Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220261
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114220261.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35792752,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlom
Kubániho16,Bratislava,protižalovaným:1.V.B.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomM.R.V.XXX/XX,
XXX XX V. F., 2. H. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. R. V. XXX/XX, XXX XX V. F., toho času
na neznámom mieste, zastúpení opatrovníčkou M. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu V. Z. K., za

účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9,
851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811
08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 2 325,80 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 12. 2014, č. k. 11C/283/2014-49 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil, náhradu
trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal a nariadil vrátiť žalobcovi krátený súdny
poplatok za návrh vo výške 132,80 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, a preto postupom
podľa ust.§ 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. súd konanie zastavil.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania odôvodnil ust.§ 146 ods. 2 O. s. p. a
§ 151 ods. 1 O. s. p. s tým, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s konaním nevznikli.
Trovy konania, ktoré si uplatnil vedľajší účastník súd nepovažoval za účelne vynaložené a rozhodnutie

v tejto časti odôvodnil, cit.: „Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje takmer vo všetkých obdobných
sporoch je pritom zrejmá rozhodovacia prax tohto súdu pri týchto žalobách. Jeho vyjadrenia sú v
podstate totožné vo všetkých sporoch, a preto bol súd toho názoru, že v takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Je totiž potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov
konania. Nepochybne každý účastník má právo na právnu pomoc, ale nie vždy aj v prípade úspechu

má nárok na náhradu trov konania, pri ktorom sa musí skúmať ich účelnosť. Súd má za to, že v danom
prípade by bolo v rozpore s ideou spravodlivosti, aby za týchto okolností bola priznaná vedľajšiemu
účastníkovi náhrada trov konania. Zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom považoval
súd za účelové, ktoré samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a podľa názoru súdu narúša
hospodárnosť konania a je nadbytočné. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde
poukázal na premlčanie uplatneného nároku, súd zdôrazňuje, že v zmysle ust.§ 5b zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd na premlčanie prihliada ex offo. Aj z tohto dôvodu súd vyjadrenie
vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné“.Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, a to len proti výroku o
trovách konania. Poukázal, že spotrebiteľské združenie vstúpilo do konania bez právneho zastúpenia

a po posúdení veci sa rozhodlo pre právne zastúpenie. Pri občianskych združeniach nemožno
predpokladať personálny substrát so znalosťou najmä procesnoprávnych predpisov a potreba právneho
zastúpenia je o to viac zvýraznená a potrebná pre efektívny boj s nebankovými subjektmi, ktoré sa
snažia zmluvnými klauzulami obchádzať zákon a v prípade sporov, v ktorých navrhovateľ vystupuje
je náročné vec správne posúdiť. V mnohých prípadoch je preto potrebná aplikácia takých právnych

inštitútov, ktorých znalosť nemožno očakávať od občianskeho združenia. Navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou,ktorápodľaskúsenostiavedomostívedľajšiehoúčastníkapaušálnymipodaniamivymáha
na súdoch plnenia, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú poskytnuté istiny, prípadne postrádajú zmluvný
alebo zákonný podklad. Práve pri obchodných spoločnostiach sa predpokladá personálna vybavenosť
osobami s právnickým vzdelaním. Navrhovateľ rovnako využíva v konaní možnosť právneho zastúpenia
a žaluje nezákonné nároky prostredníctvom paušálnych žalôb. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo

dňa 29. 10. 2014 k veci samej obsahovalo argumentácie, pre ktoré vedľajší účastník žiadal žalobu
zamietnuť. Preto nesúhlasí s tvrdením, že úkon vedľajšieho účastníka nebol účelný. Prvostupňový
súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje vyjadrenie vedľajšieho účastníka za neúčelné.
Vyjadrenie vedľajšieho účastníka neobsahovalo žiadne mylné skutočnosti, na základe ktorých žiadal
žalobu zamietnuť, ale odôvodnené racionálne argumenty. Vedľajší účastník nevidí dôvod odôvodnenia

rozhodnutiaoneúčelnostivyjadreniavedľajšiehoúčastníka,atedaajtrovkonania.Navrhol,abyodvolací
súd v napadnutej časti uznesenie zmenil a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania. Alternatívne žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca a žalovaní sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka a v závislosti od tohto ostatné výroky
napadnutého uznesenia, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli
a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O. s. p.).

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.).

Ak niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).

V predmetnej veci ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
prichádza do úvahy použitie ust.§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. v otázke náhrady trov konania. So
zreteľom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, čím z hľadiska procesného zavinil
zastavenie konania, musí niesť preto procesnú zodpovednosť aj za trovy vzniknuté v tomto konaní.

Pokiaľ napriek takejto procesnej situácií rozhodol sa súd prvého stupňa vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi aplikovať ust. § 151 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov konania nepriznať odôvodňujúc,
že zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom považuje súd za účelové, ktoré samo o
sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, narúša hospodárnosť konania a je nadbytočné, s takouto

argumentáciou súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.

Je totiž nepochybné, že predmetné združenie na ochranu spotrebiteľa je vedľajším účastníkom, ktorý
legitímne vstúpil v predmetnom občianskom súdnom konaní v zmysle ust. § 93 ods. 1 a 2 O. s.p. do konania, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, žeby takéto občianske združenie
muselo mať vybudovaný aparát odborne spôsobilý na poskytovanie konkrétnej právnej pomoci vrátane
zastupovania spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní na jednej strane a na strane druhej, žeby za

účelom plnenia svojich úloh a cieľa, pre ktoré takéto občianske združenie vzniklo, nemohlo si zvoliť
právne zastúpenie právnym zástupcom z radov advokátov.

Absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňuje skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, je
v konaniach zastúpený advokátskou kanceláriou, na základe čoho si žalobca v konaniach uplatňuje

náhradu trov konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia. Preto pokiaľ sa žalobca dal zastúpiť v
konaní advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia,
takéto oprávnenie musí mať aj vedľajší účastník konania, ktorým je navyše spotrebiteľské združenie,
zriadené za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa.

V tejto súvislosti správne poukazuje vedľajší účastník vo svojom odvolaní na čl. 169 Zmluvy o fungovaní

Európskej únii, podľa ktorého sa únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako
aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov.
Právo spotrebiteľov na vytváranie združení na ochranu ich záujmov, ako aj práva týchto združení
upravujú viaceré ustanovenia príslušných smerníc EÚ (napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady
98/27/ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, Smernica Európskeho parlamentu a

Rady 2005/29/ES, ako aj čl. 38 Charty základných práv EÚ).

Záver súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje takmer vo
všetkých obdobných sporoch, je pritom zrejmá rozhodovacia prax súdu a jeho vyjadrenia sú v podstate
totožné vo všetkých sporoch, čím podľa názoru súdu prvého stupňa v takomto prípade zastupovanie

advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní, je neudržateľný najmä so zreteľom na samotný výsledok konania.

Je totiž nepochybné, že žaloba v predmetnej veci bola vzatá späť, a to na základe vstupu a vyjadrenia
vedľajšieho účastníka v predmetnej veci, čo je situácia z hľadiska hmotnoprávneho i procesnoprávneho

nepochybne priaznivá pre žalovaného ako spotrebiteľa. To je nepochybný procesný dôkaz toho, že
vstup vedľajšieho účastníka do predmetného konania bol účelný a priniesol konkrétny výsledok pre
žalovanéhoakospotrebiteľa.Záveryotom,žezatejtoprocesnejsituáciesajaviatrovykonanianastrane
vedľajšieho účastníka ako neúčelné, sú nesprávne.

Vedľajší účastník po vstupe do konania zaslal súdu kvalifikované písomné vyjadrenie, v ktorom okrem
vznesenej námietky premlčania poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, lebo vzhľadom na výšku
poskytnutého úveru je odplata za poskytnutie úveru neprimerane vysoká, ktorá v percentuálnom
vyjadrení predstavuje 117 % odplaty za poskytnutie úveru. Preto zdôraznil, že zmluvné dojednanie,
na základe ktorého žalobca uplatňuje takúto neprimerane vysokú odplatu je hrubo nevyvážené,

spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, a
preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že nemôže byť všeobecne uznávaným pravidlom v oblasti
poskytovania úverov a pôžičiek, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi, aby odmena za
poskytovanie úveru predstavovala tak vysoké percento ako v prejednávanej veci, t. j., aby bola vyššia

ako poskytnutý úver, resp., ak by sa mala odvíjať od sumy schváleného úveru, ktorý reálne poskytnutý
nebol. S týmto vyjadrením vedľajšieho účastníka sa odvolací súd plne stotožňuje.

Ako už bolo vyššie naznačené, každý subjekt vrátane vedľajšieho účastníka, ktorého cieľom je ochrana
spotrebiteľa má právo zvoliť si pri zastupovaní právneho zástupcu, pričom nemožno očakávať, žeby

tento právny zástupca vykonával právnu pomoc bez nároku na finančnú odmenu, ktorá zároveň
predstavuje trovy daného procesného subjektu v konaní, pretože takéto pôsobenie právneho zástupcu
z radov advokátov by bolo potom v rozpore s jeho postavením advokáta, ako aj s vyhláškou č. 655/2004
Z. z., ktorá predpokladá poskytovanie právnej pomoci za finančnú odmenu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
uznesenie v jeho napadnutej časti, teda vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázke náhrady
trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré ako bolo vyššie naznačené, nie je možné považovať za
neúčelné, zvlášť v tomto konaní, ktoré sa skončilo jednoznačne v prospech spotrebiteľa - žalovaného v

podobespäťvzatiažaloby,pričomdôvodomspäťvzatiažalobybolaskutočnosť,žeuplatnenápohľadávka
je premlčaná. (č. l. 47 spisu).

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude posúdiť správnosť vyčíslenia trov konania vedľajšieho účastníka
a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vo veci aj rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci, rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.