Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/199/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614208952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného
spoločnosťou Urbani & Partners s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, proti odporkyni:
Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom v F. Z., N. XXXX, o zaplatenie 524,46 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/283/2014-48 zo dňa
18.decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti odporkyne

zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,46 eur s príslušenstvom.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 170 eur s príslušenstvom.

Rozsudokokresnéhosúdu mení vovýrokuozamietnutínárokunazaplatenieškodytak,žeodporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 50 eur spolu s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od 26.7.2013

do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilodporkynipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi106,46eur,úrok
z omeškania 5,75 % zo sumy 106,28 od 26.7.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,5 % zo sumy 0,18
eur od 26.7.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Priznaný nárok predstavuje dlžnú sumu z titulu neuhradených platieb za poskytnuté služby podľa
inominátnej zmiešanej zmluvy obsahujúcej prvky zmluvy o poskytovaní verejných služieb zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, nájomnej a kúpnej zmluvy.

V zostávajúcej časti - nárok na náhradu škody vo výške 248 eur a zmluvnej pokuty vo výške 170 eur
- prvostupňový súd návrh zamietol.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 248 eur, konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal
naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu odporkyne za škodu. Uplatňovaná výška nároku mala
predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.
Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 1 euro, túto

odporkyňa ako kupujúca aj zaplatila, nadobudla vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu, ktoré
aj prevzala. Nesplnenie jej povinnosti zaplatiť cenu navrhovateľom poskytnutých služieb nemá vplyv
na dohodu zmluvných strán o kúpnej cene. Zaplatenie kúpnej ceny 1 euro odporkyňou nepredstavuje
porušenie zmluvy, ale jej naplnenie. Skutočnosť, že predajná cena telekomunikačného zariadeniabola vyššia, nespôsobila vznik majetkovej ujmy na strane navrhovateľa, keďže za túto predajnú cenu
navrhovateľ telekomunikačné zariadenie odporkyni nepredal. V súvislosti s dohodnutou kúpnou cenou
nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy zo strany odporkyne. Porušenie inej zmluvnej povinnosti bolo

bez príčinnej súvislosti s dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170 eur, vychádzal súd I.
stupňa zo záveru o neplatnosti zmluvného dojednania o tejto zmluvnej pokute z dôvodu, že zmluvná
pokuta nebola individuálne dojednaná. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla pri uzatváraní zmluvy
žiadnym spôsobom ovplyvniť znenie formulárových listín, ktorých súčasťou bolo dojednanie o zmluvnej

pokute. Vzhľadom na zložitosť a rozsah formulácie predmetných zmluvných dojednaní nemala možnosť
ani urobiť si o nich korektný úsudok. Zároveň nebolo možné posúdiť ani primeranosť dojednanej
výšky zmluvnej pokuty k výške dohodnutého plnenia, nakoľko zmluva neobsahovala príslušnú výšku
nájomného.
O trovách konania súd I. stupňa rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že v prevažnom
rozsahu úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, nakoľko si predmetný procesný nárok neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia návrhu v zostávajúcej časti, podal odvolanie navrhovateľ a
domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na účelovosť konania odporkyne, ktorá už 4

mesiace po podpísaní zmlúv s navrhovateľom bola odpojená z dôvodu porušenia zmluvných povinností,
ku ktorých plneniu sa zaviazala, najmä povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.
Inými slovami, odporkyňa konala cielene, keď prevzala telekomunikačné zariadenie s cieľom jeho
následného speňaženia, využijúc tým ústretovosť navrhovateľa.
Podľa odvolateľa odporkyňa opísaným konaním naplnila všetky podmienky zodpovednosti škodu. Hoci

sa zaviazala po dobu 24 mesiacov využívať služby navrhovateľa, ktorý jej vzhľadom k tomu odpredal
za cenu 1 euro telekomunikačné zariadenie, ktoré inak - zákazníkom, ktorí nemajú záujem zotrvať v
zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov - predáva za 249 eur a bola upozornená,
že zotrvanie v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov je podmienkou, za ktorej
je kúpna cena telekomunikačného zariadenia 1 euro, túto povinnosť porušila. Ďalšou podmienkou

zodpovednosti odporkyne za škodu je vznik škody - tá nastala v majetkovej sfére navrhovateľa tým,
že odporkyňa zneužila ústretovosť a obchodnú politiku navrhovateľa. Príčinná súvislosť medzi konaním
odporkyne a vznikom škody je daná tým, že odporkyňa, zneužijúc ústretovosť navrhovateľa, prevzala
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, hoci vedela, že nebude schopná zotrvať v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom. Z konania odporkyne zároveň možno jednoznačne vyvodiť, že konala s

úmyslom spôsobiť navrhovateľovi škodu zneužijúc jeho obchodné podmienky. Pokiaľ ide o zmluvnú
pokutuvovýške170eur,tátoje,podľanázoruodvolateľa,dôvodná,nakoľkoodporkyňaporušilazmluvnú
povinnosť podľa Dodatku č. 1 čl. II bod 2.13 písm. b), a bola primeranou, vzhľadom k tomu, k akému
právu alebo povinnosti pristupuje v prípade jeho porušenia.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok

okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa v časti vyhovené)
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok
vo výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny a vo výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie škody zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Primárne je v reakcii na obsah predostretého odvolania nevyhnutné poukázať na principiálnu viazanosť
odvolacieho súdu rozsahom, ako i konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní
vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
V danej súvislosti krajský súd konštatuje, že odvolateľ nijako nespochybnil záver okresného súdu o

neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vo výške 170 eur z dôvodu, že sa nejednalo
o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Odvolateľ len poukazoval na
primeranosť výšky zmluvnej pokuty vzhľadom na dôležitosť práva/povinnosti, pre prípad porušenia/
nesplnenia ktorého/ktorej bola dojednaná.Vzhľadom na uvedené nie je odvolanie navrhovateľa v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 170 eur spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozhodnutia (a
vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie). Otázkou primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa

krajský súd logicky - z dôvodu nadbytočnosti pre účel odvolacieho konania - nezaoberal.

Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v časti o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi odporkyňou v
súvislosti s výškou predajnej ceny telekomunikačného zariadenia, krajský súd sa odchýlil od právneho
záveru okresného súdu, v zmysle ktorého nebolo preukázané naplnenie predpokladov zodpovednosti

odporkyne za škodu.
Správnou je síce argumentácia prvostupňového súdu, že zaplatenie kúpnej ceny 1 euro odporkyňou
nepredstavuje porušenie zmluvy, uvedené konanie však ani nie je základom vzniku posudzovaného
zodpovednostného vzťahu. Týmto základom - porušením povinnosti - je nezotrvanie v zmluvnom vzťahu
v dohodnutom rozsahu. Túto povinnosť odporkyňa nepochybne porušila. V zásade rozhodujúcou/
určujúcoupodmienkou,zaktorejnavrhovateľodpredal(podmienilodpredaj)telekomunikačnézariadenie

za 1 euro bolo práve (čl. 2.13 Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV) zotrvanie odporkyne v
zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu/období, nakoľko počas neho mohol navrhovateľ (vzhľadom
na výšku dohodnutých mesačných platieb) legitímne očakávať určitý objem finančných prostriedkov (z
hľadiska návratnosti ceny telekomunikačného zariadenia + náklady + podnikateľský zisk) od odporkyne
(minimálne 24 mesiacov x 34,99 eur) a to práve vzhľadom na výhodu jej poskytnutú. Správne totiž

východiskovo uvádza súd I. stupňa, že „dohodnutá kúpna cena bola súčasťou komplexu celého obsahu
práv a povinností obidvoch zmluvných strán“. Z tohto postulátu však vyplýva iný záver ohľadne danosti/
existencie príčinnej súvislosti, než k akému dospel okresný súd. Porušením povinnosti odporkyne
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnuté obdobie totiž u navrhovateľa nedošlo k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, ako mohol očakávať pri pravidelnom slede udalostí (t.j. pri zotrvaní v zmluvnom

vzťahu v dohodnutom rozsahu), pričom zásadnou súčasťou komplexu týchto zmluvných dojednaní
bolo i poskytnutie telekomunikačného zariadenia za akciovú cenu a to (len) za podmienky zotrvania v
zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu. Uvedené je markantné o to viac, že odporkyňa dotknutú
zmluvnú povinnosť porušila fakticky bezprostredne po uzavretí zmluvného vzťahu.
Nadväzneplatí,žeškodoujeajušlýzisk(§442OZ),ktorýpredstavujeprávestratumajetkovéhoprínosu,

ktorý mal nastať pri pravidelnom behu veci. Odvolací sú preto dospel k záveru o naplnení všetkých
podmienok (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, zavinenie minimálne v podobe prezumovanej nedbanlivosti) vzniku nároku na náhradu škody, v
dôsledku čoho pristúpil k zmene výroku o zamietnutí uplatneného nároku na náhradu škody.
Pokiaľ ide o jej konkrétnu priznanú výšku (50 eur), stanovil ju postupom podľa § 136 O.s.p., nakoľko

navrhovateľ dostatočným spôsobom nešpecifikoval spôsob určenia takto vzniknutej škody, nevymedzil
napríklad, aká časť ceny odpredaného telekomunikačného zariadenia je kalkulovaná („rozložená“)
v rámci dohodnutého mesačného paušálu a pod. Pri svojej úvahe odvolací súd hodnotil okrem
tvrdenej predajnej ceny telekomunikačného zariadenia aj existenciu určitej miery podnikateľského
rizika, časový odstup od okamihu predaja (majúci vplyv na cenu zariadenia), ako i skutočnosť, že

zo spisu nevyplýva akékoľvek overovanie bonity, resp. platobnej disciplíny (nového) klienta zo strany
navrhovateľa, pravdepodobnejšou sa javí snaha o maximalizáciu (za každú cenu) počtu uzatvorených
zmlúv.

Nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažnej čiastky priznal súd navrhovateľovi aj

úrok z omeškania (§ 517 OZ v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na charakter priznaného plnenia (škoda), ide
o prípad (§ 563 OZ), kedy čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený
rozhodnutím súdu (R 19/1972), dlžník je preto povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo o plnenie veriteľ
požiadal. Za takúto výzvu možno považovať pokus o pokonávku zo dňa 11.7.2013 (č.l. 23 spisu), na

základe čoho odvolací súd stanovil okamih vzniku omeškania odporkyne na 26.7.2013
Vo zvyšnej časti, t.j. pokiaľ ide o prevyšujúci nárok na náhradu škody a úrok z omeškania, krajský súd
návrh zamietol.

V dôsledku (čiastočnej) zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p.

rozhodovalonáhradetrovcelého(prvo-idruhostupňového)konania.Zporovnaniacelkoveuplatneného
a priznaného nároku je zjavný procesný úspech odporkyne v prevažnej časti. Nakoľko z opísaného
dôvodu nemá navrhovateľ nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) a odporkyňa si predmetnýprocesný nárok neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal náhradu
trov žiadnemu z účastníkov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .