Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/497/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812211024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa B. U. s.r.o. so sídlom R. 8, Y. XXX/
XXX, X., A. republika, Z. XX XXX XXX proti odporcovi P. T., bytom Q. R., ul. E. č. XXX/X, o zaplatenie
782,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.
septembra 2013, č.k. 7C/140/2012-175 v spojení s uznesením toho istého súdu zo dňa 24. októbra

2013, č.k. 7C/140/2012-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti v spojení s
uznesením zo dňa 24.10.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 332,36 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 332,36 eur od 29.7.2009

do zaplatenia , v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 430,19 eur s 9%-ným
úrokomzomeškaniaročnezosumy430,19eurod29.7.2009dozaplatenia zastavil.Vprevyšujúcejčasti
návrh zamietol. Ďalej rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Vychádzal
zo zistenia, že dňa 27.1.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa U. Z., s.r.o. a odporcom
na základe ich zhodného prejavu vôle ako zmluvných strán uzavretá Zmluva o úvere č. 10000120.
Obsahom tohto záväzkového právneho vzťahu bola povinnosť veriteľa poskytnúť odporcovi ako

spotrebiteľovi, podľa jeho žiadosti peňažné prostriedky vo výške 12.000,- Sk, a povinnosť odporcu
poskytnutý spotrebný úver vrátiť v mesačných splátkach po 1.387,- Sk (46,04 eur) po dobu 18 mesiacov,
vždy k 28. dňu v mesiaci. Celkovo sa odporca zaviazal zaplatiť sumu 24.960,- Sk (828,52 eur). RPMN
predstavovala 211,80% a zmluvný úrok z úveru 40% ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
do 28.7.2009. Celkové náklady odporcu spojené s úverom predstavovali sumu 12.960,- Sk (430,19
eur): 40% úrok z úveru, poplatok za poskytnutie a spracovanie úveru 600,- Sk (19,92 eur). Z obsahu
Zmluvy o úvere č. 10000120 vyplýva, že neobsahuje údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu Zmluvy o úvere, zverejnenú podľa §
7a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Úver poskytnutý odporcovi je preto potrebné považovať s poukazom
na ustanovenie § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. V
predmetnej zmluve nebola určito vymedzená ani výška administratívneho poplatku, keď navrhovateľ
až v návrhu na začatie konania uviedol, že je to suma 171,28 eur (5.160,- Sk). Podľa § 2 písm. e)
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného ku dňu 27.1.2008) na účely

tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného ku dňu 27.1.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvereokrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Keďže predmetná zmluva neobsahuje rozčlenenie na výšku administratívneho poplatku, aj
z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na § 4 ods. 3

veta druhá zák. č. 258/2001 Z. z. Ku dňu podpisu predmetnej zmluvy si jej účastníci ako zmluvné strany
dohodli úrokovú sadzbu 40% ročne. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že Obchodný
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť
úroky. To však neznamená, že by výška úrokov bola závislá len na dohode účastníkov zmluvy o úvere (o
spotrebiteľskom úvere), a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou

dobrým mravom a teda neprijateľnou podmienkou je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú sadzbu, ktorá je v dobe uzavretia zmluvy, obvyklou sadzbou, a to s prihliadnutím
k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. V prejednávanej veci súd zistil,
že priemerná úroková miera pri úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy
13,14% (s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov) ročne. Úrok 40% ročne podstatnou mierou presahoval
priemernú úrokovú sadzbu z úverov obchodných bánk (spotrebiteľské úvery so splatnosťou do 5

rokov), a je neprijateľnou podmienkou. Poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov predstavoval 398,33 eur
(12.000,- Sk). Navrhovateľ pred začatím prvého pojednávania návrh o zaplatenie 430,19 eur (celkové
náklady dlžníka spojené s úverom) s príslušenstvom zobral späť a súd konanie v tejto časti podľa §
96 ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p. zastavil. Odporca v konaní tvrdil, že poskytnutý úver právnemu
predchodcovi navrhovateľa splatil a to z úveru poskytnutého spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o.

Nevedel uviesť, či úver uhradil s alebo bez celkových nákladov dlžníka spojených s úverom. Tvrdil,
že došlo k spojeniu úveru č. 10000120 s úverom č. 0307/2008, a že pri tomto úkone ho zastupovala
G. T., ktorá to však popierala. Uvedené nie je možné vyvodiť ani zo splátkového kalendára k zmluve
č. 0307/2008, podľa ktorého s účinnosťou od 12.5.2008 výška splátok bola 6.000,- Sk a do 12.5.2008
X.XXX,- Sk. U. Z., s.r.o. v písomnom podaní zo dňa 23.12.2008 odporcovi a jeho manželke oznamuje

evidovaný účtovný stav k 23.12.2008 na základe zmluvy o úvere č. 0307/2008 vo výške 162.000,- Sk.
V potvrdení o riadnom splnení záväzkov zo dňa 8.9.2009 právny predchodca navrhovateľa prehlásil,
že odporca s manželkou vrátili všetky peňažné prostriedky aj s príslušenstvom, poskytnuté na základe
Zmluvy o úvere č. 0307/2008, a nie aj Zmluvy o úvere č. 10000120. Pokiaľ odporca s G. T. z
titulu dlžného zostatku zo Zmluvy o úvere č. 0307/2008 zaplatili vyššiu sumu, než akú by uhradili,

ak by v súdnom konaní bolo zistené, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, nie je možné na
základe toho dospieť k záveru, že suma zaplatená vo väčšom rozsahu sa započítava na úhradu dlžného
zostatku zo Zmluvy o úvere č. 10000120, lebo k započítaciemu prejavu nedošlo. Dokazovanie vo veci
nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení odporcu, že úver č. 10000120 už uhradil. Súd ho odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 332,36 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou 398,22

eur (12.000,- Sk) a uhradenou sumou 46,05 eur a ďalej sumou 19,92 eur (600,- Sk), t. j. poplatkom
za poskytnutie a spracovanie úveru. V konaní bolo preukázané, že zo sumy 12.000,- Sk si pôvodný
veriteľ odpočítal 600,- Sk, pričom podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku
dňu 27.1.2008 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca navrhovateľa v
skutočnosti odporcovi poskytol úver v sume 11.400,- Sk. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania

súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, preto aj omeškanie odporcu posúdil podľa § 517 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca sa dostal do omeškania od 29.7.2009, a preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy. Odporca bol dlhodobo nezamestnaný, pričom
v súčasnej dobe pracuje príležitostne, preto mu súd na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom povolil
lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Uznesením zo dňa 24.10.2013, č.k. 7C/140/2012-177 súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov
konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň uložil
navrhovateľovi a odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu každý vo
výške 3,30 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

navrhovateľ návrhom na začatie konania predmetom súdneho konania urobil nárok o zaplatenie sumy
782,47 eur s príslušenstvom. V priebehu konania návrh zobral späť o zaplatenie sumy 430,19 eur s
príslušenstvom bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa proti nemu v tejto časti domáhal. Navrhovateľ
teda zavinil zastavenie konania v uvedenej časti a súd prvého stupňa túto procesnú situáciu posúdil
podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že v časti o zaplatenie sumy 430,19 eur s príslušenstvom bol

neúspešný. Úspešný bol v sume 332,36 eur a v sume 19,92 eur, v ktorej súd ako v prevyšujúcej časti
návrh zamietol bol tiež neúspešný. S poukazom na uvedené každý z účastníkov mal vo veci úspech len
čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 142
ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na výsledok konania rozhodol o trovách štátu, ktoré platil (svedočné 6,60 eursvedka R.) tak, že ich náhradu pomerne rozdelil a každému z nich uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
trovy štátu vo výške 330 eur v súlade s ust. § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie odporca.
Dôvodil, že úver č. 10000120 splatil v plnej výške. Poukázal na to, že od právneho predchodcu
navrhovateľa, t.j. spoločnosti Benefit Invest s.r.o. mal poskytnutý aj ďalší úver vo výške 130.000 Sk.
Právnemu predchodcovi navrhovateľa platil úroky po 5200 Sk, neskôr, keď sa pripočítala aj malá pôžička
po 6000 Sk, bola uzavretá dohoda v zmluve, že pri poslednej splátke zaplatí aj istinu 130.000 Sk. Úroky

celkovo RPMN 70% a z tohto dlhu sa navýšila po roku a pol, keď prefinancovali spoločnosťou SOS
A. R., v ktorej už nebola istina 130.000 Sk, ale 156.000 Sk. Nie je pravdou, že tento dlh riadne a včas
nesplácali spolu s manželkou. Poukázal na priebeh súdneho konania pred súdom prvého stupňa, keď
navrhovateľ nezabezpečil pri prvom pojednávaní potvrdenie o vyrovnaní veľkého úveru. Zaujímavé je,
že počas pojednávania v jeho prítomnosti neboli žiadne dôkazy, že úver nevyplatil. Až v čase, keď
nebol prítomný na pojednávaní dodal súdu navrhovateľ spochybňujúce telefónne záznamy. Uviedol, že

jeho manželka bola vypočutá v jeho neprítomnosti a nevedela správne reagovať na otázky sudkyne, a
preto z tohto dôvodu nevedela, že vlastne poprela jeho výpoveď. Dôvodil, že právnemu predchodcovi
navrhovateľa za poskytnutý úver vo výške 130.000 Sk vyplatil celkovo sumu 300.000 Sk, čo je viac ako
100%. Trval na tom, že úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa v celom rozsahu uhradil
a pokiaľ odvolací súd k tejto skutočnosti neprihliadne, mal by zohľadniť premlčaciu dobu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že z vykonaného dokazovania, výpovedí
svedkov, ako aj manželky odporcu nevyplýva, že by odporca úver č. 10000120 uzatvorený s jeho
právnym predchodcom spoločnosťou BP. s.r.o. vyplatil. Odporca počas celého súdneho konania

nepredložil ani žiadny listinný dôkaz, ktorý by potvrdil skutočnosť, že uvedený úver bol spoločnosti U.
odporcom alebo niekým iným vyplatený. Pokiaľ ide o výpoveď manželky odporcu, t.j. svedkyne G. T. na
súdnom pojednávaní uviedol, že táto nebola nikým ovplyvňovaná a zmanipulovaná a jej výpoveď bola
riadne zaznamenaná v zápisnici. Zmluva o úvere č. 10000120 premlčanou nie je, nakoľko v uvedenej
veci sa viedlo súdne konanie. Poukázal na to, že od odporcu žiada, aby vrátil z poskytnutej sumy úveru

istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania bez úrokov z úveru.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokovej vyhovujúcej
časti a s ním súvisiace uznesenie o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 212 ods. 1, §214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu

nie je dôvodné.

Po rozhodnutí súdu prvého stupňa navrhovateľ obchodná spoločnosť R. SK s.r.o. so sídlom W., F.
XXXX/X oznámila odvolaciemu súdu, že dňa 05.02.2014 došlo medzi ňou a obchodnou spoločnosťou
B. U. s.r.o. k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok č. 05022014/01, na základe ktorej došlo k

postúpeniu aj pohľadávky dlžníka P. T., t.j. odporcu. Z uvedeného dôvodu žiadal navrhovateľ, aby
odvolací súd vyhovel jeho návrhu na zmenu účastníka konania tak, že na jeho miesto vstúpi do konania
ako navrhovateľ spoločnosť B. U. s.r.o. so sídlom R. 8, Y. XXX/XXX, X., A. republika, Z. XX XXX XXX.
Odvolací súd na základe návrhu navrhovateľa a súhlasu obchodnej spoločnosti B. U. s.r.o. so sídlom R.
8, Y. XXX/XXX, X., A. republika uznesením zo dňa 27.06.2014, č.k. 4Co/497/2014-199 vyhovel návrhu

na zmenu doterajšieho navrhovateľa R. Sk s.r.o. so sídlom W., F. XXXX/X tak, že na jeho miesto vstúpil
dokonaniaakonavrhovateľB.U.s.r.o.R.uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa06.08.2014.Odvolací
súd na základe uvedenej skutočnosti v ďalšom konaní konal s týmto účastníkom na strane navrhovateľa.

Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke

a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňujesodôvodnenímrozsudkusúduprvéhostupňavnapadnutejvýrokovejvyhovujúcej častipodľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov a k odvolacím námietkam odporcu
uvádza nasledovné:

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
spoločnosť U. Z. s.r.o. so sídlom v W. a odporca uzavreli dňa 27.01.2008 zmluvu o úvere č. 10000120,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 12.000 Sk (398,33 eur) a odporca sa zaviazal
poskytnutý spotrebný úver vrátiť v mesačných splátkach po 1.387 Sk (46,04 eur) po dobu 18 mesiacovvždy k 28. dňu v mesiaci. Celkovo sa odporca zaviazal zaplatiť sumu 24.960 Sk (828,52 eur). Zmluvný
úrokboldojednanývovýške40%ročne,pričomkonečnásplatnosťúveruboladohodnutádo28.07.2009.
Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi

navrhovateľom a odporcom na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.01.2008 je potrebné považovať
za právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy a ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k
prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských

úveroch a dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva neobsahuje údaj o priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov, taktiež neobsahuje rozčlenenie výšky administratívneho poplatku a z
týchto dôvodov je potrebné úver poskytnutý odporcovi považovať s poukazom na ust. § 4 ods. 3 veta
druhá zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov v
skutočnosti predstavoval sumu 378,41 eur (11.400 Sk), pričom odporca zaplatil navrhovateľovi sumu
46,05 eur, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi zostatok úverovej istiny vo výške 332,36 eur s

úrokom z omeškania 9% ročne od 29.07.2009 do zaplatenia. Odvolacia námietka odporcu o premlčaní
uplatneného nároku navrhovateľa bola neopodstatnená, keď z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 28.07.2009, navrhovateľ podal návrh na
súd prvého stupňa dňa 22.06.2012, t.j. v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ odporca
namietal, že poskytnutý úver právnemu predchodcovi navrhovateľa splatil v celom rozsahu, a to z úveru

poskytnutého spoločnosťou Y. spol. s r.o., tieto svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal. Y. G.
T., manželka odporcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa poprela, že by úver č. 10000120
právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločne s odporcom splatili, rovnako tak poprela, že by došlo
k spojeniu úveru č. 10000120 s úverom č. 0307/2008 tak, ako to tvrdil odporca. Tvrdenia odporcu v
odvolaní, že výpoveď jeho manželky bola v konaní pred súdom prvého stupňa zmanipulovaná vyhodnotil

odvolací súd za nedôvodné a účelové. Odporca teda svoje tvrdenia o zaplatení úveru právnemu
predchodcovi navrhovateľa žiadnym dôkazom nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno,
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 04.01.2014 sám prehlásil, že dôkaz o zaplatení úveru
právnemu predchodcovi navrhovateľa k dispozícii nemá. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie
odporcu za nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti
v spojení s uznesením o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že úspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ nepodal
návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .