Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/540/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213220974
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213220974.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: K. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. B., T. C. XXX/
XX, o zaplatenie 435,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 6C/289/2013-28 zo dňa 20.5.2014 - s výnimkou výroku II. o súdnom poplatku,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá
a výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v
r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda 26,16 Eur z titulu súdneho poplatku a
výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5
Občianskeho zákonníka s poukazom na § 4 ods. 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z.z. Vecne argumentoval
tým, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 28.5.2010 neobsahuje zákonné

náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Navyše dohodnutá výška úrokovej sadzby 67,55% p.a. ako RPMN je v rozpore s § 53 ods.
4 písm. k) OZ. V zmysle údajov na webovej stránke NBS výška úrokovej sadzby v obdobných úveroch
bola vo výške 14,54 a RPMN vo výške 14,80%. Na základe uvedeného potom má žalobca nárok iba na
zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a tým, čo žalobcovi uhradil.

Keďže žalovanej bolo poskytnutých 995,82 Eur a žalobcovi uhradila viac 1.376,34 Eur, súd návrh ako
nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že
žalovanej v konaní trovy nevznikli a preto jej ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú

zaviaže na zaplatenie nárokov ohľadne ktorých bol návrh zamietnutý ako aj k náhrade trov konania a
právneho zastúpenia, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania na trovách
právneho zastúpenia vyčíslenú sumou 47,50 Eur. Podľa odvolateľa sú dané dôvody odvolania v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa § 205 písm. c), d)
a f) O.s.p. Podľa odvolateľa závery súdu nie sú správne a rozhodnutie je založené na nesprávnom

skutkovom a právnom posúdení. Poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa odvolateľa z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne zdôvodnenie toho, či sa súd zaoberalvšetkými vo veci predloženými listinami tvoriacimi zmluvu o revolvingovom úvere. Zdôraznil, že z
hľadiska § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomná forma právneho úkonu je zachovaná vtedy, ak
je listina podpísaná. Zákon pritom nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone

boli samostatne podpisované. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je
spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná, pevné
spojenie listín v takom prípade nie je potrebné. Z čl. 7 bod 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere pritom
vyplýva, že oznámenie veriteľov o schválení úveru dlžníkovi predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
V tejto súvislosti s poukazom na judikatúru NS ČR zdôraznil potrebu zohľadňovania zásady autonómie

vôle zmluvných strán. Je teda nesporné, že zmluva zahrňuje ako svoju súčasť aj oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi. Údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v oznámení veriteľa, kde sa
uvádza dátum splatnosti poslednej splátky. Navrhovateľ preto tvrdí, že záver súdu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru nie je zákonným a správnym.

Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu, že výška úrokovej sadzby a RPMN má byť neprijateľnou

podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Predovšetkým citované ustanovenie
hovorí o sankciách za nesplnenie záväzku, nie o cene plnenia. V prípade úveru poskytnutého odporcovi
na základe zmluvy o revolvingovom úvere išlo o úver, ktorý spadá do vecnej pôsobnosti zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 3 ods. 10 a 11 tohto zákona odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády a ak je s tým zmluva o

spotrebiteľskom úvere v rozpore v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje
výšku stanovenú nariadením vlády, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa
ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. S poukazom na § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č.
238/2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru uzavrel, že výška odplaty za spotrebiteľské úvery v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola

výslovne upravená a regulovaná, pričom právna úprava stanovila maximálnu hranicu tejto odplaty,
ako aj právne dôsledky jej nedodržania. Aplikácia právneho inštitútu „dobré mravy“ neprichádza do
úvahy, keďže citované ustanovenia majú povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka.
Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako v danom prípade bola 76% a preto
dohodnutá výška odplaty neprevyšuje túto maximálnu odplatu. Je teda nesporné, že výška odplaty za

úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy je v súlade s platnou právnou úpravou a závery súdu
a rozhodnutie nie sú zákonnými.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania - vo veci samej a v časti o náhrade trov konania vo výrokoch I. a III., keď rozsudok v
častiII.,ktorousúduložilžalobcovipovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzanávrhnebolodvolacímidôvodmi
žalobcu napadnutý (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť
správnosť záverov súdu prvého stupňa, že predmetný úver je nevyhnutné považovať za bezúročný a
bez poplatkov, v dôsledku čoho je dôvodné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil iba stroho tým, že predmetná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť podľa
§ 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Tento svoj záver
súd nijako bližšie neodôvodnil. Je preto potrebné prisvedčiť námietke odvolateľa, že z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, či súd pri prijatí tohto záveru zohľadnil všetky listinné

dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré žalobca pripojil už k žalobe. Je totiž pravdou, že samotná
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere podpísaná navrhovateľom
dňa 28.5.2009 a odporkyňou dňa 20.5.2009 neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
avšak v zmysle bodu 7 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDITSlovakia, s.r.o., tvoriacich podľa vyhlásenia v texte zmluvy pod bodom 13 neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú i označené prílohy, okrem iných pod písm. g) i príloha 7
- Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného

úveru. Na č. l. 10 spisu je potom založené toto oznámenie, v ktorom medzi údajmi o schválenom úvere
je i údaj: Dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.12.2011.

S poukazom na vyššie uvedené potom z príliš stručného odôvodnenia preskúmavaného rozsudku
nie je možné zistiť, či prvostupňový súd prihliadol na existenciu tejto listiny prehlásenej za súčasť

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a napriek tomu bol toho názoru, že zmluva neobsahuje konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru a ak áno, v odôvodnení ničím nevyargumentoval z akých dôvodov.
Pre chýbajúce bližšie zdôvodnenie preskúmavaného rozsudku v tomto smere nie je tiež možné vylúčiť,
že prvostupňový súd túto listinu vyhlásenú za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoducho
prehliadol a neprihliadal na ňu. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že pre
celistvosť listiny o písomnej forme právneho úkonu nie je nevyhnutné, aby boli všetky listiny tvoriace

tento právny úkon pevne spojené, postačuje, ak je nesporne zrejmé, že tvoria jeden celok, jeden právny
úkon. Napriek tomu bude nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či možno prehlasovať za súčasť listiny
o právnom úkone ďalšie listiny, ktoré v čase podpisu zmluvy nemala jedna zmluvná strana k dispozícii
a nemohla sa teda s nimi pred podpisom zmluvy oboznámiť a zohľadniť ich obsah pri rozhodovaní sa
o tom, či je ochotná k predmetnému právnemu úkonu pristúpiť.

Keďže už len absencia tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere by v zmysle § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 zapríčinila, že poskytnutý úver by bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, (za
situácie, keď podľa preukázaného a v konaní nesporovaného odporkyňa dosiaľ zaplatila navrhovateľovi
z titulu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu vyššiu ako tvoril poskytnutý úver), bolo

už nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zaoberať sa
prípadnými ďalšími skutočnosťami, ktoré by spôsobovali zamietnutie predmetnej žaloby. Preto bolo
nadbytočným, ak sa prvostupňový súd naviac zaoberal otázkou výšky úrokovej sadzby a RPMN v danej
zmluve s tým, že nezrozumiteľne uzavrel, že tieto sú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, ktorý pojednáva o neprimerane vysokej sume ako sankcii spojenej s nesplnením záväzku,

pričom úroková sadzba a RPMN s takouto sankciou nemajú nič spoločné. Naviac prvostupňový súd ani
nijako bližšie nezdôvodnil, čo z tohto pre daný prípad vyvodil.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane

sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v
rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Uvedenáskutočnosť,žedošlovkonaníkprocesnejvadepodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.jeokolnosťou,

pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis
NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013).

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutom rozsahu

vo veci samej a v časti o náhrade trov konania (výrok I. a III.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221
ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou prvostupňové súdu bude opätovne vo veci rozhodnúť v intenciách vyslovených odvolacím
súdom vyššie, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V

novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.