Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Er/367/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411205152
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4411205152.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: L. N., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. I. E., M. XX,
E.. XX.XX.XXXX o zaplatenie 301,94 € a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 náhradu
trov exekúcie vo výške 41,79 €.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu
301,94 € a trov exekúcie.

Poverením tunajšieho súdu 13Er/367/2011-7 zo dňa 31.3.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny
exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len
exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2014 exekútor navrhol zastavenie konania z dôvodu,
že povinný dňa 12.09.2013 zomrel. V podaní exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie, ktoré si žiada
priznať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu

trov exekúcie, ktoré platil.

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko z pripojeného spisu
tunajšieho súdu 16D/1392/2013, bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi (po povinnom)
bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Z daného teda možno konštatovať, že nemajetnosť povinného

existovala už v čase jeho života a nie je preto možné zastaviť exekúciu s poukazom na iné ustanovenie
Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie by spočívala v nemajetnosti
povinného. Uznesenie tunajšieho súdu o zastavení dedičského konania iba potvrdilo fakt, že povinný
bol už v čase života nemajetný.

Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 7MCdo 5/2011 zo

dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval aj, že „...V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok
nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej
nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd
mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky,

nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie
exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je
povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené
pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku )...“

V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
odmena podľa § 14 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len
citovanej vyhlášky/ vo výške 33,19 € (minimálna paušálna odmena), náhradu hotových výdavkov podľa
§ 22 citovanej vyhlášky vo výške 1,60 € (poštovné), teda spolu 34,79 €. Zároveň si uplatnil DPH.

Súd exekútorovi priznal odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 a náhradu hotových
výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky spolu s DPH vo výške 41,79 €, t.j. plne vyhovel jeho žiadosti.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný
(§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný zomrel, teda neexistuje a logicky

nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady
trov exekúcie oprávnenému. Súd je toho názoru, že trovy exekúcie by mal znášať oprávnený a v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku mu túto povinnosť uložil, nakoľko konanie bolo zastavené na podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ako vyplýva z predošlej časti odôvodnenia nemajetnosť
povinného trvala v čase života povinného a bolo ju možné predpokladať už za jeho života a uznesenie

tunajšieho súdu, ktorým bolo dedičské konanie zastavené iba potvrdilo nemajetnosť povinného. Je preto
nutné zhodnotiť danú situáciu tak, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda
tieto má znášať v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený, a to bez ohľadu na dôvod
zastavenia konania.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konanídošlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.