Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/249/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606204957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7606204957.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému W. Q., S.. XX.XX.XXXX,
M. Z., U. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, Exekútorský úrad so sídlom v
Michalovciach, Okružná 3, pod sp. zn. EX 1767/2006, o vymoženie 16,60 Eur (500,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu, Exekútorský úrad Michalovce,
Okružná 3, trovy exekúcie vo výške 22,99 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. L. zo dňa 18.9.2003 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Spišskej
Novej Vsi, Okresným dopravným inšpektorátom Spišská Nová Ves, vydal dňa 4.5.2006 poverenie na

výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, Exekútorský
úrad so sídlom v Michalovciach, Špitálska 6 (pôvodné sídlo exekútorského úradu - poznámka súdu), na
vymoženie uloženej povinnosti - istiny 16,60 Eur (500,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na
zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor citoval ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinné do 31.8.2008, podľa ktorého rozhodnutie o
uloženípokutyzapriestupokmožnovykonaťdotrochrokovoduplynutialehotyurčenejnaichzaplatenie.
Na základe toho súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si v podnete na

zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,98 Eur vrátane dane
z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo prílohou podnetu súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom
súdu dňa 9.9.2015 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného

konania podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Zároveň navrhol, aby na úhradu trov konania
súdneho exekútora súd zaviazal povinného.Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom

do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd
po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, teda k
zániku práva oprávneného. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. L. zo
dňa 18.9.2003 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 16,60 Eur (500,- Sk) do

15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 18.9.2003, keďže blok na pokutu
je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku, teda dňom 18.9.2003. Povinný mal uhradiť pokutu
najneskôr dňa 3.10.2003. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom
uplatniť dňa 3.10.2003. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej doby došlo dňa 3.10.2006 v
zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z.

dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké

dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),
preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.

298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V
rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona
o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy,
resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely,
keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým

výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch
účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok už dňom 3.10.2006, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne
vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).

Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný.
Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,

druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a
3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie
oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno

pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas (viac ako 5 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie oprávneného
na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza
do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora
v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do

uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§
14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,99 Eur a

zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64

Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaložené na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur), za spísanie
zápisnice a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle §
14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 Eur (1
úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu

hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 5,88 Eur (poštovné 1 x 1,33 Eur +
1 x 1,75 Eur + 2 x 1,40 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom
v priebehu exekúcie spolu 19,16 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným
platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 3,83 Eur spočívajúcu v
sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu

22,99 Eur vrátane DPH.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných azáverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty
aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že
navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor

registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č.
348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony
spracovanie a preštudovanie návrhu a exekučného titulu (15 minút), keďže považuje

tento úkon za administratívne veľmi jednoduchý, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora
v zmysle § 25 cit. vyhlášky, a navyše priamo súvisí s úkonom získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
za ktorý súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony vypracovanie žiadosti o poverenie (15 minút)
a vypracovanie upovedomenia (15 minút), keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované
duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods.

1 písm. b) vyhlášky. Ďalej súd nepriznal odmenu za úkon doručenie rozhodnutia súdu v zmysle §
14 ods. 1 písm. b) s použitím § 15 ods. 1 vyhlášky, keďže má za to, že tento úkon súdny exekútor
nevykonal v súvislosti s dosiahnutím účelu exekúcie, ktorým je nútený výkon exekučného titulu. Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo
výške 1,40 Eur za výzvu povinného, keďže realizovanie takéhoto doručovania nemal z exekútorského

spisu Ex 1767/2006 preukázané. Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
tvorenú sumou za poštové služby vo výške 1,40 Eur za vrátenie poverenia a 1,40 Eur za vyznačenie
právoplatnosti uznesenia, keďže súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v
skončených exekučných konaniach hromadne, rovnako žiadosti o vyznačenie právoplatností uznesení,
teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku

a subsidiárne v Občianskom súdnom poriadku vyplýva, že nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú
po rozhodnutí o trovách, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané. V nadväznosti na uvedené súd
nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v

spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.