Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 4P/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212990
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414212990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným vo veci starostlivosti o maloleté deti K.

a to H., nar. X.X.XXXX a P., nar. X.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, detí rodičov P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Š., X. E. XX a Ľ. K., nar. X.X.XXXX, bytom T.
T., H. XX o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici 10C/123/2010 zo dňa 14.12.2010 vo výroku
o vyživovacej povinnosti tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H. zo sumy
70 € na 90 € mesačne a u maloletej P. z 50 € na 65 € mesačne, počnúc dňom 1.11.2014, ktoré je otec

povinný posielať vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky maloletých detí.

Zročné výživné za obdobie od 1.11.2014 do 12.10.2015 u maloletého H. vo výške 220 € a u maloletej P.
vo výške 165 € je otec p o v i n n ý zaplatiť v 5 € mesačných splátkach posielaných spolu s bežným
výživným, pod stratou výhod splátok a zročnosťou celého dlhu.

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 10.11.2014 návrh, v ktorom

navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca u maloletého H. zo sumy 70 € na 120 € mesačne a u
maloletej P. z 50 € na 100 € mesačne a to z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania o výške
vyživovacej povinnosti vzrástli potreby detí, maloletá P. nastúpila do 1. ročníka základnej školy, maloletý
H. je v 9. ročníku a od 1.9.2015 nastúpil na strednú školu. Podľa jej vyjadrenia, otec sa od rozvodu
manželstva o deti nezaujíma, nekontaktuje a výživné neplatí.

Otec navrhoval návrh zamietnuť a to z toho dôvodu, že v súčasnosti nemá možnosť platiť výživné, vrátil

sa z výkonu trestu odňatia slobody 8.10.2015, ide sa hlásiť na úrad práce a navrhoval znížiť vyživovaciu
povinnosť.

Okresný súd v Žiar nad Hronom rozhodol vo veci 9.3.2015 a na základe odvolania otca Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom zrušil a vrátil na nové dokazovanie. V
intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie.

Aj z doplneného dokazovania a to z listinných dôkazov a výsluchom účastníkov má súd za dokázané, že
naposledy o výške vyživovacej povinnosti k maloletým deťom rozhodoval Okresný súd v Banskej Bystrici
v konaní 10C/123/2010 zo dňa 14.12.2010, kedy schválil rodičovskú dohodu ohľadom výšky vyživovacej
povinnosti. Z obsahu tohto rozvodového spisu (pretože odôvodnenie rozsudku tieto údaje neuvádza)má súd za dokázané, že v čase rozhodovania o rozvode matka bola na materskej dovolenke, návrh na
rozvod manželstva podala z toho dôvodu, že odporca sa prestal starať o rodinu, narobil dlhy. Otec bol
v tom období podľa výpovede na pojednávaní bez príjmu, hoci v spise bolo potvrdenie o zamestnaní s

posledným zamestnaním u D. Č., kde zarábal okolo 400 €, pričom však v súčasnej dobe 12.10.20115
na pojednávaní priznal, že jeho zárobok bol v skutočnosti okolo 2 000 € mesačne. V tom čase matka
mala len tieto dve vyživovacie povinnosti a otec okrem týchto dvoch vyživovacích povinností mal ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. V konaní 13C/30/2015 mu Okresný súd v Banskej Bystrici znížil výživné
na dcéru J. zo 110 € na 30 € a ďalšie dieťa podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, kde sa

v súčasnosti koná.

V súčasnom období matka pracuje ako kuchárka a jej príjem je okolo 426 € v čistom, sama sa stará o
dve maloleté deti, s ktorými býva v jednoizbovom byte, kde platí všetky úhrady spojené s nájmom bytu
a s prevádzkou bytu. Maloletá P. od 1.9.2014 nastúpila do základnej školy a maloletý H. od 1.9.2015
nastúpil do prvého ročníka strednej školy.

Otec bol v čase od 10.4.2013 do 8.10.2015 vo výkone trestu odňatia slobody. Z odpisu registra trestov
má súd za dokázané, že otec bol odsúdený za trestný čin podľa § 207 ods. 3b, c Trestného zákona.
Sám tvrdil, že bol v podmienečnom prepustení, si hľadá zamestnanie. Vo výkone trestu odňatia slobody
pracoval ako kuchár s príjmom 64 €, z čoho sa mu strhávalo na výživné.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).

Aj z doplneného dokazovania má súd za dokázané, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej

povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí. Matka sa zamestnala, dosahuje
príjem, ale maloletá nastúpila do prvého ročníka základnej školy, vzrástli jej potreby. V čase podania
návrhu bol syn žiakom deviateho ročníka a v čase rozhodovania súdu o výživnom už navštevoval prvý
ročník strednej školy. Výrazne sa teda na strane maloletých detí zvýšili ich potreby oproti stavu v čase
posledného rozhodovania. Sám otec na pojednávaní dňa 12.10.2015 uvádzal, že v čase posledného

zamestnania dosahoval príjem okolo 2 000 € mesačne.

Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

Otec nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti a to z toho dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia
slobody, nemal možnosť dosahovať zárobok a v súčasnosti je v dobe krátko po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. K tomuto súd uvádza, že dve vyživovacie
povinnosti mal otec už i v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, dokonca vo vyššej výške
ako v súčasnom období. Podstatnou vecou, ktorú sa súd zobral pri úvahe o výške vyživovacej povinnosti
a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti je tá skutočnosť, že otec bol právoplatne odsúdený
za trestný čin podľa § 207 ods. 3 písm, b,c. Skutková podstata tohto trestného činu spočíva v tom, že

odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa potresce páchateľ, ktorý spácha čin uvedený v ods. 1,
2 závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia uloženého za taký trestný čin prepustený. Jedná
sa o úmyselný trestný čin zanedbania povinnej výživy, z ktorého vyplýva, že otec úmyselne neplní
vyživovaciu povinnosť a teda vo výkone trestu odňatia slobody bol zo subjektívnych dôvodov. Preto na

obdobie od 10.4.2013 od 8.10.2015 súd nemôže prihliadnuť pri určení výšky zárobkových schopností
otca, ale prihliada na to, že je v jeho schopnostiach dosahovať príjem zodpovedajúci plneniu vyživovacej
povinnosti. Otec detí je v produktívnom veku, je zdravý, má príslušné vzdelanie a tieto skutočnosti bral
súd ako hlavné skutočnosti pri určení výšky vyživovacej povinnosti a pri zamietnutí návrhu otca na
zníženie vyživovacej povinnosti.

Je v schopnostiach otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) dosahovať iný než deklarovaný príjem a pretože
od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí tým, že maloletá
nastúpila do základnej školy a starší syn bol v deviatej triede a v čase rozhodovania už žiakom prvéhoročníka strednej školy, súd primerane zvýšil vyživovaciu povinnosť u otca k maloletému synovi o 20 €
mesačne a u maloletej dcéry o 15 € mesačne. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil podaním návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Od podania návrhu do času rozhodovania uplynulo jedenásť mesiacov a preto pri zvýšení výživného
zostalo zročné výživné u maloletého syna vo výške 220 € (11 x 20) a u maloletej dcéry vo výške 165 €
(15 x 11). Na zaplatenie tohto dlhu povolil súd otcovi splátky, ktorých výšku a zročnosť určil v rozhodnutí
(§ 160 ods. 1 O. s. p.).

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a to z toho dôvodu, že súčasná majetková
situácia, v ktorej sa otec nachádza je spôsobená jeho úmyselnou trestnou činnosťou. Ten, kto je
odsúdený za úmyselný trestný čin zanedbania povinnej výživy je človek, ktorý sa bez dôležitého dôvodu
vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu ako to má na mysli ustanovenie §
75 ods. 1 Zákona o rodine a preto má súd za dokázané, že u otca sa podstatne nezmenili pomery pre

zníženie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a preto jeho návrh na zníženie vyživovacej
povinnosti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.