Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213298
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
13C/237/2012-50 zo dňa 03. decembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 13C/237/2012-50
zo dňa 03. decembra 2014 zamietol žalobu žalobcu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 125.-Eur z titulu
náhradymajetkovejškodyasumyvovýške531,07Eurztitulu nemajetkovejujmyzdôvodunesprávneho
úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Rimavská Sobota), ktorý nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z exekučného spisu

exekučného súdu sp. zn. 3Er/1191/2011 okresný súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Kláre
Bariovej pre vymoženie sumy 168,90 Eur s prísl., bola uznesením zo dňa 30. septembra 2011
zamietnutá podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V predmetnej exekučnej veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, pričom podľa exekučného súdu dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou a rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému

priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Po právoplatnosti uznesenia exekučný súd exekúciu
zastavil. Okresný súd uviedol, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom
na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie, nie je takej povahy, aby bolo
možné v danej veci vysloviť porušenie práv žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Súd konštatoval, že zo systematiky § 44 ods. 2 Exekučného poriadku možno zistiť, že lehotu 15 dní
zákonodarca určil len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade nesplnenia podmienok na

vydaniepoverenianavykonanieexekúcieužzákonodarcažiadnulehotuneuvádza.Tedanarozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna lehota nie je daná. Následne
okresný súd konštatoval, že nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávny úradným postupom. V závere okresnýsúd uviedol, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym
rozsudkom (§152 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Súd
uviedol, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydal medzitýmny

rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie
medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani
nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.. Úspešná žalovaná si pri podaní vyjadrenie uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak trovy
konania nevyčíslila. Okresný súd uviedol, že zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto rozhodol tak,

že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca sa odvolaním podaným v zákonnom stanovenej lehote domáhal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. Podľa žalobcu sa súd nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie
(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd, vychádzajúc z mylného skutkového

stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101
ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti
pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom,
ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich

aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za

dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačných výdavkov
spojených s vyhotovením urgencií, poštovných a telekomunikačných výdavkov (urgovanie a kontrola

stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné
prenedostatokdôvodov,jeprejavomsvojvôlesúduajepotrebnéhoakoarbitrážnezrušiť.Zodôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o
tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy

o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz
o vzniku škody Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v

Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v
posudku určenej výške. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a škodou. Žalobca tiež namietal, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom

nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219
ods. 2 O. s. p. odkazuje.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,
aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu

Revúca sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom
konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným
postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý
bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom,
tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky zaujatosti

vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho
súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené,
keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil
okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú žalobcom. Nadriadený
súd o nej rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a

rozhodovania tejto veci vylúčení, a teda nevylúčil ani konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva
žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom
sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden
relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený.
Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže

vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť
žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak
ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania
a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť

z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny
proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.
2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný
sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom
zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná.
Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol v lehote podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t.j. v lehote 15 dní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Výšku škody žalobca vyčíslil z nevymoženej istiny a príslušenstva, ktorá už nemôže

byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom voči dlžníkovi
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k
zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Dôvodil, že mohol pri včas vydanom rozhodnutí exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov, ktoré byzvýšili jeho úspech pri vymáhaní pohľadávky a jej príslušenstva. Náhrada nemajetkovej ujmy ma podľa
žalobcu základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej sankcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 3Er/1191/2011 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 21.7.2011. Exekučný súd
skúmal exekučný titul podľa § 44 Exekučného poriadku. Následne rozhodnutím 3Er/1191/2011-13 zo
dňa 30.9.2011 žiadosť exekútora o vydanie poverenia zamietol. Exekúcia bola zastavená uznesením

3Er/1191/2011-17 zo dňa 15.12.2011.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci nenariadil pojednávanie. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu. Prvostupňový súd žalobcovi doručil
poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p., § 115a ods. 2 O. s. p., § 200ea ods. 1 O. s. p. a vyjadrenie žalovanej
dňa 31.10.2014. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 3.12.2014. V súdnom spise sa nenachádza ani
žalobcov návrh na prerušenie konania a ani na zrušenie pojednávania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúci
sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jeho nadriadený súd.
Podstatná časť odvolacích námietok založených na tom, že v konaní došlo k vadám konania tým, že

postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu napriek jeho žiadosti o zrušenie pojednávania a jeho návrhu na prerušenie konania, neobstojí,
pretožeideotvrdenianepravdivé.Súdnenariadilvovecipojednávanie,pričomtakýtopostupbolvsúlade
s § 115a ods. 2 v spojení s § 200e ods. 1 O. s. p., podľa ktorých v drobných sporoch, to znamená v
sporoch, ktorých predmetom konania je čiastka nie vyššia ako 1 000.-Eur, pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať. Proti týmto záverom súdu žalobca ani nič nenamietal. Nemohla obstáť ani námietka, že
vada konania spočívala v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o tom, že nie je vylúčený
rozhodol nadriadený súd v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov. Podstatné
je, že námietkou zaujatosti, ktorú podal žalobca priamo v žalobe sa zaoberal v súlade s § 14 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku nadriadený súd a rozhodol o tom, že konajúci sudca nie je z prejednania

a rozhodnutia veci vylúčený. To, že žalobca s takýmto rozhodnutím nesúhlasí, nemá žiadny právny
význam. Preto nemohla obstáť jeho námietka, že rozhodoval vylúčený sudca.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 3Er/1191/2011. V súlade s obsahom

tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Kláre Bariovej, Cakov pre vymoženie
168,90 Eur a prísl. doručená 21.7.2011. Exekučný súd zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskom vzťahu a či bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy. Exekučný súd uznesením 3Er/1191/2011-13 o dňa 30.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia

zamietol. Následne bola exekúcia uznesením 3Er/1191/2011-17 zo dňa 15.12.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 25.5.2012, zastavená.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností

konkrétneho prípadu. Podstatné súd 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu. Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora,
15 dní od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku
v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice
pred súdnym exekútorom 9.3.2010 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie.
Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre
prípady, kedy je návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade
so zákonom. Ak však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navykonanie exekúcie (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS 605/2012).
V predmetnom prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej mu 21.7.2011
uznesením, ktorým bola žiadosť zamietnutá (t.j. nebol vydané poverenie) zo dňa 30.9.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 3.01.2011. Takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Najmä v takom prípade, ako v predmetnej
veci, keď exekútor k svojej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pripojil ako tvrdený
exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bez toho, aby zároveň pripojil rozhodcovskú
zmluvu, na základe ktorej by mohol byť predmetný rozsudok Rozhodcovského súdu exekučným titulom.

Potom bolo úlohou exekučného súdu skúmať, či mu bol alebo nebol predložený exekučný titul. Nie
nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje veľké množstvo exekučných konaní pred
okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná. predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného
postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku
ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobca bol povinný v zmysle § 79 ods. 2 O. s. p. k návrhu
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Žalobca

žiadne dôkazy na výšku škody k žalobe nepripojil. Žalobca tak neurobil ani na výzvu súdu, ani na
základe mu súdom doručeného poučenia o možnosti predkladať dôkazy do vyhlásenia rozhodnutia o
skončení dokazovania.

Odvolacie námietky, ktoré smerujú proti záverom súdu, že škoda nevznikla, resp. že náklady na správu

pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil sám dlžník, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom
dôkazov a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenie ako aj že nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, na základe ktorých súd rozhodoval, neobstoja, pretože nekorešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie tak, ako vyplýva z jeho odôvodnenia
bolo založené na dôkazoch, ktoré navrhol vykonať žalobca a to obsahom exekučného spisu. Napadnuté

rozhodnutie bolo založené na tom, že v konaní nebolo preukázané, že bola splnená podmienka
zodpovednosti za škodu a to, že exekučný súd nesprávne právne postupoval.

K žalobcovým námietkám týkajúcim sa vykonania dokazovania a porušenia práva žalobcu na
kontradiktórny súdny proces je potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu o náhradu škody a

nemajetkovej ujmy výška, ktorých nepresahovala čiastku 1 000.-Eur. Pre také prípady Občiansky
súdny poriadok upravuje taký postup súdu, ako je uvedené vyššie a teda rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania. Bolo preto úlohou žalobcu, aby v takomto spore predložil všetky dôkazy, ktoré mal k
dispozícii súčasne so žalobou. Súd postupoval správne, keď vychádzal z dôkazov predložených a
navrhnutých žalobcom. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený,

keď súd zistil, že poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15 dňovej lehote a napriek tomu žalobu
o náhradu škody zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný
titul, a preto nebolo možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil,
keď žiadal vykonanie exekúcie bez toho, aby disponoval exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok
v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. má pre účastníkov účinky ako

právoplatný rozsudok. Podľa predmetného zákona to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnousúčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovský

rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Žalobca v predmetnom exekučnom konaní nepredložil súčasne s predkladaným
rozhodcovským rozsudkom aj rozhodcovskú zmluvu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť bez ďalšieho,
či išlo o exekučný titul. To znamená, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe právomoci
založenej dohodou strán sporu.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.