Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615203633
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8615203633.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 zastúpený Bobák, Bollová a spol. s r.o., so
sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti žalovanej Slavomíre I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/
XX, W., občan SR, o zaplatenie 74,67 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 34,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
z dlžnej sumy od 28.2.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 3.7.2015, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
74,67 eura s príslušenstvom.

Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu č. A7218964, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal
žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované

žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0918879417. Žalobca sa domáha nároku
vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Nokia 113 a to vo výške 40,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje
škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilné telefóny/telekomunikačné
zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať
služby,azatietoplatiťpodobuviazanostianásledneporušilasvojzákladnýzáväzokzotrvaťvzmluvnom

vzťahu počas dohodnutej doby ( tzv. doby viazanosti ) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej
výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou len z toho
dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca

zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnejpovinnostizostranyžalovaného.Výpočetspôsobenejskutočnejškody,ktorúžalovanýspôsobil
žalobcovi je nasledovný: akciová cena - 2,- eur, predajná cena - 42,- eur, poskytnutá zľava - 40,- eur.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 34,67 eura vyfakturovaných vobdobí 2013/10 - 2013/11. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.2.2014 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia,
vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani

čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade
so všeobecnými podmienkami článku 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 28.2.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu
žiada súd, aby žalobcovi priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 34,67 eura aj nárok na
zaplatenie sumy 40,- eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá podľa ich

názoru žalobcovi preukázateľne vznikla.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie pohľadávky vo výške 74,67 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.2.2014.

Na pojednávaní dňa 18.1.2016, súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti riadne

predvolaného žalobcu a žalovanej podľa § 101 ods.2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A7218964
zo dňa 2.10.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, príloha č. 1 dodatku k zmluve,
pokus o pokonávku zo dňa 13.2.2014, faktúra č. 2213791625, č. 2217493357, všeobecné podmienky

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., podanie žalovanej zo dňa 24.8.2015, spis Okresného súdu Svidník,
sp. zn. 7C/129/2015 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili zmluvu č. A7218964, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V

zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
0918879417. Žalobca sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 113 a to vo výške 40,- eur. Žalobca pri
uzatvorení Dodatku k zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 113

za 2,- eur. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 40,- eur. Žalovaná sa zaviazala zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov.

Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 34,67 eura vyfakturovaných v
období 2013/10 - 2013/11. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.2.2014 oznámil žalovanej sumu

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný/telefón/telekomunikačné zariadenie,
vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou
úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so
Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 28.2.2014.

Žalobca zotrval na podanej žalobe.

Žalovaná podaním zo dňa 24.8.2015 vo veci uviedla, že telefón vzal jej manžel a na zmluve nie jej
podpis. V priebehu ďalšieho konania bola pasívna, pojednávaní sa nezúčastnila a tvrdené skutočnosti

žiadnym spôsobom nepreukázala.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník o elektronických

komunikáciách účastník, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je

možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa čl. 6.2. písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je účastník povinný
platiť cenu za poskytnuté služby.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľskýchzmluvách.UvedenáprávnaúpravamázákladvsmerniciRadyč.93/13/EHSz 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným štandardizovanou
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom
neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej

právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri
uzatváranízmluvy.Dôslednéaplikovanievšetkýcheurópskych režimov a opatreníurčenýchnaochranu
spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na
slovenskom trhu.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdaťsvojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/,
opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( § 79 ods.1 , §
101 ods.1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom ( § 120

ods. 1 O.s.p. ) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o

tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že účastník neuniesol
dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré
účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd neuskutoční iba v

prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto,
že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti,
ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje

hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní
bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností.
Žalobca hmotnoprávne opieral uplatnený nárok o zmluvu o pripojení a jej dodatok uzavretú podľa
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval elektronickékomunikačné služby a žalovanej odpredal predmetný mobilný telefón. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu
škody bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vo vzťahu k súčasnému naplneniu
všetkýchzákonnýmpredpokladomvznikuzodpovednostizaškodupodľa§420Občianskehozákonníka,

ktorou sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti zaplatenia ceny
za poskytnuté služby žalobcom vo výške 34,67 eura, ktorá bola v konaní riadne preukázaná, nebola

medzi účastníkmi sporná a súd z úradnej povinnosti nezistil okolnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť
právneho úkonu v časti dohody účastníkov o cene služieb. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe
v uvedenej časti a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 34,67 eura s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.2.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti zaplatenia náhrady škody vo výške 40,- eura s príslušenstvom súd žalobu zamietol z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Žalobca skutkovo vymedzil žalobu na náhradu škody
ako rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou telefónov vo výške 40,- eur po zohľadnení okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti od uzavretia dodatku k zmluve. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
účastníci uzatvorili Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7218964, na základe ktorej
žalobca predal žalovanej mobilný telefón za akciovú cenu. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci ohľadne

mobilného telefónu uzatvorili platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou
predmetného mobilného telefónu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu bol
výsledkom dohody účastníkov kúpnej zmluvy / právneho úkonu / a nie protiprávneho úkonu žalovanej.

Podľa názoru súdu žalobca len určitým spôsobom modifikoval predtým uplatňovanú zmluvnú pokutu

ako paušalizovanú náhradu škody na skutočnú škodu, ktorá už bola vyhlásená viacerými súdmi za
neprijateľnú. Škoda na strane žalobcu nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou
mobilného telefónu. V takomto prípade by išlo opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda len
o modifikovanú zmluvnú pokutu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu
vznikla, a preto nie je naplnená ani príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z

účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca podanou žalobou uplatňoval proti žalovanej nárok
na zaplatenie sumy 74,67 eura s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 34,67 eura
s príslušenstvom a v prevyšujúcej sume súd žalobu zamietol. Vzhľadom na približne rovnaký pomeru
úspechu a neúspechu účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.