Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/568/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212648
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212212648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 353 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti žalovanému K. K., J.. XX.X.XXXX, J. G. S., H. Č.. XX,
t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom S.. G.. X. Y., zamestnancom Okresného súdu
Košice I, o zaplatenie 434,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II
zo dňa 12.3.2014 č.k. 18C/202/2013-133 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 434,66 eur, ktorej sa domáhal na
základe tvrdenia, že žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom spoločnosťou T-Mobile Slovensko,
a.s. zmluvu o pripojení a neplnením si zmluvných povinností a to neuhradením ceny za poskytnutú

službu tomuto vznikol dlh, ktorý žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku
pred súdom je preukázanie existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Mal za to, že tento musí
v konaní preukázať, že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich mu z noriem hmotného práva,
ktoré sa na vzťah sporových strán aplikujú. Mal za to, že žalobca žiada priznať právo na plnenie
vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, ktorú so žalovaným mal uzavrieť iný subjekt ako samotný žalobca.

Tento sa teda mohol stať novým veriteľom pohľadávok pôvodného veriteľa T-Mobile Slovensko a.s. ak
preukáže, že na neho bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená aj pohľadávka voči žalovanému.
Poukázal na to, že zo znenia čl. I Zmluvy o postúpení zo dňa X.XX.XXXX vyplýva spôsob, akým
mala byť postupovaná pohľadávka identifikovaná, t.j. čo tvorilo predmet postúpenia. S poukazom
na čl. I uvedenej zmluvy mal za to, že každá pohľadávka mala byť špecifikovaná označením mena
a priezviska (obchodného mena dlžníka), jeho rodného čísla, resp. IČO, označením sídla dlžníka,
výšky postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu, dátum jej splatnosti, variabilný symbol faktúry

a referenčné číslo účastníka pridelené postupcom. S poukazom na obsah zmluvy sa mal jej súčasťou
stať „Protokol o odovzdaní“, teda zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok rozčlenených podľa
miestnej príslušnosti jednotlivých dlžníkov, v tlačenej podobe pozostávajúcej z výtlačku obsahujúcehoreferenčné číslo dlžníka, meno a priezvisko dlžníka, rodné číslo, bydlisko, výšku úhrnnej postupovanej
pohľadávky k rozhodujúcemu dňu. Rozhodujúcim dňom bol deň X.XX.XXXX.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca k návrhu nepripojil listinu (prílohu k zmluve o postúpení),
ktorá by osvedčovala, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola aj pohľadávka voči
žalovanému vyplývajúca z konkrétne označených faktúr. Z tohto dôvodu vyzval žalobcu na predloženie
dôkazu, že sa tento stal novým veriteľom pohľadávky a doručil súdu kópiu listiny - Prílohu k zmluve
o postúpení pohľadávky v časti, v ktorej sa mala týkať žalovaného. Konštatoval, že v uvedenej listine

predloženej žalobcom je pri mene žalovaného okrem identifikačných údajov (meno, bydlisko, rodné
číslo) uvedená súhrnná suma 434,66 eur a číslo, ktoré sa zhoduje s údajom označeným ako „číslo
účastníka“ uvedený na faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná cena služieb uplatňovaná v konaní. Súd
prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že žalobca počas konania uviedol, že predmetom postúpenia
bola iba pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a na základe toho konštatoval, že pripojený listinný dôkaz
neumožňuje žiadnym spôsobom určiť aký peňažný nárok, z ktorej faktúry a z akého právneho titulu

bol predmetom postúpenia. Mal za to, že z povahy činnosti právneho predchodcu žalobcu v súvislosti
s poskytovaním služieb je známe, že tento vystavoval každému klientovi viac ako jednu faktúru a klient
rovnako mohol mať uzavretých aj viacero zmlúv o pripojení.

Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ predmetom postúpenia bola zmluvná pokuta zo

zmluvy o pripojení zo dňa XX.X.XXXX H. Y.. Č.. XXXXXXXXXX táto podľa obsahu dodatku k zmluve, v
jednom prípade predstavuje fakturovanú sumu 248,95 eur a v prípade druhej faktúry sumu 49,79 eur.
Konštatoval, že žiadna zo súm zmluvnej pokuty jednotlivo, ani v ich súhrne nezodpovedá žalovanej
čiastke 434,66 eur. Mal teda za to, že nie je možné ustáliť z akého zmluvného vzťahu a právneho
titulu vyplýva nárok uplatňovaný žalobcom v konaní pokiaľ tento uviedol, že predmetom postúpenia bola

iba zmluvná pokuta a teda sám potvrdil, že časť pohľadávky spočívajúcej v cene služieb sa žalobca
veriteľomnestal.Spoukazomnaust. §120ods.1 O.s.p.vyvodilzáver,žežalobcavkonanínepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu teda, že tento je veriteľom žalovanej pohľadávky a preto jeho žalobu v celom
rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že
procesne úspešnému účastníkovi v konaní trovy nevznikli a neúspešnému ich náhrada nepatrí.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami súdu
o nepreukázaní svojej vecnej aktívnej legitimácie a to z dôvodu, že dlžník, ako aj výška pohľadávky boli v

prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX dostatočne špecifikované tak, aby nemohli
byť zamenené s inou pohľadávkou iného dlžníka. Poukázal na rozpornosť záverov súdu prvého stupňa,
keďtentouviedol,ževprílohekZmluveopostúpeníniejeuvedenéreferenčnéčísloiba„čísloúčastníka“,
pritom však sám udáva, že referenčné číslo účastníka je zhodné s číslom účastníka. Konštatoval, že z
predloženého listinného dôkazu a to zo Zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohami je zrejmé, že

na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške 434,66 eur, ktorá pozostáva z faktúry
č. XXXXXXXXXX N. XX.X.XXXX znejúcej na sumu 30,32 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX N. XX.X.XXXX
znejúcejnasumu63,74eur,faktúryč.XXXXXXXXXXN.XX.X.XXXXznejúcejnasumu38,93eur,faktúry
č. XXXXXXXXXX N. XX.X.XXXX znejúcej na sumu 52,72 eur a faktúry č. XXXXXXXXXX N. XX.X.XXXX
znejúcej na sumu 248,95 eur. V ďalšej časti odvolania sa žalobca zaoberal špecifikáciou porušenia

povinnosti v dôsledku ktorej je v konaní uplatňovaná zmluvná pokuta. V odvolaní žalobca poukazoval
aj na ust § 43 ods. 1 O.s.p. ukladajúcej súdu povinnosť uznesením vyzvať účastníka, aby nesprávne,
neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú mu určí, ktorá nemôže byť
kratšia ako 10 dní.

Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a aj

správne vo veci rozhodol pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie na strane
žalobcu.Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto v súlade
s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah
odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto za potrebné dodať:

Z obsahu žaloby vyplýva a počas konania to ani nebolo sporné, že žalobca svoj peňažný nárok voči
žalovanému odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok na základe ktorej sa mal stať vlastníkom
žalovanej pohľadávky. S poukazom na procesnú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu z ust. § 120 ods. 1
O.s.p. bolo jeho povinnosťou označiť dôkazy, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že pohľadávka, ktorú

v konaní voči žalovanému uplatňuje tvorí súčasť tejto zmluvy o postúpení. Vzhľadom k tomu, že zmluva
obsahuje veľké množstvo pohľadávok voči rôznym osobám musí byť z hľadiska určitosti predmetu
zmluvy jednoznačne identifikovaná osoba voči ktorej mal postupca záväzok a pokiaľ je týchto záväzkov
viac musí byť každý z nich individualizovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným záväzkom.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobcom predložená Zmluva

o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX, ako aj listina, na ktorej je uvedený zoznam dlžníkov
pohľadávky, náležitosť určitosti právneho úkonu nespĺňa. Napriek neuvedeniu rodného čísla žalovaného
tak, ako to predpokladá čl. I bod Ib citovanej zmluvy síce možno uzavrieť dostatočnú identifikáciu osoby
žalovaného pomocou tzv. referenčného čísla, ktoré predchodca žalobcu určoval každému zo svojich
zákazníkov a takto boli aj individualizovaní. Dostatočnú určitosť však nemožno konštatovať v prípade

samotnej pohľadávky. Táto je totiž v prílohe identifikovaná iba jednou sumou vo výške 434,66 eur bez
toho, aby uvedenú sumu bolo možné stotožniť s konkrétnou pohľadávkou vyplývajúcou z konkrétnej
faktúry. Žalobca síce v konaní doložil faktúry, ktorými mali byť fakturované jednotlivé čiastkové nároky
jeho právnym predchodcom, tieto však nie sú v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky konkretizované
tak, ako to vyžaduje samotná zmluva vo vyššie uvedenom článku a to za pomoci označenia variabilného

symbolu faktúry. Bez takejto identifikácie nemožno vylúčiť prípadnú zámenu jednotlivých pohľadávok s
inými možnými pohľadávkami pôvodného veriteľa voči žalovanému. Nie je takto možné v tomto smere
ani presne identifikovať predmet konania tak, aby v prípade rozhodnutia o tejto žalobe bolo zrejmé
o ktorom konkrétnom nároku žalobcu bolo rozhodnuté a že tento nárok už nemôže byť predmetom
iného súdneho konania. Odvolací súd sa preto zhoduje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že

zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj z listiny, ktorá mala tvoriť jej súčasť,
ako neoddeliteľná príloha nemožno vyvodiť aktívnu legitimáciu k takému nároku, aký žalobca v konaní
uplatňuje

K týmto záverom považuje odvolací súd navyše za potrebné dodať, že žalobca v konaní nepreukázal

ani skutočnosť, že listina na ktorej je spolu s väčším množstvom iných subjektov označený aj žalovaný
skutočne tvorí neoddeliteľnú prílohu k označenej zmluve o postúpení pohľadávok. Takáto skutočnosť
by mohla byť preukázaná iba v prípade, ak by bolo nesporné, že tento zoznam je pevne spojený s
obsahom samotnej zmluvy. V inom prípade nemožno vylúčiť, že tento listinný dôkaz neoddeliteľnou
prílohou zmluvy nebol.

K odvolacej námietke žalobcu v ktorej tento poukazuje na povinnosť súdu vyplývajúcu mu z ust. § 43
ods. 1 O.s.p. odvolací súd udáva, že túto nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že
súd prvého stupňa písomnou výzvou zo dňa 6.2.2014 (č.l. 117) vyzval žalobcu na doručenie dokladov
preukazujúcich, že pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia a rovnako preukázanie

ďalšíchskutočností,ktorétvoriasúčasťžaloby.Zuvedenejvýzvyvyplýva,žetútopovinnosťmalžalovaný
splniť v lehote do termínu pojednávania. Keďže táto výzva bola žalobcovi doručená dňa 13.2.2014
a termín pojednávania bol vytýčený na deň 12.3.2014 je nesporné, že žalobca mal na splnenie tejto
povinnosti lehotu dlhšiu ako 10 dní.

Nedostatočné ujasnenie predmetu konania vo vzťahu k pohľadávke, ktorá mala byť predmetom zmluvy
o postúpení vyplýva aj zo zmätočných tvrdení samotného žalobcu, pokiaľ tento vo svojom písomnom
podaní zo dňa 14.2.2014 (č.l. 119-120) uviedol, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok mali byť
iba pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty a v rozpore s takýmto tvrdením už v odvolaní označuje faktúry,
ktorými podľa ich identifikácie mali byť právnym predchodcom žalobcom žalovanému fakturované

neuhradené ceny služieb za konkrétne obdobia a teda nie zmluvná pokuta.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli,

preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.