Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714216003.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. D., rod. G. nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/
XX, XXX XX R., vedenej pod značkou EX 39430/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad so sídlom Zahradnícka 60, 821 08 Bratislava o vymoženie istiny vo výške 50,- € s

prísl., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na odvolanie oprávneného zo dňa 24. 12. 2014 proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/306/2014-14 zo dňa 13. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2014 sa
oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy zostatku dlhu vo
výške 50 Eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 14.01.2014, sp. zn. SR 07822/13. Predmetným

rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 538,83
Eur spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom zo sumy 538,83 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 538,83 Eur od 13.05.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania, a to všetko v mesačných splátkach po 80 Eur až do úplného splatenia dlhu. Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere uzatvorenej 04.03.2011, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou)

vystavenou dňa 04.03.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh splatný a oprávnený
vyplnil blankozmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky s tým, že dlžník prehlásil, že finančné
prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Povinný je v tejto zmluve identifikovaný menom,
priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.

V odôvodnení predloženého rozhodcovského rozsudku je uvedené, že rozhodcovský súd má právomoc
prejednať a rozhodnúť danú vec, keď účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.Súčasťou predloženého návrhu na vykonanie exekúcie bola aj rozhodcovská zmluva uzavretá medzi
povinným a oprávneným dňa 04.03.2011, ktorá vo svojom článku II. uvádza:

,,1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601101601 uzavretej dňa 04.03.2011 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto článku zmluvy, vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“
Predložená rozhodcovská zmluva je podpísaná tak oprávneným ako aj povinným.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd

exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

,,Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011)

Tunajší súd ako príslušný exekučný súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal

právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec. Tu súd dospel k záveru, že vo veci nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu pre vydanie exekučného titulu. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným je
vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 OZ, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je
okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval

v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Na uvedenom nemení nič to, že povinný si
zobral úver na výkon zamestnania, keď ustanovenie § 52 ods. 1 OZ sa vzťahuje na všetky zmluvné
vzťahy. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským,
súd pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom zakazuje používať

v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vychádzajú z
toho, že v spotrebiteľských zmluvách má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že
spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok,
ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je,

že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Občiansky zákonník
v § 53 ods. 4 demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
neprijateľné, s tým, že v písm. r) je uvedené ako neprijateľná podmienka také dojednanie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. V našom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že síce dáva

žalobcovinavýbermedzirozhodcovskýmavšeobecnýmsúdom,pričompodaniežalobynavšeobecnom
súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak súd je toho
názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa
názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie
je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu

riešeniasporuaajsubjektumajúcehovyriešiťprípadnýsporúčastníkovhmotnoprávnehovzťahuzveruje
žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať pre prejednanie a rozhodnutie sporu
jednak rozhodcu, ako i všeobecný súd. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom
podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere

obmedzený, s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle
neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky
nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inaklen dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé

eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len
pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám
stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie
rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto
vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej, vyhotovenej

na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme dodávateľa.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola postavená tak, že nebola medzi
spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Hoci bola rozhodcovská doložka
samostatne podpísaná, bola však vytlačená na pripravenom formulári a odporca nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko

možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu,
čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je
zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania

za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky uvedená vyššie, a teda rozhodcovská
doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo
zmluvyataktoispôsobuvyriešeniaprípadnéhosporu(spoukazomnamožnévystupovanievprípadnom

spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného), nemožno považovať za
také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany
spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto
úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie doložky v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc

rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj
náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým
podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Nakoľko právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom,

čiže nulitnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že
predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
„

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti dôvodil,
že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti danej mu Exekučným poriadkom. V

prejednávanej veci aplikoval súd na zistený skutkový stav ust. § 44 ods. 2 EP ako aj ust. § 45 zák.
č. 244/2002 Z. z. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V prípade, že súd na skutkový stav

veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní, alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom.
Exekučný súd aj neúplne zistil skutkový stav, čo je zrejmé z toho, že prvostupňový súd namieta

skutočnosť, že zmluvným stranám nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (rozhodcovská
doložka). Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tietoskutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu.
Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie

sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, sa za neprijateľnú podmienku
považuje aj taká, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia zákonodarcov vyplýva, že cieľom
tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa kde uplatní svoje práva. Súd teda konal nad rámec
týchto ustanovení.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa

na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa a k podanému odvolaniu naviac dodáva.

Odvolateľ poukazuje, že rozhodcovská zmluva podľa ust. § 83 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní sa uzatvára formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine.

V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany tiež záväzné. Súdu je vytýkané, že tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že odvolateľ neuvádza, aký skutkový stav sa mal preukázať a

že takto zistený skutkový stav mal preukázať správnosť jeho tvrdení o tom, že vo veci mal súd vydať
poverenie na vykonanie exekúcie.

V kontradiktórnom procese totiž súd nie je povinný zisťovať na návrh navrhovateľa skutkový stav, ktorý
nároky navrhovateľa neosvedčuje.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.