Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/129/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226016
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1110226016.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú Z. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky C.. R.. C. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nám. XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava a otca P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
2, XXX XX V., zastúpeného P., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom P., XXX XX N., za účasti D. prokuratúry
Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, vo veci obmedzenia výkonu rodičovských práv otca,
obmedzenia styku otca s maloletou, nariadenia výchovného opatrenia, určenia informačnej povinnosti

matke, zvýšenia výživného a o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov na návrh
otca takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca s maloletou Z. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e
n ý stretávať sa s maloletou:

- v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.30 hod. a v každom párnom
kalendárnom týždni v čase v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00

hod. s výnimkou školských prázdnin cirkevných a štátnych sviatkov,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom kalendárnom
roku v čase od 23.12. od 17.00 hod. nepretržite do 24.12. do 13.00 hod. a v každom nepárnom
kalendárnom roku v období od 27.12. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka vždy denne v čase
od 09.00 hod. do 19.00 hod.,

- počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre Bratislavský samosprávny kraj v každom

párnomkalendárnomrokuvobdobíodprvéhodňajarnýchprázdnindoposlednéhodňajarnýchprázdnin
vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod.,

- počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku
v období od prvého dňa veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin vždy denne
v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod.,

- počas jesenných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v období od
prvého dňa jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin vždy denne od 10.00 hod. do
19.00 hod.,

- počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku v období od 21.07. do 31.07. vždy
denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v období od 18.08. do 27.08. vždy denne v čase od 09.00
hod. do 19.00 hod.Na účely realizácie styku otca s maloletým dieťaťom ako miesto pre prevzatie a odovzdanie dieťaťa
súd určuje bydlisko matky.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Súd návrhy otca na uloženie informačnej povinnosti matke, návrh na určenie výživného na tvorbu úspor
a návrh na úpravu styku otca s maloletou z a m i e t a.

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 116,80,- Eura
na sumu 250,- Eur mesačne od 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 932,40,- Eura je otec povinný
zaplatiť v troch po sebe nasledujúcich splátkach po 310,80,- Eura, ktoré je povinný platiť spolu s bežným

výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom marec 2015.

Súd u k l a d á rodičom maloletej Z. V., nar. XX.XX.XXXX matke C.. R.. C. V., nar. XX.XX.XXXX a
otcovi P. I., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom nadobudnutia rodičovských
zručností a zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej.
Frekvencia a dĺžka stretnutí sa ponecháva v kompetencii Referátu poradenskopsychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

Súd u k l a d á otcovi P. I., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa individuálnemu
odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za účelom
posilnenia jeho rodičovských a výchovných kompetencií a zručností vo vzťahu k maloletej a možnosti
prehodnotenia jeho postoja k matke maloletej. Frekvencia a dĺžka stretnutí sa ponecháva v kompetencii

Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súd Bratislava I. v Bratislave č. k. 1P 12/2008 -
29 zo dňa 28.04.2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave č. k. 1P 43/2009 - 45 zo
dňa 16.09.2009 a rozsudok Okresného súd Bratislava I. v Bratislave č. k. NcP 64/2003 - 128 zo dňa

24.01.2005 v časti výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

Súd konanie o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletej
z a s t a v u j e.

SúdkonanieonávrhuotcanazvereniemaloletejZ.V.,nar.XX.XX.XXXXdostriedavejosobnejstriedavej
starostlivosti obidvoch rodičov z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2010 domáhala nariadenia výchovného
opatrenia, obmedzenia výkonu rodičovských práv - obmedzenie, resp. zákazu styku otca s maloletou a
pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností otca. Uloženia povinnosti rodičom maloletej podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní 15 hodín v Centre poradenskopsychologických
služieb na Peknej ceste 6 v Bratislave s cieľom osvojiť si schopnosť vzájomne komunikovať a

rešpektovať úlohu druhého rodiča pri výchove dieťaťa.

Matka maloletej v priebehu konania žiadala styk otca s maloletou obmedziť tak, že otec bude oprávnený
sa s maloletou stretávať počas každej stredy od 17.00 hod. do 19.30 hod. a každý párny víkend v mesiaci
v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s výnimkou sviatkov a

školských prázdnin. Počas Vianoc každoročne od 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 13.00 hod., počasletných prázdnin v mesiaci júl a august upraviť styk podľa dohody rodičov tak, ako bola spísaná pred
notárom dňa 25.06.2014 a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou od 21.07. do 31.07.
denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. a od 18.08. do 27.08. denne v čase od 09.00 hod. do 19.00

hod. Každý nepárny rok od 27.10. do 01.01. denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. Počas jarných
prázdnin každý párny rok od pondelka do piatka denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., každý párny
rok počas Veľkonočných prázdnin v čase od prvého dňa veľkonočných prázdnin do posledného dňa
veľkonočných prázdnin denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že posledný deň prázdnin do
13.00 hod. vzhľadom na prípravu maloletej do školy.

Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy v rodine maloletej Z. sú vážne narušené, čo je v priamom
rozpore s jej záujmami, a preto nariadením výchovného opatrenia budú mať rodičia možnosť natrénovať
si vzájomnú komunikáciu, aby sa v budúcnosti odstránili možné trecie plochy pri výchove maloletej.
Pozitívne zmeny v správaní otca, ktoré matka zaznamenala v čase schválenia rodičovskej dohody o
rozšírení úpravy styku nemali dlhodobý charakter. Už v októbri 2009 sa správanie otca začalo meniť

k horšiemu a navracať sa do predchádzajúceho stavu, konštruktívnu komunikáciu vystriedali vyhrážky
a nadávky. Otec sa snažil obnoviť svoj milostný vzťah s matkou, a keď nereagovala, znásobil svoj
negatívny vplyv na rodinné vzťahy, o čom svedčia priložené výpisy sms správ. Maloletá je po stretnutiach
s otcom mĺkva a vystresovaná, od jej brata I., staršieho syna otca maloletej, sa matka dozvedela,
že sa maloletá u otca v noci pocikáva a dokonca sa pokakala. Otec maloletú opakovane a sústavne

zaťažuje nadávkami na matku a na brata maloletej z matkinej strany U., s ktorými dieťa žije v spoločnej
domácnosti.Matkavnávrhuuviedla,žesavpriebehuposlednýchmesiacovdozvedela,žeotecmaloletej
bol v detstve niekoľko krát na dlhodobých pobytoch v sanatóriu počas jeho školskej dochádzky, má
taktiež vedomosť o tom, že po skončení učňovky, keď nastúpil na vojenskú službu bol následne
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a po narodení maloletej Z. otec navštevoval niekoľko rokov

psychiatrickú ambulanciu, matka má za to, že tieto skutočnosti môžu do veľkej miery ovplyvniť ďalší
výkon jeho rodičovských práv a povinností. Matka uviedla, že dňa 26.04.2009 maloletá po víkende u
otca, počas ktorého bola vystavená obrovskému psychickému nátlaku, v škole psychicky "odišla", keď
počas veľkej prestávky zabudla kde je, ako sa volá, akú majú hodinu a podobne. Na otázku učiteľky,
čo sa jej stalo jej maloletá odpovedala, že si nič nepamätá a asi zomrela, nevedela ani ako sa volá.

Následne matka vyhľadala pomoc neurológa, dieťa bolo hospitalizované z výslednou anamnézou, že
bolesti hlavy u dieťaťa nespôsobila žiadna organická porucha, ale sú následkom záťažového rodinného
prostredia. Lekár odporučil elimináciu stresu, napätia kľudový režim, minimálne zaťažovanie dieťaťa s
prihliadnutím na jeho požiadavky a vôľu. Matka tvrdí, že otec svoje rodičovské práva hrubo zneužíva
na boj s matkou, nerešpektuje záujmy ani potreby dieťaťa, presadzuje vlastné záujmy bez ohľadu na

to, čo si dieťa praje. Dieťa v jej útlom veku oslovoval O. I.. Otec v jeho súčasnom psychickom stave
nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti v záujme dieťaťa, ich výkon zneužíva na jej psychické
týranie, čím došlo a naďalej dochádza k poškodeniu zdravia a zdravého vývoja maloletej.

Matka na pojednávaní dňa 29.10.2014 vzala svoj návrh v časti obmedzenia výkonu rodičovských práv

a povinností otca k maloletej späť.

Z písomného vyjadrenia otca k návrhu matky doručenom súdu dňa 11.08.2010 vyplýva, že otec žiada
návrh matky zamietnuť, nariadiť obom rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a nariadiť matke
maloletej povinnosť otca informovať v mesačných intervaloch o podstatných veciach týkajúcich sa

maloletej. Otec popiera skutočnosti uvádzané matkou, v komunikácii s matkou používa iba silnejšie
výrazy, expresívnejšie vyjadrenia a nie vyhrážky. Popiera, že by maloletú citovo vydieral a poukazuje
na skutočnosť, že dieťa sa pomočuje nielen v čase, keď je s otcom. Otec taktiež popiera nepotvrdené
tvrdenia matky o jeho pobytoch v sanatóriách, či tvrdenie, že navštevoval po narodení maloletej
psychiatrickú ambulanciu. Otec tvrdí, že naopak správanie matky voči maloletej vykazuje určité

anomálie, a preto súhlasí s nariadením znaleckého dokazovania. Matkou uvádzané skutočnosti sú
podľa názoru otca pokusmi zdiskreditovať ho a opísať ho ako psychicky chorú osobu. Práve správanie
matky obsahuje v sebe prvky nezrelosti a nedostatku zodpovednosti za výchovu maloletej. Opakované
vyvolávanie konfliktov medzi rodičmi zo strany matky môže byť prejavom jej sebeckosti a majetníckeho
vzťahu k maloletej.

Otec maloletej sa návrhom doručenom súdu dňa 30.09.2010 domáhal zmeny zverenia maloletej do
striedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičovtak,žerodičiabudúzabezpečovaťosobnústarostlivosť
o maloletú striedavo a to v 2 týždňových intervaloch.Svoj návrh odôvodnil tým, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a majú o jej starostlivosť
záujem, takáto starostlivosť je v záujme maloletej, otec má s maloletou vytvorený veľmi dobrý vzťah.

Poukázal na to, že dňa 01.07.2010 nadobudla účinnosť novela zákona o rodine, na základe ktorej
súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a preto otec v
súlade s touto novelou žiada o zmenu výroku osobnej starostlivosti o maloletú. Striedavou osobnou
starostlivosťou bude súčasne rešpektované právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch
rodičov a jej zverenie do takejto starostlivosti je v súlade s vývinovými potrebami maloletej.

Otec maloletej na pojednávaní dňa 18.02.2015 vzal svoj návrh na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov späť a žiadal upraviť styk s maloletou tak, že otec si dieťa
vyzdvihne vždy v piatok po vyučovaní v priestoroch školy, obvykle nie skôr ako o 12.00 hod. a odovzdá
ju spôsobom, že dcéru riadne zavedie do školy v pondelok vždy tak, aby bola v škole najneskôr o
07.45 hod. V prípade, že piatok respektíve pondelok pripadne na deň pracovného pokoja prevezme si

maloletú respektíve odovzdá ju pri dverách bytu matky, vždy v stredu v čase od 17.00 hod. do 20.00
hod. maloletú si vyzdvihne v mieste bydliska matky maloletej a rovnakým spôsobom ju matke odovzdá,
počas letných školských prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august,
počas ostatných školských prázdnin bude prvú polovicu prázdnin u matky a druhú polovicu u otca, otec
má právo realizovať styk s dcérou aj prostredníctvom komunikačných prostriedkov najmä cez telefón

alebo počítač s tým, že takýto kontakt sa uskutoční nie menej ako 4 krát mesačne. Na preukázanie
kontaktu otec zabezpečí výpis hovorov. Matka je povinná viesť maloletú, aby sa takýto kontakt realizoval
a je hmotne zodpovedná za telefón, ktorý zabezpečí otec. Hmotnou zodpovednosťou sa má za to, že pri
stratealeboznefunkčnenítelefónumatkazabezpečíopravutak,abysaminimálnekontaktvstanovenom
rozsahu realizoval.

Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2014 domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletú zo sumy 116,80,- Eur na 250,- Eur mesačne od 01.08.2014 z dôvodu, že
od posledného rozhodnutia súdu v roku 2005 o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú, kedy
bola maloletá vo veku 1,5 roka, sa podstatným spôsobom zmenili pomery na jej strane a to nárastom

nákladovnajejodôvodnenépotrebyaotecsamimosúdomurčenéhovýživnéhonazvýšenýchpotrebách
dieťaťa nepodieľa. Poukázala aj na zmenu pomerov na strane otca, zánikom jeho vyživovacej povinnosti
k plnoletému synovi I. I..

Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 150,- Eur mesačne, na pojednávaní dňa 18.02.2015

predniesol návrh na zvýšenie výživného zo sumy 116,80,- Eura na 150,- Eur mesačne s valorizačnou
doložkou tak, že sa výživné každoročne zvýši o 10% od 1. januára a súčasne navrhol, aby súd určil
výživné na úspory vo výške 600,- Eur ročne, ktoré otec poukáže na účet maloletej najneskôr k 31.
decembru toho ktorého roka. Otec poukázal na svoje možnosti a schopnosti, zárobkové a majetkové
pomery, ktoré mu nedovoľujú platiť matkou požadované výživné, ako aj na skutočnosť, že jeho náklady

na maloletú počas obdobia, keď je uňho predstavujú mesačne 80,- Eur. Namietal výdavky na maloletú
predložené zo strany matky, ktoré podľa názoru otca nezodpovedajú realite.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I vzhľadom na vykonané dokazovanie, odborné posudky,
ktoré boli v konaní vyhotovené, vzhľadom na výsluch znalca Mgr. M. K. žiadala, aby súd rodičom

nariadil výchovné opatrenie, zamerané na zlepšenie komunikácie a schopnosti nájsť spoločné postupy
pri výchove dieťaťa a žiadala, aby súd nariadil otcovi výchovné opatrenie, ktoré bude zamerané na
posilnenie jeho rodičovských kompetencií. V záujme maloletej odporúčala úpravu styku otca s maloletou
ponechať v intenciách predbežných opatrení vzhľadom na to, že ku dňu rozhodnutia súdu nie je možné
konštatovať, že nastala zmena, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa. Návrh otca na informačnú

povinnosť matky žiadala zamietnuť.

Kolízny opatrovník žiadal upraviť styk otca s maloletou v intenciách nariadených predbežných opatrení a
súčasne nariadiť výchovné opatrenie rodičom maloletej a osobitne otcovi maloletej v zmysle doporučení
znalca. Návrh matky na zvýšenie výživného považoval za plne opodstatnený, nakoľko od posledného

rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca sa zmenili pomery na strane maloletej, čo odôvodňuje
zvýšenie výživného v zmysle zákonných ustanovení. Návrh otca na informačnú povinnosť matky žiadal
zamietnuť.Súdvykonaldokazovanienávrhmirodičovvecisamejaichvýsluchmi,výsluchommaloletej,stanoviskom
kolízneho opatrovníka maloletej a prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I., spismi tunajšieho
súdu 1P 12/2008 a 1P 43/2009, prepúšťacou správou maloletej po hospitalizácii od 05.05.2010 do

10.05.2010 na Klinike pre deti a dorast, FNsP Bratislava, Antolská 11, Bratislava, správou o vyšetrení
dieťaťa pediatrického a psychologického konzília FNsP Petržalka, vykonaním pohovorov s maloletou
prostredníctvom kolízneho opatrovníka a správami z opakovaných šetrení v domácnosti každého
z rodičov, správou o psychologickom vyšetrení dieťaťa psychologičkou PhDr. L. U. z 17.06.2010,
výsluchmi oboch rodičov a svedkov K. M. a O. P., znaleckými posudkami Y.. U.. M. Z. N.., znalca z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia zo dňa 21.06.2011 a jeho výsluchom
na pojednávaní dňa 29.02.2012 a U.. X. O. znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia
detí a dospelých z 28.06.2011 a jej výsluchom dňa 16.03.2012, znaleckým posudkom č. 73/2012
vypracovaným znalcom z odboru klinická psychológia detí a dospelých Mgr. M. K., výsluchom znalca,
otcom predloženým potvrdením psychiatričky MUDr. W. P. V. zo dňa 22.03.2014, 30.05.2014 a z
17.10.2014 o aktuálnom psychickom stave otca, správy zo záverov z mediačného konania rodičov

maloletejmediátorkyPhDr.U.M.S.zodňa11.11.2013,uznesenímNajvyššiehosúduSR2Cdo410/2013
zo dňa 31.03.2014, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, zisťoval zdravotný stav maloletej a
priemerné mesačné výdavky na jej odôvodnené potreby, ako i celým obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Maloletá Z. V. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu NcP 64/2003
- 128 zo dňa 24.01.2005 súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť
výživné 99,58,- Eura (3 000,- Sk) od 06.06.2003 a vo výške 3 500,- Sk (116,80,- Eura) od 01.01.2004
mesačne a upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky. V čase rozhodovania súdu o výške
vyživovacej povinnosti otca rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o dieťa

zabezpečovala matka, ktorá bývala v 2 izbovom byte na L. námestí XX v V. v spoločnej domácnosti
so svojou starou matkou, ktorá jej pomáhala pri financovaní nákladov na domácnosť. Matka poberala
rodičovský príspevok vo výške 125,80,- Eura (3 790,- Sk), mala vyživovaciu povinnosť k maloletému
U. V. a maloletá Z. bola vo veku 1,5 roka. Otec maloletej mal vyživovaciu povinnosť k synovi I. I. nar.
XX.XX.XXXX, pracoval pre spol. P. P. a.s. a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 950,- Eur (28 600,-

Sk), bol vlastníkom dvojizbového bytu na I. ulici č. X v V., kde aj býval.

Rozsudkom tunajšieho súdu 1P 12/2008 - 29 zo dňa 28.04.2008, na základe schválenej rodičovskej
dohody bol styk otca s maloletou rozšírený na každú stredu v bežnom týždni od 17.00 hod. do 19.00
hod., každý nepárny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každoročne od

23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 13.00 hod., každý párny rok dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod.
a každý nepárny rok od 27.12. od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., každoročne od
prvej soboty v mesiaci august od 10.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod., takže si otec dieťa
prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a maloletej.

Rozsudkom tunajšieho súdu 1P 43/2009 - 45 zo dňa 16.09.2009 súd schválil dohodu rodičov o rozšírení
úpravy styku tak, že otec má právo sa s maloletou stretávať počas každej stredy v bežnom týždni od
17.00 hod. do 19.30 hod. tak, že si otec maloletú prevezme v mieste výkonu mimoškolskej aktivity
maloletej a matke odovzdá v mieste bydliska matky a maloletej, počas dvoch víkendov v mesiaci od
piatku od 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod. tak, že termín stretávania otec dohodne s matkou vopred

najneskôr do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, každý nepárny rok od 27.12. od 10.00
hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. nepretržite, každý nepárny rok počas
jarnýchprázdninodsobotyod10.00hod.donasledujúcehotýždňadosobotydo17.00hod.,každýpárny
rok počas Veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin
do 17.00 hod., každoročne od druhej soboty v mesiaci júl od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa

do 17.00 hod., každoročne od prvej soboty v mesiaci august od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho
týždňa do 17.00 hod.

Uznesením 1P 129/2010 - 257 zo dňa 12.10.2011 na základe dovtedy vykonaného dokazovania súd
predbežným opatrením obmedzil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať

počas dvoch víkendov v mesiaci s výnimkou školských prázdnin v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a
nasledujúcu nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. Súd v čase nariadenia predbežného opatrenia dospel
k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné v záujme maloletej dočasne upraviť pomery účastníkov
a obmedziť styk otca s maloletou v nevyhnutnej miere. Súd mal za to, že obmedzenie styku otca smaloletou, tak ako je uvedené vo výroku uznesenia, zabezpečí pre dieťa obmedzenie jeho ďalšieho
psychického zaťažovania. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že porucha osobnosti, ktorú znalec
zistiluotcamaloletejspôsobujejehovulgárneprejavyaagresivitu,pričomtietoprejavymôžunepriaznivo

vplývať na harmonický vývin a dozrievanie osobnosti maloletej. Zároveň bolo zistené, že napriek
tomu, že znalec otcovi v závere posudku odporučil individuálnu psychoterapiu a psychofarmakologickú
intervenciu, otec sa takejto liečbe nepodrobil. Skutočnosť, že je v záujme maloletej vynechať predbežne
nočné prespávanie u otca počas víkendov, pokiaľ sa otec nepodrobí psychoterapii a nebude kooperovať
s ambulanciou psychiatra, mal súd preukázané znaleckým posudkom Mgr. X. O., znalkyne z odboru

psychológia, klinická psychológia detí a dospelých.

Uznesením 1P 129/2010 - 257 zo dňa 29.03.2012 súd predbežným opatrením obmedzil styk otca
s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny kalendárny rok dňa
27.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a 28.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny
rok počas jarných prázdnin v pondelok od 09.00 hod. do 16.00 hod. a nasledujúci utorok od 09.00

hod. do 16.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin každého párneho kalendárneho roka v sobotu od
09.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod., počas letných prázdnin počas
každého párneho víkendu v mesiaci v sobotu od 09.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod.
do 16.00 hod. V ostatných výrokoch zostal rozsudok Okresného súdu Bratislava I 1P 43/2009 - 45 z
16.09.2009 nezmenený. Pri rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia súd vychádzal z vykonaného

dokazovania a názoru, že v danom prípade je prvoradá ochrana záujmov maloletej, hoc i preventívna,
pred právom otca na styk s dieťaťom, preto ju súd uprednostnil a predbežným opatrením dočasne
obmedzil styk otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov, pričom kontakt otca s maloletou zostal
zachovaný v pravidelných intervaloch tak, aby nedošlo k prerušeniu vzájomných väzieb. Nakoľko súd
dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme dieťaťa posúdiť psychický stav dieťaťa a schopnosť

oboch rodičov zabezpečovať starostlivosť a výchovu dieťaťa, súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie
kontrolným znaleckým posudkom znalcom z odboru psychológie U.. M. K..

Uznesením 1P 129/2010 - 257 zo dňa 03.07.2013 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil
stretávanie sa otca s maloletou počas letných školských prázdnin v mesiaci júl od 11.7. do 14.7. denne

vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. a od 22.7 do 28.7. denne vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v
mesiaci august od 8.8 do 11.8. denne vždy od 09.00 hod. do 19.00 hod. a od 26.8 do 31.8. denne vždy
od 09.00 hod. do 19.00 hod. V ostatných výrokoch zostalo predbežné opatrenie tunajšieho súdu 1P
129/2010 - 351 zo dňa 29.03.2012 nezmenené a vo zvyšku súd návrh otca zamietol.

Dňa 05.02.2013 Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika podala návrh na pripustenie vedľajšieho
účastníka do konania. Tunajší súd uznesením 1P 129/2010 - 527 z 27.03.2013 vstup vedľajšieho
účastníka do konania nepripustil. Krajský súd v Bratislave uznesením 11CoP 189/2013 - 545 z
25.04.2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 02.07.2013 Rada pre práva dieťaťa - Slovenská
republika doručila súdu dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave. Najvyšší súd SR

uznesením 2Cdo 410/2013 zo dňa 31.03.2014 dovolanie odmietol.

Maloletá Z. V. má XX rokov, v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. ročník ZŠ. Osobná starostlivosť o
maloletú je zabezpečovaná zo strany matky doposiaľ nepretržite, súd nezistil nedostatky vo výchove či
osobnej starostlivosti zo strany matky o maloletú. Otec sa s maloletou stretáva v rozsahu úpravy styku

upravenej predbežnými opatreniami súdu, styk otca s maloletou počas Vianoc každoročne od 23.12.
od 17.00 hod. do 24.12. do 13.00 hod. sa spravuje výrokom rozsudku tunajšieho súdu 1P 12/2008 -
29 zo dňa 28.04.2008.

Priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej mal súd zo strany matky za preukázané

a ustálené ako odôvodnené v celkovej výške 552,- Eur. Ide o náklady na bývanie v alikvotnej čiastke
105,-Eur,nákladynastravu150,-Eur,školskújedáleň32,-Eur,fondrodičov7,-Eur,nákladynapohonné
hmoty v súvislosti s odvozom maloletej do školy a na mimoškolské aktivity (spolu s MHD 13,40,- Eura) vo
výške 40,- Eur, celkové zdravotné náklady na maloletú 40,- Eur mesačne (ročný poplatok v súkromnom
zdravotníckom zariadení U., v ktorom je maloletá evidovaná od narodenia, stomatologické ošetrenia

4,- Eur, náklady na psychologické vyšetrenia maloletej, okuliare), náklady na ošatenie a obuv 40,- Eur,
drogéria, kozmetika 10,- Eur, školské pomôcky 5,- Eur, doučovania 15,- Eur, školské výlety priemerne
20,- Eur mesačne, maloletá navštevuje Základnú umeleckú školu výtvarný odbor s nákladom 37,- Eur
mesačne, venuje sa tancu a gymnastike, denné letné tábory 12,50,- Eura mesačne, športové potrebypriemerne 15,- Eur, výdavky na knihy, divadelné predstavenia, kino, CD, hračky 20,- Eur mesačne, mobil
3,30,- Eura.

Z výsluchu oboch rodičov súd zistil, že otec sa na zvýšených výdavkoch maloletej nepodieľa, okrem
určenej výšky výživného prvýkrát v júni 2014 zaplatil polovicu nákladov na školu v prírode maloletej,
ktorú absolvovala na konci školského roku 2013/2014. Otec udáva, že jeho výdavky na maloletú v
čase jeho styku s maloletou predstavujú výšku 70,- Eur mesačne, ide o náklady na darčeky, hračky,
kultúrne podujatia, výlety a vreckové 10,- Eur. Na zvýšené potreby maloletej spojené so zimnou a

letnou dovolenkou, zakúpením lyžiarskeho výstroja, športových potrieb a podobne významnou časťou
prispievajú rodičia matky.

Matka maloletej je zamestnaná v spol. X P. s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom v roku 2013
785,- Eur, v roku 2014 820,- Eur. Matka si mesačne dokáže zarobiť cca 100,- Eur vedľajšou činnosťou
- brigádami, robí verejný prieskum alebo reklamné akcie. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k

maloletémuU.V.(XXrokov),študentovigymnázia,najehovýživuotecmaloletéhoplatívýživné160,-Eur
mesačne, okrem ktorého prispieva na zvýšené a mimoriadne výdavky maloletého na základe dohody s
matkou. Matka s maloletými deťmi býva sama, v júli 2011 zomrela stará matka matky, ktorá s nimi bývala
v spoločnej domácnosti a pomáhala znášať výdavky na spoločnú domácnosť. Matka poberá prídavky
na dve deti spolu vo výške 46,- Eur mesačne. Matka je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu na L.

námestí XX v V..

Otec maloletej je zamestnancom spol. W. a.s., pracuje na pozícii I., jeho čistá priemerná mesačná
mzda bola v roku 2013 837,- Eur v roku 2014 864,- Eur. Otcovi bol prostredníctvom F. sporiteľne a.s.,
dňa XX.XX.XXXX poskytnutý úver bez dokladovania účelu vo výške 6 001,- Eur. Priemerné mesačné

náklady na svoje potreby otec vyčíslil ako náklady na bývanie 181,- Eur, náklady na stravu 248,- Eur,
náklady na pohonné hmoty a náklady s prevádzkou motorového vozidla 100,- Eur, hygiena 35,- Eur,
splátky úveru 50,- Eur, výživné na maloletú 116,80,- Eura ostatné výdavky na maloletú 70,- Eur.

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIvBratislavesp.zn.1P263/2012-23zodňa29.04.2013bolana

návrh otca zrušená jeho vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi I. I., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou
k 01.09.2012, vo výške 150,- Eur mesačne.

Z výsluchu matky a jej právnej zástupkyne súd zistil, že je v záujme maloletej, aby styk otca s maloletou
bol rozsudkom súdu upravený v rozsahu, v akom prebieha v súčasnosti na základe nariadených

predbežných opatrení. Takýto styk prebieha viac ako dva roky, psychický stav maloletej je stabilizovaný,
zlepšil sa aj stav nočného pomočovania. Právna zástupkyňa matky uviedla, že správanie otca sa
nezmenilo, naďalej zaťahuje maloletú do vzťahov rodičov, uplatňuje na dieťa svoje praktiky, čím
vzbudzuje väčší odpor voči nemu, pričom tento nekriticky pripisuje vplyvu matky. Maloletá doma referuje,
že pokiaľ sa zdržujú u otca v jeho domácnosti, naďalej počúva od otca rôzne otázky, ale aj výčitky.

V rámci školy navštevuje školskú psychologičku PhDr. V., ktorá sa v minulosti venovala aj staršiemu
synovi otca z predchádzajúceho vzťahu, dnes už plnoletému I. I.. Matka poukázala na skutočnosť, že
doposiaľ pretrváva problém ohľadne telefonovania otca, pretože otec volá aj niekoľkokrát za sebou tak
matke, ako aj maloletej. Otec maloletej denne v poobedňajších hodinách telefonuje v čase, keď sa učí,
maloletá nie vždy má záujem s otcom hovoriť aj z iných dôvodov a tieto situácie vyvolávajú u maloletej

stres.Matkapoukázalanaopätovnéintenzívnenočnépomočovanieumaloletejvauguste2014,trvajúce
niekoľko dní, ktoré pripisuje incidentu zo dňa 20.08.2014, kedy mal mať otec styk s maloletou, a kedy mu
matka oznámila, že maloletá má horúčku, zhoršený stav napriek predchádzajúcej liečbe antibiotikami a
ostáva v domácej liečbe, súčasne otcovi navrhla náhradný termín. Otec trval na tom, aby dcéra išla k
nemu, búchal a zvonil na dvere bytu a následne zavolal hliadku polície, ktorá prišla až pred dvere bytu a

vyzývala matku, aby maloletú odovzdala otcovi. Napriek snahe matky, odpútať pozornosť maloletej, bola
maloletá prítomná celému incidentu. Od uvedeného incidentu sa maloletá začala pomočovať, takmer
denne a jej psychický stav sa týmto zhoršil. Matka tvrdila, že pokiaľ je dodržaná úprava styku v rámci
predbežných opatrení súdu, situácia je stabilizovaná.

Z výsluchu otca a jeho zástupcu súd zistil, že nesúhlasí s tvrdením matky, že by mohol manipulovať
dieťa vzhľadom na jeho obmedzený styk. Poukázal na záver znaleckého posudku Mgr. K., v ktorom
znalec vyslovil základný problém a to v neexistujúcej komunikácii medzi rodičmi, pričom obaja rodičia
sa zúčastnili mediácie, ale záujem matky o mediáciu bol znížený, čo preukazuje záverečná správamediátorky PhDr. U. M. S.. Predložil lekárske správy, ktorými preukazuje návštevy u psychiatra a svoj
stabilizovaný zdravotný stav. Otec maloletej tvrdí, že má s dcérou veľmi dobrý vzťah, snaží sa s ňou
plnohodnotne tráviť čas, chodiť na rôzne akcie a do prírody. Fotografiami maloletej preukazuje pekný

vzťah medzi otcom a dcérou, čím chce vyvrátiť tvrdenia matky, že dieťa nie je s otcom šťastné. Uviedol,
že Z. je veľmi vďačná, naakumuluje si svoju radosť, že je s ním a ďakuje mu za všetky veci a je až
prehnane milá. Otec je presvedčený, že maloletá chce uňho prespávať, ale bojí sa to povedať. Poukázal
na to, že s telefonovaním s dcérou má stále problémy, napriek tomu, že jej zabezpečil telefón. Potvrdil
skutočnosť, že so svojím dospelým synom I. sa po jeho nadobudnutí plnoletosti nestretáva, čo sa už

v súčasnosti podľa otca napraviť nedá, lebo syn je dospelý a bol taktiež ovplyvňovaný zo strany svojej
matky K. M.. Zástupca otca tvrdil, že predložený dôkaz zo strany matky, výpisy z sms práv sú vytrhnuté z
kontextu a poukázal na to, že človek v stave nepríčetnosti nie je zodpovedný za priestupok a vzhľadom
na silné depresie, ktorými otec trpel v dôsledku oddelenia od dieťaťa, mohli spôsobiť, že mohol byť v
stave nepríčetnosti pri písaní sms správ. Mal za to, že nie je jednoznačne preukázané, že sms správy
boli posielané z mobilu otca, a preto sú tieto dôkazy spochybniteľné. Uviedol, že znalecké dokazovanie

vyplynulo iba z hypotéz a zásahu do súkromia otca a má za to, že pri znaleckom dokazovaní bola
porušená ústava čl. 2 ods. 2 Ústavy, ktorý umožňuje štátu konať iba na základe zákona a z toho dôvodu
všetkých troch znalcov a ich posudky, ktoré boli v tomto konaní vyhotovené namieta. Jeho námietka
vychádza zo zákona č. 382/2004 o znalcoch najmä z § 17, ktorý konfiguruje štruktúru znaleckého
posudku a vymenúva, čo má obsahovať znalecký posudok v odseku 3 uvádza 6 podmienok, ktoré má

obsahovať znalecký posudok a tvrdíme, že posudky vyhotovené v tomto konaní ich nemajú, znalecké
posudky neobsahujú prílohy a závery znalcov a boli založené skôr na ich intuícii.

Z výsluchu svedkyne K. M., bývalej manželky otca a matky ich už dnes plnoletého syna I. I., vykonaného
na pojednávaní dňa 26.11.2010 súd zistil, že so svojim bývalým manželom nekomunikuje, pretože je

nespoločenský a vulgárny. Uviedla, že v prípade syna I., si v čase jeho choroby vynucoval stretnutia
prostredníctvom polície, výhražnými sms správami, ktoré zasielal aj synovi. Syn sa sám vyjadril, že
má síce otca rád, ale nechce sa s ním stretávať, pretože ho ponižuje a psychicky utláča. Syn I. trpí
na mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, je bojazlivý a uzavretý, po víkendoch strávených s otcom bol
rozrušený a dlhší čas mu trvalo kým sa ukľudnil. Veľmi ťažko znášal najmä to, že otec pred ním na

matku nadával a zaťahoval syna do ich konfliktov. Od poslednej dovolenky s otcom v lete 2010, z ktorej
prišiel syn veľmi rozrušený, sa s otcom už nestretáva a nekomunikuje s ním vzhľadom na fakt, že dňa
30.11.2010 už dosiahne plnoletosť.

Z výsluchu svedkyne O. P. rodinnej priateľky otca dňa 26.11.2010 súd zistil, že mala možnosť

niekoľkokrát stráviť čas, keď bola maloletá u otca a uviedla, že maloletá bola počas týchto stretnutí
uvoľnená, šťastná a spokojná, nemala problém s prejavovaním svojich nálad a postojov. Maloletú nikdy
nevidela smutnú či plačlivú, jej vzťah s otcom vníma tak, že maloletá svojho ocka ľúbi a je sním rada.

V konaní sa k psychickému vzťahu maloletej a k vzájomným vzťahom v rodine maloletej vyjadrilo

niekoľko psychológov, ktorí maloletú vyšetrili na základe žiadosti matky alebo na základe rozhodnutia
súdu o nariadení znaleckého dokazovania.

Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletej PhDr. L. U. z vyšetrenia maloletej realizovaného
ešte dňa 17.6.2010 je zrejmé, že úroveň intelektových schopností dieťaťa je veľmi dobrá, pohybuje sa

v pásme vysokého priemeru až nadpriemeru s potenciálom k ďalšiemu rozvoju. Maloletá má rešpekt
predtým hovoriť o všetkom, čo jej ide hlavou a mnohé potláča ako to, čo by jej mohlo doniesť zbytočné
komplikácie. To sa môže stávať spolu s uvedenou afinitou k afektívnemu prežívaniu, ktoré zostáva po
väčšine v latencii, terénom k takej konverznej reakcie, ktorá môže vyústiť v disociatívnu amnéziu /tak
ako sa to maloletej stalo začiatkom mája 2010, kedy bola následne hospitalizovaná/, ktorej najčastejším

etiologickým činiteľom bývajú nespracované citové konflikty, náročné obsahy, situácie, či udalosti, ktoré
spôsobujú vnútorný diskomfort. V dominantnom postavení z hľadiska vzťahovej preferencie je mama,
brat U., starí rodičia zo strany matky. Aj škola je pre ňu zdrojom radosti. Otec nemá zďaleka tak
významné postavenie, cíti sa ním byť zneisťovaná, na druhej strane, ale nie je jej vzťah k nemu
vyslovene problematický, len poznačený pocitom, že sa s ním nedá o všetkom hovoriť, aby neriskovala,

že bude vystavená jeho hnevu. Veľmi kontroverzne je umiestnená alternatíva nočného pobytu u otca.
Úporne sa snaží zabrániť prežívaniu neistoty, starostiam, sklamaniam, či odmietnutiu. Veľmi sa snaží
ochrániť proti možnej kritike, ktorá je pre ňu ťažko spracovateľná, niekedy zjavne musí vynaložiť dosť
veľké úsilie a prísnu sebakontrolu, aby dosiahla tento efekt. Zároveň tento mechanizmus, ale môžeodštartovať nežiaduce uvedené konverzné reakcie. Z psychologického hľadiska je nepochybne v
súčasnostiindikovanýmimoriadnecitlivýaakceptujúciprístupkdieťaťu,sozohľadnenímjehopredstávo
spôsobe interakcie, bez manipulatívnych a pocity viny vyvolávajúcich prístupov. Je namieste ohľaduplne

zvážiť fakt, či nevyhovieť dieťaťu v tom na istý čas netrvať na nočných pobytoch u otca s tým, že v
budúcnosti je možné sa k nim vrátiť v čase, keď dieťa nadobudne podstatne väčšiu sebaistotu. Bolo
by dobré, keby sa upravila aj rodičovská interakcia a rodičia viac brali ohľad na potreby dieťaťa ako na
svoje vlastné. Odporúčaný kontakt aj s pedopsychiatrickou ambulanciou a pararelné sledovanie dieťaťa
psychológom.

Zo znaleckého posudku Mgr. X. O. znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých zo dňa 28.6.2011 súd zistil, že v súčasnej dobe považuje za vhodnejšie výchovné prostredie u
matky, striedavá starostlivosť, ktorú otec v konaní navrhuje v danom prípade nie je vôbec vhodná. Pokiaľ
sa otec maloletej bude zúčastňovať individuálnej psychoterapie a bude spolupracovať s ambulanciou
psychiatra, môže styk otca s maloletou zostať ponechaný v súčasnej podobe. Za predpokladu, že by sa

otec nepodrobil psychoterapii a nekooperoval by s ambulanciou psychiatra, má znalkyňa za to, že styk
otca s maloletou môže mať negatívny vplyv na jej zdravý vývin. V takomto prípade znalkyňa odporúča
obmedziť styk otca s maloletou iba na niekoľko hodín počas víkendov bez možnosti prespatia maloletej
v domácnosti otca.

Z výsluchu znalkyne na pojednávaní konanom 16.3.2012 súd zistil, že u dieťaťa zistila známky detskej
neurózy, dieťa býva svedkom nevhodnej komunikácie medzi rodičmi, čo ju neprimerane zaťažuje. Na
dieťa má negatívny dosah najmä to, že je priamo alebo nepriamo vťahovaná do konfliktu rodičov. Je
toho názoru, že prejavy otca naznačujú znaky duševnej poruchy s indikovanou psychiatrickou liečbou
a psychologickou intervenciou. Je toho názoru, že aktuálne obmedzený styk, by mal prebiehať naďalej

a obaja rodičia by sa mali zúčastňovať psychoterapie, otec by mal podstúpiť ambulantnú psychiatrickú
liečbu a taktiež by mali prebiehať zároveň aj stretnutia otca s dieťaťom pod dohľadom psychológa.
Odporúčala, aby styk ostal upravený v intenciách záverov nariadeného predbežného opatrenia a dieťa
naďalej počas víkendov u otca neprespávalo, pokiaľ nebudú vyhodnotené závery z odporúčaných
postupov.

Z kontrolného znaleckého posudku, ktorý súd nariadil na základe návrhu otca maloletej vypracovaného
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. M. K. zo dňa
16.12.2012 súd zistil, že psychický stav maloletej je aktuálne primeraný, maloletá nemá poruchu
afektivity, emócií či správania, doterajšie psychické zmeny a poruchy boli spôsobené vystupňovaným

konfliktom medzi rodičmi. Pretrváva však sekundárna enuréza, čo je chronický stav a korešponduje
s dlhodobo narušeným vzťahom rodičov. Maloletá je však v škole adaptabilná, rozvíja si vzťahy s
rovesníkmi a prejavuje záujem o vzdelávanie a osvojovanie si kompetencií, čo zodpovedá jej vekovému
štádiu. Maloletá má k matke veľmi blízky a dôverný vzťah, je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou.
Väzba na matku je sýtená aj obavou zo straty najbližšej osoby, čo maloletú zúskostňuje a nadmerne

viaže na matku. Otec v doterajšom vývine maloletej nie je dostatočne citovo zastúpený, maloletá ho
vníma ako citovo nestálu výchovnú osobu. Kritický pohľad otca na matku vyvoláva u maloletej napätie,
otec dieťaťa ovplyvňuje intenzívnym vyžadovaním si rešpektu od matky, malicherným dodržiavaním
vzájomných dohôd a iracionálnymi sms-kami, čím vytvára negatívnu a konfliktnú atmosféru medzi
rodičmi, v ktorej je maloletá neistá a cíti obavu o matku. Matka maloletú priamo neovplyvňuje, avšak

pri sugestibilite maloletej prichádza k častej identifikácii s prežívaním matky. Vzájomný vzťah rodičov
je základným stresujúcim faktorom pri vývine dieťaťa. V znaleckom posudku popísaná krátkodobá
disociatívna porucha je symbolickým avšak patologickým prejavom tohto vzťahu. Cieľom výchovy by
nemala byť izolácia od jedného z rodičov, ale diferencovaný a citovo nekonfliktný styk s jedným i druhým
rodičom v citovo bezpečnej atmosfére.

Matka dieťaťa má intelektové schopnosti v pásme nadpriemeru, jej mentálne schopnosti sú bez porúch,
je dobre socializovaná, rozumie požiadavkám okolia na adaptáciu. Má rozvinuté a osvojené základné
konvenčné morálne hodnoty a jej dominantnými hodnotami sú rodina a práca. Pre výchovu dieťaťa
má dobre osobnostné ako i intelektové predpoklady. Jej afektivita je v norme, je citovo zameraná na

svoje deti a jej stav je normopsychický bez porúch afektivity či myslenia, bez patologických vplyvov
na vývin dieťaťa. Otec dieťaťa má priemerný intelektový potenciál, percepčné a kognitívne funkcie
sú bez psychotických či organických porúch. V záťaži a pri konfliktoch môže prejsť do verbálneho
agresívneho správania, čo je podmienené dlhodobou frustráciou z citového neprijatia bývaloupartnerkou. Schopnosť nahliadania do svojho prežívania je nižšia a za svoje negatívne hodnotenie, či
kritiku prenáša zodpovednosť na iných. Svoj citový konflikt dokáže parciálne pozitívne sublimovať v
pracovnom prostredí. Znalec predbežne nezistil prítomnosť príznakov vážneho duševného ochorenia.

Otec dokáže čiastočne rozvíjať záujmy a city dieťaťa, tento vzťah je však negatívne ovplyvňovaný
citovo závislým negatívnym vzťahom k matke. Otec má nízku frustračnú toleranciu na odmietnutie, čo
vedie k prežívanému hnevu voči okoliu a následnej závislej negatívnej citovej väzbe. Predpokladom
pozitívnych zmien na vývine dieťa pri väčšom podiele otca na výchove je zlepšenie vzťahu medzi
rodičmi. Uvedený stav by bol žiaduci, pri vzájomne korektnom a ústretovom vzťahu rodičov a ich

zameraním na záujmy dieťaťa. Aktuálne však pre vzťahy rodičov možnosť rozšíriť podiel otca
vo výchove maloletej nie je realizovateľná. V bežných podmienkach pri citovej saturácii a rešpektu
je otec dostatočne ústretový a zodpovedný, v súčasnosti mu v tom však bráni nevyriešený vzťah s
matkou maloletej, na ktorú je negatívne citovo závislý. V aktuálnom stave vzťahu rodičov je zverenie do
striedavej starostlivosti nevhodné a mohlo by u maloletej zvýrazniť neurotické prejavy. Znalec pokladá
za najdôležitejšie vyriešenie vzťahu medzi rodičmi a to za psychoterapeutickej pomoci. Znalec zatiaľ

neodporúča zmenuobmedzenéhostyku-i sprihliadnutímnavyjadrený postojmaloletejZ..Priúspešnej
pokračujúcej spolupráci oboch rodičov v podobe párovej terapie, by však mohol byť obmedzený styk
s otcom rozšírený.

Z výsluchu znalca na pojednávaní konanom dňa 29.10.2014 súd zistil, že neodporúča okamžitú

zmenu styku otca s maloletou s tým, že aktuálne vymedzený styk by mohol byť rozšírený do pôvodnej
úpravy pokiaľ, by rodičia absolvovali mediáciu a dokázali svoje vzájomné spory riešiť prípadne aj za
psychoterapeutickej pomoci. Vzájomný vzťah medzi rodičmi je základným stresujúcim faktorom pre
dieťa a pokiaľ sa situácia neupokojila a nezlepšila sa komunikácia rodičov a kvalita ich vzájomných
vzťahov, znalec doporučuje nariadiť rodičom výchovné opatrenie. Súčasne znalec odporučil, aby

bolo otcovi maloletej nariadené osobitné výchovné opatrenie, ktoré bude zamerané na posilnenie jeho
rodičovských a výchovných kompetencií vo vzťahu k maloletej a jeho schopnosti prehodnotenia jeho
vzťahu k matke maloletej, za účelom uvedomenia si otca, že na matku a maloletú prenáša svoje určité
krivdy z minulosti, pri ktorých zvládnutí potrebuje pomoc. Pokiaľ napätie trvá v súvislosti s narušenými
vzťahmi medzi rodičmi, otcom a maloletou širšia úprava styku, ako je v súčasnosti, by mohla viesť k

zvýrazneniu neurotických symptómov u maloletej. Podľa názoru znalca, v danom prípade nie je možné
hovoriť o syndróme zavrhnutého rodiča, pretože maloletá nikdy nevyrastala v domácnosti oboch rodičov
a primárnym rodičom bola vždy matka. Znalec uviedol, že maloletá má nejaké citové väzby a potreby k
otcovi, ktoré sú brzdené práve určitým ohrozujúcim správaním sa otca voči matke. Maloletá sa takýmto
konaním otca cíti ohrozená a cíti ohrozenie svojej matky, pričom potreba bezpečia je pre maloletú

prvoradá. Vzhľadom na popísanú situáciu sa dá povedať, že maloletá je určitým spôsobom zablokovaná
v súvislosti s vytváraním si hlbších citových väzieb k otcovi. Pokiaľ by došlo k zmene správania sa otca
voči matke a matka by mohla na takéto zmeny pozitívne reagovať, týmto by sa uvoľnilo napätie u dieťaťa
a mohol by sa utvoriť priestor pre vytváranie si zrelších vzťahov maloletej tak k otcovi ako aj k matke. Za
daných okolností znalec vylúčil možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov.

Súd dňa 10.06.2014 zisťoval názor maloletej Z., ktorá uviedla, že stretávanie sa s otcom jej vyhovuje
tak, ako to je teraz, keď sa s otcom stretáva každú druhú sobotu a nedeľu a prespáva doma. Na otázku
ohľadom trávenia blížiacich sa letných prázdnin Z. uviedla, že chce byť s otcom počas letných prázdnin,

ale s tým, že bude spávať doma. Pri pohovore uviedla, že otcovi na neustále otázky ohľadne styku s ním
a prespávania v jeho domácnosti odpovedá "že nevie", čo vysvetlila tým, že sa jej ťažko na tieto otázky
otcovi odpovedá, lebo mu nevie povedať nie. Maloletá sa vyjadrila, že sa jej nepáči, že ju otec núti
telefonovať aj keď ona nechce, pretože telefonáty s ním sú dlhé a otec sa vypytuje na mamu. Opísala
situáciu z pred dvoch týždňov, keď pri stretnutí s otcom jej otec v aute prikázal, aby si prehľadala vrecká,

či jej tam mama nedala nahrávacie zariadenie. Bola sklamaná aj z toho, že jej otec síce kúpil rybičky,
ale povedal, že ich vyhodí, keď nepovie, že chce u neho prespávať. Pri rozhovore maloletá niekoľkokrát
zopakovala, že má záujem sa s otcom stretávať, avšak v rozsahu v akom sa stretávajú teraz s tým, že
prespávať bude doma.

Zo znaleckého posudku Doc. U.. M. Z. N.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a sexuológia zo dňa 21.6.2011 vyplýva, že u maloletej zistil neurotický stav vyplývajúci
z dlhotrvajúcich sa opakovaných konfliktných situácií medzi rodičmi, v podobe sekundárnej enurézy
nočnej a dennej s ojedinelou nedostatočne verifikovanou enkopézou. Znalec konštatuje, že agresivitaa vulgarita otca je v spise dostatočne verifikovaná, ide o prejav jeho anomálnej štruktúry osobnosti s
prejavmi emočnej lability, impulzivity a explozivity, ktoré nedokáže a zrejme ani nechce korigovať. Otec
maloletej netrpí psychiatrickým ochorením v pravom slova zmysle. Ide u neho o anomálnu štruktúru

osobnosti v zmysle emočnej nevyrovnanosti, impulzivity až explozivity s nedostatočnými korektívnymi
mechanizmami a asistenciou kritického náhľadu na svoje správanie. Pri dosiahnutí korekcie jeho
správania a to liečbou mu táto porucha nebude brániť pri výkone osobnej starostlivosti o maloletú.
U matky znalec zistil akcentovanú osobnosť s prvkami emočnej nevyrovnanosti, hyprersenzitivity
s pithiatickými črtami, osobnostná porucha matke nebráni pri výkone osobnej starostlivosti o

maloletú. Porucha osobnosti, ktorú znalec zistil u otca maloletej spôsobuje jeho vulgárne prejavy
a agresivitu, pričom tieto prejavy môžu nepriaznivo vplývať na harmonický vývin a dozrievanie
osobnosti maloletej. Obom rodičom znalec doporučil absolvovať individuálnu psychoterapiu, u otca vidí
vhodnosť psychofarmakologickej intervencie, zameranej na tlmenie nekorigovaných oscilácií emotivity
a následných prejavov impulzivity a explozivity.

Na pojednávaní dňa 29.02.2012 znalec poukázal na to, že otec od vyhotovenia posudku doposiaľ
nepreukázal, že podstúpil alebo aspoň zahájil psychoterapiu alebo psychofarmakologickú liečbu.
Uviedol, že vzhľadom na priebeh pojednávania (v súvislosti so správaním otca) v súvislosti s tým, čo otec
na pojednávaní produkoval a s ohľadom na listiny, ako aj agresívnu mediálnu kampaň tohto prípadu,
ktorú otec zahájil s poukazom na ďalšie listiny, ako sú výpisy sms správ adresované matke zo strany

otca, môže byť proces terapie u otca oveľa problematickejší. Uviedol, že osobnú starostlivosť o dieťa
treba chápať komplexne a to starostlivosť nielen o potreby fyziologické, ale predovšetkým emočné,
pričom doposiaľ podľa znalca nebolo preukázané, že nastal posun na strane otca s korigovaním jeho
prejavov. Konanie otca v súvislosti s jeho komunikáciou na blogu a Facebooku, kde i napriek výzve
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, aby nezverejňoval údaje a fotografie maloletej, je

možné vyhodnotiť ako symptóm jeho poruchy osobnosti, ktorý nedokáže skorigovať. Znalec poukázal
na rozpor medzi otcom proklamovanou láskou k maloletej a jeho konaním, keď otec maloletú nechráni,
ale naopak vystavuje ju frustrácii a negatívnym vplyvom.

Školská psychologička K. školy P. U., Y. XX v V. P.. U. V., ktorá je s maloletou v pravidelnom kontakte

v rámci školskej dochádzky maloletej vo svojej správe zo dňa 04.09.2014 uviedla, že dôvodom žiadosti
matky maloletej o spoluprácu so školským psychológom boli dlhodobo pretrvávajúce napäté vzťahy
rodičov maloletej po ich rozchode a ich negatívny vplyv na maloletú. Uviedla, že v osobnostnej výbave
maloletej sa črtá introvertné zameranie s vyznačenou afinitou k úzkostnému prežívaniu, pri dlhodobej
záťaži nemožno vylúčiť dekompenzáciu neurotického rázu. V rozhovoroch, najmä pri osobných a

rodinných témach je Z. neistá, menej otvorená, až príliš sa snaží vyhovieť, nezaťažovať, nezraňovať
svojich blízkych, najmä rodičov a to aj za cenu vnútorného súženia potencovaného pretrvávajúcim
sporom medzi rodičmi. V závere správy P.. V. konštatuje, že vzhľadom na pravidelnú prebiehajúcu
psychologickú starostlivosť o maloletú sa javí, že maloletej súčasný model rodinného života, frekvencia
kontaktov s otcom konvenuje a je v záujme maloletej, aby súd rešpektoval a hájil aj citové potreby

dieťaťa.

Rodičovská dohoda zo dňa 25.06.2014 o úprave styku otca s maloletou počas letných prázdnin v roku
2014 v mesiaci júl a august, podpísaná oboma rodičmi upravuje styk otca s maloletou v mesiaci júl od
21.07.2014 do 31.07.2014 a v mesiaci august od 18.08.2014 do 27.08.2014 denne od 09.00 hod. do

19.00 hod.

Zo záverov z mediačného konania rodičov maloletej u PhDr. U. M. S. zo dňa 11.11.2013 vyplýva, že v
rámci mediácie medzi rodičmi začatej dňa 25.09.2013, ukončenej dňa 11.11.2013, boli absolvované 4
stretnutia (celkom 12 hodín). Otec navrhoval, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, matka s návrhom nesúhlasila. Zo záveru mediátora vyplýva, že rodičia maloletej nevedia
dospieť k vzájomnej dohode určiť si pravidlá komunikácie, vzájomnej informovanosti o maloletej,
kontaktovaní otca maloletej, telefonovaním a dospieť ku konsenzu, ktorý by obom umožnil spolupodieľať
sanavýchovemaloletej. Súddôkazvýsluchommediátorkynevykonal,nakoľkomediátorkauviedla,žeje
viazaná mlčanlivosťou, a pokiaľ nemá súhlas oboch klientov, nemôžem vo veci o priebehu a výsledkoch

mediácie vypovedať. Matka pre podozrenie z možnosti zaujatosti mediátorky súhlas s pozbavením jej
mlčanlivosti nedala.Z potvrdenia otcom predloženej lekárskej správy psychiatričky MUDr. W. V. zo dňa 30.05.2014
vydaného pre účely súdu vyplýva, že otec maloletej navštevuje psychiatrickú ambulanciu od 01.06.2012
v pravidelných intervaloch. Psychiatrickú starostlivosť otec vyhľadal na základe odporúčania súdu.

Dlhodobé spory o styk so svojou dcérou mali za následok spustenie depresívnej reakcie s úzkosťou.
Stav je dlhodobo zlepšený, bez psychofarmakologickej liečby. Pacient dochádza pravidelne na pohovor,
bezpozorovateľnýchprejavovagresiealeboimpulzivity,podľanázorulekárkyjeschopnýsazodpovedne
starať o svoje dieťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 cit. zákona, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností

Podľa § 78 ods. 1 až 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zák. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 a 2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia - uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods. 5 zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa
umiestnené.

Podľa § 37 ods. 6 zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia,
ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže
rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel návrhom oboch rodičov a nariadil rodičom maloletej
výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte

poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 5
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom nadobudnutia rodičovských zručností a zlepšenia
schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej. Táto otázka napokon
v konaní sporná nebola a dôvodnosť nariadenia výchovného opatrenia rodičom mal súd preukázanú,
výsluchom rodičov, znaleckými posudkami, ako aj správou z mediačného konania rodičov maloletej

u PhDr. S., z ktorej vyplýva, že rodičia maloletej nevedia dospieť k vzájomnej dohode a určiť si
pravidlá komunikácie. Súčasne súd dospel k záveru, že v prípade otca maloletej P. I. je v zmysle
záverov znaleckých posudkov, odporúčaní znalcov, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej
a prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I., nevyhnutné nariadiť otcovi maloletej výchovné
opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, odbornému poradenstvu na Referáte
poradenskopsychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBratislavavtrvaní5mesiacov

za účelom, posilnenia rodičovských a výchovných kompetencií a zručností otca vo vzťahu k maloletej
a možnosti prehodnotenia jeho postoja k matke maloletej. Súd je toho názoru, že v záujme maloletej je
potrebné, aby rodičia obnovili a skvalitnili vzájomnú komunikáciu s cieľom v budúcnosti spolupracovať
pri výchove dieťaťa. Je taktiež potrebné, aby otec, tak ako uviedol znalec Mgr. K., dokázal zmenou
postoja korigovať svoje správanie smerom k matke maloletej, čím by sa mohlo obmedziť vytváranie

negatívneho a konfliktného prostredia medzi rodičmi, ktoré u maloletej vyvoláva napätie a ohrozenie, v
ktorom sa maloletá cíti neistá a vníma obavu o matku a svoje rodinné zázemie. Po vyhodnotení priebehu
a výsledkov nariadených výchovných opatrení, bude možné opätovne prehodnotiť rozsah a intenzitu
styku otca s maloletou.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletou a
súčasne zmenil výroky rozsudkov tunajšieho súdu č.k. 1P 12/2008 - 29 zo dňa 28.04.2008 a NcP
64/2003 - 128 zo dňa 24.01.2005. Súd doposiaľ upravený styk otca s maloletou oproti pôvodnej úprave
obmedzil tak, že maloletá počas realizácie styku bude prespávať v domácom prostredí u matky, styk
otca s maloletou počas Vianoc s prespaním z 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 13.00 hod. ponechal

podľa pôvodnej úpravy, styk počas letných prázdnin ponechal v intenciách dohody rodičov uzavretej
dňa 25.06.2014, ktorú súd považoval za dostatočnú zohľadňujúcu záujmy maloletej a jej denný režim v
čase letných prázdnin a úpravu styku otca s maloletou doplnil o úpravu styku počas jesenných prázdnin.
S porovnaním s pôvodnou úpravou styku otca s maloletou ide o jej obmedzenie, kopírujúce doterajší
status quo, ktoré bolo určené predbežnými opatreniami súdu zo dňa 12.10.2011 a zo dňa 29.03.2012.

V čase rozhodnutia o nariadení vyššie citovaných predbežných opatrení mal súd za to, že môže ísť
o obmedzenie dočasné, nariadené za účelom ochrany maloletej, zamedzenia ďalšieho psychického
tlaku a zaťažovania maloletej, obmedzeniu vplyvu niektorých vulgárnych a agresívnych prejavov otca,
ktorých existenciu znalci pripisujú zistenej poruche osobnosti u otca, a ktoré nepriaznivo vplývajú na
harmonický vývin a dozrievanie osobnosti maloletej. Skutočnosť, že je v záujme maloletej vynechať

nočné prespávanie u otca počas víkendov, pokiaľ sa otec nepodrobí psychoterapii a nebude kooperovať
s ambulanciou psychiatra mal súd preukázané znaleckým posudkom znalkyne U.. X. O. a znaleckým
posudkom Y.. U.. M. Z., N., znalec Mgr. M. K. odporúčal obom rodičom mediáciu a psychoterapeutickú
pomoc, otcovi maloletej výchovné opatrenie zamerané na posilnenie jeho rodičovských kompetencií vo
vzťahu k maloletej. Otec súdu predložil lekárske správy MUDr. W. V. psychiatričky, ktorú má podľa jej

potvrdení navštevovať od 01.06.2012, a ktorá súčasne udáva, že stav otca je aj bez farmakologickej
liečby dlhodobo zlepšený, z ktorých však nevyplýva, že by sa otec podrobil individuálnej psychoterapii
a psychofarmakologickej intervencii. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, že otec maloletej v
zmysle odporúčaní znalcov dokáže korigovať svoje vyššie popísané negatívne správanie vo vzťahu k
matke maloletej a súčasne, že je schopný akceptovať potreby maloletej. Naopak, súd mal v konaní

dostatočne zistený skutkový stav, že práve zúžením rozsahu styku otca s maloletou sa upravil psychický
stav maloletej. Rovnaké skutočnosti vyhodnotil vo svojich záveroch znalec Mgr. K., ktorého súd na
základe žiadosti otca poveril vykonaním kontrolného znaleckého posudku, a ktorý predpokladá väčší
podiel otca na starostlivosti o dieťa až po nariadení a vyhodnotení výchovných opatrení, a ktorý
vyšetrením maloletej dospel k záveru, že pokiaľ napätie v rodine trvá v súvislosti s narušenými

vzťahmi medzi rodičmi a otcom a maloletou, širšia úprava styku, ako je v súčasnosti, by mohla viesť k
zvýrazneniu neurotických symptómov u maloletej. V súčasnej dobe vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré,
otec si právo styku s maloletou počas jej ochorenia naďalej uplatňuje za priamej asistencie polície,
nerešpektuje vyjadrený názor maloletej a žiada rozhodnutím súdu zaviazať maloletú v jej veku XX.rokov k pravidelnému telefonickému kontaktu a matku k hmotnej zodpovednosti za telefónny aparát.
Skutočnosť, že aktuálna úprava styku otca s maloletou, ktorú súd aj vyslovil a premietol do výroku
tohto rozsudku, zohľadňuje potreby a záujmy maloletej potvrdzuje správa školskej psychologičky, ktorú

maloletá pravidelne navštevuje, ako aj samotný názor maloletej, vyjadrený pred súdom, na ktorý súd
vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej prihliadal a prikladal mu pri rozhodnutí náležitý
význam.

Súd pri rozhodnutí o zmene úpravy styku otca s maloletou bral do úvahy ako prvoradú ochranu záujmov

maloletej, bez ohľadu na predstavy a ambície rodičov v tej sfére, kde sa ich predstavy nezhodujú
so záujmami a rešpektovaním záujmov dieťaťa. Súd pri svojom rozhodnutí dbal na to, aby styk a
podiel otca na starostlivosti o dieťa zostal zachovaný v primeranej miere a v pravidelných intervaloch
tak, aby nedošlo k prerušeniu vzájomných väzieb. Po vyhodnotení priebehu a výsledkov nariadených
výchovných opatrení, za predpokladu dosiahnutia pozitívnych zmien, ktoré sú predpokladom k širšej
úprave styku otca s maloletou, a ktoré popisujú a predpokladajú znalci vo svojich posudkoch a

vyjadreniach, po opätovnom zisťovaní názoru maloletej, ktorá dosiahne dňa XX.XX.XXXX vek XX rokov
budemožnévyhodnotiť,čiaktuálnaobmedzenáúpravastykuotcasmaloletoubudespôsobilánazmenu
v zmysle jej rozšírenia.

Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdnávrhotcanaúpravustykupočaspracovnýchdníaškolskýchprázdnin

zamietol z dôvodu, že rozsah styku otca s maloletou, ktorý ustálil v rozsudku považoval v záujme
maloletej za vhodný a dostatočný, ako aj z dôvodu nepresného a nevykonateľného výroku obsiahnutého
v návrhu otca na úpravu styku.

Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke vo vzťahu k otcovi o podstatných náležitostiach

týkajúcich sa maloletej, súd v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka a prokurátora zamietol ako
nedôvodný. V danom prípade sa otec s maloletou pravidelne stretáva, žije v tom istom meste a má
možnosť si prostredníctvom školy, alebo detského lekára maloletej informácie o dieťati zabezpečiť sám
a súčasne súd v konaní nezistil, že by matka otca v súvislosti s realizáciou jeho styku s maloletou ho
neinformovala o aktuálnom zhoršenom zdravotnom stave maloletej, alebo mimoškolských aktivitách

maloletej, ktorých sa zúčastňuje.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrhu matky na zvýšenie výživného je možné
vyhovieť. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. NcP 64/2003
- 128 zo dňa 24.01.2005, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca určená vo výške 116,80,- Eura

mesačne od 01.01.2004, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je základným
predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o 133,20,-
Eura mesačne v súlade s návrhom matky od 01.08.2014, t.j. od mesiaca, ktorý predchádzal septembru
2014, kedy maloletá nastúpila do X. ročníka Základnej školy. Súd ustálil, že od 01.08.2014 je možné
konštatovať zmenu pomerov na strane maloletej jej nástupom na druhý stupeň Základnej školy. Maloletá

bola v čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného v roku 2005 vo veku X,X roka, pričom v roku
2014 dovŕšila vek XX . rokov, navštevuje povinnú školskú dochádzku a venuje sa bohatej mimoškolskej
činnosti. V danom prípade je možné konštatovať, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného
k zmene pomerov na strane maloletej došlo niekoľko krát a to najmä rastom životných nákladov, vekom
maloletej, jej nástupom do materskej školy, neskôr na povinnú školskú dochádzku a v školskom roku

2014/2015 prestupom na druhý stupeň, čím sa postupne zvyšovali výdavky aj na jej vzdelávanie, či
zabezpečenie zdravotného stavu. Pri zvýšení výživného súd prihliadol na osobnú starostlivosť matky
o maloletú, ako i skutočnosť, že otec sa okrem sumy 116,80,- Eura mesačne na zvýšených potrebách
dcéry primerane nepodieľa. V konaní otec súdu nepreukázal, že mimo výživného poskytuje maloletej
pravidelné vecné plnenia takého charakteru, ktoré sú pravidelné a smerujú k uspokojeniu zvýšených

potrieb maloletej, a ktoré môže maloletá reálne užívať a to prípadne aj mimo domácnosti otca.

Súd mal v konaní za preukázané a odôvodnené priemerné mesačné výdavky na potreby maloletej vo
výške 552,- Eur, na ktorých sa otec podieľa vo výške výživného 116,80,- Eura určeného od 01.01.2004.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že otcove zárobkové pomery a jeho možnosti a

schopnosti mu umožňujú sa primeraným spôsobom podieľať na výžive maloletej a túto mieru súd
premietol do výšky výživného 250,- Eur mesačne. Súd pri rozhodnutí vzal do úvahy fakt, že otcovi
zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi I. I. vo výške 150,- Eur mesačne ešte v roku 2012.
Otec má tak vyživovaciu povinnosť iba k maloletej, pričom matka má okrem maloletej aj vyživovaciupovinnosť k staršiemu synovi, ktorá doposiaľ trvá. Súd nemal za preukázané, že by otec dosahoval
príjem aj z inej ako zo závislej činnosti, aj keď z výpisu z internetovej stránky otca (č. l. 865) vyplýva,
že okrem žurnalistickej fotografie na profesionálnej úrovni poskytuje fotografické práce, a ktorá mala

byť podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 18.02.2015 odstránená začiatkom roka 2015 po tom, čo
právna zástupkyňa matky založila do spisu výpis uvedenej stránky ako dôkaz. Otec daňové priznania
k dani z príjmu fyzickej osoby nepodáva. Súd pri posúdení príjmov a výdavkov otca neprihliadol na nie
nevyhnutné výdavky otca a to splátky bezúčelového úveru poskytnutého otcovi v mesiaci marec 2014,
ani jeho vysoké mesačné výdavky na stravu.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné zo sumy 116,80,- Eura na 250,- Eura
mesačne od 01.08.2014.

Zročné výživné za obdobie od 01.08.2014 do 28.05.2015 vo výške 932,40,- Eura (zodpovedá
zvýšenému výživnému za 7 mesiacov x 133,20,- Eura) súd povolil otcovi zaplatiť v troch po sebe

nasledujúcich splátkach po 310,80,- Eura.

Návrh otca na určenie výživného za účelom tvorby úspor v prospech maloletej zamietol ako nedôvodný.

Súd konanie o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletej

a konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov podľa § 96 ods. 1, ods 3. O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie

mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci