Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212969
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412212969.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi
zaplatenia peňažnej sumy z titulu náhrady škody vo výške 4.510,49 eur ako aj z titulu nemajetkovej

ujmy vo výške 902,10 eur, pričom takýto návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že mu
bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 13Er 920/10, EX 10750/10 proti povinnému A. E., nar. XX.XX.XXXX
kde navrhovateľ ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie
exekúcie pre svoju pohľadávku. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere
medzi navrhovateľom ako oprávneným a povinným A. E., pričom súdny exekútor následne požiadal

Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.1.2010, sp. zn. SR 22983/09 zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava, Karloveské rameno 8. Exekučný súd napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.3.2011 a to takým spôsobom,
že zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Exekučný súd tak vzhľadom na skutočnosť, že konanie

začalo dňa 22.7.2010 rozhodol po uplynutí zákonnej doby s tým, že bol v omeškaní viac ako 223
dní. Exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tiež v rozpore so zákonom
opätovne preskúmal exekučný titul bez splnenia zákonných podmienok a bez toho aby bol na to
poverený zákonom. Všeobecný súd mohol preskúmavať rozhodcovský rozsudok len v za podmienok
§ 40 a 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorá
existuje v právnom štáte nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce
k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu tam kde neexistujú.

Ochrana práva, ktorá bola vymedzená v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá
umožňovalasúdnunápravurozhodnutírozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čo
už takýto prostriedok nie je možné uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným
súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovneposúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského

súdu, ktorý nie je možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní ,
pričom podľa názoru exekučného súdu je takýto titul nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo
strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konania a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Exekučný súd tak svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k

vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a zároveň svojím
rozhodnutím navodil taký právny stav, ktorý založil reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu
existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto
nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo
výške 4.510,49 € a nemajetková ujma vo výške 902,10 €. Suma 4.510,49 € tak predstavuje náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 902,10 € tak vzhľadom na skutočnosť, že postupom
exekučného súdu, ktorým bola zmarená nútená vymožiteľnosť majetkového práva navrhovateľa a teda
bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu nie je konštatovanie takéhoto porušenia dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na charakter ujmy. V dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu

si zároveň navrhovateľ nemohol urobiť efektívne kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Navrhovateľ si tak uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.

Výška nemajetkovej ujmy tak predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Keďže napriek
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2013
odporca pozitívne nereagoval bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva podaním návrhu na začatie
konania.

Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný
s tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné
bremeno by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda

súdu. Odporca tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená
predmetná žaloba a je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr
a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom
prerokovanítakéhotonávrhuneposkytolpotrebnúsúčinnosťapretonepovažujeodporcatakýtonárokza

predbežne prerokovaný. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri
pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady,
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto podmienky
musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom odporca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Samotný
navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z ktorého
vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti neplatí

ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15 dní
na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie poverenia
bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so
zákonom a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 tak zákonná lehota

15 na vydanie poverenia na základe žiadosti sa nevzťahovala na exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy Zákonná lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje tiež na prípady, kedy bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý, pretože ide o zložitý
proces pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely
zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávny úradný postup možno definovať ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho

orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Preto je zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Naopak exekučný poriadok umožňuje,
aby súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol v prípade ak je v rozpore so zákonom. Podľa názoru
odporcu bol exekučný súd povinný aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu
SR ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy. Pokiaľideoexistenciuprieťahov,takpodľanázoru
odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Navrhovateľ však existenciu
ako aj výšku škody spočívajúcej v rozsahu istiny ako aj príslušenstva, ktoré si vymáhal žiadnym

spôsobom nepreukázal. Okrem toho zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
neznamená, že si navrhovateľ nemohol uplatniť nárok pred všeobecným súdom napriek tomu, že mu
bol priznaný v rozhodcovskom konaní, pretože zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia a následné
zastavenie exekúcie prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká
prekážka rozsúdenej veci. Navrhovateľ tak mohol uplatniť si opätovne svoje právo pred všeobecným

súdom podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške
neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej
vzniku. Navrhovateľ tak nepreukázal jej vznik a ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch. Pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože
navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo

svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne
zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať
rozhodnutiarozhodcovskýchsúdovresp.notárskezápisnice.Odporcanazáverpoukázalnaskutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

O takomto nároku rozhodol súd rozsudkom č. k. 10C 104/2012 zo dňa 15.10.2014 takým spôsobom,
že návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým aj k vzniku škody resp. nemajetkovej ujmy

s tým, že navrhovateľ nepreukázal výšku škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu spočívajúcu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Proti tomuto rozsudku podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že odvolací súd uznesením zo dňa 28.5.2015 takýto
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný

súd neposudzoval nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý mal za následok vznik majetkovej
škody uplatnenej navrhovateľom z dôvodu uvedeného v návrhu, a teda z dôvodu oneskoreného
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale návrh zamietol z toho dôvodu, že okresný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v
primerane dlhom čase, čo príčinou vzniku škody v prejednávanej veci nebolo. Skutkové zistenia, ktoré

sú podkladom pre právne posúdenie veci tunajším súdom preto nekorešpondujú so skutkovým stavom
opísaným navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ktorý ani okresný súd nezisťoval, a preto ho
nemohol vyhodnotiť správne na základe čoho tak rozhodoval o nároku navrhovateľa, ktorý uplatnený
nebol. Okresný súd sa tak nevyporiadal s podstatným tvrdením navrhovateľa v návrhu na začatie
konania a to, že mu vnikla majetková škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, keď tento nekonal pri udelení poverenia v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a keď
o nej nerozhodol v zákonnom stanovenej lehote. Podľa názoru odvolacieho súdu tak prvostupňový
súd nemohol preto správne zistiť skutkový stav vec aj správne právne posúdiť, keď na navrhovateľom
uvádzané tvrdenia nevykonal žiadne dokazovanie. Následne tunajší súd v intenciách právneho názoru
odvolacieho súdu nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 18.12.2015 na ktoré predvolal

navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa ako aj zástupcu odporcu s tým, že tým, že navrhovateľ
ako aj právny zástupca navrhovateľa a odporca mali predvolanie na pojednávanie zo dňa 18.12.2015
riadne doručené, pričom sa na pojednávanie nedostavili a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp
prejednal predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľa žiadal,zrušiť pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu ako aj prejudiciálnej otázky v
konaní a to z dôvodu, že podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu
Žiar nad Hronom ústavnú sťažnosť s tým, že zároveň prebieha konanie na Okresnom súde Prešov pod

č. k. 7C 6/2010, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EU s prejudiciálnymi otázkami, pričom takéto rozhodnutie
môže mať vplyv na konanie. O takýchto návrhoch navrhovateľa na prerušenie konania súd rozhodol
samostatným uznesením, ktorým zamietol takéto návrhy, pričom poukazuje na odôvodnenie takéhoto
rozhodnutia. Súd zároveň pojednával v neprítomnosti účastníkov konania resp. ich zástupcov nakoľko
dôvody, ktoré uviedol právny zástupca navrhovateľa aby sa pojednávanie odročilo resp. zrušilo súd

nepovažoval za relevantné. V predmetnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o vylúčení príslušných
sudcov tunajšieho súdu s tým, že vec bola pridelená zákonnému sudcovi, ktorý je nestranný a nezávislý.
Samotnáskutočnosť,ženavrhovateľnesúhlasísrozhodnutímovylúčenísudcovtunajšiehosúduapodal
voči nemu ústavnú sťažnosť podľa názoru súdu nebráni tomu, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er 920/2010

/EX 10750/2010/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er 920/2010 má súd za preukázané, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom na Okresný súd v
Žiari nad Hronom doručená dňa 23.9.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa

22.7.2010 ako aj exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 22983/09 zo
dňa 26.1.2010. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol uznesením zo dňa 07.02.2011 tak, že zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom takéto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2011. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že povinný mal

postavenie spotrebiteľa a rozhodcovská doložka dojednaná medzi navrhovateľom a povinným má
charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto je neplatná. Následne exekučný súd uznesením zo
dňa 5.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2011 exekučné konanie zastavil.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie
počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najnovšie však počas 6 mesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej škody ako

aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade
s ustálenou súdnou praxou možno považovať ak ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho

nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Tunajší súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ prostredníctvom súdneho exekútora
doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia dňa 23.9.2010 s tým, že podkladom na
vykonanie exekúcie mal byť vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Následne tunajší súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora tak, že uznesením zo dňa 07.02.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 9.3.2011. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že povinný mal postavenie spotrebiteľa a
rozhodcovskádoložkadojednanámedzinavrhovateľomapovinnýmmácharakterneprijateľnejzmluvnej
podmienky a preto je neplatná. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 5.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.4.2011 exekučné konanie zastavil. Podľa názoru súdu nebolo porušené žiadnezákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinnéhov čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila na exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom
podkladom v tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy
bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských
rozsudokanotárskychzápisníc/zaúčelomichpreskúmaniačineobsahujúplneniapriznanénapodklade
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené či

takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná
zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a to prieťahom v súdnom konaní. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia dňa 07.02.2011, teda asi 4 a pol mesiaca po podaní takejto žiadosti,
pričom išlo podľa názoru súdu o primeranú lehotu, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nebolo tiež zistené, že by predseda exekučného súdu, resp.
Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval navrhovateľ
svoj nárok. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo
na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej
je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné

prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Exekučný súd nezmaril navrhovateľovi možnosť
vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkovi tým, že právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata ako tvrdí navrhovateľ nakoľko ten
mohol podať návrh na začatie konania na všeobecný súd resp. mohol podať odvolanie voči uzneseniu,
ktorým bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá s tým, že navrhovateľ takáto oprávnenie nevyužil

v dôsledku čoho sa takéto rozhodnutie stalo právoplatným. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej
škody, tak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody a nebola tiež splnená
zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Keďže
navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí
15-dňovej lehoty, resp. zamietol žiadosť na vydanie poverenia a uplatnenou majetkovou škodou a
majetkovou ujmou, súd zamietol takýto návrh v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom

rozsahu, avšak aj keď si trovy konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani mu
nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci

konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podaťnávrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a
exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.