Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207787
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814207787.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
č. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom B. D., X. XXXX, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci, Lokca č.507, IČO: 00 000 647, o určenie
neplatnosti uznesenia z náhradnej členskej schôdze žalovaného konanej dňa 12.11.2014 v Lokci, o
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Námestovo, č.k. 5C/44/2014-28, zo dňa 09. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd sa žalobca domáha proti žalovanému určenia,
že uznesenie náhradnej členskej schodze PD Lokca, ktorá sa konala dňa 12.11.2014 v Kultúrnom dome

v Lokci je neplatné. Spolu so žalobným návrhom sa domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým
súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č.XXXX
pre obec a k.ú. P.. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko nemal osvedčenú
jeho dôvodnosť. Vyvodil, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenie nie je zrejmé, v čom má
byť potenciálna hrozba konania žalovaného, výsledkom ktorého môže dôjsť k znemožneniu výkonu
rozhodnutia.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že
rozhodnutie okresného súdu je založené na formálnych záveroch a vôbec nezohľadňuje skutočnosti
ním uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a skutočnosti uvádzané v žalobnom
návrhu. Ako preukázal v žalobnom návrhu listinnými dokladmi, pri procese zvolávania a konania
náhradnej členskej schôdze žalovaného bol porušený zákon č.513/1991 Zb. v niekoľkých zákonných

ustanoveniach. Novozvolení členovia štatutárneho orgánu žalovaného uprednostňujú svoje záujmy
pred záujmami družstva. Pokiaľ okresný súd v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že nepredložil
k návrhu konkrétne dôkazy, v tejto súvislosti považoval za nevyhnutné uviesť, že aj napriek tomu,
že aj on je členom predstavenstva žalovaného, bolo mu odmietnuté vydanie zápisnice z náhradnej
členskej schôdze, resp. táto mu nebola poskytnutá ani k nahliadnutiu. Preto sa nemožno stotožniť s
konštatovaním súdu, že jeho povinnosťou bolo uviesť a konkretizovať úkony žalovaného, v dôsledku

ktorých možno do budúcna dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu rozhodnutia. Na
základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť predbežné opatrenie tak, ako uviedol
v návrhu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods.1, § 201 O.s.p.), proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201

prvá veta O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., prejednal
vec v medziach ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods.2 O.s.p., uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p v spojení s ust. § 167 ods.
2 O.s.p. ako správne potvrdil.

Predbežné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v konaní o veci samej. Ide o provizórnu úpravu
pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej. Vydanie
predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Zároveň predbežné opatrenie má svojimi účinkami

ovplyvniť budúce konanie účastníkov, chrániť ich pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá, a to v čase jeho
vydania.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktorý konštatoval, že v čase
vydania napadnutého uznesenia okresného súdu neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného

opatrenia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods.2 v spojení
s ustanovením § 167 ods.2 O.s.p. Krajský súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie tohto
rozhodnutia a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219
ods.2 O.s.p.).

Z účelu predbežného opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie
pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu

osvedčovania. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom
predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je
potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. aby mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
za nanajvýš pravdepodobné, že všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia existujú.

Zároveň však treba poukázať na to, že aj pri osvedčovaní sa v konaní súdu, ktoré predchádza
rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, uplatňujú procesné zásady uvedené v ust.
§ 6 a § 120 O.s.p.. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh,
je povinnosťou navrhovateľa v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti

navrhovaného predbežného opatrenia.

Vychádzajúc zo súdnej praxe z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho
sa žalobca mieni domáhať, prípadne domáha vo veci samej a aký vzťah má navrhované predbežné
opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na

základe žaloby. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom
súdneho konania o žalobe. Predbežným opatrením sa totiž dočasne upravujú pomery účastníkov alebo
zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Ak sa nepreukáže
vzťah obsahu predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, potom nie je zrejmé, na čo by
malo slúžiť toto dočasné opatrenie.

Krajský súd mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia z obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený , zásadne vyžaduje, aby oprávnenému (žalobcovi) to dokazovalo rozhodnutie, prípadne
listina, ktorá je titulom pre výkon rozhodnutia. Predbežné opatrenie je možné nariadiť len dovtedy, kým
sa rozhodnutie (iný exekučný titul) nestal vykonateľný alebo sú tu vážne dôvody, pre ktoré oprávnený

doteraz nemohol pristúpiť k vymáhaniu splnenia uloženej povinnosti cestou výkonu rozhodnutia.
Súčasne musia byť preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia bol
ohrozený. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, k žalobe nebol priložený žiaden listinný dôkaz
preukazujúci reálne obavy zo strany žalobcu. Taktiež hrozbu nepreukazuje ani list vlastníctva č.. pre
obec a k.ú. P., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti v prospech žalovaného ako vlastníka a ani to, že na

nich viaznu ťarchy v podobe zriadenia záložného práva tretích subjektov. Ohrozenie výkonu rozhodnutia
nepreukazujeanisamotnépodaniežalobyourčenieneplatnostiuzneseniaznáhradnejčlenskejschôdze
družstva. Odvolací súd sa na základe uvedeného stotožnil s názorom okresného súdu, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.Žalobca neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy, keďže charakteristickým znakom predbežného
opatrenia je primeranosť súdneho zásahu vzhľadom k okolnostiam, ktorý musí byť v rovnováhe s

chráneným záujmom, vyjadreným v článku 20 Ústavy SR.

Z vyššie uvedených dôvodov, krajský súd uznesenie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 v spojení
s § 167 ods. 2 ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Vo veci bude ďalej konať okresný súd,
ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených s konaním o
predbežnom opatrení (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.