Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214232656
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214232656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
D. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach dieťaťa rodičov E.. P. D. nar. X.XX.XXXX trvale bývajúcej v P. na D. ulici č. XX toho času na
E. č. XX právne zastúpenej JUDr. Marcelu Grancovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Kováčskej ulici č. 27 a E.. S. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na R. ulici č. X právne
zastúpeným JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 344/2014 z 12.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom tak, že výživné 160 EUR
mesačne je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa vopred matke maloletého dieťaťa počnúc dňom
16.12.2014 do budúcna.

Dlžné výživné 827,42 Eur za obdobie od 16.12.2014 do 30.6.2015 je otec povinný uhradiť matke do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o určení výšky nespotrebovaného výživného a spôsobe jeho zaplatenia potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú A. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matke. Rodičom priznal právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej 160 Eur mesačne počnúc dňom 1.12.2014 do budúcna, ktoré ho zaviazal platiť
vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa. Dlžné výživné 910 Eur za obdobie od 1.12.2014
do 30.6.2015 určil otcovi zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nespotrebované výživné
440,70 Eur na maloletú A. za obdobie od 1.12.2014 do 30.6.2015 uložil otcovi zaplatiť matke dieťaťa do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh na určenie výživného od 1.11.2014 do 30.11.2014 a
zastavil konanie o úpravu styku otca s maloletou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky z 16.12.2014, ktorým sa domáhala, aby súd zmenil rodičovskú
dohodu o zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti otca tak, že zverí maloletú A. do jej osobnej
starostlivosti, určí, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispieval na jej

výživu 67 Eur mesačne počnúc od 1.11.2014 do budúcna. Súčasne navrhovala, aby súd upravil styk
otca s maloletou každý párny víkend v roku, každý nepárny týždeň okrem prázdnin. Návrh odôvodnila
tým, že maloletá je vo veku 16 rokov, prejavila vôľu žiť s ňou, pričom od novembra 2014 sa k nej
aj natrvalo presťahovala. Zdôraznila, že akceptovala názor maloletej, ktorá uviedla, že s otcom mánezhody dlhodobejšieho charakteru. Otec okrem maloletej A. má ďalšie dve deti E. nar. 2011 a D.
nar. XXXX, ktoré s ním bývajú v spoločnej domácnosti. Aj v tejto súvislosti maloletá negatívne znášala
nedostatok súkromia a pokoja na štúdium v domácnosti. Otec maloletej od novembra 2014 na jej výživu

neprispieval, pričom naďalej poberal rodinné prídavky. Matka preto žiadala určiť výživné na maloletú vo
výške 180 Eur mesačne z dôvodu, že otcovi stále prispieva na výživu maloletej na základe rozsudku,
kedy bola zaviazaná prispievať 66,39 Eur. V priebehu konania návrh o úpravu styku zobrala späť v celom
rozsahu. Konajúci súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.10.2008 č.k. 31C 9/2008-44
bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na

základe ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené platiť výživné
2.000 Sk mesačne (66,39 Eur). Súčasne bol upravený styk matky s maloletou. Priemerný mesačný
zárobok otca bol 23.405,60 Sk (776,92 Eur) a príjem matky bol 13.860 Sk (460,07 Eur). Konajúci súd
ďalej zistil, že maloletá A. prišla bývať ku matke v novembri 2014, navštevuje druhý ročník gymnázia,
stravuje sa v školskej jedálni a má diagnózu diabetes od 13. roku veku. V tejto súvislosti matka znáša
následky spojené s kúpou inzulínu a diabetických pomôcok čo za obdobie, od kedy je v jej reálnej

starostlivosti bolo 57,95 Eur. Uhrádza stravu v školskej jedálni 18 Eur mesačne, školné na pol roka
60 Eur mesačne. Financuje tanečné súťaže, ktoré maloletá navštevuje a všetky náklady spojené so
štúdiom. Žijú v dvojizbovom byte v podnájme, býva s nimi aj priateľ matky. Mesačne platia 230 Eur
mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec na výživu maloletej od novembra 2014 od kedy
je vo výlučnej starostlivosti matky neprispel, prvýkrát prispel vo februári 2015 120 Eur a v marci a v

apríli 2015 po 30 Eur mesačne, pričom matka naďalej prispieva otcovi na výživu maloletej v zmysle
rozsudku 66,39 Eur mesačne. Priemerný mesačný príjem matky je 723,15 Eur. Otec maloletej má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti E. vo veku štyroch rokov a D. vo veku jeden a pol roka, narodené z jeho
terajšieho partnerského vzťahu. Priateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203
Eur mesačne. Spoločne žijú v štvorizbovom byte, ktorý je v otcovom výlučnom osobnom vlastníctve.

Mesačne uhrádza nájomné 150 Eur až 190 Eur a hypotekárne splátky 287 Eur mesačne. Otec je
spoluvlastníkom s bratom a svojou matkou víkendovej chaty. V novembri 2014 si zakúpil motorové
vozidlo Seat Leon za 16.500 Eur. Potvrdil skutočnosť, že matka mu naďalej posiela výživné na maloletú
A. 66,39 Eur mesačne, pričom z uvedeného výživného uhradil pre maloletú v septembri 2014 školné
na pol roka vo výške 60 Eur, teda mesačne 12 Eur. Žiadal, aby uvedené súd započítal za december

2014 a január 2015 po 12 Eur ako spotrebované výživné. Otec je zamestnaný v R. J. a jeho celkový
priemerný mesačný zárobok je 1.131,45 Eur. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil
podľa ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine,
§ 96 ods. 1 O.s.p. a § 160 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že od posledného rozhodnutia súdu, kedy bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca a

matke bola určená vyživovacia povinnosť 66,39 Eur došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá z
vlastného rozhodnutia odišla žiť ku matke v novembri 2014, s ktorou od toho času nepretržite žije
v spoločnej domácnosti. Otec v konečnom dôsledku súhlasil s týmto rozhodnutím maloletej aj na
odporúčanie kolízneho opatrovníka. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od 1.11.2014, neuviedla
však žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodnil určenie výživného spätne od podania

návrhu, preto súd určil výživné od prvého dňa v mesiaci, kedy bol podaný návrh a v časti za obdobie
od 1.11.2014 do 30.11.2014 návrh zamietol. Pri určení výšky výživného prihliadol predovšetkým na
odôvodnené potreby maloletej, ktorá v čase rozhodnutia bola žiačkou druhého ročníka gymnázia,
prihliadol na zvýšené výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom, ochorenie diabetes a tiež v súvislosti
so záujmovou činnosťou, keďže maloletá sa venuje tancu, navštevuje tanečný krúžok a tanečné súťaže.

Zohľadnil finančné a rodinné pomery otca, ktorého priemerný čistý mesačný zárobok je 1.131,45 Eur
a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Dospel k záveru, že výživné vo výške
160 Eur je primerané vzhľadom na všetky takto zistené okolnosti. Konajúci súd rozhodol aj o dlžnom
výživnom vzniknutom za obdobie od určenia výživného do 30.6.2015, celkove vo výške 1.120 Eur, od
ktorého odpočítal čiastku, ktorú otec doposiaľ na výživu maloletej prispel za uvedené obdobie, a to 210

Eur. Takto vzniknuté výživné 910 Eur uložil uhradiť matke v 90-dňovej lehote s prihliadnutím na jeho
finančné možnosti a rodinné pomery. Súčasne rozhodol o tzv. nespotrebovanom výživnom, ktoré vzniklo
v dôsledku zmeny pomerov v novembri 2014 kedy maloletá je v starostlivosti matky, pričom matka
naďalej prispievala otcovi na jej výživu súdom určenú čiastku 66,39 Eur mesačne, a to aj za obdobie,
kedy maloletá s otcom nežila. Otec toto výživné prijal a navyše poberal rodinné prídavky a úľavu na dani.

Z uvedenej čiastky 464,73 Eur otec spotreboval na výživu maloletej 24 Eur, a to úhradou školného po
12 Eur za mesiace 12/2014 a 1/2015, preto súd uvedenú čiastku ako spotrebované výživné na maloletú
odčítal a rozhodol o povinnosti otca vrátiť zvyšok, teda nespotrebované výživné vo výške 440,73 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieodporca,ato,protivýrokomourčenívýživného,
dlžnom výživnom a spotrebovanom výživnom. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/

a h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie právne odôvodnil ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Vyslovil presvedčenie, že postupom súdu prvého stupňa mu bola ako
účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa
základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

ako aj v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa považuje za nedostatočné
a nepresvedčivé, čím sa samotný rozsudok stáva nepreskúmateľným. Vytkol konajúcemu súdu, že
rozhodol týmto spôsobom po tom, čo nesprávne posúdil skutkový stav a vykonané dôkazy, ako aj
nesprávne vec právne posúdil. Neriadil sa dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, ktorým je aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Uviedol, že opakovane žiadal doplniť dokazovanie o špecifikáciu príjmov jeho

družky a aj jeho ako otca, ako aj na ich výdavky na spoločné maloleté deti. Tieto návrhy otca konajúci
súd neakceptoval, naopak konštatoval, že návrhom otca na doplnenie dokazovania nevyhovel, lebo
boli dostatočne preukázané výpoveďou otca. Poukázal na ďalšie pochybenie súdu, ktorý ho zaviazal
k plateniu výživného od 1.12.2014 s tým, že určil výživné od podania návrhu a návrh v časti určenia
výživného od 1.11.2014 do 30.11.2014 zamietol, lebo matka neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného

zreteľa spočívajúci v objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti podať návrh skôr. Naproti tomu súd
prvéhostupňakonštatuje,žematkadoručilasúdunávrh16.12.2014.Zuvedenéhojepretozrejmýlogický
rozpor,ktorýlenpodčiarkujecelkovúzmätočnosťanepreskúmateľnosťrozhodnutiasúduprvéhostupňa.
V nadväznosti na to je preto nesprávne vypočítané aj dlžné výživné. K svojim finančným pomerom
uviedol, že žije v družobnom pomere s Mgr. P. E.. Z ich vzťahu sa narodili dve maloleté deti E. nar.

XX.X.XXXX a D. nar. XX.X.XXXX. Vedú spoločnú domácnosť v štvorizbovom byte na R. ulici č. 7,
ktorého on je výlučným vlastníkom. Družka je na rodičovskej dovolenke s maloletou D. a jej príjem
predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti celkovo 250,24 Eur. Je zamestnaný
ako IT analytik R. J. v P. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od mája 2014 do
apríla 2015 1.131,45 Eur, ktorý zahŕňa aj nestabilnú a negarantovanú zložku odmien, ktoré závisia

od obchodného úspechu zamestnávateľa v polročnom období, teda nie je možné vopred odhadnúť
jej výšku do budúcnosti. Poukázal aj na príjem matky, ktorá pracuje ako učiteľka na základnej škole
a jej priemerný mesačný zárobok je 740 Eur a na skutočnosť, že matka žije so svojim priateľom,
resp. druhom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný, avšak pracuje u svojho brata a dosahuje príjem, z
ktorého dôvodne predpokladá, že prispieva na spoločnú domácnosť. Spochybnil tvrdenie matky, že

platí nájomné 230 Eur mesačne, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezdokladovala. V rámci
odvolacím námietok ďalej otec podrobne rozviedol každodenné náklady maloletej pripadajúce na ňu a
spojené s bývaním, stravovaním, cestovaním, zdravotnou starostlivosťou, hygienou, školou, zábavou,
módou, bytovou réžiou a iné, ktoré vyčíslil v celkovej sume 270,01 Eur, pričom poukázal na to, že
maloletej na tieto výdavky prispieva sociálny systém nasledovnými mesačnými príspevkami a platbami,

a to bonus 21,41 Eur, prídavok na dieťa 23,52 Eur a príspevok na kompenzáciu ZŤP 18,39 Eur, celkove
spolu 63,32 Eur mesačne. Čisté mesačné výdavky matky na maloletú A. sú preto 206,69 Eur. Dôsledne
ďalejpoukázalnajehomesačnévýdavky,atojesplátkahypotéky272,44Eur,splátkapôžičkyodS.R.pri
kúpe auta 166,67 Eur, splátka pôžičky V. D. 86,67 Eur, splátka pôžičky M. E. 66,67 Eur, SIPO 205,77 Eur
vrátane preplatkov, nedoplatkov, internet, poistné, poistné na jeho životné poistenie, cestovné náklady

celej rodiny a mobily. Je spoluvlastníkom chaty v A. U., za čo uhrádza podiel na dani z nehnuteľností a
nákladov na elektrine, spolu 5,50 Eur mesačne. Uhrádza všetky náklady spojené s výchovou a výživou
maloletého E. a D.. Maloletý E. navštevuje škôlku, kde uhrádza spolu s obedmi 35 Eur mesačne a
platí všetky ostatné výdavky na ošatenie, obuv, hygienu, športové a kultúrne vyžitie. Nesúhlasil ani s
vyčíslením nespotrebovaného výživného, ktoré má matke vrátiť. Vyslovil názor, že vyčíslená suma by

mala byť znížená o podiel maloletej na nákladoch na bývanie titulom nedoplatku na energiách, ktoré
boli spotrebované v čase, keď s nimi žila, t.j. 1/5 z nedoplatku na ročnom vyúčtovaní SBD Košice I v
celkovejsume413,71Eur,ďalejA.vydalzpredošlýchzásobinzulínnajmenejnaobdobietrochmesiacov
v cene minimálne 10,- Eur, ako aj vitamín D, dávka na 4 mesiace 5,25 Eur. Uvedené finančné čiastky
žiadal započítať do nespotrebovaného výživného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správny a zákonný. K námietke otca, že konaním súdu mu bola odobratá možnosť konaťpred súdom o dôsledku nesprávneho postupu súdu uviedla, že otec bol riadne predvolaný, bol vypočutý
k predmetu konania, lehota na prípravu na pojednávanie spočívajúca aj v príprave dôkazných listín
a špecifikácia výdavkov bola tak otcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi zachovaná, pričom otec v

rámci svojej výpovede dostatočne uviedol súdu, aké výdavky mu každý mesiac vznikajú. Vyslovila
presvedčenie,žekonajúcisúdžiadnymspôsobomprocesnenepochybila neodňalmožnosťotcovikonať
pred súdom. Vyslovila názor, že určené výživné vo výške 160,- Eur mesačne je výživným primeraným na
pokrývanie bežných primeraných a odôvodnených potrieb maloletej v súvislosti s jej vekom, zdravotným
stavom, mimoškolských záujmov a štúdiom, a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca takto

určené výživné platiť bez akéhokoľvek finančného ohrozenia jeho rodiny. Poukázala na majetkové
pomery otca v súvislosti s vlastníctvom štvorizbového bytu, podielového vlastníctva k chate, auta
a ostatné majetkové pomery. Zdôraznila, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca.
Úvahu otca znížiť sumu nespotrebovaného výživného o podiel na nedoplatku otca, ktorý vyplýva z ním
predloženého vyúčtovania za obdobie od 1.12.2014 do 31.12.2014 považuje za absolútne absurdnú a to
sprihliadnutímajnaskutočnosť,žeužvmesiacochnovemberadecember2014mal.A.žilaumatky,teda

už v tomto období nemal otec s mal. A. žiadne výdavky. Za obdobie od 1.1.2014 do 31.10.2014 matka
prispievala na výživu mal. A. riadne výživné a teda aj na náklady súvisiace s bývaním. V závere uviedla,
že došlo k poklesu jej príjmu o sumu 153,- Eur v hrubom u zamestnávateľa Základná škola, D. XX v
P. vzhľadom na to, že pracovnú zmluvu na druh práce odborný administratívny pracovník (projektový
koordinátor) s úväzkom 33 % mala uzavretú len na dobu určitú do 30.6.2015. Na základe uvedené

navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Otec maloletej sa následne vyjadril k vyjadreniu matky k odvolaniu otca. Uviedol, že jej vyjadrenie je
plné vykonštruovaných situácií, domnienok, omylov a zámerných klamstiev. Matka opakovane skrýva
zásadné skutočnosti, používa vo svojich vyjadreniach citové prvky, ktoré majú vzbudiť subjektívny

odpor voči otcovi a preto treba zvlášť dbať na ním dodané podklady a nenechať sa manipulovať
spomenutými praktikami do role obrancu matky. Zdôraznil, že on vedie usporiadaný rodinný život, riadne
si plní rodinné i občianske povinnosti, považuje svoju čestnosť a spravodlivosť za svoju súčasť a
výsadu. Svoje morálne zásady stavia nad materiálny zisk a o všetky tri deti sa vždy staral s láskou,
oduševnením, vedomý si výchovných cieľov k samostatnosti, odhodlaniu, pravde, odvahe, súcitu a

pomoci druhým, pracovitosti a ďalším prvkom morálneho, hodnotného a duševne uspokojivého života.
Základnou pohnútkou otca k námietkam voči určenému výživnému je výrazná nerovnováha v sume,
ktorú bude mať k dispozícii na živobytie A. a ktoré budú mať ďalšie dve deti otca. V jeho záujme je, aby
všetky jeho deti mali rovnakú životnú úroveň. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby zvážil
dodané informácie dôkladne, spravodlivo a aby sa v prípadnom rozpore morálky a zákona priklonil k

rozhodnutiu v súlade s vedomím a cťou.

Ostatné výroky rozsudku odvolaním napadnuté neboli, preto nadobudli právoplatnosť a neboli
predmetom preskúmania odvolacieho konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného, dlžnom

výživnom a nespotrebovanom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru,žesúdprvéhostupňariadnezistilskutkovýstav(§120ods.1O.s.p.),posúdilhopodľasprávnych
ustanovení Zákona o rodine ako nepochybne vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Správne určil rozsah
výživného, ale nesprávne rozhodol o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti, keď určil od prvého dňa v
mesiaci, kedy bol návrh podaný a nie odo dňa podania návrhu 16.12.2014. Odvolací súd zdôrazňuje, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú na vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia postačí na záver o tom, že súd z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na súdnu ochranu resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý
proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním
a hodnotením dôkazov. Teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa dôsledne
vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca, ktoré je v zásade

totožná s jeho argumentáciou v priebehu konania na súde prvého stupňa. Dodáva, že na uspokojovaní
potrieb maloletého dieťaťa sa majú a musia podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je však limitované
možnosťami a schopnosťami rodičov. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa,
že majetkové, finančné a rodinné pomery otca sú dostatočné na to, aby mohol plniť súdom určené

výživné na maloletú a konštatuje, že takto určené výživné bolo určené správne aj s prihliadnutím
na ďalšie vyživovacie povinnosti v novom vzťahu otca s jeho terajšou družkou. Pre úplnosť dodáva,
že vyživovacie povinnosti otca z terajšieho vzťahu nemôžu byť na úkor a nemôžu znižovať životnú
úroveň maloletého dieťaťa zo vzťahu predchádzajúceho. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
správne vypočítal aj priemerný mesačný zárobok otca za obdobie, z ktorého pri určení výšky výživného

vychádzal a nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky otca týkajúce sa jeho priemerného mesačného
príjmu, ktorý sa môže v budúcnosti zmeniť. Odvolací súd ďalej dodáva, že zo zákonných ustanovení
týkajúcich sa určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre
určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne

podľa okolnosti každého konkrétneho prípadu sú závislé od veku dieťaťa a jeho fyzickej a psychickej
vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a jeho prípravy na budúce povolanie, záujmové činnosti a pod.
Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb je daná schopnosťami a možnosťami
rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to,
že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú výlučne jeho bežné potreby nepresahujúcu obvyklú základnú

mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie,
je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Na strane povinných osôb
v danom prípade otca súd zisťuje jeho reálny príjem, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné
náklady, prihliada i na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti ako aj pomer zabezpečovania osobnej

starostlivosti o dieťa, tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť,
že výživné preto nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa a vyhodnotenia dôkazov sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s určením
výživného 160,- Eur mesačne, čo považuje v danom prípade s prihliadnuc na všetky zákonné podmienky
za primerané a dostatočné, tak s prihliadnutím na pomery maloletého dieťaťa, ako aj na pomery otca.

Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu trochrokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže konajúci
súd dôsledne nerešpektoval uvedené ustanovenie Zákona o rodine a priznal výživné od 1.12.2014, t.j.
od prvého dňa v mesiaci, v ktorom návrh matka podala, odvolací súd zmenil v tejto časti výrok o určení

výživného a určil výživné od 16.12.2014 do budúcna, t.j. od podania návrhu. Dodáva, že sa stotožnil s
výrokom súdu prvého stupňa, ktorým návrh o spätné určenie zamietol, keďže matka žiadnym spôsobom
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné spätné výživné priznať. V
dôsledku zmeny počiatku výšky výživného odvolací súd zmenil aj dlžné výživné, ktoré určil za obdobie
od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré za obdobie od 1.12. do 16.12. predstavuje

dlžnú sumu 827,42 Eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť len čo sa podľa

rozsudku stanú zročnými. Odvolací súd konštatuje, že z citovaného zákonného ustanovenia § 160 ods.
1 O.s.p. nepochybne vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok
umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody
vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na
iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu

pozornosť je pri rozhodovaní potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného
pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so
zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktorý povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v lehote 90 dní, pretože vzhľadom k povahe
prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a finančným pomerom otca, ale

najmä so zreteľom na to, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa do rozhodnutia súdu odvolacieho došlo
k časovému obdobiu, kedy otec mohol dôvodne predpokladať, že dlžné výživné vznikne a preto sa
mohol naňho finančne pripraviť, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotou
splatnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a dlžnú čiastku určil otcovi zaplatiť v lehote troch dní. Rovnako rozhodol o napadnutom

výroku o nespotrebovanom výživnom, kedy konajúci súd rozhodol správne tak o dôvodnosti nároku,
výške dlhu a jeho splatnosti. Preto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. výrok o nespotrebovanom
výživnom potvrdil v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.