovaná si v písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2014 uplatnila nárok na náhradu trov konania, výšku
ktorých však v zákonnej lehote nevyčíslila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.