Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213207143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. A.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov U. M. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. C. č. XXX prechodne v G. na H. Z. č. XX
zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a F. A. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v A. Č. č. XX zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom v
Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 6.3.2015 č.k. 27P 263/2013-250 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zverení mal. U. do osobnej starostlivosti matky a úprave
styku otca s maloletou.

M e n í rozsudok vo výroku o určení výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. U. 70
€ mesačne od 1.4.2013 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu
matke maloletej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia v
r a c i a v e c na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.
3C 112/2010 z 28.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoP 2/2012 z
28.5.2012 tak, že zveril mal. U. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa
o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej za obdobie od 1.4.2013 do 31.12.2013 výživným vo výške 70 € mesačne, za obdobie od
1.1.2014 do 30.4.2014 po 30 € mesačne, za obdobie od 1.5.2014 do 31.6.2014 po 85 € mesačne, za

obdobie od 1.7.2014 do 30.11.2014 po 100 € mesačne a za obdobie od 1.12.2014 do budúcna 50 €
mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletej. Dlžné výživné zo strany otca voči mal. U. za obdobie od 1.4.2013 do 28.2.2015 vo výške
985 € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh matky zamietol. Upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. U.
každý mesiac počas v poradí druhého víkendu mesiaca od piatku 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.,
v každom nepárnom roku v čase jarných prázdnin od nedele od 17,00 hod. do nasledujúcej nedele do

17,00 hod., v každom párnom roku v čase veľkonočných prázdnin od štvrtka pred Veľkonočným piatkom
od 17,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod., v čase vianočných prázdnin v každom párnom
roku od 23.12. od 17,00 hod. do 28.12. do 17,00 hod. a v každom nepárnom roku od 28.12. od 17,00
hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17,00 hod., každoročne v čase letných prázdnin od 1.7. od 17,00hod. do 15.7. do 17,00 hod. a od 1.8. od 17,00 hod. do 15.8. do 17,00 hod. s tým, že otec si maloletú v
stanovený čas prevezme pred bytom matky a maloletej a následne tam v stanovený čas matke maloletú
riadne odovzdá a matka otcovi v stanovený čas pred svojím bytom maloletú riadne pripravenú odovzdá

a následne ju od otca v stanovený čas pred svojím bytom riadne prevezme. Rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 26, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 28, § 30, § 31, § 32, §
36 ods. 1, § 62, § 65, § 75, § 76, § 77, § 78 Zákona o rodine a konštatoval, že došlo k zmene

pomerov od predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností formou striedavej osobnej
starostlivosti oproti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 3C 112/2010 z 28.12.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoP 2/2012 z 10.5.2012 s prihliadnutím na to,
že otec maloletej sám súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky rešpektujúc to, že
matka, i keď proti jeho vôli, sa s maloletou odsťahovala z miesta jej bydliska v čase ostatnej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú situáciu otec napriek svojmu nesúhlasu a napriek danému

poučeniu Krajským súdom v Prešove právne neriešil a ako sám uviedol vo svojej výpovedi, tejto situácii
sa v zásade prispôsobil. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky doporučil i kolízny opatrovník
na základe zistení zo šetrenia pomerov, ako aj na základe vyjadrenia vôle samotnej maloletej pred
kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté na základe súhlasných stanovísk oboch
rodičov o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, rozhodol aj o úprave výživného od otca pre

maloletú, pri stanovení ktorého prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, ktorými sú potreby súvisiace
s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj vzdelávaním, kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade
ktorých potrieb sú povinní primerane podieľať sa obaja rodičia a prihliadol aj na osobnú starostlivosť
matky o maloletú, ktorá je formou plnenia si vyživovacej povinnosti. Prihliadol i na rodinné prídavky,
ktoré sú vyplácané matke a ktoré sú príspevkom určeným na úhradu potrieb maloletého dieťaťa, ktoré

za rok 2014, ako dokladovala matka, činili 168,51 €, k čomu poznamenal, že ide o rodinné prídavky
nadštandardné vzhľadom na pomery v Slovenskej republike v porovnaní s rodinnými prídavkami, ktoré
sú tu vyplácané toho času po 23,20 €. Zároveň vychádzal aj z pomerov u oboch rodičov, kde u
matky prihliadol k tomu, že tejto medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči synovi M.
dňa X.X.XXXX, pričom matka žije v spoločnej domácnosti od presťahovania sa s maloletou do G.,

a teda určite od začiatku tohto sporného obdobia spolu so svojím priateľom a jeho dcérou, ktorý je
zamestnaný a povinný prispievať na náklady na spoločnú domácnosť nielen za seba, ale aj svoju dcéru,
ale pomernou časťou i za spoločné dieťa matky a jeho, teda mal. M., čím sa takéto výdavky matky
pomerne znižujú. U matky zohľadnil aj tú skutočnosť, že u nej došlo k zmene jej majetkových pomerov,
nakoľko sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, rodinného domu v D. C.. Prihliadal aj k výške ňou

dosahovaných príjmov, ktoré od začiatku sporného obdobia do novembra 2013 boli vo výške 826,69 €,
v období od 18.11.2013 do 2.7.2014 v priemernej výške 927 € a od 1.7.2014 jediným príjmom matky je
rodičovský príspevok, ktorý poberá v súvislosti s rodičovskou dovolenkou s mal. M. vo výške 203,20 €
mesačne.Uotcavychádzalzozistenia,žetentoopakovanepodobuposlednýchštyrochrokovvykonáva
brigádnické práce na základe dohôd uzavretých na dobu určitú s Roľníckym družstvom Vôľa, kde

dosiahol v sledovanom období od začiatku sporného obdobia do 31.12.2013 priemerný mesačný čistý
príjem 471 € a od 1.1.2014 do 4.4.2014 poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 260,04
€ mesačne, od 4.4.2014 do 30.11.2014 poberal mzdu z Roľníckeho družstva Vôľa v priemernej výške
547,62 € a od 1.12.2014 poberá podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 269,10 €. Počet jeho
vyživovacích povinností sa nezmenil, naďalej má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej dcére s tým,

že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, s ktorými spoločne hospodári,
čím sa jeho výdavky, napríklad na bývanie taktiež pomerne znižujú. Vzhľadom na uvedené dospel k
záveru, že súdom stanovené výživné za jednotlivé obdobia je primerané a otec ním mohol a môže
prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Vzhľadom na
spätnú úpravu výživného mu vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.4.2013 do 28.2.2015 v sume 985

€, keďže podľa rozhodnutia mal prispievať na výživu maloletej 1.570 €, od čoho odpočítal príspevky
otca na maloletú za sporné obdobie spolu vo výške 585 €, t.j. za apríl až jún 2013 prispel po 30 €
mesačne, v septembri 2013 45 €, v októbri 2013 až januári 2014 po 30 € mesačne a v marci 2014 60
€, od apríla do júna 2014 po 30 € a od septembra 2014 do februára 2015 po 30 € mesačne. Dlžné
výživné zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej

časti vzhľadom na zistený skutkový stav návrh matky na určenie výživného v sume 100 € mesačne
zamietol. Zároveň upravil styk otca s maloletou v rozsahu, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku,
nakoľko dospel k jednoznačnému záveru, že takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa. Pri
úprave styku vychádzal z návrhov samotných rodičov, ktorí v základných otázkach úpravy styku otcas maloletou boli dohodnutí, zostávali medzi nimi len drobné nezrovnalosti ohľadne toho, či má ísť o
konkrétne úpravy v párnych či nepárnych rokoch a v časoch začatia a konca týchto stretnutí. Matka
pôvodne navrhovala začiatok stretnutí ráno o 9.00 hod., neskôr sa priklonila k návrhu otca, aby tieto

jeho stretnutia s maloletou začínali v popoludňajších hodinách, otec nevedel špecifikovať, či chce začať
stretnutie o 17.00 alebo 18.00 hod., preto pristúpil k úprave styku otca s maloletou vychádzajúc z časti
zhodných predstáv rodičov o tejto úprave styku a vzhľadom na drobné popísané nezrovnalosti medzi
rodičmi upravil začiatok a koniec týchto stretnutí s prihliadnutím na záujem samotnej maloletej, zároveň
upravil styk otca s maloletou aj v čase jedného víkendu v mesiaci, keďže mal za to, že vzhľadom na

isté nezrovnalosti v predstavách rodičov o stretávaní sa otca s dieťaťom je vhodné, aby aj styk otca v
priebehu bežného mesiaca s maloletou bol takto upravený. V priebehu konania vo veci otec žiadal, aby
vzhľadomnanímtvrdenúrozličnosťpríjmovýchpomerovrodičovbolamatkeuloženápovinnosťmaloletú
mu buď odovzdávať v mieste jeho bydliska alebo maloletú naopak preberať v mieste jeho bydliska. K
takejto netypickej forme začiatku a koncov stretnutí otca s maloletou súd nepristúpil vzhľadom na to,
že v súčasnosti príjmové pomery rodičov sú v zásade rovnaké, ako aj vzhľadom na to, že matka má

ďalšie dieťa v útlom veku a predovšetkým vzhľadom na to, že štandardnou úpravou je úprava styku
rodiča s dieťaťom tak, že tento styk začne pred miestom bydliska dieťaťa a rodiča, ktorému je zverené
do starostlivosti a na tomto mieste je štandardným, aby tento styk bol ukončený. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec a
navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vyjadril
názor, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, pretože jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, chybného hodnotenia dôkazov a nezohľadnenia všetkých okolností prípadu.
Súd nepostupoval v súlade s ust. § 132, teda nevyhodnotil dôkazy, pričom neprihliadal na všetko, čo

v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, dôsledkom čoho je odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé a s jeho závermi sa nestotožňuje. Poukázal na ust. § 120
ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je súd povinný
dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktorý z navrhovaných dôkazov treba
vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Týmto zákonným ustanovením sa súd prvého

stupňa v prejednávanej veci neriadil dôsledne. Nepopiera, že konkludentne akceptoval skutočnosť,
že matka presťahovala dieťa do G., nakoľko už nechcel dieťa stresovať ťahaním po súdoch a tento
stav mu vyhovoval aj z toho dôvodu, že predtým, keď neboli rozhodnutím súdu právoplatne upravené
práva a povinnosti rodičov, matka neustále vykonávala rôzne obštrukcie, aby mu dieťa nemusela
dať. Tým, že existovalo právoplatné rozhodnutie o striedavej starostlivosti, ktoré matka nerešpektovala,

avšak na základe ich vzájomnej dohody o nepodávaní návrhu na výkon rozhodnutia alebo návrhu na
uloženie pokuty matke mal zabezpečené to, že sa s dcérou mohol kedykoľvek stretnúť a táto forma
poistky mu vyhovovala, pretože matka si nedovolila použiť už žiadne obštrukcie, aby mu znemožnila
stretnutia s dieťaťom. Po podaní návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
dieťaťu mu prestala vychádzať v ústrety vo vzťahu k jeho požiadavkám na stretnutie s dieťaťom tak, ako

mu to vyhovovalo z hľadiska jeho finančných možností. Zmenu bydliska dieťaťa matka odôvodňovala
väčšími možnosťami jej pracovného uplatnenia tak, aby sa mohla viac venovať dcére, nakoľko predtým
pracovala v dvojtýždňových intervaloch v Rakúsku, pričom tento dôvod uvádzala už v odvolacom konaní
vedenom na Krajskom súde v Prešove, kde podala odvolanie voči rozsudku o striedavej starostlivosti,
avšak nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by si zamestnanie v Košiciach hľadala. Tiež poukazovala

na širšie možnosti uplatnenia záujmových aktivít dcéry, ako aj na kvalitnejšie školy. Chcela prihlásiť
maloletú na Základnú školu na Kežmarskej ulici 28 v Košiciach, ktorá sa zameriava na cudzie jazyky
a informatiku a takisto na Základnú umeleckú školu na Bernolákovej ulici č. 26 v Košiciach, kde malo
dieťa rozvíjať svoj tanečný talent. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k. 5CoP 2/2012. Ani jeden z uvádzaných dôvodov matka nenaplnila, nezamestnala sa v Košiciach, ale

naďalej pracovala v Rakúsku a dcéra nebola zapísaná na základnú školu, ktorú matka obhajovala. Ďalej
namietal, že sudkyňa neevidovala jeho výpovede v autentickej forme, preformulovávala ich vlastnými
vyjadreniami, čo pociťoval ako diskriminačné konanie s ironickým podtónom a pomoc jeho právnej
zástupkyneoznačovalaakozasahovaniedokonania,čozjehopohľaduvnímalakosnahusúdunedostať
sa do časového sklzu. Z uvedeného dôvodu podal aj sťažnosť, ktorá však bola vyhodnotená ako

neopodstatnená v tom zmysle, že vedenie pojednávania je plne v kompetencii sudcu, s čím sa on ako
účastník konania nestotožňuje a opätovne tieto námietky uplatňuje ako odvolací dôvod. Ďalej namietal,
že súd nezohľadnil všetky okolnosti majúce vplyv na určenie výšky výživného. Nedôsledne vyhodnotil
majetkové a sociálne pomery oboch rodičov. Neprihliadal predovšetkým na tú skutočnosť, že vzhľadomna sezónnosť jeho práce, keďže pracuje len od apríla do decembra, je potrebné, aby si zo svojho
príjmu našetril na obdobie, kedy nepracuje finančnú rezervu do budúcna. Jeho pracovné možnosti sú
obmedzené aj v dôsledku zdravotného stavu (ochorenie štítnej žľazy), ktoré ho obmedzuje v možnosti

zamestnať sa. Súd prvého stupňa zohľadnil len jeho priemerný mesačný príjem v období, kedy pracoval,
ale nezohľadnil výšku jeho dávok v období, kedy nepracoval. Rozsudok tiež neobsahuje úvahu, ktorou
sa súd riadil pri určení výšky výživného za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014, kedy mu bola určená
vyživovacia povinnosť vo výške 30 € mesačne, t.j. za obdobie, kedy bol nezamestnaný a poberal len
dávku v nezamestnanosti, pričom za obdobie od 1.12.2014 do budúcna, kedy je opäť nezamestnaný,

má platiť už 50 €. Ďalej poukázal aj na zjavnú nesprávnosť výroku súdu, kedy určil výživné za obdobie
od 1.5.2014 do 31.6.2014 napriek tomu, že mesiac jún má len 30 dní, čo mohlo mať za následok aj
nesprávny výpočet dlžného výživného. Rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť dlžné výživné v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku považuje za diskriminačné a neprimerané vo vzťahu k jeho majetkovým
a finančným pomerom. V tejto súvislosti poukázal aj na príjem matky zo sociálneho systému poistenia
z Rakúska, ktorý je nadštandardný, z čoho vyplýva, že životná úroveň dieťaťa nebola a ani nie je

ohrozená, preto výživné nemuselo byť uhradené v celosti do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej
namietal, že v priebehu konania mu neboli doručené všetky doklady predložené matkou, pričom súd
tieto doklady oboznamoval na pojednávaní v prehľade listín uložených v spise. Vzhľadom na to nemal
dostatočný časový priestor na vyjadrenie k týmto dokladom. Voči spôsobu oboznamovania obsahu
predložených listín formou ich čítania sudkyňou boli vznesené výhrady uvedené v spomínanej sťažnosti

voči pojednávajúcej sudkyni. Ďalej sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu o úprave styku v časti týkajúcej
sa odovzdávania a preberania dieťaťa. Vyjadril názor, že je v súlade s dobrými mravmi, záujmom
dieťaťa na udržiavaní styku s otcom, ako aj s ohľadom na majetkové a príjmové pomery rodičov, aby
sa odovzdávania a preberania dieťaťa realizovali striedavo u oboch rodičov tak, že on preberie dieťa
v bydlisku matky a následne matka preberie dieťa po skončení styku v jeho bydlisku. Sudkyňa vopred

prejudikovala svoje rozhodnutie ohľadne úpravy styku, keď po tejto jeho požiadavke bez toho, aby
zohľadnila jeho finančné možnosti, ako aj skutočnosť svojvoľného rozhodnutia matky presťahovať sa
a zmeniť bydlisko dieťaťa, čím mu znemožnila realizáciu striedavej starostlivosti, aby sa obaja rodičia
striedali pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa, keď sa vyjadrila, že otec bude preberať a odovzdávať dieťa
v bydlisku matky, lebo je to tak obvyklé. Uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby cestoval

pre dieťa a následne opätovne vynakladal finančné prostriedky na cestu na vrátenie dieťaťa matke,
preto mal súd jeho ústretovosť voči matke so zmenou bydliska dieťaťa zohľadniť a kompenzovať pri
spôsobe následnej realizácie styku. V ďalšom poukazoval na nadhodnotené výdaje na výživu maloletej
vyplývajúce zo súhrnu výdavkov, ktoré predložila matka, napríklad mesačné nálady na školské potreby
30,70 € a následne za jednotlivé mesiace, napríklad v júni 2014 celková suma nákladov 237,09 €, kde

boli pokladničnými dokladmi preukazované náklady ako podprsenka, odličovacie tampóny, krém na ruky,
príručná taška, ďalej v mesiaci máj 2014 náklady v celkovej výške 270,50 €, kde boli zahrnuté položky
ako osviežovať vzduchu Air Wick Freshmatic či 30 € za lístky pre 6 osôb na absolventské vystúpenie
ZUŠ, na ktoré on nebol pozvaný, ďalej v mesiaci apríl 2014 celkové náklady 282,35 €, kde doklady
obsahovali aj za iné obdobia položky ako prášky na pranie, dekoračnú lampu, rohožku do kúpeľne a

podobne, čo nemožno považovať za výdavky vynaložené len na maloletú. Pre úplnosť dodal, že počas
realizácie striedavej starostlivosti sa dohoda medzi rodičmi dodržiavala v tom zmysle, že matka mu dieťa
odovzdávala v mieste jeho bydliska a on jej dieťa odovzdával v mieste bydliska matky, o čom svedčia
aj čestné prehlásenia, ktoré mu matka dávala podpísať, keď mu dcéru odovzdávala.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec prekrúca situáciu tak, ako mu to momentálne
vyhovuje. Zdôraznila, že od roku 2009 až doposiaľ sa nijakým spôsobom nesťažoval a ani styk s
dieťaťom nenamietal. Od novembra 2009 do augusta 2014 nenastala ani raz situácia, kedy by mu
dieťa riadne neodovzdala v dohodnutom termíne. Stalo sa to len raz v auguste 2014 kvôli chorobe

maloletej, čo mu vopred oznámila ona, ako aj dcéra, otec im nechcel veriť, napriek tomu pre maloletú
prišiel a z jej rúk si prevzal potvrdenie o chorobe od ošetrujúceho lekára. Popiera, že by medzi nimi
existovala nejaká dohoda o nepodaní návrhu na výkon rozhodnutia alebo návrhu na uloženie pokuty.
Uvedené ani v konaní na súde prvého stupňa otec netvrdil. Uviedla, že čakala na právne kroky otca
podľa toho, ako mu to navrhol Krajský súd v Prešove a nechávala mu priestor. Keďže do apríla

2013 zo strany otca k ničomu nedošlo, rozhodla sa podať návrh na zrušenie striedavej starostlivosti.
Počas celého trvania striedavej starostlivosti sa všetci zainteresovaní museli prispôsobovať otcovým
náladám a požiadavkám. S dcérou sa stretával nepravidelne, pričom o stretnutia skôr prejavovala
záujem jeho matka ako otec sám. Maloletá u neho nebola nikdy počas týždňa, stretáva sa s ňoulen počas víkendov. Maloletá bola zapísaná do 1. ročníka na Základnej škole Kežmarská č. 28 v
Košiciach, avšak z dôvodu zvýšeného záujmu u uvedenú školu boli uprednostnené deti s trvalým
bydliskom v Košiciach. Následne na to zadovážila náhradnú adekvátnu školu na Trebišovskej ulici č.

10, kde bola maloletá prijatá 27.3.2012. Od 21.9.2012 bola maloletá prijatá na Základnú umeleckú
školu Bernolákova 26, alokované pracovisko Uherová 11, ktorú navštevuje doposiaľ úspešne. Otec je
pravidelne informovaný o jej absolventských vystúpeniach konaných v Štátnom divadle v Košiciach,
ktoré si on podľa jeho vyjadrení nemôže dovoliť navštíviť. Ďalej uviedla, že k dnešnému dňu si nenašla
adekvátne zamestnanie na Slovensku. Boli jej ponúkané práce u subdodávateľov v automobilovom

priemysle, ktoré sú náročné na fyzickú a manuálnu záťaž. Vzhľadom na svoje zdravotné obmedzenia
po ťažkej dopravnej nehode v roku 2003 a pretrvávajúcu liečbu na kardiologickej a internej ambulancii
kvôli vysokému krvnému tlaku a tachykardii jej neumožňujú získanie trvalejšej a lepšie platenej práce.
Nakoľkootecsaodmietolrovnomernepodieľaťnafinančnomzabezpečenípotriebmaloletej,bolanútená
napriek svojím zdravotným problémom pracovať na turnusy v Rakúsku. Vyjadrila presvedčenie, že otec
pri väčšej snahe, vôli a ochote urobiť niečo naviac v prospech seba aj dcéry, ale hlavne väčšej obete

svojho pohodlia by si už dávno našiel lepšie platené zamestnanie. Podotkla, že ani jej sa vždy nechce
cestovať mimo domova a byť odlúčená od rodiny, avšak zatiaľ nemá inú možnosť. Podotkla, že otec jej
neposkytuje vedome a naschvál informácie, ktoré potrebuje dokladovať v rakúskej sociálnej poisťovni,
čím jej spôsobuje problémy, napríklad v roku 2014 bola vyzvaná na vrátenie rodinných prídavkov a
taktiež jej tieto prídavky boli odňaté. Následne jej síce tieto prídavky boli priznané, avšak rok spätne.

Pokiaľ ide o výdavky maloletej, na ktoré poukazuje otec v odvolaní, uvádza, že školské potreby boli vo
výške 30,70 € za celý školský rok. Maloletá vo svojom veku používa na základnú hygienu aj odličovacie a
kozmetické prípravky a z dôvodu fyzickej námahy v škole a záujmových krúžkoch potrebuje deodoranty
a podobne. Podotýka, že deodoranty kúpila v počte dva kusy, cena jedného 1,99 €. Podprsenka na
lambadu stála až 0,99 € a dekoračná lampa, ktorú si obľúbila u spolužiačky stála 2,99 €. Uviedla, že do

súhrnu výdajov započítavala len položky, ktoré boli v mnohopoložkových bločkoch farebne vyznačené.
Pokiaľ otec namieta výšku výživného, poukazuje na skutočnosť, že otec sám navrhol túto sumu priamo
napojednávaníataktiežvnávrhunarodičovskúdohodu,ktorájevspiseakomailovákomunikáciamedzi
oboma rodičmi. Ďalej poukazuje na to, že súd prvého stupňa vyhovel vo väčšej miere práve jeho návrhu
na styk s maloletou. V súvislosti s jeho požiadavkou týkajúcou sa preberania a odovzdávania dieťaťa,

na čom sa má podieľať aj ona, vyjadrila názor, že nie je to možné od nej žiadať, aby mu bola povinná
vyhovieť. Podotkla, že otec vidí na jej strane v oblasti príjmov iba samé pozitíva, ale nevidí za tým jej
snahu a konkrétne činy, keď dlhé hodiny cestuje, je odlúčená od rodiny za cenu vlastného obetovania a
strádania blízkosti svojich najbližších a najmilších pri riskovaní zhoršenia zdravotného stavu, avšak sám
nemá ochotu vzdať sa svojho pohodlia a možno na istý čas cestovať za prácou a lepším zárobkom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §

156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom o zmene výchovného prostredia maloletej a úprave styku
otca s dieťaťom dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, správne, zákonne a predovšetkým v záujme maloletej vo veci
rozhodol, preto rozsudok v uvedených výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a
podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Odôvodnenie napadnutého rozsudku

spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné zdôrazniť, že
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu

ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Navyše z odvolania otca nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovalivecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v uvedených výrokoch, pokiaľ ide o zverenie maloletej
do výlučnej starostlivosti matky a rozsah styku otca s maloletou. Súd prvého stupňa vychádzajúc zo
zhodných stanovísk rodičov vo vzťahu k ďalšiemu zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloletú

matkou a prihliadajúc na vôľu maloletej za súčasného preukázania zmeny pomerov, ktorá nastala z
dôvodu zmeny bydliska matky, s ktorou síce otec nesúhlasil, ale sa jej prispôsobil, v dôsledku čoho sa
striedavá starostlivosť rodičov o maloletú nerealizovala, dospel k správnemu záveru o potrebe zmeny
rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletej zverením dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky,
čím budú lepšie zabezpečené potreby dieťaťa predovšetkým vo vzťahu k vzdelávaciemu procesu a

jeho záujmovej činnosti. Ďalej súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou opäť vychádzajúc z
návrhov samotných rodičov, ktorí sa v zásadných otázkach styku otca s maloletou dohodli, zostávali
medzi nimi len drobné nezrovnalosti ohľadne konkrétnej hodiny, kedy sa mal styk otca s dieťaťom
začať, prípadne ako sa bude realizovať styk počas sviatkov a niektorých prázdnin, či v párnom alebo
v nepárnom roku a nakoľko takáto úprava styku zodpovedá aj záujmu maloletého dieťaťa, ktorým je
zabezpečenie jeho práva na pravidelný a čo najširší styk s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej

starostlivosti s poukazom na to, že ani otec v odvolaní uvedený rozsah styku nenamietal, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o návrh otca, aby
aj matka participovala na preberaní, prípadne odovzdávaní dieťaťa v čase začatia alebo ukončenia
jeho styku s maloletou z dôvodu väčšej vzdialenosti ich bydlísk, čo zapríčinila matka dieťaťa tým, že
sa presťahovala a tým v podstate znemožnila ďalší výkon striedavej osobnej starostlivosti, ako aj s

poukazom na finančné pomery oboch rodičov, odvolací súd konštatuje, že Zákon o rodine v zásade
nevylučujeuloženiepovinnostipreferenčnémurodičovi,tedarodičovi,ktorýmádieťazverenédoosobnej
starostlivosti zabezpečiť odovzdanie dieťaťa oprávnenému rodičovi v mieste bydliska oprávneného
rodiča,prípadneprevzatiedieťaťaodoprávnenéhorodičapoukončenístykuvodôvodnenýchprípadoch,
ktorými môžu byť aj skutočnosti uvádzané otcom, a to predovšetkým zmena bydliska dieťaťa bez

súhlasu druhého rodiča, avšak musí zohľadniť či tým došlo k výraznému vzdialeniu dieťaťa od rodiča
a v dôsledku toho k vzniku značných nákladov spojených s cestovaním, čo však môže súd zohľadniť
pri určení výživného pre dieťa ako nevyhnutný výdavok povinného rodiča. Rovnako musí zohľadniť
možnosti rodičia vychovávajúceho dieťaťa podieľať sa na realizácii styku s druhým rodičom z hľadiska
jeho osobných pomerov (starostlivosť o ďalšie deti, zdravotný stav, zamestnanie a pod.) a ďalšie

okolnosti prípadu. V tomto prípade sú otcom prezentované náklady na cestovné 20 € mesačne a matka
zabezpečuje starostlivosť o ďalšie dieťa v útlom veku. Súdna prax ustálila, že k prebratiu a odovzdaniu
dieťaťa oprávneným rodičom má dochádzať v mieste bydliska dieťaťa, ako správne konštatoval súd
prvého stupňa a v tomto prejednávanom prípade neboli zistené žiadne výnimočné skutočnosti, ktoré by
otcom navrhovanú povinnosť matky odôvodňovali. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa aj v uvedenom výroku ako vecne správny a zákonný podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Pokiaľ ide o výrok o výživnom od otca pre maloletú, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne
ich aplikoval na zistený skutkový stav. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatriavýživavovlastnomzmysleslova,hmotnépotrebyakoje
šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,

t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku

zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne
známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať, dokazovať je potrebné len nadštandardné
výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovanírozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové
pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa
je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov a zároveň, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že maloletá bola od začiatku sporného

obdobia žiačkou prvého stupňa základnej školy, okrem toho navštevovala krúžok baletu, kde bolo
potrebnéuhrádzaťpolročnýpoplatok40€aúhraduZRPŠ15€ročne,pričomnáklady,ktoréprezentovala
matka vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej, nevybočovali z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a boli mierne zvýšené len v súvislosti s alergickým ochorením maloletej, v dôsledku čoho
užíva probiotiká, za ktoré je potrebné doplácať okolo 14 € mesačne. Matka býva so svojím priateľom,
mal. U., ako aj ich spoločným synom M. a dcérou jej priateľa v 3-izbovom prenajatom byte, kde uhrádzajú

230 až 240 € mesačne. Matkin priateľ je zamestnaný s čistým príjmom 590,33 €. Matka nadobudla do
výlučného vlastníctva rodinný dom v D. C., ktorý obýva jej otec, ktorý má v dome právo doživotného
bývania, do februára 2014 v súvislosti s týmto domom hradila za energie okolo 165 € mesačne, od
februára 2014 tieto platby hradí jej otec. Od začiatku sporného obdobia do novembra 2013 bol jej
čistý príjem 826,69 €, od 18.11.2013 do 2.7.2014 927 € s tým, že do 18.11.2013 vykonávala živnosť,

a to činnosť opatrovateľky v Rakúsku a následne od tejto doby mala rizikové tehotenstvo a poberala
materské dávky z Rakúska. Zároveň v roku 2014 poberala rodinné prídavky z Rakúska pre maloletú
v priemernej výške 168,51 €. Od 1.7.2014 je jej jediným príjmom rodičovský príspevok poberaný zo
Slovenska v súvislosti s rodičovskou dovolenkou s mal. M. vo výške 203,20 € doplnený rodinnými
prídavkami vo výške 47,04 €. Otec maloletej po dobu posledných štyroch rokov pracuje na základe

dohôd uzavretých na dobu určitú s Roľníckym družstvom Vôľa s tým, že od začiatku sporného obdobia
do 31.12.2013 bol jeho priemerný čistý príjem 471 €. Od 1.1.2014 do 4.4.2014 bol nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 260,04 €, následne
od 4.4.2014 do 30.11.2014 bol opäť zamestnaný v Roľníckom družstve Vôľa s priemerným čistým
príjmom 547,62 € a od 1.12.2014 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberal podporu v

priemernej výške 269,10 €. Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Žije v spoločnej domácnosti
so svojimi rodičmi, s ktorými spoločne hospodári a podľa rozpisu, ktorý súdu predložil, prispieva na
médiá, plyn, elektrinu a vodu po 89,60 € (náklady na bývanie sú spolu vo výške 269 € pre tri osoby),
ďalej si platí životnú poistku 12,36 € mesačne, poistku zodpovednosti za škodu pri výkone povolania
22 € mesačne, stravné lístky v práci 20 €, miestnu daň 2 €, ďalej uviedol, že za stravu si uhrádza

100 €, na oblečenie 30 €, holiča 3 €, mobil 15 €, čistiace a hygienické prostriedky 15 € mesačne
a cestovné na benzín z dôvodu kontaktu s dcérou 20 € mesačne. Okrem toho užíva lieky na štítnu
žľazu za 10 až 12 € mesačne. Vzhľadom na sezónnosť práce otca v posledných štyroch rokoch, kedy
je v období zimných mesiacov priemerne tri až štyri mesiace nezamestnaný a jeho príjem tvorí len
podpora v nezamestnanosti, dospel odvolací súd k záveru, že je vhodné, aby bolo určené výživné

pre maloletú bez diferenciácie období, kedy je otec zamestnaný a nezamestnaný v rozsahu, ktorý mu
umožní v období, kedy je zamestnaný, vytvoriť si finančnú rezervu aj na úhradu výživného v období, v
ktorom zamestnaný nie je zohľadňujúc ako nevyhnutné výdaje otca aj náklady na cestovné potrebné na
realizáciu jeho styku s maloletou, ktoré špecifikoval vo výške 20 € mesačne so súčasným zohľadnením
jeho ďalších nevyhnutných životných nákladov na stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, ako aj náklady

na poistenie, čo súvisí s výkonom jeho povolania. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ako aj
možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ktorej vyživovacia povinnosť sa čiastočne kompenzuje
osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, ako aj jej vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu
z terajšieho vzťahu, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť aj otec tohto dieťaťa, považoval odvolací
súd výživné v rozsahu 70 € mesačne za primerané, zodpovedajúce zákonným kritériám určovania

rozsahu výživného vyplývajúcimi z ustanovení Zákona o rodine. S prihliadnutím na dlhodobú sezónnosť
práce otca nepovažoval odvolací súd za vhodné zaťažovať rodičov neustálymi súdnymi konaniami o
zmene výživného (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) v dôsledku pravidelných zmien pomerov u otca z
toho vyplývajúcich. Počiatok plnenia takto stanoveného výživného súd určil od podania návrhu, nakoľko
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného aj pred

uvedenou dobou v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1
písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa naďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej
povinnosti otca k maloletej a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil
výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil

dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov, a
to aj vo vzťahu k eventuálnym naturálnym plneniam otca, ktoré je potrebné posúdiť z hľadiska, či nimi
boli uspokojované odôvodnené potreby dieťaťa a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre maloletú od
1.4.2013 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo výroku o bežnom výživnom a súčasne rozhodol
aj o spôsobe zaplatenia dlhu vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Zároveň

súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania, pokiaľ niektorý z účastníkov návrh na ich priznanie
podá (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 3 O.s.p.).

K odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa vedenia konania sudkyňou na súde prvého stupňa odvolací
súd zdôrazňuje, že pojednávanie vedie samosudca tak, že robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov (§ 117 ods. 1 O.s.p.), určuje, ktoré dôkazy

sa vykonajú a ktoré nie (§ 120 ods. 1, 2, § 118 ods. 2 O.s.p.), určuje aj ďalší priebeh pojednávania
podľa § 118 ods. 3 O.s.p. s tým, že správanie sa účastníkov konania počas súdneho pojednávania
upravuje § 41 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení
(Spravovací poriadok), z ktorého okrem iného vyplýva, že osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sa

majú zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojný a plynulý priebeh súdneho pojednávania vrátane
prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom súdneho pojednávania, výpoveďami osôb a s
vyhlásenými rozhodnutiami, ak k vysloveniu názoru neboli vyzvaní predsedom senátu. Účastníkovi má
byť umožnená porada s právnym zástupom v zmysle ods. 7 tohto ustanovenia a na tento účel možno
súdne pojednávanie na primeraný čas prerušiť. Do výpovede účastníka konania však nesmie právny

zástupca zasahovať, čo vyplýva z ust. § 131 ods. 2 v spojení s § 126 ods. 3 O.s.p.. V zápisnici o
pojednávaní sa uvádza priebeh dokazovania a podstatný obsah prednesov a výpovedí (§ 40 ods. 1
O.s.p., § 52 ods. 5 Spravovacieho poriadku). Pokiaľ ide o námietku otca, že mu neboli doručené listinné
dôkazy predložené matkou, odvolací súd poukazuje na ust. § 129 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva,
že dôkaz listinou sa vykonáva tak, že ju predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní prečíta

alebo oboznámi jej obsah. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu
listinné dôkazy doručovať účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené boli námietky otca v tomto smere
právne bezvýznamné a zároveň nespôsobili takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.