Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224496
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114224496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu RC Service,

s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 336 617, zastúpeného GHS Legal, s.r.o., so sídlom
Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému Y. E., K.. XX. XX. XXXX, Š. R. W., B. S.
G. R. I. Š., W. I.Í. R. W. O. O., o zaplatenie 55,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 55,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 55,95 Eur od 23. 12. 2013 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatkuvovýške16,50Euratrovprávnehozastúpeniavovýške 29,57Eurkrukámprávnehozástupcu
žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 18. 11. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
55,95 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 23. 12. 2013 do zaplatenia z titulu prepravy bez
platného cestovného lístka.

Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, zápisom o vykonaní prepravnej kontroly dňa 22. 11. 2013,

zmluvou o postúpení súboru pohľadávok uzatvorenou medzi postupcom Dopravní podnik města Brna,
a.s. a postupníkom-žalobcom zo dňa 28. 05. 2014 a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia žalobcu dňa 22. 11. 2013 pracovník dopravcu Dopravní podnik města Brno, a.s. (ďalej len
„dopravný podnik“) vykonal kontrolu cestovných dokladov a spísal zápis o vykonanej prepravnej kontrole
č.XXXXXXXX,ktorýžalovanývlastnoručnepodpísal.Tentozápisosvedčuje,žežalovanývčasekontroly
v Brne cestoval bez platného cestovného dokladu, čím mu vznikla povinnosť uhradiť dopravnému

podniku cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej výške 1 525 Kč. Dopravný podnik postúpil
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou zo dňa 28. 05. 2014 v znení jej prílohy č. 1. Zároveň
oznámil toto postúpenie žalovanému listom zaslaným na adresu jeho bydliska a vyzval ho na úhradu
pohľadávky. V zmysle článku 5. ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v danom prípade sa jednalo o prepravu
výlučnevmesteBrnovČeskejrepublike,apretojepotrebnénaprávnyvzťahmedziúčastníkmiaplikovať
právo Českej republiky. Úroky z omeškania boli uplatnené v zmysle nariadenia vlády Českej republiky

č. 351/2013 Sb. vo výške 8,05 % ročne. Suma nároku bola prepočítaná prevodným kurzom CZK/EUR
podľa kurzu ČNB zo dňa 22. 11. 2013 (dátum vzniku pohľadávky).Žalovaný sa v mieste, kde má nahlásený trvalý pobyt, ani na inom súdu známom mieste nezdržiava.
Miesto jeho pobytu ani napriek vykonanému šetreniu nie je súdu známe, preto mu v zmysle ustanovenia
§ 29 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“) ustanovil pre konanie opatrovníčku v osobe súdnej tajomníčky tunajšieho súdu. Opatrovníčka
žalovaného sa k návrhu nevyjadrila.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bola suma 55,95 Eur, a teda ide o drobný spor (§ 200ea ods.
1 OSP), súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP.

Keďže v danej veci ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, súd predovšetkým skúmal, či má právomoc vo
veci konať v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“). Predmetná
vec, ktorá má nepochybne spotrebiteľský charakter, nespadá medzi konania v zmysle čl. 22 nariadenia
Brusel I, ktorý ustanovuje výlučnú medzinárodnú právomoc súdu. V danej veci sa súdu nepodarilo opis

návrhu doručiť žalovanému, nakoľko adresa jeho bydliska je v súčasnosti neznáma a preto súd nemohol
založiť svoju právomoc vo veci konať ani podľa čl. 24 nariadenia Brusel I. Posledné známe bydlisko
žalovaného však bolo na území Slovenskej republiky (Lučatín 165) a teda súd dospel k záveru, že v
predmetnej veci má právomoc konať v súlade s čl. 16 ods. 2 nariadenia Brusel I (viď. rozsudok Súdneho
dvora zo 17. 11. 2011 vo veci C-327/10, Hypoteční banka, a.s. proti Udo Mike Lindner).

V danom prípade sa jednalo o prepravu výlučne v meste Brno v Českej republike a keďže nebola
preukázaná voľba práva, je potrebné na právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať hmotné právo Českej
republiky a to v zmysle článku 5. ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník /v znení účinnom ku dňu 22. 11. 2013/ smlouvou
o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby
ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas.

V zmysle § 18a ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě řidič a průvodčí
vozidla veřejné linkové dopravy a jiná osoba pověřená dopravcem veřejné linkové dopravy a vybavená
kontrolním odznakem a průkazem dopravce (dále jen "pověřená osoba") je oprávněna dávat cestujícím
pokyny a příkazy k zajištění jejich bezpečnosti, bezpečnosti a plynulosti dopravy nebo bezpečnosti
ostatních cestujících. Pověřená osoba je oprávněna uložit cestujícímu, který se neprokázal platným

jízdním dokladem, zaplatit přirážku nebo vyžadovat od cestujícího, aby se prokázal osobním dokladem a
sdělil osobní údaje podle odstavce 2 písm. c). Výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách.
Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1500 Kč.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů o přepravním řádu pro veřejnou drážní a

silniční osobní dopravu cestující se pro účely kontroly uzavření přepravní smlouvy po dobu jejího plnění
prokazuje platným jízdním dokladem, není-li dále stanoveno jinak

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník jde-li o prodlení s plněním peněžitého
dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona

povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Súd v danom prípade aplikoval príslušné ustanovenia Občanského zákonníka č. 40/1964 Sb. platného
a účinného v Českej republike ku dňu 22. 11. 2013. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel
k záveru, že žalovaný nezaplatením cestovného porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o preprave

osôb, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť cenu cestovného a prirážku k cestovnému
spolu v sume 1 525,- Kč, ktorá po prepočte na menu euro podľa kurzu Českej národnej banky ku dňu
22. 11. 2013, t. j. v čase vzniku pohľadávky, predstavovala sumu 55,95 Eur.

V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil. Súd vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Požadovaný úrok z omeškania bol priznaný odo dňa omeškania
23. 12. 2013 (t. j. po uplynutí 30-dňovej lehoty na zaplatenie) až do doby zaplatenia dlžnej sumy v zmysle§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v spojení s § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994
Sb. v znení nariadenia vlády ČR č. 180/2013 Sb..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd však nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, ale ich náhradu znížil na
polovicu podľa § 150 ods. 2 OSP. Postupoval tak z dôvodu, že ide o drobný spor, pričom trovy konania
sú voči žalovanej pohľadávke neprimerane vysoké. Navyše, žalobca vystupuje opakovane v obdobných

veciach (vrátane predmetného sporu) týkajúcich sa prepravy osôb bez zaplateného cestovného. Ide
pritom o právne a administratívne nenáročné opakované zastupovanie. Súd na základe uvedeného
považoval za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci priznať
žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 46,07 Eur (náhrada za zaplatený súdny poplatok vo
výške 16,50 Eur + 29,57 Eur ako polovica uplatnených trov právneho zastúpenia) a to v súlade s ust. §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov. Keďže žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada
jeho trov, v konaní zastupoval advokát, je žalovaný, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť
ju podľa § 149 ods. 1 OSP advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť datované

a podpísané. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).