Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109225387
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5109225387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci navrhovateľky R.
Š., H.. X.X.XXXX, korešpondenčná adresa M. Č.. XXX proti odporcovi K. Q., T. Z. K. K. Q., Ž. H. XX, C.,
za účasti X. S. Č., v konaní o zaplatenie 1659,70 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 10.9.2009, sa navrhovateľka domáha voči
odporcovi zaplatenia istiny vo výške 1659,70 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa
14.11.2002 bol na Okresnom súde Čadca prijatý žalobný návrh proti Q. M. Q. o zaplatenie dlžného
nájomného za užívanie pôdy a uzatvorenie nájomnej zmluvy. Spis bol na jej návrh prevedený z
dôvodu vhodnosti na Okresný súd Žilina. Okresný súd Žilina bol v tejto veci od 12.12.2005 až do
8.12.2008 úplne nečinný. Konať začal až po podaní jej sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žilina.

Dňa 20.11.2008 jej pod sp. zn. S1SprS/360/2008 podpredseda Okresného súdu Žilina v odpovedi na
sťažnosť uviedol, že ide o čiastočne dôvodnú sťažnosť, za čo sa jej ospravedlňuje. Nečinnosť odôvodnil
celkovou zaťaženosťou súdu a nedôvodne pripisuje prekážky i jej, a to kolíziu s inými konaniami,
zdravotné a obdobné prekážky vrátane sťahovania a zmeny adresy. Ani jeden z dôvodov, ktorý by
mal z jej strany prispieť k predlžovaniu konania, nie je opodstatnený. Išlo o prekážky krátkodobého
charakteru a súd na ne upozorňovala práve preto, aby sa vyhla vytýčeniu konania na totožný termín

a odkladaniu prejednávania veci. Sťahovanie ako dôvod uvádzala až rok od dátumu, kedy bola vec
pridelená zákonnému sudcovi na Okresnom súde Žilina, zmenu adresy pre doručovanie zásielok, čo ale
nemohlo ovplyvniť vytýčenie pojednávania. Absolútnou nečinnosťou súdu jej bola spôsobená materiálna
i nemateriálna ujma. Peniaze, ktoré jej mal odporca zaplatiť za užívanie pôdy, nemohla využiť pre
svoje potreby a tieto strácali infláciou na hodnote. Namiesto toho musela investovať peniaze do sporu
- na cestovanie, na súdne konania, fotokópie dokladov, písomností, telefonáty, poštovné za zásielky
súdom, odporcovi, iným orgánom, papier na písomnosti, uhľový papier, obálky. Musela investovať svoju

energiu na koncipovanie a obstarávanie písomností, odosielanie zásielok atď.. Nečinnosťou súdu sa
predlžoval jej stav právnej neistoty a jej bezmocnosť voči odporcovi, ktorý si odmietal splniť svoju
zákonnú povinnosť pod najrôznejšími výhovorkami. Porušenie povinnosti súdu nesprávnym úradným
postupom a nezákonným konaním iba prispieva k tomu, aby odporca sebaisto odmietal zaplatiť dlh tak,
ako má v zmluve za podiely s jej spoluvlastníkmi za totožné parcely a čiastky pôdy. Súd, ktorý vyniesol
rozsudok v jej neprospech dňa 15.4.2009 pod sp. zn. 8C/308/2005-230, iba podporuje nezákonné

konanie odporcu. Prípad nebol nijako právne ani fakticky zložitou vecou, aby nebol mohol súd vyniesť
rozhodnutie už dávno, avšak prieťahmi a nečinnosťou sa menil zároveň aj právny stav, a preto musela
meniť aj svoj návrh. Proti rozsudku, ktorý odporuje logike, vzhľadom na tieto skutočnosti, že s jejspoluvlastníkmi na ich podiely a totožné parcely bola zmluva uzatvorená, sa odvolala 9.6./10.6.2009.
Rozhodnutie ku dňu podania návrhu nemala. Samotné porušenie - trojročná nečinnosť už zakladá nárok
na spravodlivé zadosťučinenie - na nemajetkovú ujmu, pretože nestačí iba konštatovať porušenie práva.

Toto má totiž za následok stále problematickejšie dosahovanie spravodlivosti a vyžaduje si čoraz väčšiu
prácnosť vzhľadom na stále zmeny situácie. Dňa 14.4.2009 datovala a dňa 16.4.2009 odoslala žiadosť
na predbežné prerokovanie nároku na adresu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Na túto
žiadosť do dňa odoslania návrhu na začatie konania nedostala žiadnu odpoveď. Z týchto dôvodov
žiada, aby súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť jej sumu 1659,70 € ako nemajetkovú ujmu z titulu

nesprávneho úradného postupu, ako aj nahradil jej trovy konania, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

UznesenímKrajskéhosúduvŽiline,č.k.9NcC/30/2009-18zodňa18.11.2009KrajskýsúdvŽilinevylúčil
sudcov Okresného súdu Žilina z prejednávania a rozhodovania danej právnej veci vedenej na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 4C/173/2009 a vec prikázal na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu

Čadca.

Dňa 24.6.2011 bolo Okresnému súdu Čadca doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania,
v ktorom odporca uviedol, že navrhovateľka sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/308/2005,

pričom za nesprávny úradný postup označila zbytočné prieťahy v súdnom konaní v období od
12.12.2005 do 8.12.2008. Za nesprávny úradný postup podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné
považovať aj zbytočné prieťahy v konaní, avšak v občianskom súdnom konaní zákon výslovne určuje
právnym predpisom lehotu, v ktorej je súd povinný vec prejednať a meritórne rozhodnúť len v taxatívne
vymedzených konaniach, do ktorých nie je možné vzhľadom na predmet sporu a charakter účastníkov

zahrnúť konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 8C/308/2005. Pre toto občianske
súdne konanie preto z hľadiska dĺžky jeho vedenia platí iba všeobecné ustanovenie § 6 OSP. Toto právo
účastníka nemožno považovať za absolútne, ktoré by malo prevažovať nad zákonnou požiadavkou
spoľahlivo zistiť skutkový stav, o ktorý súd oprie svoje rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru odporcu
by nesprávnym úradným postupom v tomto občianskom súdnom konaní mohlo byť iba nevydanie alebo

oneskorené vydanie rozhodnutia súdu výlučne v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, pričom však súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporca vo vyjadrení poukázal aj na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ÚS 92/97 zo dňa 19.3.1998. Ďalej odporca uviedol, že je nevyhnutné
zdôrazniť, že za porušenie rýchlosti súdneho konania možno považovať len taký postup súdu, keď dĺžka

konania je spôsobená výlučne príčinami na strane samotného súdu, čo však nie je možné konštatovať
v tomto konkrétnom prípade, keďže z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Žilina k sťažnosti
navrhovateľky zo dňa 20.11.2008, ako aj k výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
zo dňa 30.11.2010, vyplýva, že v konaní súdu došlo v predmetnom období k prekážkam na strane
navrhovateľky, o ktorých táto v júni 2005, v marci 2006, v decembri 2006, februári 2007 informovala súd,

pričom viackrát žiadala, aby súd v určitých obdobiach nevytyčoval pojednávania. Predseda Okresného
súdu Žilina vo vyjadrení zo dňa 30.11.2010 výslovne uvádza: „Nečinnosť do roku 2008 bola spôsobená
okolnosťami na strane navrhovateľky a mám zato, že navrhovateľke nevznikol nárok a nie sú dané
podmienky vzniku škody. Táto ani z jej návrhu nevyplýva. Osobitne mám zato, že možné prieťahy boli
čiastočne len na začiatku pri napadnutí veci, pri zmene zákonného sudcu, avšak vylučujem, že by sa

jednalo o subjektívne alebo neodôvodnené prieťahy. Obdobia nečinnosti na Okresnom súde Žilina boli
len sporadické a podľa stabilizovanej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu,
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ Podľa
názoru odporcu štát nemôže zodpovedať za prieťahy, ktoré sú spôsobené nedostatočnou súčinnosťou

zostranyúčastníkovkonaniaaleboktoréjemožnépripisovaťsprávaniusanavrhovateľkyakoúčastníčky
konania. Odporca má zato, že navrhovateľka v tomto prípade nevyužila zákonnú možnosť domáhať
sa náhrady nemajetkovej ujmy využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Je možno preto konštatovať, že navrhovateľka nevyužila všetky svoje zákonné
možnosti. V súlade s bežnou praxou, ak má navrhovateľovi vzniknúť škoda v súvislosti s prieťahmi v

konaní, má si navrhovateľ žiadať náhradu nemajetkovej ujmy pred ústavným súdom, nakoľko Občiansky
súdny poriadok pre tento prípad neobsahuje žiadnu konkrétnu zákonnú lehotu, v ktorej je súd povinný
vec prejednať. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy, je kompetentný preskúmavať ústavnýsúd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a to zložitosť veci, správanie sa
účastníka a postup súdu (napríklad I. ÚS 41/02). Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľkou uplatnený

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nespĺňa podmienky vymedzené v zákone č. 514/2003 Z. z..
Zodpovednosť štátu za škodu upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. je jednou z foriem objektívnej
zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia
zákonných podmienok, ktorými sú existencia škody, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Odporca poukázal na ustanovenie § 17

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kedy v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Navrhovateľka v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ako aj pri uplatnení nároku
na súde, uviedla požadovanú výšku úhrady nemajetkovej ujmy v sume 1659,70 €, pričom však nijakým
spôsobom nešpecifikovala rozsah ňou uvedenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ani z akých dôvodov

sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy práve v tejto výške. Otázna je preto najmä samotná existencia
škody, keď jej vznik navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala. Ak by aj v súvislosti s daným
konaním došlo k neprimeranému zásahu do práv navrhovateľky, odporca má za to, že zákon nespája s
nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy. Sú nezákonné rozhodnutia a nesprávne
úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. V texte návrhu s ohľadom na predmet konania

vedeného pod sp. zn. 8C/308/2005 navrhovateľka konštatuje, že jej bola spôsobená materiálna i
nemateriálna ujma, v navrhovanom petite si však uplatňuje iba náhradu nemajetkovej ujmy. V návrhu
uvádza, že nemohla využiť peniaze z nájmu na svoje potreby, pričom tieto strácali infláciou na hodnote. V
tejto súvislosti odporca pripomína, že navrhovateľka si neuplatňuje náhradu škody titulom ušlého zisku.
Tiež podľa názoru odporcu iba zo samotnej existencie sporového konania, v ktorom sa navrhovateľka

domáha nároku na zaplatenie nájmu a uzavretia nájomnej zmluvy, nie je možné predpokladať, že tento
nárok navrhovateľke bude súdom priznaný, čo sa potvrdilo aj v konaní, kde rozsudkom Okresného
súdu Žilina, č. k. 8C/308/2005-230 zo dňa 15.4.2009 bol návrh navrhovateľky zamietnutý, pričom tento
rozsudokbolpotvrdenýrozhodnutímKrajskéhosúduvŽiline,č.k.9Co/245/2009zodňa31.8.2009,ktorý
sa stal právoplatný dňom 21.10.2009 a dovolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu krajského súdu bolo

zamietnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2010, právoplatné dňom
3.12.2010. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že bola nútená investovať peniaze do sporu, konkrétne do
cestovania na súdne pojednávania, vyhotovovanie fotokópii dokladov písomností, telefonáty, poštovné,
uhľový papier, obálky a musela investovať svoju energiu do koncipovania a obstarávania písomností,
odosielaniezásielokatď..Uvedenéskutočnosti,ktoréniesúnavrhovateľkoupodrobnejšiešpecifikované,

podľa názoru odporcu nezdôvodňujú vznik nemajetkovej ujmy. Peňažná náhrada nemajetkovej ujmy má
zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, ujmu
v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú ujmu, ak ju nemožno napraviť
inak. Vznik takejto ujmy navrhovateľka vo svojom návrhu nijakým spôsobom nepreukázala. Podľa
názoru odporcu je pre preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy nevyhnutné preukázať neoprávnený

zásah do osobnostných práv navrhovateľky. Rovnako je potrebné pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je v tom-
ktorom prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Ak by teda aj bol v tomto
konaní preukázaný neprimeraný zásah do osobnosti navrhovateľky v tak značnej miere, že by bol
spôsobilý privodiť jej ujmu, čo však odporca namieta, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je možné

až v tom prípade, ak túto ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pri posudzovaní konkrétneho nároku súd
zvážiac možnosť, či vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie
iných satisfakčných prostriedkov dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne
pri ustálení výšky ujmy konkrétne skutočnosti posudzovaného prípadu, prihliadajúc na § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z.z.. Z návrhu navrhovateľky nie je možné vyčítať podklady pre zistenia, ktoré

súdu umožnia riadne posúdiť uplatnený nárok z hľadiska možnosti jeho uspokojenia, keď navrhovateľka
nepreukázala značnú mieru zásahu do osobnostnej sféry a nepreukázala ani vznik nemajetkovej ujmy
ako takej. Navrhovateľkou uplatnený nárok je nepreskúmateľný, keďže navrhovateľka sa v návrhu
obmedzila na konštatovanie tejto sumy a neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ako
k tejto sume dospela. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdení navrhovateľky nie je možné považovať

za preukázanú ani samotnú existenciu škody (nemajetkovej ujmy), nie je potom možné posúdiť, či
existuje priama príčinná súvislosť medzi údajne nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
(ujmy), pričom preukázanie tohto vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie
zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti štátuza škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, v tomto prípade nemajetková
ujma, za ktorú je navrhovateľkou požadovaná náhrada v tomto konaní, pretože práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou navrhovateľky ako poškodenej a konkrétnym konaním súdu v súvislosti s jeho

zbytočnými prieťahmi sa zisťuje príčinná súvislosť. Zodpovednosť štátu nie je možné robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite, pričom v tomto prípade práve z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky
preukázať samotnú existenciu nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa navrhovateľka domáha, nie je
možné posúdiť vzťah medzi konkrétnou ujmou navrhovateľky ako poškodenej a konkrétnym konaním
súdu v súvislosti s jeho prieťahmi v konaní, ktorých vznik však v tomto konaní odporca namieta. Keďže

podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná zodpovednosť a odporca je toho
názoru, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za
škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., odporca považuje žalobu za neopodstatnenú a žiada Okresný
súd Čadca, aby ju v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka dňa 17.10.2011 súdu doručila svoje podanie, v ktorom uviedla, že odporca sa vyjadruje
účelovo a v rozpore s tým, čo je pokladané za prieťahy v konaní, za nečinnosť orgánu. V konaní
Okresného súdu Žilina boli prieťahy potvrdené, pričom ide o obdobie, v ktorom bol samosudca - súd
úplne nečinný. Neurobil jediný úkon ani administratívneho charakteru. Navrhovateľka uviedla, že ak
nie je právom účastníka konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. uplatniť si cez tento zákon pre

nečinnosťorgánunáhradu-odškodnenie,potomjetentozákonzbytočný,keďžeústavnýsúdzaprieťahy
odškodnenie priznáva. Uviedla, že 3 roky nečinnosti - absolútnej je preukázateľným porušením práva
občana na spravodlivé prejednanie jeho veci v primeranej lehote, pričom v tejto veci nešlo o žiadny
zložitý prípad. Naviac, súd mal zreteľne absenciu o návrhu a spisu potom, ako konečne vytýčil konanie.
Za bežnú sa považuje lehota v období 6 mesiacov, kedy by mal súd konať. V spise bolo doložené všetko

už pre súd v Čadci, z ktorého vec bola prevedená do Žiliny. Je nedôvodné tvrdenie odporcu, že nie je
určené, v akej lehote má súd vydať rozhodnutie aj vzhľadom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu. Jednoznačné prieťahy, na ktoré si dovolila poukázať, boli potvrdené a
súd začal konať až po tejto sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žilina. Iné obdobie nie je predmetom
jej návrhu. Okrem toho nečinnosť sudcu - súdu bola v prospech odporcu Q.Í. M. Q.. Výsledok sporu

signalizuje korupciu súdu odporcom. Predmetom návrhu nie je rozhodnutie vo veci samej proti Q. M.
Q., preto súd nemusí účelovo tvrdiť, že nie je kompetentný preskúmavať uvedené konanie o zaplatenie
dlžného nájomného. Predmetom jej žaloby je trojročné nekonanie v jej veci - absolútna nečinnosť,
kedy nebolo vytýčené žiadne konanie, nebol urobený ani jediný pohyb v spise. Účelovým tvrdením
je poukazovanie, že ona sama ako navrhovateľka žiadala súd, aby v určitých termínoch nevytyčoval

konanie. Išlo vyložene iba o jednotlivé dni, medzi ktorými mohol súd vo veci proti Roľníckemu družstvu
Rudina kedykoľvek inokedy pojednávanie vytýčiť. Súd ani formálne vo veci nekonal. Je isté, že ak by
nebola vopred žiadala o nevytýčenie konania v určitých termínoch, nemal by sa dnes čoho chytiť ako
argumentu zameraného proti nej, ale nedôvodne. Odporca, ako je jeho zvykom, ignoruje skutočnosti,
samozrejmetie,ktoréuvádzaonaajednostrannesaupriamujenatie,ktorévskreslenejpodobepodsúva

Okresný súd Žilina a opäť účelovo tvrdí, že z jej strany išlo o nesúčinnosť. Zo spisu je preukázateľné, že
z jej strany práve o tú súčinnosť išlo, keď chcela predísť tomu, aby súd zbytočne nemusel pojednávanie
odkladať na iný termín, ak by sa v tých dňoch bezprostredne pred pojednávaním ospravedlňovala.
Domnieva sa, že odporca účelovo poukazuje na nevyžitie možnosti uplatniť si nemajetkovú ujmu na
Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý má právo skúmať konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu. Domnieva sa, že zákon č. 514/2003 Z.z. bol práve preto, aby sa občania zbytočne neobracali na
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvprípadoch,kedynejdeožiadnuzložitosť,atoujeobyčajnánečinnosť
a prieťahy v konaní. Určite jej nekonaním súdu vznikla škoda aj majetková - náklady spojené s konaním
vo veci, ako aj rozhodnutie zjavne korupčného charakteru práve preto, že mu predchádzala jej sťažnosť
na nekonanie súdu. Výška nemajetkovej ujmy je výška obvyklá za jeden rok prieťahov. Je násobkom

rokov nečinnosti tak, ako to priznáva Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa jej názoru je možné si
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. uplatniť nemajetkovú ujmu aj za samotné prieťahy a nečinnosť v konaní
orgánu. Neprimeraným zásahom do jej práv je práve tá skutočnosť a tá je dôvodom na uplatnenie si
nemajetkovej ujmy, a to samotné porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ako jej to garantuje Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o ľudských právach a základných slobodách

a táto skutočnosť je predmetom návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Napokon samotný zákonný sudca sa po vynesení rozsudku vyjadril, že si to môže uplatniť podľa tejto
žaloby. Súdnemu človeku je jasné, ako to myslel a prečo to povedal. Ďalej navrhovateľka uviedla, že
na uplatnenie nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. už nebolo ďalšou podmienkou, abynavrhovateľ uplatňoval aj ujmu majetkovú. Vyjadrením Okresného súdu v Žiline k prieťahom, resp. k
úplnej nečinnosti súdu je preukázaná aj príčinná súvislosť na uplatnenie nemajetkovej ujmy a práve
toto spolu dokazuje porušenie jej základných práv. Na rozdiel od odporcu je presvedčená, že návrh

je opodstatnený, pretože nebolo na jeho podanie a uplatnenie nároku potrebné kumulovať podmienky
iné, aké splnené sú a aké uvádza. Samotné svojvoľné porušenie práva občana musí byť dostatočným
dôvodom, aby mal právo na uplatnenie nemajetkovej ujmy práve z titulu podstaty tejto skutočnosti. Vo
vyjadrení Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2010 sp. zn. 1Sprs/408/2010 je uvedené, že vybavovanie
veci bolo poznačené celkovou zaťaženosťou súdov a súdneho oddelenia, kde sudca konal vo viacerých

veciach, a to aj reštančných a objektívny stav mu neumožňoval konať kontinuálne len o danom návrhu.
I keď navrhla zmeny alebo poslala nejaké žiadosti, aby v konkrétnych termínoch nebolo vytýčené
pojednávanie, toto nemohlo nijako ovplyvniť súd, ktorý neurobil jediný úkon, ako je viditeľné zo spisu. Je
smutné, že v tejto písomnosti sa súd nehanbí účelovo klamať na jej vrub, že ona je príčinou nečinnosti vo
veci do roku 2008. Súd klame tiež, že obdobia nečinnosti na Okresnom súde Žilina boli iba sporadické.
Dôkazom je samotný obsah spisu proti Roľníckemu družstvu Rudina. Navrhovateľka ďalej uviedla, že

podpredseda Okresného súdu Žilina poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu, v ktorých sa spomína,
že jednorazový výpadok v konaní súdu nesignalizuje ... Určite ale išlo o úplne iné prípady, nie o prípad,
v ktorom bolo treba rozhodnúť o platení nájomného za užívanie pôdy bez právneho titulu, pričom
na spoluvlastnícke podiely dvoch osôb bola zmluva uzatvorená. Dokazovanie nebolo nijako zložité -
dedičské rozhodnutia preukazovali vlastnícke práva a ak Q.L. M. Q. uzavrelo zmluvu na totožné podiely

a parcelné čísla, tak mu muselo byť jasné, že ide o doložené vlastníctvo. Po tom, ako bola ňou podaná
sťažnosť na prieťahy, v priebehu troch mesiacov bol sudca schopný vytýčiť tri konania krátko po sebe a
vo veci rozhodnúť. Pochybuje, že mal spis naštudovaný a že rozhodol podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia. Argumentom odporcu nemôže byť ani výsledok sporu proti Q. M. Q.. Vysoká miera korupcie
v súdnictve je do očí bijúca, neotrasiteľnosť pozícii sudcov je taká, že môžu vydávať rozsudky, ktoré

sú nielen v rozpore so zdravým rozumom, ale aj zákonom. Ani Ústavný súd Slovenskej republiky, ani
Európsky súd nezaujímajú problémy v obsadenosti a v zaťaženosti súdov Slovenskej republiky. Z týchto
dôvodov žiada, aby súd jej žalobe vyhovel a keď jej nevyhovie v celom rozsahu, aby sa týmto návrhom
dôkladne zaoberal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, vyjadrením zástupcu Okresnej
prokuratúry Čadca, pripojeným spisovým materiálom 8C/308/2005, vyjadrením Okresného súdu Žilina k
sťažnosti zo dňa 20.11.2008, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.4.2009, odpoveďou
Okresného súdu Žilina na súčinnosť zo dňa 30.11.2010, vyjadrením zo dňa 19.11.2010 a na základe
takto vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na začatie konania. Uviedla, že v zmysle zákona č.
514/2003Z.z.sadomáhanemajetkovejujmy,pretožetátonemajetkováujmajejvzniklavďakaprieťahom
a nečinnosti Okresného súdu Žilina, ktorý sa vecou nezaoberal a začal vec riešiť až po jej sťažnosti,
ktorú súdu zaslala. Neobstojí poukazovanie na to, že menila návrhy, pretože za obdobie nečinnosti, na

ktorú poukazuje, sa menila situácia okolo pozemkov a okolo predmetných parciel. Rovnako neobstojí ani
argumentácia, že by sa nemala toho domáhať, lebo nečinnosť zapríčinila sama svojou nesúčinnosťou.
Naopak, súčinnosť poskytovala v tom zmysle, že poslala súdu dátumy tak, aby sa nemuselo tesne
pred pojednávaním pojednávanie odvolávať a ona sa ospravedlňovať, ale medzi týmito dátumami
mohol súd konanie vytýčiť. Takže neobstojí, že by ona bola príčinou tých prieťahov a ani toho, že by

bola robila ona nejaké zmätky v celom návrhu a pri prejednávaní veci, pretože išlo skutočne len o
nájomné. Takže sa domáha náhrady v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. pre tento nesprávny úradný
postup súdu a pre prieťahy, ktoré tam boli a ktoré vidí v tom, čo už popísala a čo vyjadrila vo svojej
výzve. Majetkovú ujmu si teraz neuplatňuje, nakoľko je to pri jej zdravotnom stave nad jej sily, aby
vyčísľovala a zháňala rôzne potvrdenky, ktoré súvisia s vyčísľovaním tejto ujmy a aby sa domáhala

toho, aby jej niektorý orgán potvrdzoval, koľko činí nájomné. Uviedla, že S. M. Q. tvrdí, že nájomné platí
Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý to poprel, že za známych vlastníkov nájomné nedostáva. V
spisovom materiáli 8C/308/2005 sa nachádza dôkaz o tom, že na rovnaké parcelné čísla a na rovnaké
podiely na rovnakom liste vlastníctva s dvoma spoluvlastníkmi Q. M. Q. zmluvu o nájme uzavrelo v
pôvodnej výške nájmu, ako to bolo u predchádzajúceho subjektu L., E. H. Z.. V spise 8C/308/2005

Okresného súdu Žilina je dosť dôkazov o jej nároku, napriek tomu sudca tieto nebral do úvahy. Vec
nebola ani právne zložitá a ani inak náročná, nakoľko listy vlastníctva jednoznačne preukazovali, že
je spoluvlastníčka predmetných častí pozemkov, čo napokon potvrdzuje aj porovnanie dohody, ktorú
uzatvoril s jej spoluvlastníkmi. Domnieva sa, že v tomto konaní 10C/27/2010 nie je dôvodné a potrebnétieto podrobnosti uvádzať a rozvíjať, keďže zistené dôkazy sú založené v spise 8C/308/2005. Nájomné,
o ktoré prišla, toto vyčíslila a vyčísľovala ho z toho, ako je uvedené už v spomínanej dohode o nájme,
ktorú uzatvorilo Q. M. Q. s jej spoluvlastníkmi. Zároveň poukazuje na to, že nerozhodnutím o celej tejto

veci v takom dlhom období nakoniec prišla aj o možnosť uplatniť si nájomné u odporcu, ktorý až po
tom jej začal posielať nekorektné zmluvy na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré ona neakceptovala.
Pri špecifikácii nemajetkovej ujmy vychádza z toho, že aj jej energia fyzická, mentálna, jej čas, jej
povinnosťzaoberaťsatýmitovecamijeurčitáhodnota,ktorúprávezohľadňujepriznanietohofinančného
zadosťučinenia tak, ako to robí Ústavný súd. A táto právna neistota, ktorá tu bola, ktorá tu trvala za celé

toto obdobie je dôležitým faktorom. Navrhovateľka poukázala na to, že dané súdne konanie nemôžu
ovplyvniť rozsudky, ktoré boli vydané v jej neprospech v konaní 8C/308/2005. Pokiaľ ide o argumentáciu
Okresného súdu Žilina a sudcu, ide o to isté, v podstate opísali to jeden od druhého. Nemôže byť
akceptovateľné ich tvrdenie, že ona spôsobuje prieťahy. Práve tých pár dní, ktoré uviedla, nemohli
ovplyvniť vytýčenie termínu pojednávania. Výška nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje, je výška, ktorá
bola priznávaná Ústavným súdom Slovenskej republiky a chce poukázať i na to, čo jej súd nepriznal,

následne jej to priznal Štrasburg. Výška nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje, je výška priznávaná
Ústavným súdom Slovenskej republiky ako obvyklá za jeden rok prieťahov. Pokiaľ ide o nemajetkovú
ujmu, nie je možné, aby sa argumentovalo jej občianskou cťou. Poukázala na závery dôvodovej správy
zákona č. 514/2003Z.z.. Poukázala na to, že Ústavný súd za prieťahy v konaní považuje, ak sa nevytýči
žiadne pojednávanie, resp. ak nie je vôbec ani žiadny pohyb v spise po obdobie približne 6 mesiacov.

To znamená, že jej argumentácia, poukazovanie na to, že za tri roky sa v spise neudial žiadny pohyb, je
dôvodná. Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky poukazuje i na to, že súdy nemôžu argumentovať tým,
že oni majú problémy, čo sa týka v súvislosti s prieťahmi, ktoré im vznikajú či už nedostatkom sudcov
alebo zaťaženosťou sudcov. Majetkovú ujmu si neuplatňuje nie preto, že by jej nevznikla, pretože táto
ujmajejvznikla,táujmajejvzniklanemožnosťou,keďžesúdvoveciQ.M.Q.nerozhodovalanerozhodol.

Pre ňu sa to prakticky stalo toto všetko nevymáhateľné aj tým, že súdy, ktoré o veci rozhodovali, vôbec
nezohľadňovali tieto fakty, že jej vlastníctvo preukázané bolo. To, že súdy zamietli jej návrh v súvislosti
s Q. M. Q., nie je dôkazom neopodstatnenosti jej návrhu v tejto veci. Má zato, že tento zákon bol vydaný
práve z iniciatívy Európskeho súdu pre ľudské práva, aby sa neobracali ľudia s nemožnosťou domôcť
sa vyplatenia nemajetkovej ujmy na Európsky súd. Namieta tú pasáž, kde sa vyjadruje ministerstvo, že

tu ide o nejakú jej občiansku česť. Ona tu nemá predsa návrh na ochranu osobnosti, aby sa domáhala
nemajetkovej ujmy. Nepodávala návrh na ochranu osobnosti, ale podávala návrh pre nesprávny úradný
postup pre prieťahy v konaní, čo je evidentné aj z toho, čo uviedla a čo tento zákon má vlastne riešiť,
teda aj takéto veci a ako vyplýva z citácie v dôvodovej správe k tomuto zákonu, čiiže tento argument,
ktorý používa ministerstvo na spochybnenie jej nároku, je argument úplne od veci. Znova opakuje, že to,

čo sa týka Okresného súdu Žilina, tak tam prekážky žiadne neboli, aby nemohol súd vytýčiť mimo tých
dátumov, ktoré uviedla, konanie kedykoľvek, nehovoriac o tom, že v rámci 6 mesiacov mal času až-až.
Myslí si, že pre zdravo uvažujúcich a logicky uvažujúcich ľudí nie je potrebné zdôrazňovať, že jej vznikla
aj majetková ujma, ako uvádzala, s nemožnosťou sa domôcť, aby jej Q. M. Q. vyplácalo nájomné, kde
popiera neustále jej vlastníctvo, a to napriek tomu, že tam bolo doložené. A to, že si majetkovú ujmu

nevyčísľuje, neznamená, že nemá nárok na nemajetkovú ujmu v súvislosti s prieťahmi v konaní, pretože
je pre ňu vzhľadom na jej zdravotný stav, naozaj náročné zhromažďovať po toľkých rokoch a hľadať po
zaprášených škatuliach všetky papiere a potvrdenky, ktoré súvisia s týmto konaním. Uviedla, že pokiaľ
súd nemá v úmysle jej priznať nemajetkovú ujmu v jej požadovanej výške, tak aby sám rozhodol o
priznaní výšky nemajetkovej ujmy.

V priebehu konania navrhovateľka uviedla, že dopĺňa svoj návrh o uplatnenie majetkovej ujmy. Táto
majetková ujma a škoda, ktorá jej bola spôsobená 3-ročným nekonaním o tomto návrhu, nečinnosťou,
kde nebol urobený ani pohyb v spise, spočíva v tom, že si nemohla uplatniť, keďže nemala žiadne
rozhodnutie, voči Q. M. Q., nájomné, a to vo výške na vtedy platnú menu 10 062,25 Sk x 3 roky,

ako to už v spise 8C/308/2005 uvádzala a špecifikovala a vychádzala pritom z dohody, ktorú uzatvoril
odporca Q. M. Q. s jej spoluvlastníkmi a prevzal to po predchádzajúcom subjekte, ktorými boli L.. Ďalej,
pokiaľ chápe správne, tento zákon neslúži iba na odškodňovanie vo veci ochrany osobnosti, ako sa to
snaží odôvodňovať odporca, pretože v zmysle tohto zákona by mali byť ľudia odškodnení práve preto,
čo už predtým uvádzala, aj nemajetkovou ujmou, aby sa s týmito svojimi podaniami neobracali na

Ústavný súd. Je to teda vôbec nedôvodný argument zo strany odporcu, aby poukazoval na to, že sa na
Ústavný súd neobrátila. Práve podľa dôvodovej správy k zákonu je poukazované na to, že má podanie
podľa zákona 514/2003 Z. z. prispieť k tomu, aby sa ľudia neobracali na Ústavný súd, pokiaľ ide o
prieťahy. Tieto prieťahy boli konštatované a v žiadnom prípade, keď sa bude vychádzať aj z judikátov,aj z Ústavného súdu Slovenskej republiky, nie je možné posudzovať niečo také ako právne zložité,
pretože za tri roky nakoniec súd mohol niečo urobiť a je úplne nedôvodné pričítať prieťahy jej. Je to
iba obdobie asi dvoch mesiacov, čo žiadala, aby nebolo vytyčované pojednávanie a ešte to by úplne

spadalo do lehôt, ktoré Ústavný súd má za relevantné pre posudzovanie, kedy ešte nie sú prieťahy a
kedy už prieťahy súd vykonal.

Vo vzťahu k otázke súdu, aby navrhovateľka opísala zmeny v jej živote v súvislosti s konaním
8C/308/2005, navrhovateľka uviedla, že zmeny u nej nastali asi také, že nedostala doplatenie

nájomného, čiže prišla o toto nájomné. Ďalej na základe tohto rozsudku sa vôbec nemohla domôcť toho,
aby mohla uzatvoriť riadnu korektnú zmluvu s Q. M.Ž. Q. a toto M. Q. naďalej bez právneho titulu užíva jej
pôdu, nakoľko nie je možné, aby uzatvárala nejaké zmluvy, ktoré sú nevýhodné a kde si to podmieňuje
tým, že má niekto prednostné právo na jej pôdu a v takomto zmysle. Nevie, čo by sa mala vyjadrovať
k tomu, ako prišla k nejakej ujme na cti v zmysle toho, čo popísalo Ministerstvo spravodlivosti, tak to jej
pripadá smiešne. Ona to berie ako finančnú ujmu s tým, že tie peniaze nedostala a mohla ich využiť pre

seba, pretože jej dôchodok bol prekvalifikovaný z invalidného dôchodku na starobný a nedosahuje ani
priemernú výšku. To, čo sa snaží pričítať súd aj odporca v súčasnom konaní jej, sú argumenty, ktoré
neobstoja. Poškodzovanie jej práv bolo evidentné. Na okraj veci, keďže tento súd nemôže posudzovať
obsah rozsudkov v súvislosti s Q. M. Q., chce povedať, že je presvedčená, že rozsudok bol vydaný
na základe korupčných väzieb s tým, že aj keď bol neskoršie takto potvrdený, pretože dôkazov o jej

vlastníctve bolo dosť, vec nijako právne zložitá nebola a ak za tri roky súd neurobil žiadny pohyb v
spise, tak je evidentné, že to bolo úmyselné. Tieto prieťahy neboli zapríčinené ňou. Poškodzovanie jej
ako účastníčky konania týmito prieťahmi je evidentné aj z obsahu súdneho spisu a v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. má právo na základe tohto nesprávneho úradného postupu a nečinnosti uplatniť svoj
nárok na súde podľa tohto zákona. Celé toto konanie, tie prieťahy boli v príčinnej súvislosti, teda celá

tá nemajetková ujma jej vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi, s nekonaním súdu, s jeho
trojročnou nečinnosťou vo veci. Pokiaľ súd tieto neodôvodnené prieťahy chce pričítať na jej vrub, tak by
mala byť preskúmaná podstata toho, čo ona poslala a obdobia, kedy mohol súd medzi týmito dátumami
vykonať pojednávanie. Toto sa nestalo. Vzhľadom nato, že sa nemohla domôcť skorého rozsudku, bola
poškodená aj tým, že nemohla dostať sumu, ktorá bola bezdôvodným obohatením odporcom Q. M. Q..

Domnieva sa teda, že je opodstatnené, aby súd nemajetkovú ujmu priznal a pokiaľ sa nezhoduje s touto
výškou, o ktorej tvrdí, že ju nemá preukázanú, aby jej priznal sumu, akú uzná sám za vhodné.

V konaní vypočutý odporca uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení z júna 2011. Návrh
navrhovateľky považuje za nedôvodný a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľke náhradu

trov konania nepriznať. Odporca poukázal na znenie zákona č. 514/2003 Z.z., kde sú stanovené tri
kumulatívne podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť.Odporca má zato, že v tomto prípade nebola splnená ani jedna z týchto troch
podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Čo sa týka prvej podmienky, a to nesprávneho
úradného postupu, ktorý by mal spočívať v prieťahoch, ako uvádza navrhovateľka, má zato, že tak, ako

vyplývazkonania8C/308/2005,ajzprečítanýchlistín,nedošlokprieťahomvtomtokonaní,pričomurčité
obdobia nečinnosti boli zapríčinené konaním samotnej navrhovateľky a o prieťahy môže ísť v tej situácii,
ak by boli spôsobené výlučne nečinnosťou súdu bez pričinenia účastníkov konania. Odporca poukázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1997 sp. zn. 1ÚS 92/1997, v ktorom sa hovorí,
že nie je presne stanovená lehota na rozvinutie v jednotlivých konaniach a rýchlosť a účinnosť konania

je podmienená objektívnym charakterom prejednávanej veci, ako aj poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky 1ÚS 41/2002, podľa ktorého treba brať ohľad na konkrétne kritéria, a to zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu tak, aby bolo možné konštatovať aj prieťahy. Pritom poukazuje
na to, že v konaní, ktoré navrhovateľka namieta, tak z dôvodu zdravotných problémov navrhovateľky a
jej sťahovania boli jednotlivé úkony odsúvané. Čo sa týka splnenia druhej podmienky, a to vznik škody,

resp.vtomtoprípadenemajetkovejujmy,máodporcazato,žeuplatnenýnárokjenepreskúmateľný,kedy
navrhovateľka uviedla iba konkrétnu sumu, avšak bez nejakého výpočtu, ako k tomuto dospela, pričom
sa odvoláva na obvyklú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom takýto pojem obvyklá
suma priznávaná ústavným súdom v podstate ani neexistuje. Ústavný súd každý prípad individuálne
skúma, to znamená, že nemožno hovoriť o nejakej obvyklej sume, ktorú by ústavný súd priznával, a

taktiežnavrhovateľkasaneobrátilanaústavnýsúd,nevyužilamožnosťpodaniaústavnejsťažnosti,takže
v tomto prípade to nie je ani možné aplikovať, čiže výška je nepreskúmateľná, a taktiež navrhovateľka
má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, kedy síce vo svojich tvrdeniach uvádza, že
vznikla jej ujma tým, že bola v právnej neistote, avšak tieto tvrdenia nie je možné alebo nemohla doteraznejakopreukázať,nemohlaverifikovať,keďibatvrdí,avšakbeznejakýchkonkrétnychdôkazov.Odporca
zotrval na svojom vyjadrení, že nemajetková ujma je najmä ujma napríklad v spoločenskom uplatnení,
občianskej cti, dobrej povesti a podobne, čo v tomto prípade nie je možné pod to subsumovať. A tiež čo

sa týka peňažnej náhrady, táto plní funkciu až následnú, to znamená, že prichádza do úvahy až v situácii,
ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočné, pričom má zato, že v tomto konaní sa
aj samotný predseda okresného súdu ospravedlnil pre čiastočné prieťahy a má zato, že navrhovateľka
nepreukázala, že jej vznikol nárok na peňažnú kompenzáciu, teda že by bol zásah taký výrazný, že by
vznikla takáto ujma u navrhovateľky. Tiež poukázali a aj teraz poukazujú na § 17, kde treba pri priznaní

nemajetkovej ujmy brať do úvahy osobu navrhovateľa, zásadu spoločenského uplatnenia, osobného
života,čomázato,ževtomtoprípadepostačovalokonštatovanieporušeniapráva,resp.ospravedlnenie,
ktoré predseda okresného súdu navrhovateľke adresoval. A napokon k príčinnej súvislosti, keďže tu nie
je ani nesprávny úradný postup, ani škoda, tak potom nemožno hovoriť ani o nejakej príčinnej súvislosti
u navrhovateľky. Z tohto dôvodu navrhol odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť a súčasne si uplatnil
trovy konania.

Vo vzťahu k navrhovateľkou uplatnenému návrhu na rozšírenie žaloby o návrh o náhradu majetkovej
ujmyodporcapoukázalnato,žetátonebolapredbežneprerokovanáakovyžaduje§15zákona514/2003
Z.z., a preto nie je možné v tomto konaní ani o nej konať, nakoľko nebola splnená primárna podmienka
predbežného prerokovania, keďže v predbežnom prerokovaní sa jednalo iba o nemajetkovú ujmu vo

výške 1659,70 €.

Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Čadca vo svojom vyjadrení uviedla, že podmienky na vznik
zodpovednosti za škodu podľa ich názoru splnené neboli a v celom rozsahu sa stotožnila so
zdôvodnením odporcu a navrhla návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zo dňa 14.4.2009 sa
navrhovateľkadomáhalanáhradynemajetkovejujmyakonáhradyzavynaloženúenergiu,čas,investície
také ako je stále vynakladanie energie, na neustále korešpondovanie so súdmi a orgánmi katastra,
odporcom atď., čo zodpovedá sume za tri roky prieťahov obvyklej, ako aj náhrady trov. Navrhovateľka v

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uviedla, že tento nárok si uplatňuje za prieťahy v konaní, resp.
úplnú nečinnosť Okresného súdu Žilina vo veci 8C/308/2005. Uviedla, že v súvislosti s prevedením veci
na Okresný súd Žilina síce pre plynulosť veci poslala, aby súd v určitých dňoch konanie nevytyčoval, ale
medzi týmito dátumami mu nič nebránilo konať. Nedôvodné je i poukazovanie na to, že sa presťahovala
a zmenila si adresu. Ani zaťaženosť súdu, resp. sudcov nemôže byť dôvodom na to, aby za dva

roky sudca, súd neustanovil ani jedno konanie, aby do spisu vôbec nenazrel, neurobil jediný úkon,
ako sa dá zistiť z obsahu spisu po jeho pridelení na Okresný súd do Žiliny. Nič z toho, čo ona
vykonala, ako aj menenie obsahu podaní, nemohlo ovplyvniť súd natoľko, aby nemohol vo veci konať.
Naviac zmeny, ktoré urobila, súviseli so zmenou stavu v predmetnej veci práve vďaka tomu, že súdy
Slovenskej republiky nekonajú tak, aby vôbec bolo možné domôcť sa niečoho, kým je vec aktuálna.

Keďže boli konštatované prieťahy, resp. nečinnosť, ktorú podpredseda súdu účelovo označuje ako
„určité zdržanie,“ ktoré bolo odstránené až po jej sťažnosti, žiada, aby na základe jej žiadosti jej bola
vyplatená suma 1659,70 € ako nemajetková ujma, pretože porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie v rozumnom čase nečinnosťou Okresného súdu Žilina bolo a jej vznikla tým ujma, pričom je v
trvalom stave právnej neistoty, keďže vec ešte nie je skončená úplne. Je nesporné, že v priamej príčinnej

súvislosti s nečinnosťou súdu sa spor predlžuje a jej vznikajú zvýšené náklady na dosiahnutie svojich
zákonných nárokov. Naviac ju všetko fyzicky a psychicky vyčerpáva, pretože si musí vo veci konať sama,
nakoľko žiadny advokát nemá záujem sa angažovať v takýchto pre advokátov nevýnosných sporoch.
Štát zodpovedá za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a táto nečinnosť súdu od 12.12.2005
do 8.12.2008, kedy po jej sťažnosti bolo vytýčené konanie, je trojročná. Ide iba o nečinnosť Okresného

súdu Žilina. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Podľa vyjadrenia Okresného súdu Žilina zo dňa 20.11.2008 sp. zn. 1Sprs/360/2008 adresovaného
navrhovateľke bola Okresnému súdu Žilina doručená sťažnosť navrhovateľky, v ktorej namieta, že nebol
urobený žiadny pohyb v spise sp. zn. 8C/308/2005 a od pridelenia veci z Okresného súdu Čadca uplynuli

už takmer tri roky. Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu bolo vybavovanie veci poznačené zaťaženosťou
súdu a čiastočne i samotnou sťažovateľkou, ktorá od začiatku konania oznamovala kolíziu s inými
konaniami a zdravotné a obdobné prekážky na svojej strane. V roku 2006 uvádzala dôvod sťahovanie, v
roku2007zmenuadresy.Okremtohovpriebehukonaniamenilanávrhvovecisamej.Zjejpodnetudošlotiež k postúpeniu veci na Okresný súd Žilina. Sudca po ustálení pomerov vytýčil termín pojednávania na
8.12.2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola sťažnosť navrhovateľky ako sťažovateľky hodnotená
ako čiastočne dôvodná. Vo veci došlo k určitému zdržaniu, za ktoré sa podpredseda súdu v mene

Okresného súdu Žilina ospravedlnil. Toto zdržanie bolo spôsobené celkovou zaťaženosťou súdu. Po
vykonaní všetkých potrebných úkonov a ustálení pomerov na strane účastníkov bol sudcom určený
termín pojednávania na 8.12.2008.

Podľa odpovede Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2010 adresovanej Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sprs/408/2010 Okresný súd Žilina nárok navrhovateľky po vykonanom
prešetrení považuje za neopodstatnený. Navrhovateľka v konaní po niekoľkých pojednávaniach na
pôvodnemiestnepríslušnomsúdevČadcipodanímčl.120zjúna2005navrhlapreviesťvecinémusúdu.
Vec bola prevedená Okresnému súdu Žilina v decembri 2005 podľa čl. 133. Nasledovali oznámenia
navrhovateľky o prekážkach na jej strane v obdobiach marec 2006 čl. 136, december 2006 čl. 141,
február 2007 čl. 142, ktorá napríklad oznamovala stratu bydliska a jeho neskoršie získanie. Inak

vybavovanie veci bolo poznačené celkovou zaťaženosťou súdu a súdneho oddelenia, kde sudca konal
vo viacerých veciach, a to aj reštančných a objektívny stav mu neumožňoval konať kontinuálne len o
danomnávrhu.Predmetnávecbolaskutkovozložitáprerozsahdokazovaniavlastníckychpráv aprávne
náročná pre dopad osobitnej právnej úpravy nakladania s pozemkami a aplikáciu osobitných právnych
predpisov. Navrhovateľka viackrát navrhla zmenu návrhu vo veci samej, naposledy na pojednávaní

12.1.2009, čo je nevyhnutne spojené s rozhodnutím súdu. Časť návrhov navrhovateľky na doplnenie
dokazovania bola odôvodnene zamietnutá, ale napriek tomu súd vykonal rozsiahle dokazovanie na
sprehľadnenie veci identifikáciou pozemkov, a to aj nad rámec jej návrhov. Pojednávania boli vytýčené
v dňoch 8.12.2008, 12.1.2009 a 15.4.2009. Nečinnosť do roku 2008 bola spôsobená okolnosťami na
strane navrhovateľky, a preto má Okresný súd Žilina zato, že navrhovateľke nevznikol nárok a nie

sú dané podmienky vzniku škody. Táto ani z jej návrhu nevyplýva. Okresný súd Žilina v zastúpení
podpredsedom súdu mal osobitne za to, že možné prieťahy boli čiastočne len na začiatku pri napadnutí
veci, pri zmene zákonného sudcu, avšak vylučuje, že by sa jednalo o subjektívne alebo neodôvodnené
prieťahy. Obdobia nečinnosti na Okresnom súde Žilina boli iba sporadické a podľa stabilizovanej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy (I.ÚS 42/01, III.ÚS 91/04). Zároveň v prípade vzniku ujmy
nečinnosťou súdu do roku 2008 má zato, že takýto nárok by bol premlčaný.

Z vyjadrenia zákonného sudcu k Spr 8C/308/2005 zo dňa 19. 11. 2010 vyplynulo, že vec prebral

ako nový sudca v roku 2006. Samotná navrhovateľka po niektorých pojednávaniach na pôvodne
miestne príslušnom súde v Čadci podaním čl. 120 spisu z júna 2005 navrhla previesť spis inému
súdu. Vec bola prevedená v decembri 2005 podľa čl. 133 spisu. Nasledovali oznámenia navrhovateľky
o prekážkach na jej strane v obdobiach marec 2006 čl. 136, december 2006 čl. 141, február 2007
čl. 142, ktorá napríklad oznamovala stratu bydliska a jeho neskoršie získanie. Inak vybavovanie veci

bolo poznačené celkovou zaťaženosťou súdu a súdneho oddelenia, keď konal aj v starších prevzatých
veciach. Vec bola skutkovo zložitá pre rozsah dokazovania vlastníctva a právne náročná pre dopad
osobitnej právnej úpravy nakladania s pozemkami. Podľa interného usmernenia vec nebola prednostná
voči veciam osobného stavu a výživného, ochrany osobnosti a bytovej potreby. Navyše navrhovateľka
viackrát navrhla zmenu návrhu vo veci samej, naposledy na pojednávaní 12.1.2009. Časť návrhov na

doplnenie dokazovania bolo z vecných dôvodov zamietnuté, ale dokazovanie na sprehľadnenie veci v
časti identifikácie pozemkov bolo vykonané aj nad rámec jej návrhov. Po naštudovaní veci vo veci boli
vytýčené pojednávania dňa 8.12.2008, 12.1.2009 a 15.4.2009, na ktorom aj vo veci rozhodol. Nešlo o
úplnú nečinnosť súdu, odstup času do roku 2008 bol spôsobený okolnosťami na strane navrhovateľky.
Nie sú splnené podmienky pre konštatovanie vzniku škody, nič nenasvedčuje tomu, že by napríklad v

dôsledku tvrdených skutočností stratila pohľadávku, ktorú si uplatňuje. Vo veci samej ani navrhovateľka
úspešná nebola, keď rozsudok súdu bol zamietavý a okolnosti nasvedčujú tomu, že tento rozsudok bol
odvolacím súdom potvrdený. Za týchto okolností navrhovateľka nemá právo na náhradu opisovaných
vecných nákladov, ktorú by si mohla uplatniť voči inému účastníkovi v prípade svojho úspechu.

Obsahom spisového materiálu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8C/308/2005 mal súd zistené, že
navrhovateľka podala dňa 18.11.2002 na Okresnom súde Čadca návrh na začatie konania, ktorý
označila ako návrh na vydanie neoprávneného finančného prospechu voči Q. M. Q. za nedôvodné
obohatenie a neoprávnené užívanie jej pôdy. Uznesením zo dňa 12.12.2002 Okresný súd Čadcavyzval navrhovateľku na odstránenie vád návrhu na začatie konania. Dňa 7.3.2003 bola súdu doručená
žiadosť navrhovateľky, aby bola vypočutá na dožiadanom súde, návrh na oslobodenie od povinnosti
platiť súdne poplatky za návrh na začatie konania a návrh na zaplatenie sumy 2070,- Sk spolu

s úrokom z omeškania od 1.1.2000 až do dňa zaplatenia. Tento návrh smeruje voči odporcovi Q.
M. Q.. Súčasne uvedeného dňa bol súdu doručený i návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Výzvou zo dňa 12.3.2003 súd navrhovateľku vyzval na predloženie listov vlastníctva, ako aj na
zaslanie tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 19.6.2003 navrhovateľka doručila súdu
listy vlastníctva. Uznesením zo dňa 19.9.2003 súd navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal. Dňa 20.10.2003 bolo súdu doručené odvolanie voči uzneseniu o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov, s ktorým navrhovateľka súdu doručila i potvrdenie o osobných, majetkových
a zárobkových pomerov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením zo dňa 6.11.2003 súd
priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením zo dňa 5.2.2004 zamietol návrh
navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 19.4.2004 bolo súdu doručené vyjadrenie Q.
M. Q. a 28.4.2004 žiadosť navrhovateľky o jej vypočutie na dožiadanom súde v Bratislave. Súd vykonal

dňa 19.5.2004 pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom výsluchu navrhovateľky prostredníctvom
dožiadaného súdu v Bratislave. Dňa 8.7.2004 bol spisový materiál doručený Okresnému súdu Bratislava
I za účelom výsluchu navrhovateľky. Navrhovateľka bola vypočutá dňa 30.8.2004 na Okresnom súde
Bratislava I. Dňa 6.9.2004 navrhovateľka súdu doručila doplnený a opravený návrh na začatie konania
voči odporcovi Q. M. Q., ako i podanie označené ako doplnenie zápisnice z výsluchu dožiadaním

16Cd/5/2004.Dňa24.11.2004bolosúdudoručenévyjadrenieodporcukdoplnenémunávrhuodporkyne.
Dňa 11.1.2005 súd vykonal ďalšie pojednávanie, ďalej 8.2.2005. Dňa 11.2.2005 bol súdu doručený
návrh navrhovateľky na výsluch svedkov a podanie označené ako doplnenie ústnych prednesov na
konanie pred súdom 8.2.2005 a podanie označené ako doručenie fotokópie žiadosti na adresu Správy
katastra v Kysuckom Novom Meste o vydanie identifikácie parciel, ktoré sú predmetom sporu. Dňa

28.2.2005 navrhovateľka doručila súdu návrh na vyžiadanie dokladov a dňa 14.3.2005 bolo súdu
doručené vyjadrenie navrhovateľky k zápisnici. Dňa 12.4.2008 bolo Okresnému súdu Čadca doručené
vyjadrenie odporcu vo vzťahu k návrhu navrhovateľky. Dňa 12.5.2005 boli súdu doručené ďalšie podania
navrhovateľky a dňa 29.6.2005 navrhovateľka predložila Okresnému súdu Čadca návrh na prikázanie
veci inému súdu z dôvodov vhodnosti a čiastočné späťvzatie návrhu. Súd pojednávanie vytýčené na

12.7.2005 odročil na neurčito za účelom predloženia veci Krajskému súdu na rozhodnutie o prikázaní
veci Okresnému súdu Žilina z dôvodu vhodnosti. Krajský súd Žilina uznesením, č. k. 23NcC/54/2005
zo dňa 25.10.2005 prikázal prejednanie veci Okresného súdu Čadca vedenej pod sp. zn. 4C/110/2003
Okresnému súdu Žilina. Spisový materiál bol Okresnému súdu Žilina doručený podľa prezenčnej
pečiatky dňa 12.12.2005. Dňa 15.3.2006 navrhovateľka Okresnému súdu Žilina oznámila dátumy, v

ktorých požiadala, aby súd neurčoval súdne pojednávanie. Dňa 11.12.2006 bolo Okresnému súdu Žilina
doručenéďalšiepodanienavrhovateľkyoznačenéakožiadosťonevytyčovaniekonaní,atoabyvobdobí
od 1.1. do 4.3. neboli vytyčované pojednávania, pretože v uvedenom období sa bude navrhovateľka
sťahovať z Bratislavy mimo región a nezvládla by pri svojom zdravotnom stave súčasne sťahovanie, ako
aj účasť na súdnych pojednávaniach, nakoľko sa na tieto potrebuje pripraviť. Adresu nového bydliska

súdu včas oznámi. Dňa 26.2.2007 navrhovateľka oznámila Okresnému súdu Žilina zmenu adresy a
dátum, po ktorom žiada, aby bolo vytyčované pojednávanie. Dňa 13.11.2008 Okresný súd Žilina vytýčil
termín pojednávania na 8.12.2008. Dňa 8.12.2008 Okresný súd Žilina vykonal pojednávanie vo veci,
ktoré bolo odročené na 12.1.2009. Dňa 12.1.2009 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré
bolo odročené na neurčito a dňa 19.1.2009 bol vykonaný dopyt na Slovenský pozemkový fond, Správu

katastra Kysucké Nové Mesto, Mesto Kysucké Nové Mesto zo strany Okresného súdu Žilina. Dňa
8.4.2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na vykonanie dôkazov aj podanie označené ako
doloženie dôkazu, kópia zmluvy odporcu so spoluvlastníkmi. Dňa 15.4.2009 Okresný súd Žilina vykonal
pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/308/2005-230
zo dňa 15.4.2009 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/245/2009-263 zo dňa

31.8.2009. Dňa 24.11.2009 bolo Okresnému súdu Žilina doručené dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu Žilina sp. zn. 9Co/245/2009 zo dňa 31.8.2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k.
3Cdo/198/2010-336 zo dňa 22.11.2010 dovolanie navrhovateľky odmietol.

Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra
2008.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2008 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2008 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2008 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2008 v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predmetom daného súdneho konania je navrhovateľkou uplatnený nárok voči odporcovi na zaplatenie
istiny vo výške 1 659,70 € ako peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spisovou značkou 8 C 308/2005 v období od 12. 12. 2005

do 8. 12. 2008. S prihliadnutím k uvedenému časovému obdobiu, v súvislosti s ktorým si navrhovateľka
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje, súd na dané konanie aplikoval v súlade s § 27b ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. ustanovenia citovaného zákona účinné do 31. 12. 2008.

V konaní bolo pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 8 C 308/2005 preukázané, že

navrhovateľka bola účastníčkou uvedeného konania, v ktorom malo dôjsť k tvrdenému porušeniu práv
navrhovateľky a tvrdenému vzniku ujmy. Navrhovateľka je preto v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. účinného do 31. 12. 2008 aktívne legitimovaným subjektom v danom konaní. Zároveň, keďže k
tvrdenému porušeniu práv navrhovateľky a tvrdenému vzniku ujmy malo dôjsť v občianskom súdnom
konaní, a to konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 8 C 308/2005, je odporca v

súlade s § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2008 pasívne legitimovaný
v danom konaní. Súd konštatuje, že navrhovateľka správne označila pasívne legitimovaný subjekt v
danom súdnom konaní.

Po zodpovedaní otázky aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov daného konania súd ďalej skúmal

splnenie vôbec základného predpokladu, za splnenia ktorého možno o nároku na náhradu škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. konať pred súdom, a to či danému súdnemu konaniu predchádzalo
konanie o predbežné prerokovanie uvedeného nároku na náhradu ujmy s príslušným orgánom a ak
áno, s akým výsledkom, pretože až vtedy, ak príslušný orgán nárok na náhradu škody alebo jej časti
v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie

neuspokojí, je možné sa domáhať uspokojenia tohto nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V uvedenom smere súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy u odporcu na predbežné prerokovanie uplatnila. Navrhovateľka
uplatnenie nároku na jeho predbežné prerokovanie preukazovala žiadosťou zo dňa 14. 4. 2009,

na základe ktorej požadovala od odporcu zaplatenie sumy vo výške 1 659,70 € ako peňažnej
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nečinnosťou Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
spisovou značkou 8 C 308/2005 v období od 12. 12. 2005 do 8. 12. 2008. Odporca uplatnenie nároku
navrhovateľky na jeho predbežné prerokovanie v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd pretovzal za nesporné, že navrhovateľka svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 659,70 €
v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 8 C 308/2005
u odporcu na predbežné prerokovanie uplatnila. Zároveň na základe vykonaného dokazovania, a

to výsluchu navrhovateľky i odporcu, ktorý navrhovateľkou v konaní uplatnený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy rozporoval, tento nárok neuznal, súd dospel k záveru, že tento navrhovateľkou
uplatnený nárok odporcom uspokojený nebol v žiadnej výške. Navrhovateľka bola preto oprávnená
obrátiť sa s týmto svojim nárokom na súd v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12.
2008.

Navrhovateľku ďalej v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať kumulatívne splnenie všetkých
základných predpokladov, za ktorých vzniká zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., a to porušenie právnej povinnosti, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe, vznik a
existenciu ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom a príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a ujmou, ktorá porušením vznikla a zároveň, keďže v danom konaní ide o nárok

na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľku zaťažovalo i dôkazné bremeno preukázať,
že samotné konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
spôsobenú ujmu a zároveň by ani túto ujmu nebolo možné uspokojiť inak (napr. formou ospravedlnenia).

Pokiaľ ide o prvý predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom

postupe, zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 za nesprávny úradný postup považuje i zbytočné prieťahy.
Navrhovateľka nečinnosť Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spisovou značkou 8 C 308/2005
za ňou tvrdené obdobie od 12. 12. 2005 do 8. 12. 2008 preukazovala spisovým materiálom vedeným
pod uvedenou spisovou značkou.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch súd môže
vychádzať iba z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým

bolo konštatované, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Žilina v zastúpení podpredsedom
súdu v odpovedi k sťažnosti navrhovateľky vedenej pod 1SprS/360/2008 zo dňa 20. 11. 2008 vyhodnotil
túto sťažnosť ako čiastočne dôvodnú, uviedol, že vo veci došlo k určitému zdržaniu, za ktoré sa

navrhovateľke v mene Okresného súdu Žilina ospravedlňuje. Navrhovateľka tak v časti, v ktorej
podpredseda Okresného súdu Žilina v odpovedi na jej sťažnosť, vyhodnotil túto sťažnosť ako dôvodnú,
uvedený predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu splnila.

Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti štátu je vznik a existencia škody (ujmy). Navrhovateľka si

v konaní uplatnila nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 659,70 €, čo odôvodňovala
tým, že jej energia, či už fyzická alebo mentálna, jej čas a povinnosť zaoberať sa predmetnými vecami je
určitá hodnota, ktorú zohľadňuje priznanie finančného zadosťučinenia, ako aj navrhovateľka tento nárok
odôvodnila jej právnou neistotou počas uvedeného obdobia a tým, že nemohla dostať sumu, ktorá bola
bezdôvodným obohatením odporcu v konaní 8 C 308/2005. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, túto

navrhovateľka vyčíslila ako trojnásobok výšky odškodnenia priznávaného Ústavným súdom Slovenskej
republiky za jeden rok prieťahov.

Súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov, a to každého jednotlivo i v ich vzájomných
súvislostiach, dospel k záveru, že navrhovateľka dôkazné bremeno preukázať nemajetkovú ujmu a s

tým spojený nárok na peňažnú náhradu ako zmiernenie nemajetkovej ujmy v konaní nepreukázala.
Navrhovateľka v konaní nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, k akým
negatívnym dôsledkom v jej súkromnom a spoločenskom živote v dôsledku konania vedeného pred
Okresným súdom Žilina pod spisovou 8 C 308/2005 došlo a akej intenzity je tento negatívny dopad
na jednotlivé stránky jej života, ako aj nepreukázala, že samotné ospravedlnenie sa podpredsedu

Okresného súdu Žilina nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie
jej ujmy. Pritom iba samotné porušenie povinnosti konať bez zbytočných prieťahov bez toho, aby
navrhovateľka negatívny dopad porušenia tejto povinnosti na nej nemajetkovú sféru preukázala, nemá
automaticky za následok priznanie nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Preto i samotnékonštatovanie Okresného súdu Žilina o čiastočnej dôvodnosti sťažnosti navrhovateľky samo o sebe
nezakladá automaticky nárok navrhovateľky na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní uvádzala, že dané konanie nie je konaním o ochranu osobnosti, ale
ide o konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, a teda nevie, prečo by sa mala vyjadrovať k tomu, ako
prišla k nejakej ujme na cti, súd vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu navrhovateľky uvádza, že hoc právna
úprava náhrady nemajetkovej ujmy obsiahnutá v § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12.
2008 neobsahovala kritéria rozhodné pre posúdenie vzniku nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej

ujmy a tieto kritéria priniesla až právna úprava účinná od 1. 1. 2009 zákonom č. 517/2008 Z. z., v
zmysle ktorej sa výška nemajetkovej ujmy určuje najmä s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, neznamená to, že podľa právnej
úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. účinnej do 31. 12. 2008 vzniká nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej

ujmy automaticky. Naopak aj v zmysle tejto úpravy účinnej do 31. 12. 2008 zaťažuje toho, kto tvrdí,
že mu bola spôsobená zbytočnými prieťahmi ujma, preukázať rozsah tejto ujmy, zmeny, ktoré v jeho
živote v dôsledku zbytočných prieťahov nastali a intenzitu týchto zmien. Uvedenú otázku vyriešila už
aplikačná prax a tieto závery aplikačnej praxe boli následne pretavené zákonodarcom do právneho
predpisu upravujúceho vznik zodpovednosti štátu za škodu účinného od 1. 1. 2009. Z tohto dôvodu

preto súd i návrh navrhovateľky na vykonanie dokazovania špecialistom na výklad zákonov zamietol
a tento návrh zamietol i z toho dôvodu, že výklad zákonov je základným oprávnením súdu pri výkone
jeho rozhodovacej činnosti. Rovnako tak pokiaľ navrhovateľka ňou uplatnený nárok na peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy odôvodňovala tým, že bola poškodená tým, že nemohla dostať sumu, ktorá bola
bezdôvodnýmobohatenímQ.M.Q.atútonemohlapoužiťpreseba,súdvovzťahukuvedenémuuvádza,

že cieľom primeraného finančného odškodnenia nemajetkovej ujmy je jej zmiernenie, nie prípadná
náhrada majetkovej škody. S prihliadnutím k všetkým uvedeným dôvodom navrhovateľka podľa názoru
súdu tak v konaní vznik nemajetkovej ujmy odôvodňujúcej priznanie peňažnej náhrady nepreukázala a v
nadväznostinauvedenýzáversúdzamietolinávrhnavrhovateľkynavykonaniedokazovaniavykonaním
dopytu na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom zistenia náhrady za jeden rok prieťahov v konaní.

Nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy odôvodňujúcej priznanie jej peňažnej náhrady má zároveň
za následok i nepreukázanie príčinnej súvislosti vyžadovanej medzi nesprávnym úradným postupom a
ujmou.

Z uvedených dôvodov, keďže navrhovateľka nepreukázala kumulatívne splnenie všetkých podmienok
na vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2008, súd
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Prináležala by mu preto v súlade s vyššie citovaným

§ 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov konania v plnej výške. Súd však v danom prípade vo vzťahu k
trovám konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p.. Dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, súd videl v samotnom predmete konania, a to i v nadväznosti
na vyjadrenie Okresného súdu Žilina, ktorý čiastočnú dôvodnosť sťažnosti navrhovateľky konštatoval,
ako aj dôvod hodný osobitného zreteľa videl v sociálnych pomeroch na strane navrhovateľky, ktorá je

starobná dôchodkyňa, ktorá podľa vlastného vyjadrenia je bez trvalého bydliska, a tým i bez trvalého
zázemia. Z uvedených dôvodov preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.