Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210102
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414210102.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľky:
U. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H. Č.. XX, F.. B. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H. Č.. XX, proti odporcovi: B. H., T..
XX.XX.XXXX, H. H. Č.. XX, zast. KATONA - Advokátska kancelária, so sídlom M. Matunáka 11, Nové
Zámky, zast. N.. V.. K. Y., C., W., konateľom a advokátom, o určenie, že navrhovateľka je podielovou
spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu titulom náhrady trov konania
sumu 576,42 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2014 prostredníctvom

svojho zástupcu domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz.: H., obec: H., okres: Nové Zámky, ktoré sú v katastri nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XX, vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor ako pozemky - parcely registra „C“,
evidované na kat. mape ako parc. č. XXXX/2 zastavané plochy a nádvoria, o výmere 439 m2, parc. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 1012 m2, na
parc. č. XXXX/X dom, so súp. č. XX, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. V návrhu

uviedla, že odporcovi darovala, ako svojmu vnukovi na základe Darovacej zmluvy zo dňa 24.08.2011,
spoluvlastníckypodielv1knehnuteľnostiamvyššiecitovaným,keďvtomčasebolavýlučnouvlastníčkou
vyššie citovaných nehnuteľností. Návrh ďalej odôvodnila tým, že odporca ju už nenavštevuje, nejaví o
ňu záujem, ako o starú matku, a ďalej, že odporca so svojou matkou sa začali s jej synom odcudzovať
po jeho ťažkom ochorení mozgovej porážke, čo nakoniec vyústilo k rozvodu jej syna s nevestou, teda
rodičov jej vnuka. Tieto dôvody považovala za dostačujú na to, aby pred smrťou ešte zmenila svoje

rozhodnutie, resp., aby zrušila darovaciu zmluvu voči odporcovi. Poukázala tiež na to, že po uzavretí
darovacej zmluvy sa odporca opakovane správal voči nej ako aj jej synovi - otcovi, v rozpore s dobrými
mravmi, tým, že s navrhovateľkou a so svojím otcom prerušil komunikáciu, a prestal im prejavovať úctu,
a vďaku o pomoc. Poukázala na to, že na ňu veľmi zle vplývalo odporcove správanie voči svojmu otcovi,
čo má na navrhovateľku negatívny vplyv.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním svojej právnej zástupkyne, doručeným tun. súdu dňa
02.09.2014, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom, navrhuje ho zamietnuť, a to z dôvodu, že
podľa tvrdenia navrhovateľky sa on ako obdarovaný správa voči navrhovateľke a členom jeho rodiny
v rozpore s dobrými mravmi, čo je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Túto
skutočnosť nepovažoval za pravdivú, pretože z darovanej nehnuteľnosti sa odsťahoval koncom roka
2013, a to k svojej partnerke, do susednej obce Salka, práve z dôvodu neprimeraného správania jeho

otca, teda zástupcu navrhovateľky, ktorý mu život v spoločnej nehnuteľnosti znemožňoval, napríklad
tým, že vypínal kúrenie a teplú vodu, keď sa odporca nachádzal doma, okrem toho mu zástupcanavrhovateľky vulgárne nadával a správal sa agresívne, čo bolo a je spôsobené tým, že napriek
skutočnosti, že je v invalidnom dôchodku a berie silné lieky, neustále požíva alkoholické nápoje.
Agresívne a vulgárne správanie zástupcu navrhovateľky a otca odporcu bolo dôvodom, pre ktorý sa

odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval, ako aj dôvodom prečo prestal navštevovať svoju starú
matku, ktorá do dnešného dňa žije v spoločnom dvore so svojím synom, ale ktorá sa tiež po určitej
dobe zo spoločnej domácnosti odsťahovala do susedného domu k svojej dcére. Odporca uviedol, že
mal a má záujem naďalej udržovať dobrý vzťah s navrhovateľkou ako svojou starou mamou, avšak
na skutočnosť, že navrhovateľka býva v spoločnom dvore so svojim synom, je nemožné navštevovať

ju tak, aby nedochádzalo k permanentným a sústavným verbálnym konfliktom vyvolaných zástupcom
navrhovateľky. Navrhol vo veci vypočuť svedkov.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom zástupcu navrhovateľky, a právnej zástupkyne odporcu,
výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými
dôkazmi a to: Darovacou zmluvou zo dňa 24.08.2011, Čestným prehlásením, vyjadrením odporcu k

návrhu, zápisnicou z výsluchu navrhovateľky na mieste samom, a zistil tento skutkový a právny stav:

Prednesom zástupcu navrhovateľky, bolo preukázané, že na podanom návrhu trval v celom rozsahu, s
tým, že navrhoval, aby súd rozhodol tak, aby babka dostala naspäť svoj podiel, ktorý darovala odporcovi,
lebo odporca sa s nikým nezaoberá, ani s navrhovateľkou iba sám so sebou, a chcel získať iba podiel

z nehnuteľnosti navrhovateľky. Mal stále otázky, ktoré sa vôbec netýkali predmetu sporu, ale konfliktu,
ktorý má on s odporcom, ako svojim synom.

Výpoveďou navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že trvala v plnom rozsahu na podanom návrhu, lebo
tento sa rozhodla podať z dôvodu, že sa nemal kto o ňu postarať, a musela z toho dôvodu odísť bývať

k svojej dcére do vedľajšieho domu. Býva u dcéry J. V., H. H. Č.. XXX. Na otázku súdu uviedla, že
nevyzvala odporcu žiadnou písomnou výzvou na vrátenie daru, ako ani ústne a nešpecifikovala aký dar
žiada vrátiť, a z akého dôvodu. Na jeseň 2013, keď sa odporca odsťahoval z darovanej nehnuteľnosti
prišla na to, že existujú dôvody na vrátenie daru, lebo sa k nej odporca nespráva tak, ako by mal.
Uviedla, že nikdy ju odporca fyzicky nenapadol, ani jej vulgárne nenadával, iba sa prestal o ňu zaujímať,

a neponúkol jej žiadnu pomoc v starobe. Čo sa týka darovania podielu na nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu, a na otázku, či vie, že akú darovala odporcovi, a či sa tak rozhodla dobrovoľne,
uviedla, že ju zobrali raz na Obecný úrad do Y. T. R., uviedla, že asi syn ju tam zobral, aby darovala
časť nehnuteľnosti svojmu vnukovi, odporcovi. Nevedela o tom, kto pripravoval darovaciu zmluvu, ona
ju iba na Obecnom úrade podpísala. Uviedla, že nikdy nežiadala odporcu, aby jej poskytol pomoc, ani

písomne ani ústne, ale od tej doby ako opustil nehnuteľnosť ho ona nevidela zhruba 1 rok. Uviedla,
že bola v jednom prípade svedkyňou incidentu, keď odporca dal facku svojmu vlastnému otcovi, teda
navrhovateľkinmu synovi. Vedela o tom, že odporca a jej syn nemajú dobrý vzťah, ako vzťah otca a syna.
Uznala, že jej syn požíva alkoholické nápoje, ale v menšom množstve od tej doby, ako je chorý. Tiež
uviedla, že k darovaniu nehnuteľnosti odporcovi došlo z dôvodu, že to chcel jej syn, a matka odporcu,

teda rodičia odporcu. Tento návrh sa rozhodla podať aj ona, ale najmä jej syn. Uviedla, že potom, keby
jej odporca vrátil podiel k nehnuteľnosti, ona by sa už nevrátila do tejto nehnuteľnosti, lebo je bezvládna,
potrebuje, aby sa o ňu niekto postaral, preto býva u svojej dcéry, a okrem toho má ešte ďalšieho vnuka,
ktorému treba tento podiel dať. Čo sa týka starostlivosti jej syna o ňu, uviedla, že syn ju zvykne brávať
k lekárovi na vyšetrenia, alebo jej niečo kúpi v obchode. Jednoznačne uviedla, že odporca jej vnuk

ju nikdy fyzicky nenapadol, a už vôbec nie odkedy mu darovala podiel k nehnuteľnosti. Vrátenie daru
navrhovala iba z dôvodu, že odporca sa v domovej nehnuteľnosti už nezdržuje, a tento podiel chce
darovať druhému vnukovi. K návrhom na dokazovanie sa nevedela vyjadriť.

Prednesom právnej zástupkyne odporcu, bolo súdu preukázané, že sa pridržiavala v plnom rozsahu

písomného vyjadrenia k návrhu, navrhovala ho v celom rozsahu zamietnuť, lebo nie sú naplnené
zákonné podmienky a predpoklady na vrátenie daru podľa § 630 OZ, lebo navrhovateľka jednak
nikdy písomne odporcu nevyzvala na vrátenie daru a nešpecifikovala dôvody, pre ktoré žiada vrátenie
daru, a nehnuteľnosť dobrovoľne darovala odporcovi v roku 2011. Okrem toho nebolo v priebehu
dokazovania preukázané, že by sa odporca správal v rozpore s dobrými mravmi voči navrhovateľke

hrubýmspôsobom,aleanikinýmčlenomrodiny,ato,ženenavštevujevposlednejdobenavrhovateľkuje
spôsobenésprávanímsazástupcunavrhovateľky, amalazato,žeiniciatívanapodanietakéhotonávrhu
navrhovateľkou vzišlo práve od zástupcu navrhovateľky. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu
trov konania.Výpoveďou odporcu, bolo súdu preukázané, že sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrenia k návrhu,
a uviedol, že pokiaľ býval v spornej nehnuteľnosti s navrhovateľkou, svojou babkou mal dobrý vzťah,

navštevovali sa, ale navrhovateľka ťažko znášala hádky a nedorozumenia medzi ním a svojím otcom,
teda synom navrhovateľky. Z predmetnej nehnuteľnosti odišiel po rozvode svojich rodičov, lebo so svojim
otcom mal zlý vzťah už aj v čase, keď v predmetnej nehnuteľnosti býval, a kým tam bývala jeho matka
to ešte znášal ako tak, ale keď sa rozviedli a matka odišla zo spoločnej domácnosti, aj on opustil túto
domácnosť a odišiel so svojou priateľkou bývať k jej rodičom. Navrhovateľka bola svedkyňou incidentov,

ktoré prebiehali medzi ním a jeho otcom, ťažko to znášala, a odporca preto prosil navrhovateľku, aby v
tomto smere niečo urobila, ale nič sa nezlepšilo. Uviedol, že nikdy ho navrhovateľka písomne ani ústne
nevyzvala k vráteniu daru, pretože by sa k nej správal v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľku
odporca nenavštevuje od tej doby, ako opustil spornú nehnuteľnosť, z dôvodu, že sa k nej vie dostať iba
cez spoločný dvor, ktorý je medzi spornou nehnuteľnosťou a domom sestry jeho otca, kde navrhovateľka
býva, lebo sa o ňu stará jej dcéra. Otec odporcu mu vyslovene povedal, že ho nechce vidieť v tejto

nehnuteľnosti, a vlastne on je ten, kto bráni tomu, aby sa on stýkal s navrhovateľkou.

Výsluchom svedkyne D. H., matky odporcu, bolo súdu preukázané, že potvrdila súdu, že nemá o
tom žiadne vedomosti, že by sa odporca správal k navrhovateľke agresívne, hrubo a v rozpore s
dobrými mravmi, naopak jeho vzťah k navrhovateľke bol veľmi dobrý, a to, že prečo ju nenavštevuje,

je zapríčinené zlým vzťahom medzi odporcom a jeho otcom, lebo naposledy keď bol syn odporca pre
svoje osobné veci, bolo potrebné privolať políciu, pre správanie sa zástupcu navrhovateľky, čo veľmi zle
znášala navrhovateľka, a práve z dôvodu, aby odporca nevystavoval navrhovateľku psychickej traume
pre zlé správanie sa zástupcu navrhovateľky tak z tohto dôvodu nenavštevuje navrhovateľku. Nemala
vôbec vedomosti o tom, že by odporca fyzicky napadol navrhovateľku, alebo že by jej vulgárne nadával,

alebo akýmkoľvek spôsobom ju napádal. Nemala vedomosti ani o tom, že by navrhovateľka žiadala
od odporcu vrátenie daru písomne. Uviedla, že v ich rodine boli veľmi časté hádky a nedorozumenia
práve medzi odporcom a synom navrhovateľky, a navrhovateľka bola tá, ktorá pomáhala v rodine, aby
tie vzťahy boli dobré, a aby sa otec so synom nehádali.

Výpoveďou svedkyne Ž. W., bolo súdu preukázané, že je priateľkou odporcu, a uviedla, že naposledy
v spornej nehnuteľnosti bola v apríly 2014, keď tam bola s odporcom, aby si zobral svoje osobné veci,
a bolo potrebné privolať políciu, lebo otec odporcu ho fyzicky napadol, a z toho dôvodu, odporca už
nebol za navrhovateľkou, lebo ju nechcel vystavovať takýmto zlým situáciám, lebo to zle na ňu psychicky
vplývalo. Na zdravotný stav navrhovateľky sa odporca informuje prostredníctvom nevesty, dcéry

navrhovateľky, pretože navrhovateľka nemá telefón. Nemala vedomosti o tom, že by navrhovateľka
poslalalistodporcovi,abyjejodporcadobrovoľnevrátilnehnuteľnosť,ktorúmudarovala.Potvrdila,súdu,
že pokiaľ bývala s odporcom v jeho nehnuteľnosti, kde býval aj otec odporcu, vzťah medzi odporcom a
jeho otcom bol zlý, často sa hádali, ona bola prítomná pri týchto hádkach, a pamätala sa, že raz prišiel
domov otec odporcu opitý domov, provokoval odporcu, a keď videl, že to nič nerobí odporcovi, tak začal

urážať vulgárne svedkyňu a jej rodinu.

Výpoveďou svedkyne J. V., dcéry navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že býva vo vedľajšej domovej
nehnuteľnosti, ako zástupca navrhovateľky, jej brat, a stará sa o navrhovateľku svoju matku, od januára
2014. Potvrdila súdu, že vzťah odporcu a zástupcu navrhovateľky bol zlý, bola svedkyňou hádok medzi

odporcom a jeho otcom, aj to ako si ubližujú. Nepamätala by sa na to, že by sa odporca niekedy hádal
s navrhovateľkou, alebo že by jej neposkytol pomoc, keď potrebovala.

Výpoveďou svedka M. H., bolo súdu preukázané, že je bratom odporcu, a zástupca navrhovateľa je
jeho otcom, a z tohto dôvodu uviedol, že sa nebude vo veci vyjadrovať a ani vypovedať, lebo nechce

ublížiť ani jednej zo strán.

Darovacou zmluvou zo dňa 24.08.2011, bolo súdu preukázané, že navrhovateľka ako darkyňa
obdarovala odporcu, svojho vnuka, spoluvlastníckym podielom darkyne v 1/2 k nehnuteľnostiam
vedeným v kat. úz.: H., zapísané v Správe katastra T. F., na LV č. XX, ako parcely registra „C KN“,

parc. č. XXXX/X, C.. č. XXXX/X, a parc. č. XXXX, s tým, že na parc č. XXXX/X, sa nachádza dom
so súp. č. XX. Spoluvlastnícky podiel v 1 z celku zodpovedá výmere 898,50 m2 z celku. Darkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v 1. Nehnuteľnosť v podiele 1 z celkudarovala obdarovanému za účelom, aby tohto zabezpečila vlastníckym právom ešte za svojho života.
Hodnota daru bola 12 000,- eur.

Čestným prehlásením zo dňa 31.08.2011, bolo súdu, preukázané, že odporca prehlásil na svoju česť,
že priznáva doživotné užívacie právo pre svojho otca B. H., T.. XX.XX.XXXX, a pre svoju starú mamu
U. H.. Toto doživotné užívacie právo priznáva na základe darovacej listiny zo dňa 24.08.2011.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.S.P., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky nie je

dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Jednou zo základných podmienok platnosti a úspešného uplatnenia návrhu o vrátenie daru je zaslanie
výzvy na vrátenie daru spôsobom tak, aby sa o ňom obdarovaný dozvedel a tak, aby mu bola takáto
výzva doručená do vlastných rúk. Pri vrátení daru - nehnuteľnosti je zákonnou podmienkou, že takýto
úkon musí byť urobený písomne a musí byť doručený obdarovanému alebo tomu od ktorého sa žiada

vrátenie daru doporučene do vlastných rúk. V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané súdu, že
navrhovateľka ako darkyňa nezaslala odporcovi ako obdarovanému žiadnu písomnú výzvu na vrátenie
daru, a žiadnym iným spôsobom nepreukázala, že by špecifikovala aj dôvody, a príčiny, pre ktoré žiada
vrátenie daru.
Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu, pričom

nevhodné správanie obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom a
čoho sa domáha ten, kto ju robí. Ide o jednostranný právny úkon darcu, ktorý smeruje k tomu, aby
obdarovaný vrátil dar. Výzva ako právny úkon musí zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu.
Navrhovateľka túto zákonnú podmienku nesplnila, lebo výzvu na vrátenie daru vôbec nevyhotovila a
žiadnym iným spôsobom, ani ústne nevyzvala ani nešpecifikovala dôvody, pre ktoré žiada vrátenie

daru, najmä dôvody v rozpore s dobrými mravmi, a preto nebola splnená požiadavka výzvy na vrátenie
daru podľa zákona, pretože návrh sám o sebe takúto výzvu neobsahoval a nie je možné kvalifikovať
návrh ako výzvu na vrátenie daru. To je jedno z hľadísk a dôvodov zamietnutia tohto návrhu, popri
ďalšom, že navrhovateľka sa domáhala vrátenia daru od odporcu určovacou žalobou podľa § 80 písm.
c) O.S.P., kde je potrebné, aby preukázala naliehavý právny záujem na vrátení daru a teda bezpochyby

by mala preukázať, prečo určovacou žalobou sa domáha vrátenia daru a nie výrokom vrátenia -
vydania nehnuteľnosti podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na určení,
že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Nové
Zámky, odbore katastrálnom, v kat. úz. H., vedenej na LV č. XX, podaným návrhom a vykonaným
dokazovaním navrhovateľka nepreukázala jednak preto, že nebola splnená podmienka doručenia výzvy

na vrátenie daru odporcovi, pretože žiadnu výzvu ani neurobila, ani ju nezaslala do vlastných rúk
odporcovi, a tiež, z dôvodu, že neboli preukázané dôvody na vrátenie daru podľa § 630 OZ, lebo
skutočnosť, že odporca sa s navrhovateľkou nestretáva a nestýka nie je dôvodom na vrátenie daru, a
takisto bolo súdu preukázané, že odporca nevyvinul žiadne také správanie voči navrhovateľke, ktoré by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, to znamená, že ju fyzicky nenapadol, vulgárne jej nenadával, nebolo

preukázané, že by jej neposkytol pomoc v chorobe a starobe, naopak, bolo preukázané, že jeho vzťah
s navrhovateľkou bol vždy dobrý a tento sa narušil jedine tým, že sa odporca odsťahoval zo spornej
nehnuteľnosti, práve pre zlý vzťah so svojim otcom, lebo sa stále hádali, a výpoveďou a vyjadreniami
zástupcu navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že on mal záujem na vrátení daru, pretože stále hovoril
o svojom zlom vzťahu s odporcom, a že z tohto dôvodu má odporca povinnosť vrátiť dar navrhovateľke,

ale neuvedomil si najpodstatnejšiu skutočnosť, že nie on bol darcom nehnuteľnosti, ktorú žiada späť
vrátiť, ale navrhovateľka, jeho matka a babka odporcu. Navrhovateľka neuniesla z tohto dôvodu dôkazné
bremeno vo svojich tvrdeniach, keď tvrdila, že takýto návrh sa rozhodla podať z dôvodu, že odporca sa v
darovanej nehnuteľnosti už nezdržuje, lebo sa odsťahoval, a že ona potrebuje túto nehnuteľnosť darovať
druhému vnukovi, aby ho takto zabezpečila. Tieto dôvody absolútne nekorešpondujú so zákonnými

predpokladmi a dôvodmi vrátenie daru, a tieto nepreukazujú ani naliehavý právny záujem na určení, že
navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 1 z celku.
Čo sa týka výpovedi svedkov, tieto súd vyhodnotil tak, že v podstate všetky jednoznačne potvrdili zlý
vzťah odporcu a zástupcu navrhovateľky ako jeho otca, pretože tento nikdy nebol dobrý, väčšinou sahádali, dokonca aj fyzicky si ubližovali, a jedine navrhovateľka a matka odporcu boli tie, ktoré zabraňovali
týmto konfliktom a hádkam, ale toto všetko nemá nič spoločné s predmetom sporu, pretože nebolo
preukázané, že by sa odporca správal k navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi, že by jej ublížil, a

ďalej nie je splnený hlavný predpoklad platnosti vrátenie daru a to, že nebola navrhovateľkou odporcovi
doručená písomná výzva na vrátenie daru.
V podstate celý spor bol vyvolaný zástupcom navrhovateľky, ktorý má najväčší záujem na vrátení daru,
pre jeho zlé vzťahy s odporcom, a pretože má záujem, aby jeho matka darovala podiel druhému vnukovi
a to svedkovi M. H..

V danom prípade je potrebné skúmať vždy princíp vzájomnosti, to znamená aj správanie samotného
darcu voči obdarovanému, teda v tomto konkrétnom prípade aj to, ako sa samotná navrhovateľka
správala a prečo mala záujem na vrátení daru, lebo tak, ako súd vyššie uviedol tento záujem, bolo
preukázané, že nebol z jej strany, ale zo strany jej syna, teda jej zástupcu.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva týmto navrhovateľka v žiadnom prípade
nepreukázala, pretože predpokladom úspešnej aplikácie zákonného ustanovenia § 630 OZ, je
kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň
závažnosti musí byť hodnotený podľa objektívnych hodnotení a nielen podľa subjektívneho názoru
darcu. Právo na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie obdarovaného voči darcovi, právo

na vrátenie daru nevzniká z prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi pri určitých hádkach,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov. V danom prípade nebola žiadnym spôsobom
preukázaná žiadna intenzita porušenia dobrých mravov zo strany odporcu - obdarovaného, že by to bolo
možné subsumovať pod ust. § 630 OZ, naopak, súd tieto dôkazy a tvrdenia zo strany navrhovateľky
a najmä jej zástupcu vyhodnotil ako účelové s cieľom získať vo svoj prospech podiel darovanej

nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky, aby následne tento podiel mohla darovať
navrhovateľka druhému vnukovi, aby ho takto zabezpečila. Okrem toho predpokladom úspešnosti
návrhu je porušovanie dobrých mravov v značnej intenzite ako hrubé a sústavné porušenie. Tieto
skutočnosti neboli v tomto konaní preukázané, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, ktoré trovy konania v celkovej výške 576,42 eur, pozostávajú z trov právneho zastúpenia
podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov, podľa § 11 ods. 1, písm. a) za 3
úkony právnej pomoci po á 61,84 eur, za rok 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, písomné vyjadrenie sa k návrhu, účasť na výsluchu navrhovateľky v H.), 1 x po 15,46 eur

(zastupovanie na pojednávaní dňa 03.11.2014 OS Nové Zámky, odročené 1 z tarifnej odmeny), 2 x
po 64,53 eur, za rok 2015 ( účasť na pojednávania dňa 22.04.2015 a 22.06.2015), náhrada režijného
paušálu podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, v roku 2014 4 x po 8,04 eur, v roku 2015, 2 x po 8,39 eur,
náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky za deň 03.11.2014, Štúrovo - Nové Zámky a
späť, vlakom 6,20 eur, 20.04.2015 Štúrovo - Nové Zámky a späť, vlakom 5,55 eur, 22.06.2015 Štúrovo

- Nové Zámky a späť, vlakom 6,90 eur, spolu 18,65 eur, náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1
Vyhlášky za deň 03.11.2014 2 x 0,5 hod. = 26,80 eur, za deň 20.04.2015 2 x 0,5 hod. =27,96 eur, za
deň 22.06.2015 2 x 0,5hod. = 27,96 eur, spolu 82,72 eur. Trovy právneho zastúpenia bez DPH 480,35
eur, 20 % DPH 96,07 eur, spolu 576,42 eur, ktoré trovy konania je navrhovateľka povinná podľa § 149
ods. 1 O.S.P. zaplatiť na účet advokátskej kancelárie odporcu, ktorý má vedený vo O. H. G., Z..G.., Č..

Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, D.: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.