Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/350/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707213003
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5707213003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
DVENS, spol. s r.o., so sídlom 967 01 Kremnické Bane 13, IČO: 36 024 694, zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Repáňom, M.R.C. XX, XXX XX K., proti žalovanému: TEAM INDUSTRIES, s.r.o., so sídlom
Vaňovská 1189, 038 53 Turany, IČO: 36 400 629, zastúpenému advokátom Mgr. Borisom Brhlovičom,

K. R., XXX XX D., DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906
464, v konaní o zaplatenie 71.739,84 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-475 zo dňa 11.07.2013 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-552 zo dňa 17.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-475 zo dňa 11.07.2013 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-552 zo dňa 17.10.2014 v časti napadnutého
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi:

- sumu 2 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- úrok z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 34.667,45 Eur odo dňa 16.07.2007 do 02.08.2007,
zo sumy 24.709,27 Eur odo dňa 03.08.2007 do 09.08.2007, zo sumy 7.940,80 Eur odo dňa 10.08.2007
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 40.739,94 Eur odo dňa 15.06.2007 do 13.07.2007,
zo sumy 34.101,16 Eur odo dňa 14.07.2007 do 21.08.2007, zo sumy 17.000,15 Eur odo dňa 22.08.2007

do zaplatenia, z r u š u j e .
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-475 zo dňa 11.07.2013 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-552 zo dňa 17.10.2014 v časti napadnutého
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 71.737,84 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-475 zo dňa 11.07.2013 v spojení s uznesením

(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/29/2008-552 zo dňa 17.10.2014 vo zvyšnej časti
napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 14,75 %
ročne zo sumy 31.482,32 Eur odo dňa 13.05.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
14,75 % ročne zo sumy 1.957,50 Eur odo dňa 28.06.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% denne zo sumy 1.957,50 Eur odo dňa 28.06.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
14,25 % ročne zo sumy 34.667,45 Eur odo dňa 16.07.2007 do 02.08.2007, zo sumy 24.709,27 Eur odo

dňa 03.08.2007 do 09.08.2007, zo sumy 7.940,80 Eur odo dňa 10.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 5.315,34 Eur odo dňa 11.08.2007 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 5.315,34 Eur odo dňa 11.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 23.784,96 Eur odo dňa 01.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 23.784,96 Eur odo dňa 01.10.2007 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6.252,38 Eur odo dňa 30.09.2007 do zaplatenia a vo výroku
vo vzťahu k trovám konania z r u š u j ea v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) okresný súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 71.739,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

14,75 % ročne zo sumy 40.739,94 Eur odo dňa 15.06.2007 do 13.07.2007, zo sumy 34.101,16 Eur odo
dňa 14.07.2007 do 21.08.2007, zo sumy 17.000,15 Eur odo dňa 22.08.2007 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 31.482,32 Eur odo dňa 13.05.2007 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.957,50 Eur odo dňa 28.06.2007 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.957,50 Eur odo dňa 28.06.2007 do zaplatenie,
s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 34.667,45 Eur odo dňa 16.07.2007 do

02.08.2007, zo sumy 24.709,27 Eur odo dňa 03.08.2007 do 09.08.2007, zo sumy 7.940,80 Eur odo dňa
10.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 5.315,34 Eur odo
dňa 11.08.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 5.315,34 Eur odo dňa
11.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 23.784,96 Eur odo
dňa 01.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 23.784,96 Eur odo

dňa 01.10.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 6.252,38 Eur
odo dňa 30.09.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd rozhodovanie o ich náhrade vyhradil do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na viaceré samostatné žaloby a nimi
uplatnené nároky žalobcu, o ktorých rozhodoval okresný súd po ich spojení v spoločnom konaní pod
sp.zn. 14Cb/29/2008. Žalobca uplatnil voči žalovanému :
- vo veci sp. zn. 14Cb/29/2008 sumu 31.739,28 Eur (956.177,50 Sk) s úrokom z omeškania 14,70 %
ročne zo sumy 31.739,28 Eur odo dňa 13.5.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne

zo sumy 31.739,28 Eur odo dňa 13.5.2007 do zaplatenia a trovy konania,
- vo veci sp. zn. 15Cb/62/2008 sumu 3.567,14 Eur s úrokom z omeškania 14,75 % ročne zo sumy
3.567,14 Eur odo dňa 28.6.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy
3.567,14 Eur odo dňa 28.6.2007 do zaplatenia a trovy konania,
- vo veci sp. zn. 18Cb/62/2008 sumu 8.112,32 Eur (244.391,60 Sk) s úrokom z omeškania 14,25 %

ročne zo sumy 34.667,45 Eur (1.044.391,60 Sk) odo dňa 16.7.2007 do 2.8.2007, zo sumy 24.709,27
Eur (744.391,60 Sk) odo dňa 3.8.2007 do 9.8.2007 a zo sumy 8.112,32 Eur odo dňa 10.8.2007 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 34.667,45 Eur odo dňa 16.7.2007 do
2.8.2007, zo sumy 24.709,27 Eur odo dňa 3.8.2007 do 9.8.2007 a zo sumy 8.112,32 Eur odo dňa
10.8.2007 do zaplatenia a trovy konania,

- vo veci sp. zn. 15Cb/63/2008 sumu 24.006,91 Eur (724.232,30 Sk) s úrokom z omeškania 14,25 %
ročne zo sumy 24.006,91 Eur odo dňa 1.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
zo sumy 24.006,91 Eur odo dňa 1.10.2007 do zaplatenia a trovy konania,
- vo veci sp. zn. 15Cb/64/2008 sumu 5.698,93 Eur (171.686,10 Sk) s úrokom z omeškania 14,25 %
ročne zo sumy 5.698,93 Eur odo dňa 11.8.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne

zo sumy 5.698,93 Eur odo dňa 11.8.2007 do zaplatenia a trovy konania,
- vo veci sp. zn. 18Cb 59/2008 sumu 6.252,38 Eur (188.359,20 Sk) s úrokom z omeškania 14,25 %
ročne zo sumy 6.252,38 Eur odo dňa 30.9.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
zo sumy 6.252,38 Eur odo dňa 30.9.2007 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobca sa vo všetkých veciach (sp.zn. 14Cb/29/2008, 15Cb/62/2008, 18Cb/62/2008, 15Cb/63/2008,

15Cb/64/2008 a 18C/59/2008) odvolával na obchodnú spoluprácu medzi účastníkmi, ktorá bola
rámcovo upravená zmluvou zo dňa 12.3.2004, na základe ktorej dodával žalovanému podľa jeho
objednávok tovar. Žalovaný potvrdil prebratie tovaru na dodacích listoch, na ktorých bol uvedený druh
a množstvo dodaného tovaru. Podľa dodacích listov žalobca vystavoval žalovanému súhrnné faktúry
(ďalej aj len „fa“). Žalovaný tieto platil do začiatku r. 2007. Zaužívaná spolupráca medzi účastníkmi

konania vyplývala z ich vzájomnej korešpondencie, z ktorej boli nesporné údaje o cene, termíne plnenia,
množstve. V priebehu trvania spolupráce žalovaný faktúry z r. 2006, aj keď nie vždy v lehote ich
splatnosti, vo vystavenom rozsahu uhradil. Uhradil aj časť faktúr za tovar dodaný v roku 2007.
Vo veci 14Cb/29/2008 žalobca uplatnil z fa č. 8-07 nezaplatenú sumu 31.739,28 Eur, ako cenu tovaru,
ktorý žalovaný objednal objednávkami č. 1161685, 1161542, 1161508, 1161475, 1161219, 1161424 a

1161379. Tovar bol dodaný podľa dodacích listov č. 48 a 62/07.Vo veci 15Cb/62/2008 žalobca uplatnil z fa č. 11-07 neuhradenú sumu 3.567,14 Eur, ako cenu tovaru,
ktorý žalovaný objednal objednávkou č. 1162046. Tovar bol dodaný podľa dodacieho listu č. 87/07.
Vo veci 18Cb/62/2008 žalobca uplatnil z fa č. 12-07 neuhradenú sumu 8.112,32 Eur, ako cenu tovaru,

ktorýžalovanýobjednalobjednávkamič.M131161695,1161685,1161808,1470076,1470110,1060712,
1162067, 1162148, 1162246, 1060827. Tovar bol dodaný podľa dodacích listov č. 81 až 93/07.
Vo veci 15Cb/63/2008 žalobca uplatnil z fa č. 16-07 neuhradenú sumu 24.006,91 Eur, ako cenu tovaru,
ktorý žalovaný objednal objednávkami č. 1470288, 1162628, 1162510, 1162501, 1162713, 1162618,
1161685, 1162467. Tovar bol dodaný podľa dodacích listov č. 101 až 104/07, 106/07, 108/07 až 113/07,

115/07 až 119/07.
Vo veci 15Cb/64/2008 žalobca uplatnil z fa č. 14-07 neuhradenú sumu 5.698,94 Eur, ako cenu tovaru,
ktorý žalovaný objednal objednávkami č. 1161685, 1162272. Tovar bol dodaný podľa dodacích listov č.
94/07, 96/07, 97/07, 99/07 a 100/07.
Vo veci 18Cb/59/2008 žalobca uplatnil z fa č. 17-07 neuhradenú sumu 6.252,38 Eur, ako cenu tovaru,
ktorý žalovaný objednal objednávkami č. 1162820 a 1162501. Tovar bol dodaný podľa dodacích listov

č. 120 až 125/07.
Zmluvná pokuta bola uplatnená vo výške 0,05 % denne z dlžných súm podľa dojednania bodu 6
Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2004 (ďalej aj len „Rámcová zmluva“ alebo „zmluva“). Okresný
súd uviedol, že pokiaľ vo veciach sp.zn. 14Cb/29/2008, 18Cb/62/2008, 18Cb 59/2008 zobral žalobca
žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, tak vo veci 18Cb/62/2008 bolo konanie v

tejto časti zastavené uznesením č.k. 18Cb/59/2008-142 zo dňa 24.09.2008 a vo veci 18Cb 59/2008
uznesením č.k. 18Cb/59/2008-108 zo dňa 24.9.2008.

Okresný súd poukázal na svoj predchádzajúci rozsudok č.k. 18Cb 59/2008, 18Cb 62/2008, 14Cb
29/2008, 15Cb 62/2008, 15Cb 63/2008, 15Cb 64/2008, vedené pod č.k. 18Cb 58/2008-293 zo dňa

16.06.2010, ktorý bol v odvolaním napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
93.733,35 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a vo výroku o trovách prvostupňového konania
zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 14Cob/215/2010 zo dňa 01.02.2012. Okresný súd konštatoval, že predchádzajúci rozsudok (č.k.
18Cb/58/2008-293 zo dňa 16.06.2010) vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie zmluvnej

pokuty 0,05 % denne zo sumy 31.739,28 Eur od 14.05.2007 do zaplatenia zastavené, nadobudol
právoplatnosť dňa 07.08.2010.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. §
409 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“),

§ 410 ods. 1, 2 OBZ, § 272 ods. 2 OBZ, § 266 ods. 1, 2. 3 OBZ, § 544 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 49a OZ, § 365 OBZ, § 369
ods. 1 OBZ v znení účinnom v čase omeškania, § 37 OZ, § 38 OZ, § 39 OZ, § 40a prvá veta OZ,
okresný súd konštatoval čiastočnú dôvodnosť žaloby. Uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný
ako objednávateľ uzatvorili dňa 12.03.2004 v písomnej forme Rámcovú kúpnu zmluvu (č.l. 3 a nasl.

spisu). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca povinnosti zo zmluvy riadne plnil, tovar
podľa objednávok žalovaného mu riadne dodal. Žalovaný rozporoval cenu paliet EX-CALL, Autoloader
JLA a BOX C, ktorá podľa žalovaného mala byť určená podľa vzorca: cena práce + cena materiálu x 1,05
a žalobca túto rovnicu pri tvorbe ceny nedodržal, cenu paliet navýšil vo vzťahu k množstvu použitého
materiálu.

Žalobca vyúčtoval (žalovanú) cenu paliet (tovaru) vo faktúrach:
- č. 8-07 (sp.zn. 14Cb 29/2008) vo výške 31.875,18 Eur, nesplatená časť je 31.739,28 Eur. Rozdiel
oproti cenovej ponuke a objednávkam žalovaného je 256,96 Eur.
- č. 11-07 (sp.zn. 15Cb 62/2008) vo výške 5.314,72 Eur, nesplatená časť je 3.567,14 Eur. Rozdiel oproti
cenovej ponuke a objednávkam žalovaného je 1.609,64 Eur.

- č. 12-07 (sp.zn. 18Cb 62/2008) vo výške 34.667,40 Eur, nesplatená časť je 8.112,32 Eur. Rozdiel oproti
predloženej cenovej ponuke a objednávkam žalovaného je 5.166,98 Eur.
- č. 14-07 (sp.zn. 15Cb 64/2008), z ktorej žalobca uplatnil sumu 5.698,93 Eur. Rozdiel oproti predloženej
cenovej ponuke a objednávkam žalovaného je 383,59 Eur.
- č. 16-07 (sp.zn. 15Cb 63/2008) vyúčtoval cenu vo výške 24.006,91 Eur, uplatnená v celom rozsahu.

Rozdiel oproti cenovej ponuke a objednávkam žalovaného je 221,96 Eur.
- č. 17-07 (sp.zn. 18Cb 59/2008) vyúčtoval cenu vo výške 6.252,38 Eur, je uplatnená v celom rozsahu.
Porovnaním fa č. 17-07 s cenou podľa objednávok neboli zistené rozdiely.Podľa okresného súdu žalobca popieral tvrdenie žalovaného, že cena mala byť vyúčtovaná podľa
vzorca, ako ho prezentoval žalovaný. Opísal obchodnú spoluprácu založenú Rámcovou zmluvou tak, že
žalobca vystavil cenovú ponuku, žalovaný na základe cenovej ponuky objednal u žalobcu tovar, žalobca

tovarpodľaobjednávkydodalavystavilsúhrnnéfaktúry,vktorýchvyúčtovalcenudodanéhotovarupodľa
konkrétnych objednávok. Okresný súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola písomnou
formou uzatvorená kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. OBZ. Predmetom zmluvy bola dodávka paliet
a dielcov na základe špecifikácie žalovaného, ktorý bol v zmluve označený ako objednávateľ, palety
mal povinnosť vyrobiť žalobca v zmluve označený ako zhotoviteľ. Podľa kúpnej zmluvy, ktorú zmluvné

strany označili ako Rámcová kúpna zmluva, žalobca sa zaviazal dodávať žalovanému palety a dielce
podľa špecifikácie žalovaného (bod 2), za ktorým účelom sa žalovaný zaviazal dodať k plneniu predmetu
zmluvy potrebnú dokumentáciu a ročný výhľad spotreby paliet, súčasne sa žalobca zaviazal plniť tiež
na požiadanie, v súlade s požiadavkami objednávateľa - žalovaného (bod 3). Dohodnuté zmluvné ceny
sa uzatvárali na dobu jedného štvrťroka, prípadne aj inak, cenu museli odsúhlasiť obe zmluvné strany
(bod 4). Vychádzajúc z obsahu dohody o cene v bode 4 zmluvy nemal okresný súd za preukázanú

dohoduospôsobedodatočnéhourčeniacenypodľavzorcatvrdenéhožalovaným;tentozozmluvynijako
nevyplýval, a to ani z prílohy č. 2 k zmluve (č. l. 5 spisu), kde bola cena pri podpise zmluvy dohodnutá na
1. Q 2004. Svedecká výpoveď Ing. I. na pojednávaní dňa 18.04.2013 nepotvrdila, že už pri tvorbe ceny
na1.Q2004pripodpisezmluvysazmluvnéstranyriadilirovnicoucenapráce+(nákupnácenamateriálu
x 1,05). Svedok iba uviedol, že bol nepriamo použitý v prílohe zmluvy, že prvotná cena bola určená ako

cena práce a materiálu krát koeficient, ale „naviac tam boli ďalšie náklady, ktoré sa tiež zohľadnili v tej
prvotnej cene“ ako aj, že „v tej prvotnej cene tam boli ešte náklady naviac.“ Podľa názoru okresného
súdu výpoveď svedka I. vylučuje použitie tvrdeného vzorca už pri tvorbe prvotnej ceny podľa prílohy č.
2 k zmluve, keď z obsahu celej svedeckej výpovede vyplýva, že položkami pre tvorbu ceny neboli len
položky, ako ich prezentoval žalovaný; svedok opakovane vypovedal, že v cene sa zohľadnili aj ďalšie

náklady, ktoré vyplývali z konkrétneho prípadu, výslovne povedal, že pri tvorbe zmluvy sa dohodli, že
„zaplatíme cenu materiálu, práce a ďalších nákladov, ktoré súvisia s výrobou výrobku.“ Tiež vypovedal:
„Konkrétne na tom, že by mal žalobca predložiť cenu rozpísanú po položkách, na tom sme sa nedohodli,
ale interne sme si tú cenu kontrolovali podľa položiek“ - z uvedeného vyplýva, že kontrola ceny podľa
vzorca (položiek) bola internou záležitosťou žalovaného. Zo zmluvy (bod 4) vyplýva, že cena pre ďalšie

obdobia musí byť odsúhlasená oboma zmluvnými stranami a nevyplýva, že bolo zmluvnou povinnosťou
žalobcu riadiť sa tvrdeným vzorcom pri predkladaní cenových ponúk na odsúhlasenie žalovanému.
Uvedené vylučuje aj neurčitosť tvrdenej dohody čo do hodnoty položiek vzorca - nebola určená cena
práce ako základná položka tvrdeného vzorca, keď táto mala byť podľa písomného vyjadrenia svedka
I. (č.l. 217 spisu) 300,- Sk/hod. a podľa svedka D. 180,- Sk/hod. (záp. o poj. zo 17.2.2010, č.l. 238

spisu zn. 18Cb/58/2008), rozdielny koeficient v písomnom vyhlásení p. I. zo dňa 19.8.2008 (č. l. 217
spisu) - 5% a v čestnom vyhlásení zo dňa 22. 9. 2008 (č.l. 171 spisu zn. 18Cb 58/2008) - 1,05 %,
neurčitosť vyplýva aj z tej časti výpovede svedka I., podľa ktorej do prezentovaných položiek vzorca sa
mali rozpočítať ostatné náklady. Uvedené podľa okresného súdu dotvrdzuje tvrdenie žalobcu, že o vzorci
mohol vedieť, ale chápal ho len ako pomôcku pri tvorbe cenových ponúk. Podľa názoru okresného súdu

bol súčasťou kalkulácie žalovaného, ktorý si potrebné údaje udržiaval vo svojom informačnom systéme
(výpoveď svedka I.) pre internú kontrolu cenových ponúk žalobcu za účelom odsúhlasenia tejto ceny
žalobcovi, ale nebol súčasťou písomnej dohody podľa bodu 4 zmluvy o spôsobe tvorbe ceny a teda
nezaväzoval žalobcu.

Podľa okresného súdu účastníci sa dohodli na spôsobe určenia ceny (§ 409 ods. 2 OBZ) v zmysle
bodu 4 zmluvy. Obsah tohto zmluvného dojednania zmluvné strany napĺňali tak, že žalobca predložil
žalovanému cenovú ponuku na predmet kúpnej zmluvy, žalovaný na základe tejto cenovej ponuky

vystavil objednávku, čím odsúhlasil cenu uvedenú v cenovej ponuke žalobcu, kde uviedol druh palety
a cenu, za ktorú palety objednáva. Žalobca na základe vystavenej objednávky, t.j. odsúhlasenej ceny
na konkrétne palety tieto dodal a cenu vyúčtoval vo faktúre. Žalovaný faktúry od r. 2004 do polovice r.
2007 platil. Túto obchodnú prax, ktorú zmluvné strany po podpise zmluvy zaviedli, potvrdil aj svedok
- pracovník žalovaného, p. D. na pojednávaní dňa 17.02.2010 (zápisnica o pojednávaní, č.l. 238 spisu

zn. 18Cb 58/2008); svedok potvrdil, že bol zodpovedný u žalovaného za obchodnú spoluprácu podľa
Rámcovej zmluvy, za vystavovanie objednávok (toto potvrdil aj svedok I.), pripravil návrh Rámcovej
zmluvy s obsahom, ako bola zmluvnými stranami podpísaná. Potvrdil, že vedel, aké objednávky, v akých
cenových reláciách idú vo vzťahu k žalobcovi. K bodu 4 Rámcovej zmluvy a k zaužívanej praxi popodpise zmluvy uviedol, že žalobca poslal žalovanému mailovú ponuku výrobkov a ich ceny, žalovaný
považoval za správnu ponuku žalobcu a preto vystavil záväznú objednávku. Potvrdil, že vystavením
objednávky podľa ponuky žalobcu, ak došlo v tejto ponuke k zmene ceny, považoval vystavenie

objednávky za dohodu o zmene ceny. Uvedené podľa okresného súdu korešponduje s obsahom bodu 4
zmluvy a s ust. § 409 ods. 2 OBZ, t.z. že bol realizovaný dohodnutý spôsob dodatočného určenia ceny
odsúhlasením oboma zmluvnými stranami.

Okresný súd vychádzal pri posudzovaní zmluvného nároku žalobcu z prejavenej vôle, ktorú účastníci

konania premietli do písomnej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2004 a ktorej návrh na podpis
žalobcovi predložil žalovaný. Vo vzťahu k dodržaniu písomnej formy zmluvy aj v prípade jej zmeny
bolo podstatné dojednanie podľa bodu 8.8.2., že akékoľvek zmeny alebo doplnky musia byť dohodnuté
písomne, v spojení s § 272 ods. 2 OBZ. Podľa okresného súdu bol podstatný obsah právneho
úkonu, a to aj prípadných zmien tohto úkonu, ktorý zmluvné strany zachytili písomne. Prejav vôle
účastníkov ohľadne tvorby ceny bol daný obsahom čl. 4 písomnej Rámcovej kúpnej zmluvy a z tejto

písomne prejavenej vôle nevyplývala povinnosť žalobcu pre tvorbu ceny podľa tvrdeného vzorca,
a to ani po dokazovaní výsluchom svedka I., ktorý predmetnú zmluvu podpísal. Ani doplneným
dokazovaním výsluchom svedka I. na pojednávaní dňa 18.04.2013 a žalovaného, za ktorého konal
p. A., nevyplynul zásadný odlišný skutkový stav veci oproti skutkovému stavu ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu uznesením sp.zn. 14Cob/215/2010 zo dňa 01.02.2012 a preto okresný súd v súlade

s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal primárne z písomnej Rámcovej kúpnej
zmluvy účastníkov z 12.03.2004 i pri vyhodnotení a právnom posúdení nosnej spornej otázky dojednania
kúpnej ceny, za aplikácie § 409 a nasl. OBZ. V kontexte uvedeného bola podľa okresného súdu potom
právne irelevantná mailová komunikácia účastníkov, na ktorú opakovane poukazoval žalovaný s tým,
že pri predložení mailovej cenovej ponuky žalobca pre tvorbu ceny použil tvrdený vzorec (č. l. 212,

269, 270, 421 a nasl. spisu). Ide o listinné dôkazy, ktoré boli okresným súdom v pôvodnom konaní
vykonané a ani po ich opakovanom vykonaní nevyplynul zásadný odlišný skutkový stav veci, t.j. nebola
preukázaná zmluvná povinnosť žalovaného tvoriť cenu podľa vzorca. Naopak, z dokazovania podľa
okresného súdu vyplynulo, že vzorec nebol súčasťou cenovej ponuky žalobcu. Zhodnými vyjadreniami
účastníkov konania na pojednávaní dňa 25.06.2013 bolo preukázané, že na požiadanie žalovaného sa

vykonávala kontrola cien v r. 2006 a 2007 - rozpis cien. K tomu žalobca objasnil, že mailové správy
v zmysle č.l. 327 a nasl. spisu sú cenové ponuky a neobsahujú vzorec pre tvorbu ceny. Prílohy, ktoré
obsahujú vzorec, vyrobil žalobca k mailom, ktoré boli súčasťou kontroly ceny v r. 2006 a 2007 - až pri
tejto kontrole ceny, na požiadanie žalovaného, urobil žalovaný rozpis materiálu a rozpis práce, čo znova
nasvedčuje internej kontrole cien žalovaného.

Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením o uvedení žalovaného do omylu pri vystavení objednávok vo
vzťahu k žalobcovi, nakoľko právne následky omylu v zmysle § 49a OZ sú spojené len s určitým
kvalifikovaným (právne významným) omylom, čo nie je daný prípad, nakoľko žalobca pri vystavovaní
cenovej ponuky a žalovaný pri vystavovaní objednávky na základe tejto cenovej ponuky konali v súlade s

vôľouprejavenouvdojednaníbodu4Rámcovejzmluvy.AjsvedokD.potvrdil,ževystavenímobjednávky
podľa ponuky žalobcu, ak došlo v tejto ponuke k zmene ceny, považoval vystavenie objednávky
za dohodu o zmene ceny, čo je podľa okresného súdu odsúhlasenie oboma zmluvnými stranami a
korešponduje s obsahom bodu 4 zmluvy i s ust. § 409 ods. 2 OBZ, t. z., že bol realizovaný dohodnutý
spôsob dodatočného určenia ceny. Ustanovenie § 49a OZ zakladá relatívnu, nie absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. Pretože okresný súd prijal záver o nepreukázaní uvedenia žalovaného do omylu,
nebolo potom dôvodné vyhodnocovať plynutie premlčacej lehoty na námietku žalobcu vo vzťahu k
uplatnenej námietke (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu žalovaným. Podľa okresného súdu neboli
naplnené ani zákonné predpoklady v zmysle ust. § 37, § 38, § 39 OZ pre neplatnosť právneho úkonu -
objednávky žalovaného, na ktorú (absolútnu) neplatnosť súd prihliada ex offo.

K tvrdeniu žalovaného, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi bola uzatvorená v časti písomnej
forme a v časti v ústnej forme, pričom časť kúpnej zmluvy v ústnej forme sa mala týkať práve dohody
ohľadne žalovaným tvrdeného vzorca pri tvorbe ceny, okresný súd poukázal na ust. § 272 ods. 2 OBZ v
spojení so zmluvným dojednaním podľa bodu 8.8.2. Toto zmluvné dojednanie ohľadne písomnej formy

každej zmeny zmluvy v spojení s § 272 ods. 2 OBZ vylučovalo paralelnú existenciu jednej zmluvy v
dvoch formách - ústnej a písomnej. Ak si zmluvné strany v písomnej zmluve dohodli možnosť jej zmeny
výlučne písomnou formou, potom rovnakú právnu formu, aká sa vyžaduje pre vznik zmluvy, je potrebné
zachovať aj pre jej zmenu. Žalovaný, ktorý sám pripravil návrh Rámcovej kúpnej zmluvy a predložil tentonávrh žalobcovi k podpisu, nepremietol do zmluvy tvrdený vzorec ako spôsob tvorby kúpnej ceny a pre
zmenu tejto písomne uzatvorenej zmluvy vymienil v bode 8.2.2. tiež písomnú formu a ak žalobca tento
návrh písomne uzatvorenej zmluvy prijal, zmluvu podpísal, tak podľa okresného súdu obidve zmluvné

strany pri uzatvorení zmluvy prejavili vôľu, aby tak zmluva, ako aj jej zmeny boli uzatvorené písomne.
Pokiaľ právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 08.11.2012 (č.l. 202 spisu) namietal nedostatok
písomnej formy ohľadne tvorby cien pre ďalšie obdobia (kvartály), tak podľa okresného súdu tvorba cien
do budúcnosti vychádzala zo zmluvného dojednania bodu 4 a toto zmluvné dojednanie bolo napĺňané
obchodnoupraxou,ktorústranymedziseboupouzavretízmluvyzaviedli,t.j.predloženiecenovejponuky

žalobcom, na základe ktorej bola vystavená záväzná objednávka žalovaným, teda odsúhlasenie cien
oboma zmluvnými stranami a následné plnenie zo strany žalobcu v zmysle objednávky, z čoho vyplýva,
že pri tejto tvorbe ceny pre ďalšie kvartály nešlo o zmenu zmluvy - zmluvného dojednania bodu 4, ale o
jeho realizáciu v praxi. Od podpisu zmluvy v r. 2004 až do r. 2007 žalovaný kúpnu cenu podľa cenovej
ponuky žalobcu nenamietal, žalobca od podpisu zmluvy počas celej obchodnej spolupráce dodával
žalovanému palety a dielce podľa špecifikácie žalovaného, ako to bolo dohodnuté v čl. 2 Rámcovej

zmluvy, prípadne plnil na požiadanie - výzvu žalovaného, v súlade s jeho požiadavkami, ako bolo
dohodnuté v čl. 3 Rámcovej zmluvy. Táto obchodná prax založená kúpnou zmluvou bola naplnením
obsahu zmluvných dojednaní podľa čl. 2, 3 a 4 Rámcovej zmluvy. Kúpnu cenu stanovili zmluvné strany
vzájomnou dohodou - spôsobom cenová ponuka/návrh odsúhlasená objednávkou/prijatie návrhu, ako
to predpokladá bod 4 Kúpnej zmluvy, čo neodporuje zákonnému ustanoveniu § 409 ods. 2 OBZ. Na

platnosť zmeny zmluvného dojednania podľa bodu 4 - spôsobu určenia ceny, sa vyžadovala písomná
forma v zmysle ust. § 272 ods. 2 OBZ v spojení so zmluvným dojednaním bodu 8.2 Rámcovej kúpnej
zmluvy. Z uvedeného dôvodu okresný súd zamietol návrh na znalecké dokazovanie na preukázanie
výšky ceny výrobkov X-CAL pri použití žalovaným tvrdenej rovnice pre tvorbu cien (cena práce + /
nákupná cena materiálu x 1,05/ = cena jedného výrobku) za obdobie od januára 2005 do septembra

2007, pri zohľadnení vývoja cien použitého materiálu a preukázania množstva materiálu a opakovane
výsluchomsvedkovD.aI..Nebolorelevantnévykonaťdokazovaniepodľanávrhužalovanéhosohľadom
na prijatý záver - nepreukázanie zmluvnej povinnosti žalobcu dodržiavať pri tvorbe ceny tvrdený vzorec,
znalecké dokazovanie by tak bolo aj vo vzťahu k preukázaniu množstva materiálu na výrobok X-CAL
neúčelné, keď žalobca nemal zmluvnú povinnosť tvoriť cenu podľa rovnice, ktorá mala rešpektovať

podľa žalovaného o. i. aj cenu použitého materiálu. Ak žalovaný nepreukázal takúto zmluvnú povinnosť
žalobcu, je potom irelevantné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v záverečnom vyjadrení na
pojednávaní dňa 25.6.2013 ohľadne nadhodnotenia množstva materiálu pri výrobku EX-CAL a v tejto
súvislosti možný nárok žalovaného na vrátenie časti kúpnej ceny, ktorý by bol spôsobilý na započítanie.
Z rovnakého dôvodu okresný súd považoval za irelevantné aj započítanie podaním žalovaného zo

dňa 26.06.2013, doručeného súdu dňa 27.06.2013 (č. l. 443 spisu), t. j. po vyhlásení uznesenia na
pojednávaní dňa 25.06.2013, ktorým bolo dokazovanie skončené a účastníci boli pred vyhlásením
uznesenia riadne poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Pohľadávka na započítanie proti žalobcovi bola v
tomto podaní tvrdená z rovnakých dôvodov (nadhodnotený materiál vo výrobku) v rozsahu 3.000.000,-
Sk. Z návrhu žalovaného na dokazovanie výsluchom svedkov D. a I. nebola zrejmá účelnosť tohto

dokazovania aj preto, že výsluch týchto svedkov okresný súd už vykonal a vypočul ich aj na okolnosti
vzniku zmluvy ako priamych účastníkov tvorby zmluvy.

K tvrdenej Zmluve o spolupráci zo dňa 02.01.2002 okresný súd uviedol, že táto nie je relevantná na
posúdenie zmluvného nároku z Rámcovej zmluvy z r. 2004, nakoľko predmetom konania sú nároky

vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu a nie zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.01.2002. Pokiaľ aj
žalovaný uviedol, že obchodná spolupráca medzi účastníkmi nezačala až po uzavretí Rámcovej zmluvy,
ale že žalobca už od r. 2002 vykonával pre žalovaného na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa
02.01.2002 určité činnosti (neuviedol aké), uviedol však, že išlo o iné činnosti ako dodávka výrobkov - aj
z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadať na Zmluvu o spolupráci zo dňa 02.01.2002; ak predmetom

tejto zmluvy boli iné činnosti ako dodávka výrobkov podľa Rámcovej zmluvy z r. 2004, nebolo dôvodné
potom vyhodnotiť Rámcovú zmluvu z r. 2004 v kontexte zaužívanej praxe podľa Zmluvy o spolupráci
z r. 2002.

Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý žalobca dodal žalovanému

na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy v nesplatenej časti kúpnej ceny vyúčtovanej : - vo fa č. 8-07 v
rozsahu 31.482,32 Eur, - vo fa č. 11-07 v rozsahu 1.957,50 Eur, - vo fa č. 12-07 v rozsahu 2.945,34 Eur,
- vo fa č. 14-07 v rozsahu 5.315,34 Eur, - vo fa č. 16-07 v rozsahu 23.784,96 Eur a - vo fa č. 17-07 v
rozsahu 6.252,38 Eur. Žalobu na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá presahovala priznané čiastky zamietol,nakoľko žalobca vyúčtoval v týchto jednotlivých faktúrach kúpnu cenu nad rozsah ceny, ako bola určená
dohodnutým spôsobom podľa zmluvného dojednania čl. 4 Rámcovej zmluvy. Zamietnutá časť kúpnej
ceny predstavuje rozdiel medzi cenou potvrdenou v objednávke žalovaného a cenou vyúčtovanou v

príslušnej faktúre.

Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu kúpnej ceny vo
výške 0,05 % denne vyúčtovanej : - vo fa č. 11-07 zo sumy 1.957,50 Eur od 28.06.2007 do zaplatenia, -
vo fa č. 14-07 zo sumy 5.315,34 Eur od 11.08.2007 do zaplatenia, - vo fa č. 16-07 zo sumy 23.784,96 Eur

od 01.10.2007 do zaplatenia, podľa zmluvného dojednania bodu 6 Rámcovej kúpnej zmluvy v spojení s
ust. § 544 OZ. Okresný súd zamietol aj žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo žalovanej kúpnej ceny
v časti, ktorá bola súdom zamietnutá.

Okresný súd uviedol, že zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu
nezaplatenej a súdom priznanej kúpnej ceny v súlade s ust. § 369 ods. 1 OBZ, účinného do 15.9.2009.
V súlade s § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní jeho
právneho zástupcu (č.l. 517-535 spisu). Odvolanie podal z dôvodov: -podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP,
nakoľko v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP tým, že o časti nároku priznaného
napádaným rozhodnutím bolo už prv právoplatne rozhodnuté; - nakoľko v konaní došlo k vadám podľa
§ 221 ods. 1 písm. e) OSP tým, že okresný súd rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný; - nakoľko v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, pretože
sa žalovanému postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom tým, že prvostupňový rozsudok
nie je náležité odôvodnený; - nakoľko v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP tým,
že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil; - podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP, nakoľko
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to, že rozsudok

je nepreskúmateľný z dôvodu rozporu medzi výrokom a odôvodnením; - podľa § 205 ods. 2 písm. c)
OSP, nakoľko súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; - podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP, nakoľko súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - podľa § 205 ods.
2 písm. f) OSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. K jednotlivým odvolacím dôvodom I/ - VIII/ uviedol žalovaný konkrétne, že I/ okresný súd priznal
žalobcovi aj úroky z omeškania z pohľadávky, o ktorej (vrátane príslušenstva) rozhodol už v rámci
konania vedenom pod sp. zn. 18Cb/58/2008. II/ Žalobca v konaní pôvodne pod sp.zn. 18Cb/62/2008
žiadal zaplatenie úroku z omeškania len vo výške 14,25% ročne, a nie 14,75% ako priznal okresný
súd. III/ Podľa bodu 6 Rámcovej zmluvy (č.l. 4 spisu) „V prípade oneskorenej platby, t.j. po uplynutí

dohodnutej doby splatnosti (15 EOM1 dní odo dňa vystavenia faktúry - zberná faktúra) môže dodávateľ
fakturovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z fakturovanej ceny za každý deň omeškania". Z citovaného
ustanovenia podľa žalovaného vyplýva dohoda, že žalobca bude vystavovať zberné faktúry, ktoré budú
splatné v 15. deň po skončení mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude faktúra vystavená.
Nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania preto žalobcovi mohol vzniknúť, iba ak žalovaný nezaplatil

faktúru do dohodnutého dňa splatnosti, ktorým v zmysle bodu 6 Rámcovej zmluvy mohol byť vždy
len 15. deň príslušného mesiaca. Preto v zmysle Rámcovej zmluvy nárok na zmluvnú pokutu alebo
úrok z omeškania nemohol nikdy vzniknúť v iný ako 16. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nezaplatená faktúra vystavená. U faktúry č. 12-07 žalovaný namietal, že ak údaj
o vystavení faktúry bol „0.1.1900“ a údaj o splatnosti „15.01.1900“, potom splatnosť podľa Rámcovej

zmluvy nie je možné určiť. Naviac u faktúry č. 12-07 sa v dôsledku priebežných čiastočných úhrad istina,
z ktorej si žalobca uplatňoval úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, postupne znížila, čo okresný súd
pri rozhodovaní nezohľadnil. Žalovaný nesúhlasil so zisteniami a závermi okresného súdu vo vzťahu
k zavedeniu jednotnej praxe zmluvných strán v intenciách Rámcovej zmluvy. Žalovaný nesúhlasil so
záverom okresného súdu o neexistencii ústnej dohody účastníkov pred začatím vzájomnej spolupráce

a pred uzavretím Rámcovej zmluvy, že akékoľvek ceny budú určované v súlade so vzorcom: cena
práce + (nákupná cena x 1,05) = cena 1 výrobku. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu,
že vzorec nevyplýva z Rámcovej zmluvy, že slúžil len ako interná pomôcka žalovaného pre kontrolu
ceny a žalobca nemal povinnosť ceny určovať v zmysle tohto vzorca, pričom bola neurčitosť jednotlivýchkomponentov vzorca. K týmto záverom mal žalovaný odlišný názor k hodnoteniu vykonaných dôkazov,
najmä výpovedí svedkov I., D. a zástupcu žalovaného L. A.. Podľa žalovaného nebolo správne ani
konštatovanie, že Rámcovú zmluvu vrátane Prílohy č. 2 pripravoval žalovaný, keď svedok D. uviedol,

že prílohu pripravoval žalobca. Podľa žalovaného z hľadiska právneho posúdenia nebola vylúčená
paralelná existencia ústnej dohody o tvorbe cien a Rámcovej zmluvy; v tomto smere nebolo správne
interpretované ust. § 272 ods. 2 OBZ, pričom poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky z 28.02.2001 pod sp.zn. 29Odo 14/2001. Žalovaný namietol záver okresného súdu o platnosti
objednávok žalovaného, na základe ktorých bola uzavretá dohoda o žalovanej kúpnej cene tovaru, ak

doložené objednávky neboli podpísané konajúcou osobou. Z opatrnosti žalovaný namietol (ne)platnosť
akýchkoľvek objednávok vystavovaných žalovaným z dôvodu omylu podľa § 49a OZ. Žalovaný namietol
správnosť rozhodnutia, ak okresný súd neakceptoval obranu žalovaného o zániku žalovanej pohľadávky
započítaním - namietol „právne rozhodnutie nároku žalovaného započítaného voči nárokom žalobcu
uplatňovaných v konaní“. Žalovaný bol názoru, že prvostupňový súd porušil zásady spravodlivého
procesu a svojím postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, keď svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil. Vznikol tak nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami
a zároveň nastala situácia, keď právne závery súdu nevyplývajú zo skutkových zistení, v rozpore s ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Záverom zhrnul, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje zdôvodnenie
viacerých otázok, ktoré v odvolaní konkretizoval.

Podľa žalovaného okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, ak nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ohľadom spolupráce účastníkov žalovaný navrhol
dopočutie svedkov I. a D.. Tento návrh bol prednesený aj s ohľadom na právny názor prvostupňového
súdu, z ktorého bolo zrejmé, že súd prijal skutkové závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní (napr. vyhodnotenie výpovede svedka I.). Preto, napriek vykonanému dokazovaniu, ktoré

podľa názoru žalovaného preukázalo ním tvrdený skutkový stav, okresný súd by za účelom odstránenia
prípadnýchnezrovnalostíaleborozporovmalopätovnedopočuťobochnavrhovanýchsvedkov.Žalovaný
tiež žiadal za účelom ustálenia výšky jeho nároku započítaného voči žalobcovi znalecké dokazovanie,
ktoré by preukázalo jeho tvrdenie, že žalobca pod názvom X CALIBUR dodával žalovanému z
konštrukčného a materiálového hľadiska iné výrobky, než mu v skutočnosti fakturoval. Okresný súd však

všetky navrhované dôkazy ako neúčelné zamietol, keďže sa mu vo svetle ním prijatého právneho záveru
javili ako neúčelné. Na druhej strane, svoje právne závery v podstatných otázkach oprel o nedostatočne
zistený skutkový stav, čo malo vplyv aj na rozhodnutie v samotnej veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže
žalobcu povinnosťou na náhradu trov konania žalovaného, alebo aby napadnutý rozsudok okresného

súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 596-598 spisu). S odvolacími dôvodmi žalovaného nesúhlasil a napadnutý rozsudok označil za
vecne správny, rešpektujúci i záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení. Z dokazovania vyplynulo, že ceny tovaru boli tvorené vzájomnou dohodou
účastníkov, tovar bol dodávaný v znení objednávok žalovaného a je povinnosťou žalovaného zaplatiť
kúpnu cenu. Žalobca uplatnil i náhradu trov tohto odvolacieho konania.

K doručenému vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho

zástupcu (č.l. 602-606 spisu). Zopakoval námietky o nesprávnom rozhodnutí vo vzťahu k úrokom
z omeškania. Vytkol žalobcovi, že sa nevyjadril k viacerým, podľa žalovaného kľúčovým odvolacím
dôvodom, preto mal za to, že toto vyjadrenie relevantne nespochybnilo opodstatnenosť odvolacích
dôvodov žalovaného. Žalovaný zopakoval svoj odvolací návrh.

K výzve odvolacieho súdu, za analogickej aplikácie § 213 ods. 2 OSP, sa vyjadril žalovaný v podaní z
03.12.2015 (č.l. 622-626 spisu). Uviedol, že na nevyhnutnosť aplikácie zásad poctivého obchodného
styku v zmysle § 265 OBZ poukázal už v prvostupňovom konaní. Túto otázku je potrebné hodnotiť vo
väzbenaokolnosti,žerozhodujúcuúlohuprizačatíspoluprácemedziúčastníkmikonaniazohraliosobné
väzby medzi p. R., spoločníkom a konateľom žalobcu a p. I., v tom čase spoločníkom a konateľom

žalovaného, že p. R. ako osobný priateľ p. I. spolupracoval so žalovaným ešte pred založením svojej
spoločnosti ako fyzická osoba. Pri vzájomných stretnutiach s väčšinovým zahraničným spoločníkom -
p. A. bol p. R. zastupovaný p. I. z dôvodu, že tento hovoril po nemecky a že spolupráca so žalovaným
ohľadom sporných výrobkov bola iniciovaná zo strany žalobcu. Žalovaný pritom poskytol žalobcovi naúvod jeho podnikania nadštandardnú podporu spočívajúcu napr. v prefinancovaní určitých prvotných
nákladov žalobcu, v kúpe náradia žalobcovi alebo v poskytnutí záruky za žalobcu voči jeho dodávateľom
materiálu. V tom čase mal žalobca voľný prístup do priestorov žalovaného a mal k dispozícii aj hradený

služobný mobil. Žalovaný poukázal na svoje legitímne očakávanie, že žalobca bude pri podnikaní
rešpektovať nielen svoje záujmy, ale aj záujmy žalovaného; pri začiatku spolupráce bolo vymedzené, že
žalobca musí žalovanému všetky výrobky dodávať za vysoko konkurenčné ceny. Najviac sa nepoctivosť
žalobcu preukázala vo vzťahu k dodávkam výrobku X - CALIBUR, keď výška neoprávnene fakturovanej
čiastky dosiahla takmer 3 mil. Sk. Pokiaľ žalobca opakovane zdôrazňoval povinnosť žalovaného

vykonávať dôslednú kontrolu počas spolupráce so žalobcom, tak tým naznačuje, že zneužívanie dôvery
v podnikateľských vzťahoch sa má považovať za niečo bežné a akceptovateľné. Žalovaný poukázal i na
priebehspolupráceúčastníkov,podľaneho„neetickosť“konaniažalobcupodčiarkovaloito,žepodstatnú
časť zisku z „navýšených“ cien odvádzal vo forme nájmu za priestory štatutárovi žalovaného, ktorý bol
zodpovedný za operatívny chod firmy. Priznanie nároku žalobcovi by sa javilo krajne nespravodlivým
a v tomto kontexte žalovaný poukázal na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil

spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný zopakoval svoj odvolací návrh.

K totožnej výzve odvolacieho súdu sa vyjadril i žalobca v podaní zo 06.12.2015 (č.l. 638-643 spisu).
Poukázal na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení vo veci s dôrazom na objektívne skutočnosti
priebehu obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, ktorá dlhodobo bola z obidvoch strán

akceptovaná, hoci na každej strane existovalo niekoľko subjektov, ktorým z pracovnej pozície a
náplne práce vyplývali povinnosti kontroly príslušných obchodných aktivít, preberania objednávok,
kontrolovania ceny a podobne. Žalobca sa niekoľkokrát vyjadril k tomu, že samotná história, samotný
spôsob spolupráce, samotné úhrady vystavovaných faktúr (ba dokonca aj čiastočné úhrady žalovaných
faktúr) sú dôkazom toho, že táto spolupráca mala charakter dobre fungujúcej kooperácie, dobre

fungujúcich zažitých vzťahov a preto nie je možné stotožniť sa s tým, že po viac ako štyroch rokoch
spolupráce dochádza k presúvaniu zodpovednosti pracovníkov žalovaného na žalobcu. Posúdenie a
ustálenie právnych záverov prvostupňového súdu je správne, má oporu vo vykonanom dokazovaní v
prebiehajúcich obchodných vzťahoch, v dĺžke trvania obidvoma zmluvnými stranami prebiehajúceho
obchodu a akceptovania dovtedy vystavovaných objednávok, potvrdzovania týchto objednávok zo

strany žalovaného a tým aj akceptovania dojednania o možnom dôsledku zmluvnej pokuty v prípade,
že niektorá zo zmluvných strán stanovený záväzok poruší. Žalobca poukázal na to, že tieto podmienky
boli dané, je potrebné zmluvu rešpektovať a tým nie je opodstatnená možnosť použitia § 265 OBZ.
Uzavretie zmluvného vzťahu, fungovanie obchodnej spolupráce, neposkytuje žiaden priestor pre prijatie
záveru, že by dohodnutá kúpna cena bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a že by

nevzniklo právo žalobcu na zaplatenie výsledku jeho pracovnej činnosti. Cena jednotlivých produktov
vyrábaných žalobcom spĺňala všetky podmienky na to, aby bola posúdená ako cena stanovená v súlade
s dohodou účastníkov, akceptovanou dlhodobým trvaním takto stanovenej ceny a preto nie je priestor
pre vyhodnotenie stanovených cien jednotlivých produktov v jednotlivých žalovaných faktúrach, že by
bola cena stanovená v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca nevidel priestor

pre použitie ust. § 265 OBZ ani vo vzťahu k nárokom na zmluvnú pokutu. Zaplatenie kúpnej ceny
je povinnosť kupujúceho. Ochrana cez ust. § 265 OBZ nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám tvoril
podmienky zmluvy, sám navrhol zmluvné pokuty, sám porušil uzatvorenú zmluvu a popri všetkých týchto
skutočnostiach a porušení právnej ochrany mu má súd poskytnúť ešte právo na vyhodnotenie situácie
ako v rozpore s poctivým obchodným stykom. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty v rozsahu 0,05

% denne nie je zmluvnou pokutou, ktorú by bolo možné hodnotiť ako zjavne mimo rámec obvyklých
zmluvných pokút používaných v danom období, pretože takáto zmluvná pokuta sa obvykle v čase roku
2004 v záväzkových vzťahoch používala a teda dosahovala cca úroveň zákonom predpísanej úrokovej
sadzby úroku z omeškania. Uplatnenie ustanovenia § 265 OBZ by bolo v danom prípade v rozpore so
zákonom.

Uvedené vyjadrenia účastníkov im boli vzájomne krajským súdom doručené.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1, 3 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa §

156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP predmetný rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, úrok z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 34.667,45
Eur odo dňa 16.07.2007 do 02.08.2007, zo sumy 24.709,27 Eur odo dňa 03.08.2007 do 09.08.2007,zo sumy 7.940,80 Eur odo dňa 10.08.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, úrok
z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 40.739,94 Eur odo dňa 15.06.2007 do 13.07.2007, zo
sumy 34.101,16 Eur odo dňa 14.07.2007 do 21.08.2007, zo sumy 17.000,15 Eur odo dňa 22.08.2007 do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 221 ods. 1 písm. d), e), h) OSP zrušil,
v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 71.737,84 Eur potvrdil
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie a vo zvyšnej časti napadnutého výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a zmluvnú pokutu podľa § 221 ods. 1 písm.
h), ods. 2 OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu odvolania žalovaného bolo zrejmé, že odvolacie dôvody sa týkali procesnej i vecno-právnej
roviny rozhodnutia okresného súdu vo veci samej. Nie všetky odvolacie dôvody však mohli tvoriť základ
a rámec prieskumu krajským súdom v odvolacom konaní.

Podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd sa i s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novými
skutočnosťami, ktoré žalovaný uvádzal až v rámci argumentácie v odvolaní, resp. v štádiu po vyhlásení
uznesenia o skončení dokazovania a ktoré neboli použité v uvedenom rozhodnom štádiu konania pred
súdom prvého stupňa. V skutkovej rovine išlo o poukaz na zmätočne a nesprávne uvedenú dobu

splatnosti v žalovaných faktúrach, tvrdenie, že Rámcová zmluva predpokladala, že žalovaný poskytne
žalobcovi ročný výhľad paliet, prípadne dielcov vo forme a s obsahom, ako tvoril Prílohu č. 1 Rámcovej
zmluvy a toto sa nikdy nezrealizovalo, že ceny výrobkov uvedených v Prílohe č. 2 Rámcovej zmluvy boli
v priebehu spolupráce menené neformálnym spôsobom (napr. cena výrobku PRACTIX), že pri fakturácii
žalobca nepostupoval v súlade s bodom 6 Rámcovej zmluvy a faktúry boli vystavované ad hoc s rôznou

splatnosťou (nie 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom boli výrobky dodané), že zmluvné
strany sa od Rámcovej zmluvy pravidelne odchyľovali, že žiadna z písomných objednávok žalovaného
nie je podpísaná osobou, ktorá mala túto objednávku vystaviť, že u výrobku X - CALIBUR vznikol nárok
z vád, vrátane nároku na zľavu z ceny a žalobca fakturoval žalovanému úplne iný výrobok, než mu v
skutočnosti dodal. Žalovaný bol v konaní riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP (č.l. 164, 459

rub spisu), pričom netvrdil a nepreukázal splnenie niektorého z dôvodov podľa § 205a ods. 1 OSP,
potrebnéhonato,abyodvolacísúdmoholprihliadaťakonarelevantnéodvolaciedôvodynanovotvrdené
skutočnosti (a dôkazy), ktoré neboli použité účastníkom v prvostupňovom konaní. Ide o premietnutie
procesného princípu neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie. Krajský súd tiež uvádza,
žežalovanýnemôžedôvodnevytýkaťokresnémusúdu,aksavnapadnutomrozsudkunezaoberalnovou

argumentáciou obsiahnutou v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 26.06.2013 (č.l. 471-472 spisu),
keďže predmetné vyjadrenie bolo datované 26.06.2013 a okresnému súdu predložené 01.07.2013 až
po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní 25.06.2013. V tomto smere odvolací
súd opakovane zdôrazňuje splnenie procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods.
4 OSP voči obom zúčastneným stranám sporu.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, v rámci danom odvolaním
žalovaného a uzavretým skutkovým stavom v prvostupňovom konaní, za prihliadania len na tie odvolacie

dôvody, ktoré mali väzbu na skutočnosti a dôkazy použité v prvostupňovom konaní, odvolací súd zistil
čiastočnú opodstatnenosť odvolania žalovaného, čo vyústilo do rozhodnutia tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.

Vo vzťahu k napadnutej časti meritórneho výroku o priznaní žalobcovi sumy presahujúcej sumu
71.737,84 Eur (t.j. v rozsahu 2 Eur), bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Pokiaľ v

predmetnom výroku okresný súd priznal žalobcovi sumu 71.739,84 Eur, tak uvedené nekorešpondovalo
s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalobcovi patrila (len) kúpna cena spolu
71.737,84 Eur. Okresný súd tento zrejmý omyl, nesprávnosť, neodstránil postupom podľa § 164 OSP,
keď poukázal na viazanosť súdu vyhláseným znením rozsudku (§ 156 ods. 4 OSP). Preto uvedenú
nezrovnalosť odstránil odvolací súd (§ 221 ods. 1 OSP), pričom je tiež potrebné uviesť, že o tejto

(výrokovej) časti nároku presahujúcej sumu 71.737,84 Eur by už i tak bolo právoplatne rozhodnuté
predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Martin (č.l. 293 spisu) zo dňa 16.06.2010, ktorý vo výroku
o zamietnutí zvyšku žaloby nadobudol právoplatnosť 07.08.2010 (§ 221 ods. 1 písm. d) OSP). V tejto
súvislosti odvolací súd pre úplnosť tiež podotýka, že opravným uznesením okresného súdu (č.l. 552
spisu) bola opravovaná suma v záhlaví napadnutého rozsudku tak, že predmetom prvostupňového

konania zostali nároky žalobcu tvoriace na istine spolu sumu 76.733,30 Eur.

Okresný súd pochybil pri rozhodnutí i v ďalšej časti napadnutého (prvého) výroku rozsudku vo veci
samej, keď žalobcovi priznal nárok presahujúci žalobou uplatnené úroky z omeškania, a to v rozsahu 0,5
% ročne zo sumy 34.667,45 Eur odo dňa 16.07.2007 do 02.08.2007, zo sumy 24.709,27 Eur odo dňa

03.08.2007 do 09.08.2007, zo sumy 7.940,80 Eur odo dňa 10.08.2007 do zaplatenia, keď u faktúry č.
12.07 (pôvodne sp.zn. 18Cb/62/2008) žalobca žalobou zo 06.12.2007 uplatnil nárok (len) na zaplatenie
úrokov z omeškania v sadzbe 14,25 % ročne, nie ako okresný súd priznal v dotknutej časti výroku
rozsudku 14,75 % ročne (rozdiel je 0,5 % ročne). V tejto časti išlo o porušenie ust. § 153 ods. 2 OSP,
preto došlo k zrušeniu uvedenej časti rozsudku (§ 221 ods. 1 písm. e) OSP).

Ďalšie pochybenie okresného súdu spočívalo v priznaní úroku z omeškania 14,75 % ročne zo sumy
40.739,94 Eur odo dňa 15.06.2007 do 13.07.2007, zo sumy 34.101,16 Eur odo dňa 14.07.2007 do
21.08.2007, zo sumy 17.000,15 Eur odo dňa 22.08.2007 do zaplatenia, keďže išlo o nárok, o ktorom
už skôr okresný súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 15Rob/650/2007-35 zo dňa 22.02.2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.03.2008 (viď č.l. 35 v spise zn. 18Cb/58/2008). Išlo
o procesnú situáciu v rozpore s ust. § 159 ods. 3 OSP, pre ktorú bolo napadnuté rozhodnutie okresného
súdu nevyhnutne v dotknutej časti zrušené (§ 221 ods. 1 písm. d) OSP).

V odvolacom konaní tak mohol byť ďalej vecne prejednávaný len nárok žalobcu na zaplatenie sumy

71.737,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 31.482,32 Eur odo dňa
13.05.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.957,50 Eur odo
dňa 28.06.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.957,50 Eur odo dňa
28.06.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 34.667,45 Eur odo
dňa 16.07.2007 do 02.08.2007, zo sumy 24.709,27 Eur odo dňa 03.08.2007 do 09.08.2007, zo sumy

7.940,80 Eur odo dňa 10.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo
sumy 5.315,34 Eur odo dňa 11.08.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy
5.315,34 Eur odo dňa 11.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo
sumy 23.784,96 Eur odo dňa 01.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo
sumy 23.784,96 Eur odo dňa 01.10.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne

zo sumy 6.252,38 Eur odo dňa 30.09.2007 do zaplatenia.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd uvádza, že vo vzťahu k žalovanej a priznanej sume 71.737,84 Eur ako doteraz neuhradenej
fakturovanej kúpnej cene dodaného tovaru, základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie
citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v

odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v
prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), krajský súd nezistil v tejto časti opodstatnenosť
podaného odvolania žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné
dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec v tejto časti právne
posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti predmetnej časti napadnutého meritórneho
výroku rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení

rozsudku okresným súdom k tejto časti meritórneho výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za
aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu
v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2
Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení

svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže
obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Preskúmaním postupu v prvostupňovom konaní a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu
bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je vo vzťahu k
potvrdenej časti koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným
súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť

rozhodnutia vo veci samej v predmetnej časti. V napadnutom rozsudku pritom okresný súd poskytol
odpoveď na všetky relevantné otázky sporovej právnej veci, vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny v rozsahu 71.737,84 Eur, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci
odvolacieho konania limitovaného rozsahom a relevantnými dôvodmi odvolania žalovaného, než aby
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam

žalovaného vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 498 a nasl. spisu), potvrdil podľa § 219 ods. 1,
2 OSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie vyplývajúcu z či. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu v potvrdenej časti
podľa odvolacieho súdu splnil.

Za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa v potvrdenej časti považuje za potrebné uviesť nasledovné. Obrana
žalovaného spočívala na viacerých nosných argumentoch, primárne, že okrem písomnej Rámcovej
kúpnej zmluvy z 12.03.2004, mala popri nej existovať čo do tvorby (výšky) kúpnej ceny osobitná ústnadohoda. Uvedené tvrdenie však z dokazovania nevyplynulo. Okresný súd správne pri riešení otázky
kreovania, vzniku a existencie obchodného záväzkového vzťahu účastníkov vychádzal z písomnej
Rámcovej kúpnej zmluvy z 12.03.2004. Žalovaný nepreukázal, že by touto písomnou zmluvou alebo

popri nej inou zmluvou, bol dohodnutý spôsob určenia výšky žalovanej kúpnej ceny tovaru žalovaným
tvrdeným vzorcom. Okresný súd správne, za rešpektovania výsledkov vykonaného dokazovania,
zhodnoteného v súlade s § 132 OSP, uzavrel, že kúpna cena na 1. kvartál 2004 bola priamo dojednaná
v prílohe č. 2 k Rámcovej zmluve (č.l. 5 spisu) a pri ďalších dodávkach tovaru bola cena predbežne
ponúknutá žalobcom ako predávajúcim, žalovaným zahrnutá do objednávok a akceptovaná žalobcom,

ktorý podľa objednávok žalovaného tovar vyrobil a dodal. To, že písomné objednávky žalovaného
neobsahovali podpis, nebolo relevantné, ak sám žalovaný na objednávkach vyznačil „PLATNÉ BEZ
PODPISU“ a ak na objednávky nadväzovali písomné dodacie listy obsahujúce označenie oboch
zmluvných strán, druh a množstvo tovaru, podpis vystaviteľa i odberateľa (i s pečiatkou žalovaného)
a údaj o číselnom označení objednávky, ktorej sa dodávka tovaru týkala. Okresný súd správne a
dôvodne poukázal i na dĺžku takejto obchodnej praxe, ktorá trvala od r. 2004 až do nezaplatenia

časti žalovaných faktúr z roku 2007. Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom i argumentáciou
žalobcu, že uvedeným spôsobom došlo k dohode o cene tovaru v rámci jednotlivých konkrétnych
dodávok tovaru, čo bolo súladné s čl. 4 Rámcovej kúpnej zmluvy o zmluvnej cene, podľa ktorého
dohodnuté zmluvné ceny sa uzatvárajú na dobu platnosti jedného kvartálu, ak nie je dohodnuté
inak. To, že tovar bol žalobcom dodaný, sporné medzi účastníkmi nebolo. Napokon v tomto smere

odvolací súd dodáva, že ak žalovaný súčasne tvrdil, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním,
tak tento postoj tiež spochybňuje produkovanú obranu žalovaného a dotvrdzuje fakturovanú kúpnu
cenu, jej dohodnutú výšku, tvoriacu predmet sporu. Svoje tvrdenie o zániku pohľadávky kompenzáciou
však žalovaný relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal - nedoložil existentnú oprávnenú
splatnú protipohľadávku voči žalobcovi ani relevantný hmotnoprávny (§ 580 a nasl. OZ) či procesný

kompenzačný prejav (§ 98 OSP); v konaní len všeobecne tvrdil, že už k započítaniu malo dôjsť (č.l.
444, 460-461 spisu). Žalovaný ani nešpecifikoval, či tvrdená protipohľadávka v rozsahu „cca 3 mil. Sk“,
tvorí škodu žalovaného, alebo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu na úkor žalovaného, dokonca
žalovaný túto sumu uvádzal aj ako možnú zľavu z kúpnej ceny. V podstate teda žalovaný kúpnu cenu
dohodnutú so žalobcom preukázaným, vyššie opísaným spôsobom, zodpovedajúcim medzi účastníkmi

ustálenej viacročnej obchodnej praxi, vychádzajúcej z Rámcovej kúpnej zmluvy z 12.03.2004, odmietol
v žalovanom rozsahu zaplatiť, keď tvrdil, že dodatočne zistil, že ide o cenu predraženú. Ani toto tvrdenie
však z dokazovania nevyplynulo, pričom v tomto smere žalovaný konal v rozpore so zásadou pacta
sunt servanda. Žalobca dôvodne v konaní poukazoval a okresný súd správne v rozsudku v rámci
zhodnotenia preukázanej obchodnej praxe účastníkov pri objednávaní a tvorbe zmluvných kúpnych

cien tovarov, uzavrel, že žalovaný nepreukázal tvrdenie o nadhodnotenej cene a spotrebe materiálu v
rovinenedodržaniadohodyokúpnejcene.Žalovanývprvostupňovomkonanínedoložil,žebyrelevantne
uplatnil nároky voči žalobcovi zo zodpovednosti za vady dodaného tovaru, ak tvrdil, že mu bol dodaný
iný než deklarovaný tovar, resp. za inú (vyššiu) než dohodnutú kúpnu cenu (zdvojené steny niektorých
výrobkov)alenvrovinenepreukázanéhotvrdeniazostalargument,ževseptembri2007reklamovalvady

výrobkov, resp. namietol ich cenu. Žalovaný nepreukázal ani tvrdenie, že sporné typy tovaru (výrobkov)
X-CAL, Autoloader JLA, BOX C, no najmä X - CALIBUR, neboli čo do kúpnej ceny kryté Rámcovou
zmluvou.

Z uvedeného bol správny postup okresného súdu, ak nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie k

žalovaným tvrdenému vzorcu pre tvorbu ceny výrobkov k prílohe č. 2 Rámcovej zmluvy a k výške sumy,
ktorú žalovaný až podľa výsledku znaleckého posúdenia mienil konkrétne kompenzovať. Uvedený záver
sa týkal i nevyhoveniu návrhu na opakované vypočutie svedkov (p. I.). Dôvody nevykonania týchto
dôkazov okresný súd v napadnutom rozsudku náležite zdôvodnil.

V konečnom dôsledku teda žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že na strane žalovaného
existuje záväzok kupujúceho v rozsahu 71.739,84 Eur. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd
vecne správne rozhodol a odvolací súd v predmetnej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil
za aplikácie § 219 ods. 1, 2 OSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za
vhodné k otázke dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom

konaní bolo na strane žalobcu, a to vo vzťahu k uplatnenému nároku a na strane žalovaného vo
vzťahu k produkovanej obrane voči žalobe. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného
bremena účastníka konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť
aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje vsituácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej, napr. neexistencia, strata, zničenie
listín, alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia účastníkom konania, dopad, neúspech sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za

preukázanie skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je
na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade,
že účastník pre vec relevantné skutočnosti a dôkazy neprodukuje v predpísanom procesnom štádiu

prvostupňového konania (§ 120 ods. 4, § 205a ods. 1 OSP).

K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd dopĺňa, že
pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod
nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že
na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu

právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju
nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu
uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny 71.739,84 Eur správne aplikoval a interpretoval

právne normy citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti
tejto časti žaloby, tak odvolací súd sa s týmto záverom a jeho dôvodmi stotožnil, tak ako okresný súd
dostatočne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného o uplatňovaní žalovanej kúpnej ceny v žalovanom rozsahu v rozpore

so zásadou poctivého obchodného styku, tak z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že takáto
námietka bola žalovaným vznesená už v priebehu prvostupňového konania (č.l. 203 a nasl. spisu).
Pokiaľ okresný súd žalobcovi súdnu ochranu ním žalovaných nárokov priznal, tak bolo zrejmé, že
obranu žalovaného ani v tomto smere nepovažoval za dôvodnú, aj keď to priamo expressis verbis
nevyjadril v dôvodoch napadnutého rozsudku. Uvedené však podľa odvolacieho súdu netvorí situáciu

nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v rovine odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom s
dopadomnavecnúsprávnosťazákonnosťceléhokonaniaarozhodnutiasúduprvéhostupňa.Jezrejmé,
že odňatím možnosti konať pred súdom sa v zásade rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi
konaniarealizáciuprocesnýchprávpriznanýchmuObčianskymsúdnymporiadkomzaúčelomobhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený. O odňatie možnosti konať pred súdom voči žalovanému však v
danom prípade nešlo. K tomu odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania a iba výnimočne, ak by písomné vyhotovenie rozsudku neobsahovalo zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, mohlo by ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

dôvody postupu a rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. V tomto smere odvolací súd
poukazuje primerane i na judikát R č. 39/1993, podľa ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa
§ 237 písm. f) OSP nie je splnená, v prípade, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred
súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok
konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie. Práve

pre to, že rozsudky okresného a krajského súdu i v danej veci tvoria celok, odvolací súd vo vzťahu k
argumentácii žalovaného v zmysle § 265 OBZ, analogicky podľa § 213 ods. 2 OSP vyzval účastníkov,
aby sa mohli k tejto otázke i v odvolacom konaní osobitne vyjadriť, pričom po právnom zhodnotení
argumentácie účastníkov i v podaných vyjadreniach k tejto právnej otázke, odvolací súd uvádza, že
nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu žalovaného, teda zhodne s okresným súdom

nezistil splnenie podmienok pre neposkytnutie súdnej ochrany žalovaným nárokom na zaplatenie kúpnej
ceny dodaného tovaru s príslušenstvom a zmluvnou pokutou v podmienkach danej konkrétnej sporovej
právnej veci účastníkov. Je možné v zásade súhlasiť s odvolateľom, že zákon nechráni taký výkon práva,
ktorýsapriečidobrýmmravom(§3OZ)alebozásadámpoctivéhoobchodnéhostyku(§265OBZ).Výkon
práva ako taký teda nie je sám osebe protiprávny, ani samotné podanie žaloby nie je možné hodnotiť

ako protiprávne. V podmienkach obchodno-právnych vzťahov je tiež treba brať na zreteľ, že vznikajú
medzisubjektmi(podnikateľmi),ktorévovzájomnýchvzťahochpresadzujúsvojepodnikateľskézáujmya
nesú tiež prirodzene podnikateľské riziko. Súčasne sa u podnikateľských subjektov predpokladá vysoká
profesionálnaúroveň(odbornástarostlivosť).Tojenapokondôvod,prečoniejemožnévtýchtovzťahochuplatňovať § 49 OZ, t.j. právo odstúpiť od zmluvy uzavretej za nápadne nevýhodných podmienok.
Pojem zásady poctivého obchodného styku nedefinuje výslovne žiadna právna norma v rámci práva
Slovenskej republiky, preto aj k danému prípadu obrany žalovaného cez § 265 OBZ bolo potrebné

pristúpiť individuálne, podľa výsledkov dokazovania a z neho zisteného skutkového stavu veci. Práve
za tohto stavu nebolo dôvodné, aby okresný súd v rovine právneho posúdenia aplikoval ust. § 265
OBZ a žalobu zamietol z titulu výkonu práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru
s príslušenstvom a dohodnutou zmluvnou pokutou, ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Pokiaľ
žalovaný po viacročnej obchodnej spolupráci, obchodnej praxi a vzájomných obchodných záväzkových

vzťahoch založených riadne uzavretou rámcovou kúpnou zmluvou z r. 2004 a v jej rámci jednotlivými
obchodnými prípadmi dodávok tovaru, dodatočne v r. 2007 dospel k tomu, že cena je „predražená“, teda
v podstate o nevýhodnosti dojednaných kúpnych cien, za konkrétnych okolností kreovania jednotlivých
obchodných prípadov v podmienkach súdenej veci ako vyplynuli z vykonaného dokazovania, tak ani
podľa odvolacieho súdu nemožno túto situáciu hodnotiť ako dôvod pre aplikáciu ust. § 265 OBZ.
Nie je možné cez toto zákonné ustanovenie eliminovať vlastné podnikateľské riziko pri obchodovaní,

prípadne absenciu pozornosti, a to vrátane možných nedostatkov vnútorných kontrolných mechanizmov
vo vlastnej spoločnosti a schopnosti pri dojednávaní kúpnej zmluvy, či kúpnej ceny, tvorby jej výšky v
priebehu celého viacročného obchodovania so žalobcom. V tomto smere neobstojí ani argumentácia
o spoliehaní sa na serióznosť obchodného partnera, či na dôveru vo vlastného (bývalého) konajúceho
zástupcu. Nie je objektívne akceptovateľné, aby jedna zmluvná strana, ktorá porušila svoju povinnosť

zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu v dohodnutej výške, sa zbavila tejto povinnosti s tým, že vymáhanie
splnenia tohto zmluvného záväzku predávajúcim od kupujúceho je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

V konečnom dôsledku teda žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že na strane žalovaného

existuje záväzok kupujúceho v rozsahu 71.739,84 Eur. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd
vecne správne rozhodol a odvolací súd v predmetnej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil
za aplikácie § 219 ods. 1, 2 OSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za
vhodné k otázke dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom
konaní bolo na strane žalobcu, a to vo vzťahu k uplatnenému nároku a na strane žalovaného vo

vzťahu k produkovanej obrane voči žalobe. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného
bremena účastníka konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť
aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v
situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej, napr. neexistencia, strata, zničenie
listín, alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia účastníkom konania, dopad, neúspech sa pričíta

účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za
preukázanie skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je
na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade,

že účastník pre vec relevantné skutočnosti a dôkazy neprodukuje v predpísanom procesnom štádiu
prvostupňového konania (§ 120 ods. 4, § 205a ods. 1 OSP).

V podrobnostiach odvolací súd odkazuje vo vzťahu k potvrdenej časti rozsudku (§ 219 ods. 1 OSP)
na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací

súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v občianskom súdnom konaní, si musí
byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného
dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno
stotožňovať s právom na úspech v konaní.

Napokon odvolací súd k argumentácii žalovaného v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle
ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do
obsahu základného práva podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
procespodľači.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdnepatríaniprávoúčastníkakonania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať nímnavrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

Krajský súd považuje za nevyhnutné k precizovaniu dôvodov rozhodnutia v potvrdenej časti poukázať
podporne a primerane, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25.
apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil
zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého

stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, tieto
nároky boli nepochybne žalobcom uplatnené ako následok porušenia zmluvnej povinnosti kupujúceho
zaplatiť riadne a včas kúpnu cenu. Posúdenie tohto nároku má rovinu skutkovú ako aj rovinu právneho
posúdenia. Z hľadiska skutkových zistení žalovaný až v odvolaní poukazoval na odlišnosť splatnosti

žalovaných kúpnych cien uvedenej vo faktúrach od dohodnutej splatnosti podľa Rámcovej zmluvy. Z
hľadiska skutkových zistení teda išlo o novú skutočnosť, ktorá relevantný odvolací dôvod netvorila
(§ 120 ods. 4, § 205a ods. 1 OSP). V rovine právneho posúdenia však odvolací súd zisťoval, ako
napadnutý rozsudok v tejto časti odôvodnil okresný súd. Ten uviedol, že zmluvnú pokutu priznal za
oneskorenú úhradu jednotlivých kúpnych cien vo výške 0,05 % denne od uvedených dátumov, „podľa

zmluvného dojednania bodu 6 Rámcovej kúpnej zmluvy v spojení s ust. § 544 OZ“. Vo vzťahu k úrokom
z omeškania okresný súd len v jednej vete stručne skonštatoval, že „zaviazal žalovaného na zaplatenie
úroku z omeškania za oneskorenú úhradu nezaplatenej a súdom priznanej kúpnej ceny v súlade s
ust. § 369 ods. 1 OBZ, účinného do 15.09.2009“. Okresný súd teda dôsledne v tejto časti rozhodnutia
pri právnom posúdení nepostupoval podľa intencií odvolacieho súdu vyjadrených v predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení sp.zn. 14Cob/215/2010, že pri (novom) rozhodnutí bude potrebné vychádzať
primárne z doloženej písomnej Rámcovej kúpnej zmluvy účastníkov z 12.03.2004. Uvedené bolo
potrebné vztiahnuť aj na právne posúdenie omeškania kupujúceho a nárokov s týmto omeškaním
spojených, bolo potrebné sa zaoberať aj právnym výkladom čl. 6 Rámcovej zmluvy o sankciách. Toto
dojednanie viazalo vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade oneskorenej platby, „...po

uplynutídohodnutejdobysplatnosti(15EOM1dníododňavystaveniafaktúry-zbernáfaktúra)...“.Pokiaľ
okresný súd v tejto časti nezdôvodnil priznanie nároku na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu od
určitého dňa (dobu omeškania), tak uvedené tvorí takú vadu prvostupňového konania, ktorá mala za
následok v tejto časti nesprávne rozhodnutie v rovine jeho predčasnosti. Bez posúdenia doby splatnosti
kúpnych cien - peňažných pohľadávok a vo väzbe na to, doby omeškania, primárne v zmysle Rámcovej

zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou (§ 450 ods. 1 OBZ, § 340 ods. 1 OBZ), tak v tejto
časti boli naplnené podmienky podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP pre zrušenie rozsudku a vrátenie
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný
v odvolaní poukazoval na zmätočne uvedenú splatnosť faktúry č. 12-07 (15.1.1900), tak v spisovom
materiály, pôvodne sp.zn. 18Cb/62/2008 na č.l. 24 doložená faktúra č. 12-07 obsahuje údaj o splatnosti:

15.7.2007. Keďže došlo k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozsudku vo veci samej, bol zrušený i
závislý výrok vo vzťahu k trovám konania.

Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vec prejedná a rozhodne o zvyšnom nároku žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, so zameraním na zdôvodnenie doby omeškania,

za vychádzania k otázke splatnosti kúpnej ceny primárne z Rámcovej kúpnej zmluvy účastníkov z
12.03.2004. Nové rozhodnutie náležite zdôvodní (§ 157 ods. 2 OSP). Pred rozhodnutím o trovách
konania a ich náhrade okresný súd sa zameria i na to, či bolo rozhodnuté o všetkých nárokoch tlmočníka
(č.l. 233 spisu).

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie odvolací súd prijal hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.