Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205973
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113205973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX. X.
XXXX, bytom C., F. XX/X, zastúpeného JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom Žilina, Dolný
Val 574/7, IČO: 42 219 191 proti odporkyni: X. N., X. XX. XXXX, bytom C., T. XXXX/XX, zastúpenej JUDr.
Kecerová Veselá Anna, advokátka so sídlom Rajec, Námestie SNP 2/2, IČO: 37 908 928, o vydanie
vecí, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/63/2013-80 zo dňa 26.
1. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni vydania hnuteľných vecí, špecifikovaných v návrhu, resp. v prípade ich neexistencie alebo
nevydania, zaplatenia sumy 1 625,- eur s príslušenstvom.
Návrhodôvodniltým,žesodporkyňoužilivspoločnejdomácnostiodroku2001doroku2006.Vtomčase
zakúpil viaceré hnuteľné veci, z ktorých po odchode zo spoločnej domácnosti mu nebolo umožnené si
vziať tie, ktoré boli predmetom návrhu na ich vydanie. V priebehu konania odporkyňa vzniesla protinávrh,

ktorým žiadala, aby bola určená za vlastníčku predmetných vecí, čo súd zamietol. Prvostupňový súd
dospelkzáveru,žepredmetnévecikupovaliúčastnícivčasespolužitiaspoločne,stalisatakpodielovými
spoluvlastníkmi, pričom k vyporiadaniu spoluvlastníctva došlo po odchode navrhovateľa zo spoločnej
domácnosti. Keďže nepreukázal výlučné vlastníctvo k veciam, súd návrh zamietol s poukazom na ust.
§ 126, resp. 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal odporkyni ako
úspešnej v konaní vo výške 637,84 eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky

č. 655/2004 Z.z..

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal
odvolanie navrhovateľ. Zdôvodnil ho ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p., rozsudok považuje
za nesprávny, nezrozumiteľný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihnutý
procesnou vadou a nesprávnym skutkovým zistením. Prvostupňovému súdu vyčítal nesprávny procesný
postup v zmysle ust. § 97 ods. 1 O.s.p., keď vzájomný návrh odporkyne bol zamietnutý. Takýto postup

Občiansky súdny poriadok neumožňuje, súd ho mal v predmetnom konaní prejednať. Nesprávne závery
tiež videl v tom, že prvostupňový súd považoval veci kúpené účastníkmi v čase ich spolužitia v rokoch
2001 až 2005, resp. 2006 za veci podliehajúce režimu podielového spoluvlastníctva. Nie je možné
považovať za spoločné finančné prostriedky mzdu, finančné úspory, resp. dary s poukazom na spoločnéhospodárenie. Nesprávne tiež súd uviedol, že podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam účastníci
zrušili vzájomnou dohodou po ukončení vzťahu v decembri 2005. Prvostupňový súd si osvojil len
skutkové tvrdenia odporkyne, pričom o týchto v konaní nebol predložený žiadny dôkaz. Nelogické sú

tiež závery o počítači, ktorý súd považoval za dar dcére odporkyne, ktorý bol zakúpený v roku 2006.
Odvolateľ uviedol, že predmetný počítač kúpil v čase, keď býval u odporkyne, nakoľko to, že opustil
spoločnú domácnosť koncom roka 2005, neznamenalo trvalé opustenie. S odporkyňou viackrát obnovil
spolužitie, čo bolo aj v čase, keď predmetný počítač zakúpil. Poprel, že by tento mal kúpiť ako dar jej
dcére. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny, podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu spisu, z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného
rozsudku, mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania vecí (stolný počítač,
čalúnené rozkladacie kreslo, drevená manželská posteľ, rohová jedálenská zostava TEMPO KONDELA,
kombinovaná chladnička s mrazničkou GORENJE, sektorový drevený nábytok, vysávač ETA SWING),
ktoré považoval za svoje výlučné vlastníctvo, keď veci zakupoval v priebehu rokov 2001 až 2005, v

čase, keď žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Vlastníctvo preukazoval jednotlivými príjmovými
pokladničnými dokladmi, z ktorých vyplýva, že kúpnu cenu platil on. Prvostupňový súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal výlučné
vlastníctvo k predmetným veciam, ale dospel k záveru, že tieto veci boli nadobudnuté účastníkmi v
čase ich spolužitia do podielového spoluvlastníctva, pričom po jeho ukončení sa účastníci dohodli na

rozdelení týchto vecí. Časť hnuteľných vecí zakúpených v období spolužitia si prevzal navrhovateľ,
časť vecí ostala u odporkyne. Účastníci jednotlivé veci užívali po roku 2005, takže niektoré z nich
výlučne užíval navrhovateľ, niektoré odporkyňa a až po 7 rokoch sa navrhovateľ rozhodol veci žiadať od
odporkyne, resp. zaplatiť ich hodnotu v prípade nevydania týchto vecí. Prvostupňový súd tiež zdôvodnil,
prečo nepripustil protinávrh navrhovateľky, pričom poukázal na to, že skúmanie vlastníctva vykoná ako

prejudiciálnu otázku. Z odvolania navrhovateľa vyplynulo, že prvostupňovému súdu vyčítal nesprávny
procesný postup pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu, ako aj vyhodnotenie jednotlivých dôkazov
(výpovede účastníkov, listinné dôkazy), na základe čoho mal dospieť k nesprávnym právnym záverom.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu,

právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne
na to nadväzujúce vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Pokiaľ bola namietaná procesná vada,
táto nemala vplyv na konečné rozhodnutie prvostupňového súdu a navyše takýto procesný postup

sa navrhovateľa na jeho právach nijakým spôsobom nedotkol, jeho práva porušené neboli a voči
nesprávnemu procesnému postupu súdu sa odporkyňa neodvolala. Pokiaľ prvostupňový súd hodnotil
výpovede účastníkov, vychádzal z celkovej situácie, teda z toho, že účastníci žili v spoločnej domácnosti,
spoločne hospodárili, spoločne nakupovali veci (čo navrhovateľ nevyvrátil), ako aj z toho, že po odchode
zo spoločnej domácnosti navrhovateľ sa rozhodol žiadať veci po uplynutí doby 8 rokov. Prvostupňový

súd logickým spôsobom v odôvodnení rozsudku (v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) vysvetlil svoje
myšlienkové postupy pri hodnotení jednotlivých dôkazov a dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu právnych
záverov. Z tých dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
navrhovateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a odporkyňa si trovy neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.