Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/366/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911206674
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5911206674.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
D. č. XX, 2/ V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. D. č. XX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti
odporcovi: U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. D. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Kováčikom,
advokátom, so sídlom B. O.. XXXX, Y. M., v konaní o zaplatenie sumy 50.000,- Eur s príslušenstvom,

na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/5/2012-192 zo dňa 16. júla
2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľom 1/ a 2/ ako solidárnym veriteľom sumu 50.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 27.10.2011 do zaplatenia. Zároveň im priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.500,- Eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 4.551,11 Eur. Odporcovi uložil povinnosť trovy konania zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľov. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovatelia (v odôvodnení
rozsudku okresného súdu nesprávne označení ako odporcovia) dňa 26.7.2011 spoločne a nerozdielne
na základe ústnej zmluvy o pôžičke požičali odporcovi sumu 50.000,- Eur, pričom následné uzavretie

písomnej zmluvy o pôžičke, bolo iba potvrdením skutočnosti, že táto pôžička bola reálne poskytnutá.
K jej poskytnutiu došlo vložením sumy 66.000,- Eur na účet Ing. X.. Za logické a pravdepodobnejšie
vyhodnotil tvrdenia navrhovateľov, že ich dcéra R. L. mala viacero dlhov a z finančných prostriedkov
vo výške 61.000,- Eur bola suma 11.000,- Eur poskytnutá odporcovi za účelom vyporiadania záväzkov
ich dcéry počas trvania ich partnerského vzťahu. Pokiaľ potom odporca tvrdil, že suma 66.000,- Eur
pozostávajúca z finančných prostriedkov zabezpečených navrhovateľmi vo výške 61.000,- Eur a zo

sumy 5.000,- Eur, ktorú zabezpečil samotný odporca, sa týkala úhrady dlhu, ktorý mala mať dcéra
navrhovateľov voči U. E., táto okolnosť nemá nič spoločné s písomnou zmluvou o pôžičke. Za nelogické
a iracionálne považoval tvrdenie odporcu, že písomnú pôžičku uzatvoril s navrhovateľmi za účelom
požičania si ďalších finančných prostriedkov vo výške 50.000,- Eur nad rámec už bezprostredne predtým
vložených finančných prostriedkov vo výške 61.000,- Eur na účet Ing. X., keď v tom čase mal vedomosť
o tom, že navrhovatelia s problémami zohnali sumu 61.000,- Eur. Za spochybňujúcu pravdivosť tvrdení

odporcu považoval aj skutočnosť, že navrhovatelia mali odmietnuť finančné prostriedky odovzdať U. E.
ako veriteľovi ich dcéry R. L., ale tieto vložili na účet Ing. X.. Pokiaľ by mali v úmysle uhradiť dlh svojej
dcéry, tak by rozhodne predmetnú sumu odovzdávali k rukám jej veriteľa U. E.. Dcéra navrhovateľov,
ktorá bola pri vkladaní finančných prostriedkov na účet Ing. X., by ich upozornila, kto je jej veriteľom
a komu majú peňažné prostriedky odovzdať. Vychádzajúc z týchto skutočností za presvedčivejšie
považoval tvrdenie navrhovateľov o ich úmysle poskytnúť odporcovi pôžičku s tým, že na jeho pokyn

peniaze vložili na účet Ing. X.. Následne bolo vymazané záložné právo na nehnuteľnosť odporcu
zriadené práve Ing. X.. Skutočnosť, že predmetná pôžička nebola odovzdaná k rukám odporcu nemalavplyv na plnenie pôžičky ako reálneho kontraktu. Na základe dohody účastníkov zmluvy bola pôžička
plnená vložením na bankový účet tretej osoby ako miesta, kde má byť predmet pôžičky prevedený a
došlo tak k odovzdaniu finančných prostriedkov.

Navrhovateľom priznal súd aj úroky z omeškania, keď mal preukázané, že odporca bol povinný vrátiť
predmetnú pôžičku najneskôr do 26.10.2011, teda dňom 27.10. sa dostal do omeškania. Pri určení výšky
úrokov vychádzal z ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom ako účastníkom v konaní

úspešným priznal právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že záver okresného
súdu o existencii ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mu navrhovatelia mali požičať sumu
50.000,- Eur vychádzal zo skutkových okolností, ktoré účastníci konania netvrdili. Títo poukazovali na

písomnú zmluvu o pôžičke. Z vykonaného dokazovania však bolo nepochybné, že medzi účastníkmi
neexistovala vôľa uzavrieť písomnú zmluvu. Ďalej namietal, že nebolo preukázané odovzdanie
finančných prostriedkov navrhovateľmi jeho osobe. V písomnom znení zmluvy sa iba uvádza záväzok,
že mu v budúcnosti poskytnú finančné prostriedky. Pokiaľ okresný súd považoval za plnenie z tejto
zmluvy vloženie sumy 66.000,- Eur navrhovateľmi na účet svedka X., takýto spôsob plnenie zo

zmluvy nevyplýval. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by z jeho strany bol daný navrhovateľom
pokyn na vloženie finančných prostriedkov na účet svedka X.. Za nenáležité považoval poukazovanie
okresného súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky o plnení záväzku aj úhradou
na účet osoby odlišnej od účastníkov záväzkového vzťahu. Nebola preukázaná existencia dohody
medzi účastníkmi konania a vlastníkom účtu svedkom X. o takomto spôsobe poskytnutia finančných

prostriedkov navrhovateľov odporcovi. Na záver uviedol, že okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou,
že finančné prostriedky vložené na účet svedka X., tento následne navrhovateľom vrátil, čo bolo
nepochybne preukázané aj písomným potvrdením a následne dlh uhradil priamo U. E.. Navrhovatelia
takýmtopostupomchcelizaplatiťdlhdcéryvočiE..Zaabsurdnéoznačiltvrdenienavrhovateľov,žechceli
uhradiť dlh za jeho osobu, keď vedeli, že už sa s ich dcérou rozišiel.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Poukázali na to, že uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi sporné nebolo.
Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou ich ústnych prejavov, ako aj následným plnením zo
zmluvy o pôžičke odporcovi. V tejto súvislosti boli vykonané dôkazy, z ktorých tieto závery vyplývajú.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Námietka odvolateľa o nesprávnosti postupu okresného súdu, ktorý pri prejednaní veci nevychádzal
z tvrdení účastníkov konania, ale sám si ustálil existenciu ústnej zmluvy o pôžičke, nie je dôvodná.
Účastník konania je povinný v podanom žalobnom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a
označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, musí byť z neho zrejmé, čoho sa domáha (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Z

hľadiska náležitostí návrhu na začatie konania, uvedenie týchto skutočností musí byť urobené aspoň
takým spôsobom, aby umožňovalo posúdenie totožnosti veci. Súd však prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Súd pri formulovaní svojich skutkových záverov o existencii ústnej zmluvy o pôžičke z týchto zásad
nevybočil, naopak vychádzal z dôkazov a vyjadrení účastníkov vykonaných v rámci konania, na základe

ktorých ustálil tieto skutkové závery. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k podpísaniu listiny
označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa 26.7.2011. Okresný súd však ustálil, že uvedená listina
potvrdzuje reálne poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľmi odporcovi. Odporca poskytnutie
finančných prostriedkov, či už na základe tejto zmluvy, prípadne na základe inej zmluvy o pôžičke
spochybňoval. V tejto súvislosti mu však možno prisvedčiť, že nebola preukázaná existencia dohody

medzi ním, navrhovateľmi a Ing. X. o tom, že miesto plnenia pôžičky, ktorú poskytnú navrhovatelia
odporcovi, bude práve účet Ing. X.. Naopak v konaní bolo predložené písomné potvrdenie opatrené
podpismi navrhovateľov v rade 1/ a 2/ o tom, že im Ing. X. vložené finančné prostriedky vrátil (č.l. 88spisu). K tejto okolnosti bol aj Ing. X. vypočutý a vrátenie týchto finančných prostriedkov potvrdil. Okresný
súd túto okolnosť opomenul a bližšie sa ňou nezaoberal.
Podľa názoru krajského súdu ide o právne významnú skutočnosť, ktorú bolo potrebné zohľadniť a

vyhodnotiť v kontexte ostatných vykonaných dôkazov pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľov
na vrátenie finančnej sumy vo vzťahu k odporcovi. Navrhovatelia tvrdili poskytnutie pôžičky odporcovi
uhradením finančných prostriedkov na účet Ing. X., následne opatrili svojim podpisom písomné
prehlásenie o vrátení týchto finančných prostriedkov Ing. X.. Ing. X. vo svojej výpovedi uviedol, že
nechcel prijať tieto finančné prostriedky priamo od navrhovateľov a „vrátil“ im ich prostredníctvom U. E..

Týmito skutočnosťami sa okresný súd už ďalej nezaoberal a neskúmal, ako bolo v súvislosti s týmito
finančnými prostriedkami ďalej nakladané. Táto okolnosť je však významná z hľadiska oprávnenosti
nároku navrhovateľov.

Zmluva o pôžičke je tradične hodnotená, ako správne vychádzal súd prvého stupňa, za zmluvu reálnu,
teda k jej uzavretiu nedochádza len na základe dohody zmluvných strán (účinným prijatím návrhu a

uzatvorenie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

Zhypotézyhmotnoprávnejnormyuvedenejvust.§657Občianskehozákonníka,ktorávymedzujeobsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa vyplýva, že v spore o vrátení požičanej čiastky majú
navrhovatelia ako veritelia bremeno tvrdenia, že s odporcom ako dlžníkom uzavreli zmluvu o pôžičke,

že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdali a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Na základe
uvedeného bremena tvrdenia potom pre veriteľov - navrhovateľov vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o preukázanie, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že na jej základe odovzdali odporcovi finančné
prostriedky.

Ako už bolo konštatované v rámci prvostupňového konania bolo tvrdené odporcom a podporené aj
listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka X., že finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke, ktoré mali
byť poskytnuté odporcovi uhradením na účet Ing. X., boli vrátené navrhovateľom. Bolo tak potrebné,
aby sa prvostupňový súd zaoberal posúdením, či napriek tomu skutočne došlo k poskytnutiu týchto
finančných prostriedkov odporcovi, preto rozhodnutie prvostupňového súdu je bez vyjasnenia týchto

skutočností predčasné a krajský súd ho zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
v zmysle vyššie uvedených skutočností, prvostupňový súd doplní dokazovanie týkajúce sa spôsobu
odovzdania finančných prostriedkov navrhovateľmi odporcovi, resp. ich vrátenia Ing. X.. Vec opätovne
prejedná a rozhodne, v „novom“ rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.