Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/266/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208912
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415208912.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľky: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XX, T. Š. proti odporcovi: D. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. X, o návrhu na určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 30 € mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je p o v i n n ý posielať vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 28.07.2015
domáhala voči odporcovi určenia manželského výživného v sume 30 € mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia. V návrhu uviedla, že s manželom je v rozvodovom konaní, nežije s ním
v spoločnej domácnosti tri mesiace, je evidovaná na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi a
prídavky na dieťa. K príjmovým pomerom odporcu uviedla, že je zamestnaný v spoločnosti Ruksslos a
peniaze jej dobrovoľne nedá. Z dávok v hmotnej núdzi hradí nájomné vo výške 90 €, smeti vo výške 20
€ a na živobytie jej tak zostane 16 €.

Odporca s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu súhlasil. K návrhu uviedol, že s manželkou
komunikuje a je ochotný prispievať na jej výživu sumou 30 € mesačne.

Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 09.12.2015, pojednávania sa osobne nezúčastnili
navrhovateľka ani odporca, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania.
Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania, pričom v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 71 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť
detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Spoločenský účel manželstva vyplýva z funkcií manželstva, prípadne ním založenej rodiny. Týmito
funkciami sú hlavne funkcia biologická, výchovná, ekonomická a funkcia vzájomnej pomoci. V
rámci ekonomickej funkcie manželstva majú obidvaja manželia rovnaké postavenie pri plnení svojich
povinností súvisiacich s uspokojovaním potrieb ich rodiny založenej manželstvom. Povinnosťou
manželov je uspokojovať potreby rodiny ako celku a tiež uspokojovať individuálne potreby jej jednotlivých
členov. Rozsah, akým sa každý z manželov má na uspokojovaní potrieb rodiny podieľať, je vymedzený
schopnosťami a možnosťami každého z nich. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich
schopností a možností, ktoré nemusia byť a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou
na hospodárskom výsledku svojej činnosti. Majú preto tiež právo na zásadne rovnakú životnú úroveň,
pričom v žiadnom prípade nejde o mechanickú rovnosť vyvodzovanú napr. len zo zárobkov manželov.
Ak sa niektorý z manželov nestará o uspokojovanie potrieb rodiny, aplikujú sa ustanovenia o vyživovacej
povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vyplýva v zmysle uvedeného z ekonomickej funkcie
rodiny a zaniká až zánikom manželstva.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľky na
priznanie manželského výživného je v celom rozsahu dôvodný.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka a odporca sú manželia, na návrh navrhovateľky sa na tunajšom
súde pod sp. zn. 20P/28/2015 vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému I. P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je v
štádiu prípravy pojednávania, t. j. dosiaľ nie je právoplatne skončené. Vyživovacia povinnosť medzi
manželmi preto stále trvá. Z obsahu návrhu vyplynulo, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už
viac ako tri mesiace a odporca toho času pracuje v Bratislave. Aktuálne zistené oddelené hospodárenie
a vedenie spoločnej domácnosti však nezbavuje odporcu v plnení vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
navrhovateľke, navyše keď navrhovateľka sa osobne stará o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva
účastníkov. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplynulo, že navrhovateľka je dlhodobo
nezamestnaná a nepretržite od 01.03.2009 poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 144,80 € mesačne.
Odporca je zamestnaný, pracuje v Bratislave a s navrhovaným manželským výživným súhlasí. S
prihliadnutím na takto vykonané dokazovanie súd ustálil rozsah vyživovacej povinnosti sumou 30 €
mesačne aplikujúc ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo skutkového zistenia, že životná úroveň manželov zjavne
nie je rovnaká, keď odporca je zamestnaný, navrhovateľka je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, z
ktorého jediného príjmu hradí všetky výdavky spojené so starostlivosťou o domácnosť (nájomné, smeti) a
tiež výdavky súvisiace s opaterou maloletého syna. Súd mal potom za to, že určené manželské výživné v
spojení s príjmom navrhovateľky v súčasnosti pokryje najzákladnejšie potreby navrhovateľky, pričom je v
schopnostiach odporcu takto určené výživné k rukám navrhovateľky uhrádzať. V konaní zároveň nebolo
preukázané, že by určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými
mravmi a s poukazom na § 75 ods. 2 O.s.p. by ho nebolo možné navrhovateľke priznať. Navyše odporca
s návrhom na určenie manželského výživného súhlasil, preto súd zohľadniac aj uvedené stanovisko
odporcu návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý určuje, že účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka, ktorá bola v konaní úspešná si trovy konania
neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadne jej zo spisu ani nevyplývajú, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).