Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/502/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203377
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8211203377.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Bardejov, Hurbanova 6, 08546 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému Plattinum s.r.o., Tomášikova
26, 821 01 Bratislava, IČO: 44 520 913, o vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 164,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad

Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 47,59 € v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozhodnutie č.k. 700-2810132911-GC04/11 zo dňa
21.3.2011 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov, sa dňa 13.5.2011 začalo exekučné
konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie č. 5701 045187* zo dňa
7.6.2011.

Podaním zo dňa 5.6.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, nakoľko v priebehu exekúcie nebol zistený žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, z

ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností (súčinnosť s katastrom nehnuteľnosti) ani motorových vozidiel (súčinnosť
s ODI). Povinný nie je majiteľom účtu v žiadnom peňažnom ústave v Slovenskej republike (súčinnosť
s peňažnými ústavmi).

Súd uznesením, č.k. 4Er/502/2011-21, zo dňa 29.9.2014, vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 46,30 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Súdny exekútor podal v zákonnej lehote proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie v časti výroku
o trovách exekúcie. Namietal nepriznanie DPH z poštovného a nákladov administratívy. Podľa názoru
súdneho exekútora súd nezmyselne uvádza, že ide o výdavky súvisiace s prevádzkou exekútorského

úradu a nie s výkonom exekúcie. Pritom ide jednoznačne o náklady, ktoré súdny exekútor vynaložil
na vedenie a následnú archiváciu exekučného spisu /najmä papier, toner, obaly, obálky, spinky/.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyššie uvedené náklady, hoci dôvodová správa Ministerstva
Spravodlivosti SR jednoznačne uvádza: administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou nie sú totožné s nákladmi administratívy, kancelársky materiál, najmä ten, ktorý tvorí obsah
spisu /papier, obaly, obálky a pod./, pričom v praxi pri rozhodovaní súdov o trovách súdneho exekútora

sa tieto pojmy často zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré
sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady,pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného a tieto hotové výdavky nie sú súčasťou odmeny /súčasťou
odmeny sú administratívne práce/. Exekútor musí z vlastných finančných prostriedkov - teda z vlastného
majetku zaplatiť kancelársky materiál, najmä ten, ktorý tvorí obsah spisu papier, obaly, obálky a pod./.

V zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku, teda aj nárok na náhradu nákladov administratívy. Súdny exekútor, ktorý vedie
ročne približne 3000 spisov vynaloží obrovské prostriedky na papier, toner, euroobaly, spinky, sponky,
obálky a pod. nehovoriac o nákladoch na nájom priestorov v súvislosti s archiváciou exekučných spisov.
Uplatnené náklady administratívy sú primerané režijnému paušálu advokátka podľa § 16 ods. 3 vyhl. MS

SR. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle
uznesenia NS SR sp.zn. 5 Cdo 98/2008 pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie
plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav
alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam,
ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť
treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V dôsledku odvolania podaného proti výroku o trovách exekúcie sa uznesenie v uvedenej časti zrušilo

a vo veci trov exekúcie je potrebné rozhodnúť znova.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu
sumu vo výške 33,19 €.

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v
celkovej sume 6,47 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe
skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za

doručenie 8-mich zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie poverenia -
0,09 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený: 1,40 €, povinný: 0,57 €; žiadosť o poskytnutie
súčinnosti - OR PZ - 0,01 €, Správa katastra - 0,20 €; návrh na zastavenie exekúcie - 1,40 €;
vrátenie poverenia - 1,40 €; žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti - 1,40
€). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie

poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a žiadosti o poskytnutie súčinnosti priznal
náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,09 € pri žiadosti o udelenie poverenia
(1/16 požadovanej náhrady), 0,57 € pri upovedomení o začatí exekúcie povinnému (1/3 požadovanej
náhrady), 0,20 € pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti - Správa katastra (1/2 požadovanej náhrady)
a 0,01 € pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti - OR PZ, ODI (1/57 požadovanej náhrady), keďže z

exekučného spisu vyplýva, že doručované boli jednou zásielkou - 16 žiadostí o udelenie poverenia; 3
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému; 2 žiadosti o poskytnutie súčinnosti - Správa katastra; 57
žiadostí o poskytnutie súčinnosti - OR PZ, ODI, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní
priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH z odmeny a hotových výdavkov, čo predstavuje 7,93 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo
výške 47,59 €.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za úkon - odblokovanie vozidiel, nakoľko povinný
nie je majiteľom ani držiteľom motorových vozidiel.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto

náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady
vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“. Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov

exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že

všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v
súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §

22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky
a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí
súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z

odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo
značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR

akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,

poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových

výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj

návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné
konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá
len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady)
alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože praxsúdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V
prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny
exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k

záveru,žeúmyslomnormotvorcupriurčeníspôsobuvýpočtuodmenysúdnehoexekútorapodľavyhlášky
č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj
odmena za administratívne práce
obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov
v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na
„administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne

náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov
na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť
vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri
uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej

administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,

jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za

bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo

možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky

materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti

dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súduvBanskejBystricizodňa12.2.2013sp.zn.13CoE/7/2013;čiUznesenieKrajskéhosúduvBratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučnéhospisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu
nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní
predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto
výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu

v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci sp. značky
súdu 4Er/268/2011, spisová značka exekútora EX 190/2011 a vo veci sp. značky súdu 4Er/69/2012,
spisová značka exekútora EX 250/2012), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval
rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v
presne tej istej výške 10,-€, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti
či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná

paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu
výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu
„spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.