Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/473/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715201678
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715201678.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa MUDr. V. I., bytom D. XXX/XXX, C. H., v konaní
zastúpeného JUDr. Ivanom Pádejom, advokátom, so sídlom Krížna 336/2, Považská Bystrica proti
odporcoviM.I.,bytomG.č.XXX,vkonanízastúpenémuJUDr.MariánomRojkom,advokátom,sosídlom
Železničná 90/12, Považská Bystrica o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7C/70/2015-28 zo dňa 23. apríla 2015, jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 243,26
eur za trovy právneho zastúpenia, k rukám zástupcu odporcu JUDr. Mariána Rojku, advokáta, do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie vedené o návrhu navrhovateľa na zrušenie
jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy
konania 1912,50 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu odporcu
advokáta JUDr. Mariána Rojku. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa

podaným návrhom domáhal zrušenia svojej povinnosti prispievať na výživu odporcu tvrdiac, že výška
výživného na odporcu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
11P 16/2010-19, zo dňa 28.4.2010 keď súd medzi ním a matkou v tom čase maloletého odporcu
schválil dohodu, na základe ktorej sa ako otec zaviazal k povinnosti prispievať na výživu odporcu
sumou 500,- eur mesačne od 1.5.2010. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že odporca už
v roku 2014 ukončil maturitnou skúškou štúdium na strednej škole, a teda stal sa schopný sám si

zabezpečovať prostriedky na svoju výživu. V priebehu konania navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 20.4.2015 súdu oznámil, že podaný návrh o zrušenie
výživného berie späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že odporca v školskom roku 2014/2015
pokračuje vo vyššom odbornom štúdiu na Súkromnej hotelovej akadémii v Považskej Bystrici. Vzhľadom
na súhlasné stanovisko odporcu so späťvzatím návrhu, súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
konanie zastavil. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti nahradiť

odporcovi trovy konania 1912,52 eur, ktoré trovy podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a),
c), d), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavujú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej
pomocipo469,74eur/prevzatieaprípravazastúpenia,písomnévyjadrenieodporcukpodanémunávrhu
zodňa19.3.2015,účasťprávnehozástupcuodporcunapojednávanídňa24.3.2015,písomnévyjadrenie
odporcu k späťvzatiu návrhu navrhovateľa zo dňa 21.4.2015/ a 4x režijný paušál po 8,39 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol,
že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé Ako súd vypočítal tarifnú odmenu za 1 úkon právnej pomocina sumu 469,74 euro. Súd vo vydanom uznesení neuviedol žiadny základ z akého bola výška tarifnej
odmeny za 1 úkon stanovená, keď ani žiadny základ sumy navrhovateľ ani odporca vo svojich podaniach
neuviedli. Podľa názoru navrhovateľa súd 1. stupňa pri priznávaní náhrady trov konania odporcovi

jednoznačne pochybil, pretože v predmetnej právnej veci bol podaný návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletému dieťaťu ani návrh na jej zníženie. Navrhovateľ sa teda domáhal posúdenia
práva nakoľko z jemu dostupných dokladov vyplývalo, že odporca skončil štúdium na strednej škole.
Za odporca koncom leta 2014 zaslal navrhovateľovi len rozhodnutie o prijatí na štúdium do 1. ročníka v
študijnomodborecestovnýruchškolskomroku2014/2015.Ztohtorozhodnutianiejezrejmé,žesajedná

o nadstavbové štúdium, teda zvyšovaním si kvalifikácie. Navrhovateľ sa preto domnieva, že predmetný
spor o zrušenie vyživovacej povinnosti plnoletému dieťaťu z prevažnej časti zavinil sám odporca, a
to z dôvodu, že navrhovateľa ako rodičia, ktorý je povinný na základe rozsudku súdu platí výživné,
informoval o ďalšom absolvovaním školy nedôsledne, nepresne a zavádzajúco. Odporca tak zavinil
svojou nedôslednosťou podanie tejto žaloby. Až na 1. pojednávaní, keď odporca presne kvalifikoval
svoje ďalšie vzdelávanie tak, že sa jedná o pomaturitné štúdium v odbore 63 14 k B - cestovný ruchu

storočnou dĺžkou štúdia, akonáhle mal navrhovateľ túto skutočnosť preukázanú, pristúpil k späťvzatiu
podaného návrhu. Navrhovateľ však trvá aj na tom že súd 1. stupňa určil výšku odmeny právneho
zástupcu odporcu nesprávne, pretože v spore sa jednalo o určenie práva, či tu povinnosť prispieť na
výživu odporcu naďalej trvá alebo zanikla. Tarifná odmena preto mala byť určená podľa § 11 vyhlášky
číslo 655 /2004 Z.z.. Zohľadnení dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu 1. stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušil v celom rozsahu prípadne aby odvolací súd v tejto
časti výrok napadnutého uznesenia súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na nové posúdenie uplatnených
trov konania a vydanie nového uznesenia o náhrade trov konania súdu 1. stupňa. Ods.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť vo

výške 500,- eur mesačne, ktorej zrušenia sa navrhovateľ domáhal v tomto konaní, je opakujúce sa
plnenie na neurčitý čas v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., na základe čoho je tarifná
hodnota sporu 30.000,- eur /500 x 12 x 5/. Požiadavka navrhovateľa kvalifikovať spor ako spor o
určenie práva a určiť trovy právneho zastúpenia podľa § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je nedôvodná.
V zmysle § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a podľa
§ 80 písm. c) O.s.p. možno návrhom uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Platenie výživného je zákonná povinnosť
navrhovateľa, ktorá vyplýva zo zákona o rodine. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti, ktorá mu bola uložená rozsudkom súdu. Povinnosť prispievať na výživné alebo zrušenie

takejto povinnosti sú žalobami na plnenie v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. a nie určovacími žalobami.
Predmet sporu je preto možné vyčísliť spôsobom, ktorý určuje § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca tento spor zavinil, odporca toto odmieta. Z procesného hľadiska,
ktoré je rozhodujúce pre priznanie náhrady trov zastaveného konania, zapríčinil navrhovateľ späťvzatím
svojho návrhu zastavenie konania. Odporca nesúhlasil s tým, že by navrhovateľa nedôsledne, nepresne

a zavádzajúco informoval o ďalšom svojom štúdiu. Predložil mu rozhodnutie o prijatí na štúdium, a
pokiaľ mal navrhovateľ pochybnosti o druhu štúdia, toto si mohol preveriť pred podaním návrhu. Odporcu
nepožiadal o poskytnutie bližších informácii o štúdiu, a naviac sú takéto informácie aj verejne prístupné
na internetovej stránke školy. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ nikdy od neho
neprejavil záujem, nikdy ho nenavštívil a nesnažil sa zistiť akú školu študuje. Z uvedených dôvodov

odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a jemu
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ k tomuto vyjadreniu odporcu písomne uviedol, že trvá na tom, že odporca ho nedôsledne,
bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia informoval o tom, že pokračuje v štúdiu na súkromnej hotelovej

akadémii živení v Považskej Bystrici a to v prvom ročníku v študijnom odbore cestovný ruch v školskom
roku 2014/2015. Z obsahu navrhovateľovi zaslaného rozhodnutia je jednoznačné, že sa jedná o štúdium
na strednej škole, pričom z rozhodnutia nevyplýva, že sa jedná o nadstavbové štúdium v rozsahu troch
rokov. Podľa navrhovateľa bol odporca povinný ho informovať o forme a spôsobe ďalšieho zvyšovania
svojej kvalifikácie, pretože len týmto spôsobom môže platiteľ výživného svoje rozhodnutia kvalifikovane

vykonať a zákonným spôsobom sa do budúcna bol či odporcovi zachovať. Navrhovateľ ešte poukázal
na to, že určenie tarifnej odmeny podľa ustanovení § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je zavádzajúce,
nakoľko ide o plnenie na čas kratší ako 5 rokov a nejde o plnenie na čas neurčitý, pretože odporca máviac ako 18 rokov a pomaturitné štúdium odboru cestovný ruch má dĺžku trvania len 3 roky. Uviedol
preto, že na svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa trvá.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutom
rozsahu, vo výroku uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,

sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník,
ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Zavinenie zastavenia
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinenie zastavenia
konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie

konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia
konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom. Podľa druhej vety § 146 ods. 2
O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý
späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j.
dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti

podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám
navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí
konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu
povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí
ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu /petitu/. Pôjde teda

o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním /konaním/ odporcu bez
toho, aby o veci /meritórne/ rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí
byť vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne
vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý
z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho,

čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal /podľa petitu/ a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je
dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou
navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil.

V predmetnej právnej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že zastavenie konania zavinil

navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu na začatie konania, pričom sa nejednalo o návrh, ktorý by bol
dôvodne podaný a bol by navrhovateľom vzatý späť pre správanie sa odporcu. V tomto zmysle je potom
navrhovateľ povinný podľa § 146 ods. 2 O.s.p. nahradiť odporcovi trovy konania, tak ako o tom správne
rozhodol súd prvého stupňa.

Čo sa týka sumy trov konania odporcu, ktorých náhradu mu súd prvého stupňa voči navrhovateľovi
priznal, tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa.
Odvolací súd ich preskúmaním dospel k záveru, že tieto boli súdom prvého stupňa vyčíslené v súlade s
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

V predmetnej právnej veci sa navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola rozhodnutím súdu stanovená vo výške 500,- eur mesačne.
Predmetom konania tak bolo opakujúce sa plnenie, ktorým vyživovacia povinnosť vo výške súdom
určeného mesačného výživného nepochybne je, a tarifná hodnota sa preto dôvodne určila podľa § 10

ods. 3 uvedenej vyhlášky súčtom hodnôt opakujúcich sa plnení s tým, že z dôvodu, že ide o plnenie
na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného
plnenia. Tarifná hodnota predmetného konania je preto 30.000,- eur /500,- eur x 12 mesiacov x 3 roky/ a
z nej určená tarifná odmena advokáta za úkony právnej pomoci je podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhláškysuma 469,74 eur / 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 1.659,70 eur prevyšujúcich sumu
6.638,78 eur, t.j. 220,74 eur + 16,60 eur x 15 = 220,74 eur + 249 eur = 469,74 eur/.

Keďže predmetom konania bolo opakujúce sa plnenie, súd prvého stupňa vyššie uvedeným spôsobom
správne určil výšku tarifnej odmeny za úkon advokáta odporcu v tomto konaní. Nemožno preto súhlasiť
s odvolacími námietkami navrhovateľa, že tarifná odmena mala byť určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej
vyhlášky ako pri konaniach, kedy nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju
možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Tiež neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že tarifná hodnota

sporu nemala byť vypočítaná ako päťnásobok ročného plnenie, keď odporca má už 18 rokov a
pomaturitné štúdium, na ktoré bol prijatý trvá len 3 roky. Vyživovacia povinnosť rodiča v zmysle zákona
o rodine trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Nie je vylúčené, že odporca bude aj po ukončení
nadstavbového štúdia ďalej pokračovať v štúdiu na druhom stupni vysokej školy v rovnakom alebo
príbuznom obore, čím by si ďalej prehlboval svoju kvalifikáciu za účelom lepšieho uplatnenia na trhu
práce. V tomto prípade by sa na neho muselo aj naďalej nazerať ako na dieťa, ktoré nie je schopné sa

živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nemu stále trvá. Nemožno preto za terajšej situácie dospieť
k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi bude trvať len po dobu nadstavbového
štúdia, ktoré v súčasnosti navštevuje a z toho dôvodu potom obmedziť tarifnú hodnotu sporu na
trojnásobok ročného plnenia.

Pokiaľ ide o odvolacie tvrdenia navrhovateľa, že odporca sám zavinil toto konanie, keď navrhovateľ
úplne neinformoval o charaktere svojho pomaturitného štúdia, ani s týmto odvolací súd nesúhlasí. Zo
samotného návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľa informovala matka odporcu o tom,
že odporca pokračuje v nadstavbovom štúdiu. Na základe tejto informácie sa nemohol navrhovateľ
podľa jemu predloženého rozhodnutia o prijatí odporcu na štúdium domnievať, že sa jedná o štúdium

stredoškolské. Ak mal pochybnosti o charaktere štúdia mohol odporcu alebo jeho matku kontaktovať
so žiadosťou o bližšie informácie, prípadne osloviť samotnú školu, na ktorú bol odporca prijatý, čo ale
navrhovateľ netvrdí, že urobil. Podľa odvolacieho súdu preto nemožno informačný deficit navrhovateľa
o štúdiu odporcu dávať za vinu odporcovi, keď samotný navrhovateľ neprejavil ani minimálnu snahu
získať tieto informácie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o
náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. tak, že v odvolaní úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania za právne zastúpenie odporcu v odvolacom konaní. Priznaná suma náhrady 243,26 eur
predstavuje tarifnú odmenu za písomné vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa v sume 234,87
eur /určenú podľa 10 ods. 1, 3 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) vyššie uvedenej vyhlášky/ + režijný
paušál v sume 8,39 eur /určený podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového

základu pre rok 2015/. Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania k rukám zástupcu odporcu v konaní podľa § 149 ods. 1 O.s.p. a lehotu na plnenie učil podľa
§ 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .