Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226016
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110226016.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudcov JUDr.

KatarínyŠtrignerovejaJUDr.Ing.MariaDubaňa,vovecistarostlivostiomaloletúZ.V.,nar.XX.XX.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
dieťa rodičov: matka C.. R.. C. V., bytom L. O. XX, V., zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.,
advokátkou, Bratislava, Dobrovičova 6, otec P. I., bytom V., I. 2, zastúpený PhDr. Jozefom Tinkom PhD.,
bytom Chorvátsky Grob, Pezinská 5, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I., Kvetná 13, vo veci
obmedzeniavýkonurodičovskýchprávotca,obmedzeniastykuotcasmaloletou,nariadeniavýchovného
opatrenia,určeniainformačnejpovinnostimatke,zvýšeniavýživnéhoaozvereniemaloletejdostriedavej

starostlivosti obidvoch rodičov, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I č.k.
1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.30 hod. a v
každom párnom kalendárnom týždni v čase v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00

hod. do 16.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, cirkevných a štátnych sviatkov. Počas vianočných
sviatkov a zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom kalendárnom roku v čase od
23.12. 17.00 hod. do 24.12. 13.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v období od 27.12.
do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. Počas
jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre Bratislavský samosprávny kraj v každom párnom
kalendárnom roku v období od prvého dňa jarných prázdnin do posledného dňa jarných prázdnin, vždy
denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR

v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa veľkonočných prázdnin do posledného
dňa veľkonočných prázdnin vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas jesenných prázdnin
vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jesenných prázdnin
doposlednéhodňajesennýchprázdninvždydenneod10.00hod.do19.00hod.Počasletnýchškolských
prázdnin v každom kalendárnom roku v období od 21.07. do 31.07. vždy denne v čase od 09.00 hod.
do 19.00 hod. a v období od 18.08. do 27.08. vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. Na účely
realizácie styku otca s maloletou ako miesto pre prevzatie a odovzdanie dieťaťa súd určuje bydlisko

matky.Matke uložil súd prvého stupňa povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Návrh na
uloženie informačnej povinnosti matke, návrh na určenie výživného na tvorbu úspor a návrh na úpravu
styku otca s maloletou súd prvého stupňa zamietol.

Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 116,80
eur na sumu 250,- eur mesačne od 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 932,40 eur je
otec povinný zaplatiť v troch po sebe nasledujúcich splátkach po 310,80 eur, ktoré je povinný platiť spolu

s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom marec 2015.

Súd prvého stupňa uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za účelom
nadobudnutiarodičovskýchzručnostíazlepšeniaschopnostirodičovvzájomnekomunikovaťadohodnúť

sa pri výchove maloletej. Frekvencia a dĺžku stretnutí ponechal súd prvého stupňa v kompetencii
Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Otcovi uložil súd
prvého stupňa výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa individuálnemu odbornému psychologickému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za účelom posilnenia jeho rodičovských

a výchovných kompetencií a zručnosti vo vzťahu k maloletej a možnosti prehodnotenia jeho postoja
k matke maloletej. Frekvenciu a dĺžku stretnutí ponechal súd prvého stupňa v kompetencii Referátu
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Týmto súd
prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/12/2008-29 zo dňa 28.04.2008,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/43/2009-45 zo dňa 16.09.2009 a rozsudok Okresného

súdu Bratislava I č.k. NcP/64/2003-128 zo dňa 24.01.2005 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca na
maloletú. Súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv
a povinností otca a konanie o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd prvého stupňa právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 26, § 78, § 62, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 77 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d/, § 378 ods. 5, 6 Zákona o rodine. Na základe vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletou a tým zmenil aj
výroky vyššie citovaných rozsudkov súdu prvého stupňa. Doposiaľ upravený styk otca s maloletou oproti
pôvodnej úprave obmedzil tak, že maloletá počas realizácie styku bude prespávať v domácom prostredí

u matky, styk otca s maloletou počas Vianoc s prespaním z 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. 13.00
hod. ponechal súd prvého stupňa podľa pôvodnej úpravy, styk počas letných prázdnin ponechal súd
prvého stupňa v intenciách dohody rodičov uzavretej 25.06.2014, ktorú súd považoval za dostačujúcu
a zohľadnil v záujme maloletej režim počas letných prázdnin. V čase rozhodovania o predbežných
opatreniach mal súd prvého stupňa za to, že môže ísť o dočasné obmedzenie nariadené za účelom

ochrany maloletej a zamedzenia ďalšieho psychického tlaku a zaťažovania maloletej, obmedzením
vplyvu niektorých vulgárnych a agresívnych prejavov otca, ktorých existenciu znalci pripisujú zistenej
poruche osobnosti u otca, ktorá nepriaznivo vplýva na harmonický vývoj a dozrievanie osobnosti
maloletej. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že je potrebná taká úprava obmedzujúca styk
otca s maloletou, čo vychádzalo zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného na súde prvého

stupňa. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nezistil, že otec maloletej v zmysle odporúčaní
znalca dokáže korigovať svoje negatívne správanie vo vzťahu k matke maloletej a súčasne, že je
schopný akceptovať potreby maloletej. Naopak, súd prvého stupňa mal v konaní dostatočne zistený
skutkový stav, že práve zúžením rozsahu styku otca s maloletou sa upravil psychický stav maloletej. I
napriek konaniu, ktoré vo vzťahu k maloletej na súde prvého stupňa prebehlo a zásahov odborníkov

vykonaním znaleckého dokazovania sa vzťahy medzi rodičmi nezlepšili, otec si právo styku s maloletou
uplatňuje počas jej ochorenia za priamej asistencie polície, nerešpektuje vyjadrený názor maloletej
a žiada rozhodnutím súdu maloletú v jej veku 12 rokov k pravidelnému telefonickému kontaktu a
matku k hmotnej zodpovednosti za telefónny aparát. Úprava styku tak, ako ju súd prvého stupňa
premietol do výroku rozsudku zohľadňuje potreby a záujmy maloletej, čo potvrdzuje aj správa školskej

psychologičky, ktorú maloletá pravidelne navštevuje, ako aj samotný názor maloletej vyjadrený pred
súdom, na ktorý súd vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej prihliadol a prikladal mu pri
rozhodnutí náležitý význam. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úprave styku bral do úvahy ako
prvoradú ochranu záujmov maloletej, bez ohľadu na predstavy a ambície rodičov v tej sfére, kde saich predstavy nezhodujú so záujmami a rešpektovaním záujmov maloletej. Súd prvého stupňa dbal na
to, aby podiel otca na starostlivosti o dieťa ostal zachovaný v primeranej miere, aby nedošlo nedošlo k
prerušeniu vzájomných väzieb. Po vyhodnotení priebehu a výsledkov nariadených výchovných opatrení,

za predpokladu dosiahnutia pozitívnych zmien, ktoré sú predpokladom širšej úpravy styku otca s
maloletou a ktoré popisujú a predpokladajú znalci vo svojich posudkoch a vyjadreniach, po opätovnom
zisťovaní názorov maloletej bude možné vyhodnotiť, či je aktuálne obmedzená úprava styku otca
s maloletou spôsobilá na zmenu v zmysle jej rozšírenia. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na
úpravu styku počas pracovných dní a školských prázdnin zamietol z dôvodu, že rozsah styku otca s

maloletou, ktorý ustálil v rozsudku, považoval v záujme maloletej za vhodný a dostatočný, ako aj z
dôvodu nepresného a nevykonateľného výroku obsiahnutého v návrhu otca na úpravu styku.

Súd prvého stupňa vyhovel návrhom oboch rodičov a nariadil výchovné opatrenie - povinnosti
podrobiť sa odbornému a psychologickému poradenstvu. V prípade otca maloletej je v zmysle
záverov znaleckých posudkov odporúčaných znalcom, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej a

prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I nevyhnutné nariadiť otcovi maloletej výchovné opatrenie
- povinnosť podrobiť sa psychologickému a odbornému poradenstvu za účelom posilnenia rodičovských
s výchovných kompetencií. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že je v záujme maloletej, aby rodičia
obnovili a skvalitnili vzájomnú komunikáciu s cieľom v budúcnosti spolupracovať pri výchove dieťaťa.
Je taktiež potrebné, aby otec dokázal korigovať svoje správanie smerom k matke maloletej, čím by

sa mohlo obmedziť vytváranie negatívneho konfliktného prostredia medzi rodičmi, ktoré u maloletej
vyvoláva napätie a ohrozenie, v ktorom sa maloletá cíti neistá, vníma obavy o matku a svoje rodinné
zázemie.

Návrh na uloženie informačnej povinnosti matke vo vzťahu k otcovi považoval súd prvého stupňa v

súvislosti so stanoviskom kolízneho opatrovníka a prokurátora za nedôvodný. V danom prípade sa otec
s maloletou pravidelne stretáva, žije v tom istom meste, má možnosť si prostredníctvom školy alebo
detského lekára maloletej informácie o dieťati zabezpečiť a súd prvého stupňa nezistil, že by matka
otca v súvislosti s realizáciou jeho styku s maloletou neinformovala o aktuálnom zhoršenom zdravotnom
stave maloletej alebo mimoškolských aktivitách maloletej, ktorých sa zúčastňuje.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že je potrebné vyhovieť návrhu na
zvýšenie výživného, poslednou úpravou vykonanou rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k.
NcP/64/2003-128 zo dňa 24.01.2005 bola uložená otcovi vyživovacia povinnosť vo výške 116,80 eur
od 01.01.2004. Od uvedenej doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je

základným predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa posúdil školskú
dochádzku maloletej a zistil, že od 01.08.2014 je možné konštatovať zmenu pomerov maloletej
nástupom na druhý stupeň základnej školy. Pomery na strane maloletej sa od posledného určenia
výživného zmenili niekoľkokrát, a to najmä rastom životných nákladov, vekom maloletej, nástupom do
predškolského a školského zariadenia. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že otec sa okrem

sumy 116,80 eur na zvýšených potrebách dcéry primerane nepodieľa, v konaní otec nepreukázal, že
by otec mimo výživného poskytoval maloletej pravidelné vecné plnenia takého charakteru, ktoré sú
pravidelné a smerujú k uspokojeniu zvýšených potrieb maloletej, ktoré môže maloletá reálne užívať, a
to aj mimo domácnosti otca. Súd prvého stupňa zobral do úvahy aj fakt, že otcovi odpadla vyživovacia
povinnosť k plnoletému synovi I. vo výške 150,- eur mesačne ešte v roku 2012. Otec teda inú vyživovaciu

povinnosť okrem maloletej nemá. Súd prvého stupňa vyhodnotil otcove možnosti, schopnosti ako aj
majetkové pomery, keď zistil, že dosahuje príjem z inej ako zo závislej činnosti, poskytuje fotografické
práce. Zročné výživné uložil súd prvého stupňa splácať v troch splátkach spolu s bežným výživným.

Návrh otca na určenie výživného za účelom tvorby úspor zamietol súd prvého stupňa ako nedôvodný.

Konanie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletej a konanie o návrhu otca
na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Odvolanie podal v časti úpravy styku otca s
maloletou, zamietnutí informačnej povinnosti matky, návrhu na určenie výživného na tvorbu úspor a
návrhu na úpravu styku otca s maloletou, v časti rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti a jemuuloženému výchovnému opatreniu. V odvolaní namietal, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o námietke
zaujatosti, ktorú vzniesol voči sudkyni Mgr. Patrícii Železníkovej. Uviedol, že nestačí, že sudca je
subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť voči stranám. Súd mu neumožnil konať

pred súdom, a to bez dostatočného odôvodnenia, zamietol informačnú povinnosť matky, návrh na
určenie výživného na tvorbu úspor a návrh na úpravu styku s maloletou tak, ako to predložil on.
Vychádzal z neúplných znaleckých posudkov, ktoré naviac už neboli aktuálne. Rozhodnutie o úprave
styku v časti cirkevných a štátnych sviatkov považuje za diskriminačné, nevykonateľné a arbitrárne,
pretožesúdneodôvodnil,prečosaotecnemôžepočastýchtosviatkovsmaloletoustretávaťasúdprvého

stupňa ani neuviedol, o ktoré sviatky ide, pretože na Slovensku je registrovaných viac ako 30 cirkví.
Štátne sviatky majú tiež dve formy - deň pracovného voľna i deň, na ktorý síce sviatok pripadá, ale nie je
dňompracovnéhovoľna.Včastivýchovnéhoopatrenia,ktorémubolouloženépovažujetotorozhodnutie
za všeobecné, neodôvodnené, diskriminačné, pretože súd nešpecifikoval o aké rodičovské a výchovné
kompetencie a zručnosti otca absentujú a v akom smere má prehodnotiť vzťah k matke maloletej. Viacerí
odborníci zdôraznili, že ide o neschopnosť komunikácie obidvoch rodičov. Súd nešpecifikoval, čo sa

výchovným opatrením má dosiahnuť. Nesprávne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zvýšenie
výživného, toto je arbitrárne najmä z dôvodu, že súd zamietol jeho návrh na zvýšenie výživného na
tvorbu úspor. Špekulácie matky o jeho psychickom stave neobstoja, dokazovanie jeho vulgárností a
agresivity a konzekvenciám s tým súvisiacich bolo založené na fotokópiách údajných SMS-správ, ktoré
on neposielal. Podľa súdnej praxe je neprípustné zhromažďovať prejavy osobnej povahy s úmyslom

neskôr ich použiť v súdnom konaní. Zvukový záznam svojvoľne vyhotovený bez súhlasu nahrávaného
je zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby. Dôkaz nemožno získavať ani z iného
nezákonného konania. Dokazovanie jeho psychického stavu bolo založené na neúplných znaleckých
posudkoch, ktoré vyhodnotili zjavne zaujatí znalci v čase, ktorý bol pre súd irelevantný. Namietal, že súd
nevyhovel jeho žiadosti o prerušenie konania a konal v jeho neprítomnosti. Žiadal zrušiť rozhodnutie

súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Matka na odvolanie otca uviedla, že považuje rozsudok za právne aj vecne správny, z toho dôvodu ani
nepodala odvolanie a má za to, že po piatich rokoch trvania konania súd úplne dostatočne objektívne
zistil všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie a najmä zistil, čo je v záujme maloletej Z.. Argumenty

týkajúce sa zaujatosti Mgr. Patrície Železníkovej sú absolútne z právneho hľadiska irelevantné, na
skutočnosť, že od nástupu p. Tinku do úlohy občianskeho zástupcu otca sa kvalita jeho právneho
zastupovania rapídne znížila, upozorňovala jej právna zástupkyňa počas viacerých konaní. Otec znovu
namieta procesný postup súdu, hoci mu sudkyňa niekoľkokrát vysvetlila, že toto nie je dôvodom pre
zaujatosť rovnako, ako o tom, že už rozhodol krajský súd. Pokiaľ namieta podanie sťažnosti na súd,

ide o úplne rozdielne inštitúty, pretože sťažnosť nemá vplyv na konanie vo veci samej a nemožno
sa stotožniť s tým, že o námietke zaujatosti sa stále nekoná. Taktiež ďalší návrh na prerušenie
konania je absolútne nedôvodný, zjavným úmyslom otca maloletej od vstupu pána Tinku do konania
ako zástupcu bolo predlžovať jeho priebeh. Neznámym zostáva iba dôvod. Ani v prípade zamietnutia
procesného návrhu na nové vypočutie znalca Mgr. Karola Zabáka nejde o odňatie spravodlivosti,

tento bol riadne vypočutý a procesné práva otca neboli ničím porušené. Otec aj jeho zástupca sa
mohli pojednávania zúčastniť, že uprednostnili protestné opustenie pojednávacej miestnosti bola ich
slobodná vôľa. Opustenie pojednávacej miestnosti bolo slobodné rozhodnutie otca a jeho právneho
zástupcu, preto uvedené nemožno vyhodnotiť ako konanie v ich neprítomnosti. Pokiaľ ide o SMS-
správy ako dôkazný prostriedok, toto prišlo na rad až po štyroch rokoch trvania konania, kedy sa ho

začal zúčastňovať aktívne pán Tinka, dovtedy nikdy otec maloletej nespochybnil SMS-správy a toto
na súde dokonca aj potvrdil. Agresivita otca nebola doložená len SMS-správami, ale aj množstvom
ďalších hrubých internetových príspevkov, mailových správ a množstvo iných dôkazov. Pokiaľ zástupca
otca tvrdí, že máme na Slovensku judikát, podľa ktorého je neprípustné zhromažďovať prejavy osobnej
povahy s úmyslom neskôr ich použiť v súdnom konaní, tak žiadala, aby takéto rozhodnutie predložil.

V podobných prípadoch úplne nezmyselne sú citované nálezy Ústavného súdu, ktoré nemajú nič s
obsahomnámietok.Súdjasnevysvetlil,prečozamietolnávrhnainformačnúpovinnosťmatky,sohľadom
na predmet sporu, jeho trvanie, doterajšie správanie sa otca maloletej je zrejmé, že by takéto opatrenie
znova len ohrozilo psychickú pohodu maloletej Z., keďže otec by využíval informačnú povinnosť na
ďalšie šikanovanie matky a vznikli by konfliktné situácie. Pokiaľ ide o dĺžku konania, jediným dôvodom

prečo uplynula takáto doba, bolo konanie otca, v súvislosti s jeho zastupovaním, zbytočne konanie
predĺžil. Znaleckým dokazovaním a vypočutím znalca bolo preukázané, že všetky znalecké posudky
boli pravdivé, pokiaľ ide o citovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Po/2/1986 uviedla, že ide o
nesprávne pochopenú judikatúru, keď je rozdiel medzi svedkom a znalcom. Pokiaľ ide o to, ktorý zrodičov je stresujúcim faktorom vo výchove maloletej Z. má za to, že sa to jednoznačne prejavilo v celom
konaní a vo všetkých znaleckých posudkoch a dôkazoch. Nakoniec nešlo o správanie otca len vo vzťahu
k maloletej Z., ale rovnako sa správal vo vzťahu k prvému synovi I., ktorý akonáhle nadobudol plnoletosť,

prestalsasotcommaloletejstýkať,čotrváužštyriroky.Stykbolupravenývsúladesozáujmommaloletej
Z.. Argumenty týkajúce sa neurčitosti cirkevných a štátnych sviatkov nespôsobil reálny problém ešte
nikomu na Slovensku, keď každý rozumie, čo sa myslí cirkevnými a štátnymi sviatkami a táto polemika
je úplne zbytočná. Výchovné opatrenie uložené otcovi je nevyhnutné, čo taktiež vyplynulo zo samotného
dokazovania. Výživné bolo stanovené správne, má za to, že otec maloletej má možnosť si zarobiť tak,

aby bol spôsobilý takéto výživné platiť. Pri styku využíva pomoc polície, ktorá už tiež krúti hlavou nad
jehosprávanímasusediasazabávajú,maloletásazačalaznovupocikávať.Žiadalapotvrdiťrozhodnutie
súdu prvého stupňa ako správne.

Kolízny opatrovník poukázal na svoje vyjadrenia, na vykonané rozsiahle dokazovanie, namietal bližšiu
špecifikáciu cirkevných a štátnych sviatkov pri úprave styku. Výchovné opatrenie vyplýva z doporučenia

znalca a čo sa týka výšky výživného, návrh matky bol plne opodstatnený z dôvodu preukázateľnej
zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca. Navrhol potvrdiť
rozsudok súdu prvého stupňa a v časti o úprave styku vymedziť, o ktoré cirkevné sviatky sa jedná.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V
odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

V predmetnom konaní je potrebné zdôrazniť a upozorniť, že ide o konanie vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa, kde je prioritný záujem maloletého dieťaťa a nie pocity a predstavy rodičov a najmä
otca maloletej. Súd prvého stupňa pri vykonaní dokazovania a vo svojom rozhodnutí sledoval záujem

maloletej a tomuto prispôsobil aj vykonané dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a správne vo veci
rozhodol. V neposlednom rade nie je možné nechať bez povšimnutia, že konanie začalo v júni 2010
a je bezpodmienečne potrebné, aby boli stabilizované pomery maloletej, pretože maloletá za uvedené
obdobie je traumatizovaná sporom rodičov, čo v žiadnom prípade nie je v jej záujme.

Námietku zaujatosti sudcu, na ktorú otec v odvolaní poukazoval vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté a súd postupoval správne, ak konal vo veci, keď ďalšie námietky
zaujatosti sa týkali vedenia konania, na ktoré súd neprihliada. O námietke zaujatosti bolo v konaní riadne
rozhodnuté rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5NcC/29/2010-107 zo dňa 16.09.2010. O
nedôvodnosti ďalších námietok zaujatosti bol otec maloletej poučený na pojednávaní dňa 29.10.2014

(podľa § 14 ods. 3, § 15 ods. 4, 5 O.s.p.).
Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa informačnej povinnosti matky maloletej, v ktorej časti súd prvého
stupňa návrh zamietol. V § 24 ods. 5 Zákona o rodine je uvedené právo na informácie, avšak možné
je o ňom rozhodovať len v prípade, ak toto právo je porušované. V danom prípade správne súd prvého
stupňa zaujal stanovisko a skúmal, či je uvedené právo porušené. Už len z obsahu spisu vyplýva, že otec

má nadštandardné informácie o maloletej, býva v jednom meste, má možnosť všetko si zistiť, preto nie
je dôvodné uložiť matke maloletej informačnú povinnosť. Otec má možnosť oboznámiť sa s prospechom
maloletej, zdravotným stavom maloletej a je s maloletou v kontakte a má dostatok informácií o maloletej.
Uvedené právo zo zákona nevyplýva bezvýhradne, je potrebné ho priznať vtedy, ak je porušované, čo
súd prvého stupňa nezistil. Treba súhlasiť s vyjadrením právnej zástupkyne matky, že vzhľadom na

postoj otca k matke maloletej s uvedenými informáciami nebude spokojný a uvedené bude len zdrojom
napätia pre maloletú a informačná povinnosť nebude slúžiť na to, čo sleduje zákon.

Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zvýšenie výživného, keď podľa § 78 Zákona
o rodine mal preukázanú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Pod odôvodnenými

potrebami dieťaťa zákon rozumie zabezpečenie potrieb, stravovania, oblečenia, bývania, zdravotnej
starostlivosti, školských potrieb, mimoškolských potrieb a záujmovej činnosti maloletého dieťaťa. Takto
zvýšeným výživným budú zabezpečené odôvodnené potreby maloletej. Súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť, pretože mal na to preukázané zákonné dôvody. Ak otecnamieta, že má s maloletou výdavky vo výške 80,- eur počas styku treba uviesť, že počas dlhšej doby
ako otec matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, preto je aj otec povinný výživným na nej
participovať vo výške ako určil súd prvého stupňa. K námietke otca o tvorbe úspor odvolací súd uvádza,

že zákon počíta s takouto možnosťou, keď prelamuje zásadu spotrebného charakteru výživného tvorbou
úspor, kde úspory odôvodňujú majetkové pomery rodiča. Otec spochybňuje samotnú výšku výživného
a v rámci takto určeného výživného nie je priestor na tvorbu úspor, ak má výživné zabezpečovať
odôvodnené potreby dieťaťa. Za danej situácie pri zistení možnosti, schopnosti a majetkových pomerov
povinného rodiča je takto určené výživné odôvodnené, pretože bude slúžiť na spotrebu pre maloletú. V

neprospech otca svedčí aj skutočnosť, že sa inou sumou nepodieľa na zabezpečení potrieb maloletej
a doposiaľ určené výživné vo výške 116,80 eur nezabezpečí všetky odôvodnené potreby maloletej.
Potreby vyčíslené matkou nemožno považovať za neprimerané a otec sa bude na nich podieľať
alikvotnou časťou.

Nedôvodné sú aj námietky ohľadne vykonaného dokazovania, keď súd v konaní, ktoré sa začalo už

v roku 2010 vykonal dostatočné dokazovanie a toto náležite vyhodnotil. Podľa konštantnej súdnej
judikatúry nemusí súd odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd prvého stupňa sa
dôsledne riadil uvedenou zásadou, keď otec maloletej namieta všetky dôkazy, ktoré neboli vykonané v

jeho prospech a nesúhlasí so závermi takého dokazovania, ktoré nevychádza v jeho prospech. Uvedenú
skutočnosť však nemožno vyhodnotiť ako nedostatočne vykonané dokazovanie, keď súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Súd prvého stupňa správne upravil aj styk otca s maloletou, keď zohľadnil vykonané dokazovanie a

predovšetkým záujem maloletej. Záujmom maloletej je, aby styk prebiehal tak, aby maloletá pociťovala
komfort a nie stres. Dieťa nemôže byť rukojemníkom rodičov pri ich nespracovaných emóciách, ktoré
vyplývajú z rozchodu rodičov. Súd prvého stupňa zohľadnil všetky záujmy maloletej a upravil styk
podľa názoru odvolacieho súdu správne. Námietka otca týkajúca sa nevykonateľnosti rozhodnutia počas
cirkevných a štátnych sviatkov nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. K tomu

odvolací súd uvádza, že slovenské štátne a cirkevné sviatky sú dni v roku schválené Národnou radou
Slovenskej republiky v Zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Aj
keď sa doposiaľ v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu nevyskytoval problém, sviatky sú uvedené
v bežnom kalendári, odvolací súd uvádza ich výpočet. Týmito sviatkami sú 1. január - Deň vzniku
Slovenskej republiky a Nový rok, 6. január - Zjavenie pána, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, deň,

ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania pána, 1. máj - Sviatok práce, 8. máj - Deň víťazstva nad
fašizmom, 5. júl - Deň Cyrila a Metoda, 29. august - Výročie začiatku Slovenského národného povstania,
1. september - Deň ústavy, 15. september - Deň Sedembolestnej Panny Márie, 1. november
- sviatok Všetkých svätých, 17. november - Deň bola za slobodu a demokraciu, 24. december - Štedrý
deň, 25. december - Prvý sviatok vianočný, 26. december - Druhý sviatok vianočný. Do druhej skupiny

patria cirkevné sviatky, ktoré sú rozdelené na dve časti: prikázané a neprikázané sviatky. Prikázanými
sviatkami sú: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január, Zjavenie pána - 6. január. Súd prvého
stupňa rešpektoval právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Najideálnejším spôsobom
úpravy styku je dohoda rodičov, ktorá však medzi rodičmi nie je možná tak, ako vyplýva z obsahu spisu,
ako aj vykonaného dokazovania. Dohoda rodičov zabezpečí potrebný komfort dieťaťu ako aj vystihne

všetky potreby dieťaťa a pri dobrej vôli rodičov je spôsobilá zabezpečiť proporčné rozdelenie styku
dieťaťa s rodičom, ak však medzi rodičmi k tejto dohode nemôže prísť, je potrebné, aby súd upravil
styk autoritatívne tak, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi. Pokiaľ rodičia nie sú schopní
takúto dohodu uzavrieť, je potrebné, aby rešpektovali rozhodnutie súdu, ktoré predovšetkým zohľadňuje
záujem dieťaťa a nie predstavy a pocity rodičov.

Správne rozhodol súd prvého stupňa aj o nariadení výchovného opatrenia, ktoré vyplýva z vykonaného
dokazovania. Súd prvého stupňa dostatočne špecifikoval, čo má výchovné opatrenie sledovať. Je na
otcovi, ako sa k uvedenej otázke postaví, pokiaľ má dobrý vzťah k maloletej, nariadené výchovné
opatrenie mu pomôže usporiadať a ukľudniť vzťahy s matkou maloletej a tým aj zlepšiť svoj prístup k

maloletej. Zo spisu vyplýva, že dieťa býva svedkom nevhodnej komunikácie medzi rodičmi, čo dieťa
neprimerane zaťažuje. Rodičia sú povinní spolu korektne komunikovať aj napriek tomu, že spolu nežijú.
Negatívnydosahnamaloletúmôžespôsobiťjejemočnúneistotuatýmmôžebyťzamedzenéjejúspešné
napredovanie, hoci maloletá má na to predpoklady. Maloletá tento stav vníma a uvedené ju môžeovplyvniť v budúcnosti vo vzťahu k otcovi. Dobrý rodič nechá priestor druhému rodičovi na realizáciu
jeho rodičovských práv a povinností, nespochybňuje rodičovské kompetencie druhého rodiča a snaží sa
zabezpečiť pre dieťa kľud a pokojné prostredie.

Nedôvodná je aj námietka otca týkajúca sa prerušenia konania. Paragraf 109 O.s.p. stanovuje
podmienky, kedy súd konanie preruší a kedy ho môže prerušiť. O prerušení konania súd prvého stupňa
riadne rozhodol uznesením č.k. 129/2010-884 zo dňa 29.10.2014, keď návrh na prerušenie konania
zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom č.k. 11CoP/554/2014-918 zo dňa 12.12.2014.

Paragraf 101 ods. 2 O.s.p. a § 119 ods. 3 O.s.p. stanovuje, kedy možno konať v neprítomnosti účastníka
a akým spôsobom je potrebné ospravedlniť neprítomnosť pre zdravotný stav účastníka. Svojvoľné
opustenie pojednávacej miestnosti nemožno posudzovať ako konanie v neprítomnosti účastníka. Ani
uvedená odvolacia námietka otca neobstojí.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie,
odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 167 O.s.p. Odvolací súd potvrdil podľa § 219 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne a námietky otca vyhodnotil ako nedôvodné.

Na záver odvolací súd opätovne upozorňuje, že ide o konanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého

účelom je upraviť pomery dieťaťa v jeho záujme a v tomto prípade tiež stabilizovať pomery dieťaťa, ktoré
nemá byť zaťažované pretrvávajúcim konfliktom rodičov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.