Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315010169

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6315010169.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. A., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom M., S. XXX/XX, prechodne bytom M.Á., C. XX,

je vinný, že

dňa 22. 04. 2014 v čase približne o 19,00 h pri chate pod vlekom v lokalite Chvatimech, katastrálne
územie Hronec, vypustil z tam nachádzajúceho sa koterca dvoch psov, jedného rasy nemecký ovčiak
a druhého kríženca nemeckého ovčiaka, o ktorých sa dlhodobo stará, hoci mal vedomosť o agresívnej
povahe týchto psov ako aj o skutočnosti, že v nedávnej minulosti došlo zo strany týchto psov k

opakovaným útokom na ľudí a psov prechádzajúcich v blízkosti tejto chaty, následne po vypustení tieto
psy ušli a rozbehli sa k ceste vedúcej poza chatu, kde napadli tam sa prechádzajúcu V.. P. E. a jej psa,
ktorého menovaná vzala na ruky v obave o jeho život, pričom v dôsledku tohto útoku utrpela poškodená
V.. P. E., nar. XX. XX. XXXX hryznú ranu na palci ľavej ruky a hryznú ranu na pravom stehne, ktoré si
vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní prinajmenšom 14 dní,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho
postavenia a uloženú mu podľa § 4 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 158, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodenej V.. P. E., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom W., Š.C. XXX/XX škodu, a to bolestné vo výške 329,60 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal dňa 27. 05. 2015 obžalobu na T. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že v
predmetný večer, predtým ako chcel dať psom nažrať, chcel ich vyvenčiť, tak ich pustil na voľno a

predtým im dal náhubky. Najprv sa pohybovali okolo súkromného pozemku a potom odbehli ku studničke
ku vleku, čo už nie je súkromný pozemok. Následne počul ženský krik, išiel za tým krikom a videl, ako
pani leží schúlená so psíkom a okolo nej behali jeho dva psy. Bolo to tak 10 sekúnd potom, ako sa psy
rozbehli.Predtýmakoichvypustil,pozrelsa,čivokolíchatyniktonieje.Najehootázku,čisapoškodenej
niečo stalo, povedala, že sa pošmykla, a že sa jej nič nestalo, pričom si od neho pýtala zdravotné

preukazy psov, asi preto, že je veterinárkou. Obžalovaný si nepamätá, že by niekedy v minulosti jeho
psy napadli poškodenú, len v minulosti bol incident, keď na jeho pozemok vstúpil opitý muž a nechcel
z pozemku odísť. Obžalovaný sa o psy stará štyri alebo päť rokov, o jedného sa stará od šteňaťa. Psy
výcviky neabsolvovali, cvičil ich sám obžalovaný a poslúchajú ho na slovo. Jeden zo psov, ktorý je vlčiak,
poslúcha aj bývalého majiteľa.

Okrem výsluchu obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne
poškodenej V.. P. E., svedka V. A., výsluchom znalca z odvetvia kynológie Bc. Vargu a z odvetvia
chirurgie V.. J., prečítal znalecký posudok z odvetvia kynológie, ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce
sa na vec, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Z výsluchu svedkyne - poškodenej V.. P. E. súd zistil, že v predmetný večer išla so svojím psom na
prechádzku, nemal náhubok. Je to sučka, 11 ročný kríženec, váži cca 10 kg. Keď išli popod chatu,
kde býva obžalovaný, psy boli zavreté v koterci, keď sa približovali ku studničke, psy sa k nej začali
približovať, chytila svojho psa na ruky. Psy obžalovaného začali skákať do jej psa, vyslovenej išli po psovi

anieponej.Akodonejskákali,uhryzlijudopravejnohydostehnaadoprstaľavejruky.Poškodenátrvala
na tom, že do prsta ju uhryzli psy obžalovaného a nie jej pes. Svojho psa poškodená držala tak, že mal
hlavu pri jej ľavom ramene, preto je presvedčená, že ju jej pes do prsta neuhryzol. Poškodená ležala na
zemi, nakoľko ju tieto psy strhli. Jej pes bol pod ňou, tam kde má brucho a ruky mala poškodená zohnuté
v lakťoch, aby psa chránila. Obžalovaný prišiel na miesto asi po 5 minútach, ako skončil útok psov,

pýtal sa jej, či sa jej niečo stalo, nakoľko bola v šoku, povedala, že nič vážne. Až následne zistila, že je
pohryzená, asi po dvoch hodinách išla na ošetrenie. Poškodená síce nebola na PN, nakoľko pracuje ako
veterinárka a ušlý zisk by je nikto neuhradil. Tieto zranenia ju však obmedzovali pri výkone jej povolania
ako veterinárky, nemohla operovať, kolegyňa jej musela otvárať ihly. Dva týždne mala ranu na prste
zaviazanú, nakoľko sa to nehojilo dobre. Najprv jej to len vydenzifikovali a po týždni jej dali aj lokálne

antibiotiká. Čo sa týka hryznej rany na stehne, tá sa hojila ľahšie a toto zranenie ju neobmedzovalo v
obvyklom spôsobe života. Poškodená bola svedkom útoku psov obžalovaného aj v minulosti, väčšinou
napádali jej psov, keď sa chodila prechádzať popri chate. Raz ju napadli aj na lúke, ktorá je asi 500 m
od chaty. Pri predchádzajúcich útokoch mala so sebou iného psa, ktorý bol agresívnejší. Pes, ktorý bol
predmetom tohto útoku, je priateľský, aj keď zbadala prichádzať psy obžalovaného, pes zostal zarazený

a tlačil sa k poškodenej.

Z výsluchu svedka Q. R. súd zistil, že v deň útoku bol majiteľom jedného psa, vlčiaka. Tohto psa doniesol
na chatu ako šteňa, ale za tohto psa bol zodpovedný obžalovaný. Raz keď venčil tohto psa, tak sa pes
rozbehol ku potôčiku, kde bola malá rómka a pes do nej štekal. Svedok však nevie, či ju pes aj pohrýzol.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia kynológie A.. Q. M., ako aj z jeho výsluchu na hlavnom
pojednávaní súd zistil, že znalec vypracoval predmetný znalecký posudok ohľadne zranení, ktoré utrpela
poškodená, len na základe dokladov, a to listinných dôkazov, ktoré mu poskytol vyšetrovateľ. Znalec
nemalkdispozíciizdravotnúdokumentáciupoškodenej,malkdispozíciilenfotografie,alelenbezmierky,

preto sa niektoré údaje nedali presne určiť, hlavne zranenia, ktoré boli na stehne. Okolnosti zranenia saskôr dali zistiť na palci. Znalec takisto nevidel predmetné psy, ktoré útočili na poškodenú, ale vzhľadom
na to, že boli podobného vzrastu, dalo sa povedať len to, či sa jednalo o psy menšieho, stredného alebo
veľkého plemena. Znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.

Čo sa týka zranení poškodenej na stehne, jedná sa s určitosťou o hryznú ranu s viditeľným prienikom cez
podkožie, vzhľadom na to, že nebola priložená mierka ku fotografiám, znalec sa nevedel presne vyjadriť
k veľkosti psa, ktorý spôsobil hryznú ranu. S veľkou pravdepodobnosťou však poškodenú pohrýzol
niektorý zo psov obžalovaného. Čo sa týka zranení palca poškodenej, jedná sa s určitosťou o hryznú

ranu, tlak čeľuste psa v tomto prípade spôsobili len krvné podliatiny bez prieniku do tkaniva. Znalec sa
prikláňal k názoru, že k pohryzeniu došlo malým plemenom, a zranenia spôsobil tlak zubov črienovcov
hornej a dolnej čeľuste, ktorých korunku tvorí oploštená plocha s tromi silnými hrotmi, čo vysvetľuje
pozdĺžne čiarkovité rany na brušku palca poškodenej. Podľa znalca veľké plemeno by spôsobilo
fatálnejšie zranenia, takže tieto zranenia, s vysokou pravdepodobnosťou, spôsobil pes poškodenej, keď
bol sám atakovaný cudzími psami a keď sa chcel i napriek tomu, že bol v náručí poškodenej, brániť.

Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že k tomuto zraneniu došlo v dôsledku obrany psa poškodenej,
jednalo sa o reflexné uhryznutie. Pes, ktorý sa cíti ohrozený, útočí na ďalšie psy, či aj v tomto prípade
to tak bolo, to sa znalec vyjadriť nevedel. Znalec sa takisto nevedel s určitosťou vyjadriť, či mohli psy
obžalovanéhostrhnúťpoškodenúnazem.Všetkozávisíodtoho,akotietopsyútočili,čomalapoškodená
oblečené, ale psy obžalovaného dokážu strnúť aj 60 kg ženu. Znalec zároveň uviedol, že k zraneniu

poškodenej by mohlo dôjsť aj vtedy, ak by mal pes nylonový náhubok a tento náhubok by bol veľmi
uvoľnený. V tomto prípade je to však zo strany znalca len úvaha. Keď je náhubok dostatočne upevnený,
tak k pohryznutiu nemôže dôjsť.

Z odborného vyjadrenia znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie V.. B. J. súd zistil, že poškodená

utrpela hryznú ranu na palci ľavej ruky a hryznú ranu na pravom stehne. Podľa predloženého materiálu
je zrejmé, že zranenia poškodenej boli spôsobené pohryzením zvieraťom, v tomto prípade psom, kedy
zahryznutie malo za následok rany kože a pohmoždenie podkožia palca ľavej ruky. Čo sa týka zranení
palca ľavej ruky, ide o otvorené hlboké rany kože a pravého stehna a pohmoždenie mäkkých tkanív
palca ľavej ruky a pravého stehna. Rany kože sa prejavovali krvácaním z okrajov a z podkožia a

nevyhnutné bolo odborné chirurgické vyšetrenie, zošitie rany doporučené nebolo. Zranenia palca sa
prejavovalikrvácanímzrany,opuchomabolesťouprsta,obmedzenoupohybovosťou,kedyfunkciaprsta
- zovretie bolo obmedzené počas doby liečby. Za normálnych okolností dochádza k zahojeniu takejto
rany v priebehu cca 7 dní, ale v prípade pohryznutia zvieraťom, kde je vysoká pravdepodobnosť infekcie,
je doba liečenia a hojenia predĺžená na dvojnásobok, teda v trvaní 14 dní. Znalec ohodnotil bolestné

u poškodenej 30 bodmi. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípade pohryznutia zvieraťom
je rana hneď infikovaná, preto sa nešije, aby mohol prípadný hnis vytekať z rany von, preto aj liečba
takéhoto zranenia dlhšie, je tam predpoklad infekcie a predĺženého hojenia. Ak sa takéto zranenie zahojí
skôr ako za dva týždne, je to dobré pre pacienta, ale je tam veľká pravdepodobnosť infekcie. Znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku nemal vedomosť o tom, ako sa hojila rana poškodenej, či sa tam

objavila aj infekcia. V prípade, ak poškodená chodila do práce, doba hojenia rany sa mohla predĺžiť,
ak by poškodená nedodržiavala liečebný režim, teda by si nechránila ruku rukavicou, rana by sa jej
dostávala do styku s vodou.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 280/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, vodiť

psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky
spôsobilá a schopná ovládať psa v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil,
alebo aby iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zároveň zabraňovať vzniku škôd na
majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, pričom dospel k záveru, že
obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu § 158 Trestného zákona. Súd vyhodnotil tak
výpoveďobžalovaného,akoajpoškodenej,pričomzapravdivúpovažujevýpoveď poškodenej.Výpoveď
obžalovaného je účelová, v snahe vyviniť sa spod obžaloby. Súd uveril poškodenej, že ju napadli psy
obžalovaného, jeden je rasy nemecký ovčiak a druhý je kríženec nemeckého ovčiaka. Obžalovaný tieto

psy vypustil predtým, keď im chcel dať nažrať, aby sa prebehli. Preto súd neverí obžalovanému, že
tieto psy mali náhubok, jednak popiera to výpoveď poškodenej, ktorá nikdy nevidela psy obžalovaného
s náhubkom, pričom sa s nimi stretla v minulosti niekoľkokrát, takisto to vylučujú zranenia, ktoré utrpela
poškodená. Nakoniec obžalovaný chcel dať psom nažrať, takže je dosť pochybné, že by im predtýmnasadzoval náhubky. Súd takisto verí poškodenej, že ju strhli psy na zem, keď útočili na jej psa, ktorého
chránila tým, že ho mala v náručí. Zároveň znalec z odvetvia kynológie povedal, že psy takéhoto vzrastu,
aké má obžalovaný dokážu stiahnuť poškodenú na zem, pričom poškodená nemusela mať zranenia, v

závislosti od toho, čo mala oblečené. Zo znaleckého posudku z odvetvia kynológie zároveň vyplýva, že
zranenie, ktoré utrpela poškodená na stehne, bolo spôsobené jedným zo psov obžalovaného. Jednalo
sa o hryznú ranu do stehna. Čo sa týka zranenia poškodenej na palci ľavej ruky, tak znalec z odvetvia
kynológie uvádza, že tieto zranenia sú následkom obranného mechanizmu psa poškodenej, ktorého
poškodená držala na rukách, a ktorý takto reagoval na útok psov obžalovaného. Súd však tento záver

znaleckého posudku nemôže jednoznačne zobrať do úvahy vzhľadom na to, že znalec vypracoval
predmetný znalecký posudok len na základe fotografií, ktoré mu predložil vyšetrovateľ bez mierky. Aj
podľa znalca z odvetvia chirurgie, tieto fotografie mohli byť staré aj niekoľko dní, možno dva - tri dni.
Znalec z odvetvia kynológie nikdy nevidel psy obžalovaného ani psa poškodenej, nemal k dispozícii
lekársku správu znalca z odvetvia chirurgie, a takisto nevidel ani zranenia poškodenej bezprostredne.
Preto súd aj v tomto smere verí poškodenej, že k týmto zraneniam došlo v dôsledku útoku jedného

zo psov obžalovaného. Aj keď by to zranenie palca spôsobil jej vlastný pes, tiež toto zranenie je v
príčinnej súvislosti s útokom psov obžalovaného, nakoľko pes poškodenej by takto reagoval len ako
následok obranného mechanizmu na útok psov obžalovaného. Či týmito zraneniami bolo poškodenej
aj ublíženie na zdraví v zmysle § 158 Trestného zákona, súd aj v tomto smere poukazuje jednak na
výpoveďpoškodenej,akoajnavýpoveďznalcazodvetviachirurgie.Poškodenájednoznačneuviedla,že

liečenie zranení na jej palci ľavej ruky trvali 14 dní, pričom dĺžka liečby tohto zranenia znalec z odvetvia
chirurgie nevylúčil. Je to tak preto, že k zraneniam došlo v dôsledku pohryznutia psom, pričom takáto
rana býva od prvopočiatku infikovaná. Túto skutočnosť potvrdila aj poškodená, ktorá hovorí, že po týždni
jej museli dať lokálne antibiotiká, nakoľko sa jej rana nehojila. To, že poškodená chodila do práce a
vykonávala prácu veterinárky, ešte neznamená, že nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života, a že

si výkonom svojej práce zhoršila tieto zranenia. Poškodená uviedla, že ju tieto zranenia obmedzovali,
nemohli sa dostať do styku s vodou, nemohla vykonávať operácie, pri mnohých výkonoch jej musela
asistovať kolegyňa. Z toho vyplýva, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života v dĺžke
trvania 14 dní.

Z konania obžalovaného v predmetný deň, ako aj z jeho postoja počas hlavného pojednávania, ako aj
prípravného konania vyplýva, že obžalovaný si nie je vedomý svojich povinností, ktoré mu vyplývajú
zo zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú podmienky držania psa. Obžalovaný svojím konaním
jednoznačne porušil § 4 ods. 1 tohto zákona, keď sa psy pohybovali mimo chovného priestoru, pričom
sa pohybovali bez jeho prítomnosti, teda ich neovládal. V dôsledku toho psy aj zaútočili na inú osobu a jej

psa, pričom následne spôsobili zranenia tejto osobe. Obžalovaný si tieto povinnosti už neplní dlhodobo,
vyplýva to aj z výpovede poškodenej, ktorá uviedla, že ju tieto psy napadli aj v minulosti, keď venčila
svojho ďalšieho psa, pričom nikdy nevidela, že by mali psy obžalovaného náhubky. Predmetné ublíženie
na zdraví poškodenej bolo teda v priamej súvislosti s tým, že obžalovaný porušil svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z horeuvedeného zákona č. 282/2002 Z.z. Súd uznal obžalovaného vinným podľa

obžaloby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a v oboch prípadoch sa na neho hladí, akoby nebol
súdne trestaný. Súd u obžalovaného nezistil ani priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti a ukladal mu trest
podľa § 158 Trestného zákona v rozmedzí 0 až 1 rok. Nakoniec súd uložil obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Súd je názoru, že tento trest je postačujúci a zároveň potrebný pre nápravu obžalovaného, hlavne, aby
začal plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona držaní psov.

O náhrade škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Poškodená si uplatnila náhradu
škody za bolestné, a to vo výške 494,49 € (30 bodov po 16,48€). Súd však v tejto súvislosti musel zobrať

do úvahy skutočnosť, že k zraneniam poškodenej došlo aj v dôsledku konania poškodenej, keď napriek
tomu, že vedela, že v blízkosti chaty sa pohybujú nebezpečné psy, opakovane v tejto lokalite venčila psy,
pričom už v minulosti dochádzalo k stretu medzi týmito psami a jej psom. Je aj úlohou poškodenej, akomajiteľky psa, aby takýmto stretom predchádzala, preto jej súd nakoniec priznal z uplatnenej náhrady
škody 2/3.
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho

postavenia a uloženú mu podľa § 4 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho, vyhlásenia
prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.