Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Noema Turanovičová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010209
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010209.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa

9.6.2015 v trestnej veci obžalovaného J. U. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. U., narodený X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, bytom L., I. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a naposledy rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 11P/30/2006 zo dňa 27.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
22.11.2006, bol zaviazaný platiť na výživu mal. B. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 2.000,- Sk (66,38 eur),
na mal. I. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 1.900,- Sk (63,06 eur) a na výživu mal. O. U., nar. XX.X.XXXX,
sumu 1.800,- Sk (59,74) mesačne matke detí T. W., nar XX.XX.XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, túto povinnosť si v mieste bydliska v Prievidzi a v mieste

bydliska poškodenej v Novákoch neplnil od 1.7.2014 do 30.11.2014 tým, že v čase, keď bol zamestnaný,
u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu povinnosť, výživné si neplatil a o zamestnanie prišiel pre
porušovanie pracovnej disciplíny, následne po strate zamestnania sa nezaregistroval na úrade práce,
čím na výživnom zostal dlhovať oprávnenej sumu 946,- eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1
Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 25 (dvadsaťpäť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému p r i k a z u j e zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
J. U. (ďalej len „obžalovaný“) o nepopretí skutku za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn.
2Pv 686/14/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná

dokazovanie v rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím tak po

stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 138 písmeno j)
Trestného zákona.

Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil sa s

listinnými dôkazmi.

Obžalovaný sa k spáchaniu svojej trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne oľutoval. Uviedol,
že keď bol zamestnaný, vyživovaciu povinnosť si platiť. Mal problémy s alkoholom, vtedy prišiel pre
absencie o prácu, aktuálne už nepije, lieči sa, chce si vyživovaciu povinnosť plniť, od 1.8. by sa mal

zamestnať a chcel i dlh na výživnom uhradiť.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika osoby obžalovaného, vyplýva
z nich, správa na č. 63, 65, že obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Oboznámil sa s
odpisom registra trestov č.l. 64, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti opakovane odsúdený

pre totožnú trestnú činnosť, vo veci 2T/254/09 trestným rozkazom bol uznaný vinným z prečinu podľa
§ 207 odsek 2, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, bol dňa 29.7.2011 nariadený
výkon trestu odňatia slobody a má sa za to, že trest vykonal 18.10.2012, trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/309/2010 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno a), b),

c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, pre
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal
22.9.2012.

Priukladanítrestusúdzohľadnilzákladnézásadyukladanietrestu,vyplývajúcezustanovenia§34odsek

1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obvineného jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - okolnosť, že sa priznal a oľutoval
trestnú činnosť, jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že bol už
bol za trestný čin odsúdený, teda vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností,
a tým pri ukladaní trestu použitie ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac spôsob

spáchania činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona, berúc do úvahy i skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby § 34 odsek 3 Trestného zákona a aj vzhľadom
na samotný postoj obvineného k trestnej činnosti, ktorý bol vyjadrený jeho vyhlásením o uznaní viny,
berúc do úvahy i ostatné správy k osobe obvineného, potom súd dospel k záveru, že trest odňatia

slobody nepodmienečne, ktorý vo svojej záverečnej reči navrhoval prokurátor, by bol neprimerane prísny
a jednoznačne by zbavil obžalovaného možnosti preukázať snahu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť,
uhradiť zameškané výživné. Je síce nesporné, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený pre
totožnú trestnú činnosť, bol i vo výkone nepodmienečného trestu, no oproti prokurátora je súd názoru,
že trest odňatia slobody mal na obžalovaného výchovný účel, pretože je nesporné, že obžalovaný si

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas plnil, túto siprestal plniť až s odstupom dlhšieho času a neplnil si ju kratšie obdobie a potom si ju opäť plnil. Súd
má za to, že účel trestu vzhľadom na osobu obvineného môže dostatočne plniť i trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom, za súčasného uloženia povinnosti v skúšobnej dobe zameškané výživné

uhradiť, teda trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 25 mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti v skúšobnej dobe zameškané výživné
uhradiť.

Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest ktorý bude plniť účel trestu tak z
pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.