Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 16, 2009

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 32Cb/410/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7298891555
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2009:7298891555.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom Mgr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu R & P I., s.r.o.,

sídlo: O. č. XX,. P., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený: JUDr. M. K., narodený: XX.X.XXXX,. bytom: Š. č.
XX,. P., proti žalovaným: 1, Ing. M. M., narodený: X.X.XXXX,. bytom: N. K. č. XX,. P., 2, RNDr. V. M.,
narodená: XX.XX.XXXX,. bytom: N. K. č. XX,. P., 3, F. M., narodený: XX.X.XXXX,. bytom: Z. č. XX,. K.,
v konaní o zaplatenie 1.387,69 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 221,47 €, ktoré je povinný

zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 219,18 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného
súdu Košice II v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu (S. S., a.s.) sa žalobou podanou na súde dňa 23.7.1997 domáhal, aby súd
vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 41.805,64 Sk (1.387,69 €). Uplatnená

pohľadávka pozostávala z nasledovných položiek: 31.565,34 Sk titulom zostatku riadnych úrokov z
úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade, 1.180,- Sk titulom poplatkov podľa sadzobníka poplatkov a
náhrad, 9.060,30 Sk titulom sankčných úrokov. To všetko si žalobca uplatnil na základe úverovej zmluvy
č. 2153697-549/30 zo dňa 31.5.1991 uzavretej so žalovaným v 1. rade. Ako príslušenstvo si žalobca
uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 32.745,34 Sk od 1.7.1997 do
zaplatenia a tiež nárok na nahradenie trov tohto konania. Svoj nárok voči žalovaným v 2. a 3. rade
žalobca odôvodnil skutočnosťou, že títo žalovaní sa za poskytnutý úver zaručili a tiež zriadili záložné

práva ku hnuteľným veciam.

Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
Svoje stanovisko odôvodnil tak, že svoje povinnosti z úverovej zmluvy splnil riadne a včas a to v plnom
rozsahu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný v 1. rade na skutočnosť, že dňa 19.2.1996 požiadal S. S.,
a.s. podľa jeho vtedajšieho vyjadrenia o úplné vyrovnanie splátok úrokov sumou 7.320,20 Sk a po ich
zaplatení mu S. S., a.s. dokonca vrátila preplatok zo zaplatených úrokov vo výške 85,48 Sk a na základe

tohto konania žalobcu, považoval žalovaný v 1. rade celú záležitosť za riadne ukončenú. Žalovaný v 1.
rade poukázal tiež na skutočnosť, že vyčíslenie žalobcových úrokov a úrokov z omeškania považuje
za nedôveryhodné a nepresné.Žalovaná v 2. rade sa k veci vyjadrila tak, že navrhla žalobu zamietnuť. Toto svoje stanovisko odôvodnila
tvrdením, že podľa jej vedomostí žalovaný v 1. rade riadne uhrádzal úver, pričom žalobca si dokonca
sám sťahoval platby úveru.

Žalovaný v 3. rade sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Toto svoje
stanovisko odôvodnil tvrdením, že žalovaný v 1. rade splnil voči žalobcovi všetko, čo splniť mal a uhradil
úver vrátane úroku. Tiež uviedol, že pokiaľ vie, tak žalovaný v 1. rade sa ani nedostal do nejakého
omeškania. Na základe uvedených skutočností, teda podľa žalovaného v 3. rade neexistuje žiadna

pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 3. rade.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Dňa 5.9.2002 uzavreli pôvodný žalobca (S. S., a.s.) a spoločnosť G. F., a.s. zmluvu o postúpení
pohľadávok, podľa ktorej došlo k postúpeniu aj pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spoločnosť G.
F., a.s.. Na základe uvedenej skutočnosti a návrhu postupníka konajúci súd svojim Uznesením sp. zn.
32 Cb 410/1998 zo dňa 8.12.2004 pripustil zámenu účastníka konania na strane žalobcu a to tak, aby
bol v ďalšom konaní žalobcom postupník, t.j. spoločnosť, na ktorú v zmysle citovanej zmluvy o postúpení

pohľadávky prešla predmetná pohľadávka.

Dňa 21.12.2006 uzavreli spoločnosť G. F., a.s. a súčasný žalobca R & P I., s.r.o. zmluvu o postúpení
pohľadávok, podľa ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na R & P I., s.r.o.
Na základe uvedenej skutočnosti a návrhu spoločnosti G. F., a.s. konajúci súd svojim Uznesením sp.

zn. 32 Cb 410/1998 zo dňa 26.3.2007 pripustil zámenu účastníka konania na strane žalobcu a to tak,
aby bol v ďalšom konaní žalobcom postupník, t.j. R & P I., s.r.o..

Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný v 1. rade dňa 31.5.1991 uzavreli zmluvný vzťah pomenovaný ako
Úverová zmluva o úverovom účele pre individuálnych podnikateľov na malú privatizáciu. Predmetom

tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.560.000,- Sk za účelom zaplatenia vydraženej
prevádzkovej jednotky podľa Zápisnice o dražbe č. 58/91 č. karty prev. jednotky 0073. Žalovaný v 1. rade
mal povinnosť splatiť tento úver spolu s dohodnutým 19% ročným úrokom pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 60.000,- Sk, pričom úver mal byť splatený do 30.6.1995. K uvedenej zmluve boli
neskôr podpísané Dodatky č. 1 (dňa 8.3.1993), Dodatok č. 2 (18.7.1994) a Dodatok č. 3 (dňa 19.7.1994),

pričom poslednými dvoma dodatkami sa zmenil čas a spôsob splácania úveru. Tieto skutočnosti súd
zistil z citovanej zmluvy a jej dodatkov.

Žalovaná v 2. rade dňa 30.5.1991 podpísala Ručiteľskú listinu, kde písomne vyhlásila, že v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka preberá záruku za zaplatenie vyššie uvedeného úveru, vrátane úrokov a

poplatkov vyúčtovaných žalobcom v termínoch ako sa zaviazal žalovaný v 1. rade. Túto skutočnosť súd
zistil z uvedenej ručiteľskej listiny.

Žalovaný v 3. rade dňa 31.5.1991 podpísala Ručiteľskú listinu, kde písomne vyhlásil, že v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka preberá záruku za zaplatenie vyššie uvedeného úveru, vrátane úrokov a

poplatkov vyúčtovaných žalobcom v termínoch ako sa zaviazal žalovaný v 1. rade. Túto skutočnosť súd
zistil z uvedenej ručiteľskej listiny.

Konajúci súd svojim Uznesením sp. značka 32 Cb 410/1998 zo dňa 29.1.2008 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie, ktorým mal ustanovený súdny znalec zodpovedať okrem iných na nasledovné otázky: 1,

uhradil žalovaný v 1. rade úroky v celej výške?, 2, ak ich uhradil, tak k akému dátumu? a 3, ak ich
žalovaný v 1. rade neuhradil, tak aká je výška riadneho úroku z poskytnutého úveru, ktorý je žalovaný
v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi?.

Ustanovený súdny znalec vykonal dokazovanie, ktoré zhrnul svojim Znaleckým posudkom č. 5/2009

zo dňa 27.3.2009. Na otázku, či žalovaný v 1. rade uhradil riadne úroky z úveru v celej výške
znalec odpovedal: „Predpis riadnych úrokov zo strany banky predstavoval 911.071,70 Sk, pričom
táto nedoložila spôsob ich výpočtu a rozdiel medzi predpisom úrokov a zinkasovanými platbami od
dlžníka vo výške 31.565,44 Sk nemožno kvalifikovať za daného stavu za pohľadávku banky vočidlžníkovi." Znalec ohľadom jeho úlohy, aby určil zostatok nesplatených úrokov, ak nebol riadny úrok
celý uhradený, zodpovedal: „Keďže nie je stanovený spôsob úročenia úveru, nemožno ani určiť výšku
úroku poskytnutého úveru."

Podľa 763 Obchodného zákonníka: Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa
jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté,
ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred
dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi

Podľa § 382a ods. 1 a 2 Hospodárskeho zákonníka: Banka poskytuje úver spravidla na základe
úverovej zmluvy. Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel a
v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok
a úver v dohodnutom čase splatiť.

Podľa § 378a Hospodárskeho zákonníka ak je organizácia v omeškaní s platením peňažného záväzku,
môže oprávnená organizácia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 378 ods. 1 a 2,
požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne, pokiaľ nie je v právnych predpisoch
ustanovené niečo iné.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 31.12.1991) možno pohľadávku zabezpečiť
ručením, pričom ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi
povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v

1. rade vznikol úverový vzťah podľa § 382a Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého pôvodný žalobca
poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 2.560.000,- Sk a žalovaný v 1. rade poskytnutý úver v
plnom rozsahu vrátil, respektíve splatil.

Súd s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie konštatuje, že žalovaný v 1. rade uhradil

pôvodnému žalobcovi riadny úrok za poskytnutie úveru vo výške 879.506,26 Sk a nebolo zistené (t.j.
preukázané), že žalovaný má povinnosť na riadnom úroku zaplatiť ešte ďalšiu sumu vo výške 31.565,44
Sk. Taktiež nebolo preukázané, že žalobcovi vznikli ďalšie uplatnené nároky: nárok na tzv. sankčný úrok
vo výške 9.060,30 Sk a nárok na 1.180,- Sk z titulu poplatkov podľa sadzobníka poplatkov. Vzhľadom
na skutočnosť, že nebol preukázaný vznik peňažného záväzku, nemohol súd priznať žalobcovi ani

uplatnený nárok na úrok z omeškania podľa § 378a Hospodárskeho zákonníka vo výške 5% z dlžnej
sumy ročne.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu voči žalovanému v 1. rade a aj voči žalovaným v
2. a 3. rade (dlžníkovým ručiteľom) ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, preto má štát voči tomuto účastníkovi podľa § 148
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nárok na nahradenie trov konania, ktoré platil, t.j. sumu 219,18
€. V rámci tohto konania štát zaplatil ustanovenému súdnemu znalcovi z vlastných prostriedkov sumu
vo výške 219,18 € (celkové znalečné 551,12 € - žalobcom a žalovaným v 1. rade uhradené preddavky
na znalečné vo výške 2 x po 165,97 €).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi súdneho konania, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania žalovaného v 1. rade bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci plný úspech, pričom si písomne nevyčíslil svoje trovy
právneho zastúpenia. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na
úhrade súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 55,50 € podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992
Z.z. o súdnych poplatkoch a tiež v sume 165,97 €, ktorú uhradil ako preddavok na trovy znaleckého
dokazovania.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

O trovách konania žalovaných v 2. a 3. rade bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. ich náhrada im nebola priznaná. Dôvodom na ich nepriznanie je skutočnosť, že títo žalovaní

sa rozhodli náhradu trov konania si neuplatňovať.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav

veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku)
obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami:
1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p.,
2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.),
6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.