Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by Mgr. Eva Suchová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/119/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414208244.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: O., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. a otec - O., o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
Súd z v e r u j e maloleté dieťa: O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom
1.5.2014.
Zročné výživné za obdobie od 1.5.2014 do 6.5.2015 vo výške X.XXX,-€ súd otcovi p o v o ľ u j
e splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,-€.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 5.5.2014 žiadala matka o úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuO.tak,abybolmaloletýzverenýdojejosobnejstarostlivosti
stým,žehobudezastupovaťaspravovaťjehomajetokazároveňabybolupravenýstykotcasmaloletým
v čase od 6.00 hod. do 19.00 hod. po vzájomnej dohode za jej prítomnosti. Výšku vyživovacej povinnosti
otca nenavrhla, neskôr uviedla, že rozhodnutie o výživnom ponecháva na úvahe súdu a napokon ustálila
výšku výživného na sume XXX,-€ mesačne s tým, že sa jedná zhruba o polovicu nákladov maloletého,
na ktoré by mal aj otec prispievať. Ďalej upresnila návrh na úpravu styku a žiadala, aby bol styk otca
s maloletým upravený každý druhý piatok v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v tom istom
týždni v nedeľu od 8.30 hod. do 11.30 hod. a každú stredu v mesiaci od 16.00 hod. do 19.00 hod. Návrh
odôvodnila tým, že s otcom nie sú manželia a od 1.5.2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň
žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého by bol maloletý zverený do jej osobnej
starostlivosti a bol by upravený styk otca s maloletým.Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 119/2014-11 zo dňa 21.5.2014 súd návrh matky na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2014.
Otecsaknávrhupísomnenevyjadrilanapojednávaníuviedol,žesúhlasístým,abybolmaloletýzverený
do osobnej starostlivosti matke ako aj s tým, aby ho zastupovala a spravovala jeho majetok. Nesúhlasil
však s navrhovanou výškou výživného, toto žiadal určiť vo výške XX,- až XXX,-€ mesačne, čo pokladá
za primerané veku dieťaťa. Trval tiež na tom, aby jeho styk s maloletým nebol obmedzený, resp. aby
nebol upravený a aby jeho stretávanie so synom prebiehalo tak ako doteraz.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od 1.5.2014, kedy sa matka
spolu s maloletým odsťahovala.
Matka vo výpovedi uviedla, že po ich rozchode otec na syna neprispieval vôbec v mesiaci máj a jún 2014,
v mesiaci júl a august 2014 prispel na výživu maloletého sumou po XX,-€ a od septembra 2014 posiela
XX,-€ mesačne. Okrem toho otec maloletému kúpil veci na oblečenie a potraviny spolu v hodnote asi
XXX,-€. Potvrdila, že od leta 2014 asi do novembra 2014 chodievala so synom na víkendy do otcovho
domu, keďže chcela, aby trávili spolu čas a mala obavy maloletého dať otcovi samého, čiže v tom období
u otca aj prespávali a v podstate tieto víkendy financoval otec. K úprave styku uviedla, že s týmto je
problém, pretože v súčasnosti chodieva otec pre syna väčšinou v piatok, ale aj v hociktorý iný deň v
týždni, prípadne privezie syna domov skôr a preto by bola rada, keby boli presne stanovené dátumy,
aby sa aj oni so synom vedeli zariadiť. K výpovedi dodala, že spolu s maloletým žije so svojou mamou,
poberá rodičovský príspevok a iný príjem nemá.
Otec uviedol, že matka sa spolu s maloletým svojvoľne rozhodla od neho odísť. Po čase, keď emócie
vychladli, opäť sa začali stretávať a matka spolu s maloletým chodievala k nemu do rodinného domu
na víkendy. Potvrdil, že v máji a v júni 2014 na syna neprispel, v mesiaci júl a august 22014 zaplatil
po XX,-€, pretože v tom čase matka spolu so synom často u neho trávili víkendy. Od septembra 2014
začal na syna prispievať sumou XX,-€. Ďalej uviedol, že žije sám striedavo v rodinnom dome ako aj
v byte, ktorého je tiež vlastníkom. Je riadne zamestnaný, avšak v súčasnosti má príjem asi iba XXX,-
€ mesačne, pretože podnik je v konkurze, hrozí prepúšťanie a je možné, že aj jeho prepustia. V roku
2013 a 2014 okrem príjmu mal aj odmeny. Čo sa týka stretávania so synom uviedol, že by nebolo dobré
pre maloletého, aby bol pevne stanovený jeho rozsah stretávania, pretože by bol syn ukrátený o jeho
prítomnosť. Doteraz vždy matke napísal SMS správu, či môže pre dieťa prísť a pokiaľ mu povedala,
že majú iný program, tak to neriešil. Presné určenie styku by bolo zlé pre ich syna a tiež by to bolo
nevyhovujúce z dôvodu, že si hľadá iné zamestnanie, resp. ďalšiu prácu a je možné, že bude robiť aj
cez víkendy. Pokiaľ by bol styk upravený, vznikali by trenice medzi ním a matkou a aj tak by sa museli
dohadovať telefonicky, pretože ani sám nevie, kedy za synom príde.
Kolízny opatrovník považoval návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému za dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne.
Odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti ponechal na úvahe súdu s tým, aby súd pri
určovanívýškyvyživovacejpovinnostiotcazohľadnilvekmaloletéhoajehopotreby,akoajtúskutočnosť,
že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, jej príjem je obmedzený a otec iné vyživovacie
povinnosti nemá a s maloletým je v kontakte. Ďalej odporučil upraviť styk otca s maloletým v zmysle
návrhu matky s poukazom na vek a režim maloletého.
Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok.
Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2013 (september
až december) bol XXX,XX € priemerne mesačne netto, v roku 2014 XXX,XX. € priemerne mesačne
netto a v roku 2015 (január až marec) dosiahol príjem XXX,XX . € priemerne mesačne netto.
Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, čo potvrdili obaja a tiež bolo preukázané, že otec neprispieva na výživu maloletého
dostatočne. Súd teda považoval návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o
maloletého matka a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd maloletého zveril do jej
osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, s čím súhlasil aj otec
maloletého a kolízny opatrovník. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého O., súd
túto ustálil v sume XXX,-€ mesačne, pričom vychádzal najmä z veku maloletého, ktorý ešte nemá 2
roky a jeho výdavky sú bežné a porovnateľné s výdavkami iných detí v podobnom veku. Zároveň súd
pri určení výživného vychádzal z príjmov oboch rodičov, ako aj z ich možností a schopností a má za
to, že je v možnostiach otca takto určeným výživným prispievať s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
otec iné vyživovacie povinnosti nemá ako aj s prihliadnutím na majetkové pomery otca. Vyhodnotiac
vykonané dokazovanie súd konštatuje, že určená výška výživného je primeraná, preto vo zvyšku návrh
matky zamietol. Súd zamietol aj časť návrhu matky, ktorým žiadala presne upraviť styk otca s maloletým
z dôvodu, že aktuálne sa styk otca s maloletým realizuje podľa vzájomnej dohody rodičov. Súd je teda
toho názoru, že práve v záujme maloletého dieťaťa je, keď sú rodičia schopní o stretávaní sa dohodnúť.
Subjektívne síce matka môže pociťovať určité napätie alebo nedorozumenia vzniknuté pri realizácii
styku, avšak ako vyplynulo z dokazovania, matka nebráni maloletému v kontakte s otcom a napokon
sa na konkrétnych stretnutiach dohodnúť vedia. Súd zohľadnil aj argumentáciu otca v tom smere, že
nechce mať presne stanovené hodiny styku s maloletým, keďže ani sám nevie, kedy bude môcť pre
maloletého prísť a v prípade, že bude mať matka iný program, bude to rešpektovať.
Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.5.2014, t.j. dňom odkedy
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieval
dostatočne, vznikol mu na výživnom za obdobie od 1.5.2014 do 6.5.2015 (deň ukončenia dokazovania)
dlh vo výške X.XXX,-€ (mal zaplatiť 12 mesiacov x XXX,-€ = X.XXX,.-€ mínus XXX,-€ = X.XXX.,-€). Súd
otcovi do zročného výživného započítal zaplatené výživné vo výške XXX,-€ (2x XX,-€, 8x XX,-€ a XXX,-
€ vecné plnenie). Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných mesačných splátkach, spolu
s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc pritom výšku jeho príjmu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať
i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.