Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233002
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111233002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členovsenátuJUDr.MárieDubcovej,JUDr.RóbertaBebčáka,vprávnejvecižalobcu:TSMOTORY,spol.
s r.o., so sídlom ČSA 3/1697, 036 57 Martin, IČO: 31 575 994, proti žalovanému: JUDr. Jaroslav Plichta,
so sídlom kancelárie Y. XXXX, XXX XX P. S., správcovi úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036
01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom,
Y. XXXX, XXX XX P. S., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 29/2011-106 zo dňa 3.5.2013 vo výroku, ktorým súd určil, že žalobca
je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 29/2011-106 zo dňa 3.5.2013 v napadnutom výroku, ktorým
súd určil, že žalobca je voči úpadcovi T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647
456, veriteľom pohľadávky z titulu neuhradenej faktúry č. 2006520 vo výške 2.990,80 Eur prihlásenej
prihláškou pod poradovým č. 8 zo dňa 09.08.2011 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn.
3K 8/2011 a táto pohľadávka je vymáhateľná a v závislom výroku, podľa ktorého žalobcovi náhrada trov
konania nebola priznaná, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova
6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, veriteľom pohľadávky z titulu neuhradenej faktúry č. 2006520 vo
výške 2.990,80 Eur prihlásenej prihláškou pod poradovým č. 8 v konkurznom konaní Okresného súdu
Žilina sp. zn. 3K 8/2011 a táto pohľadávka je vymáhateľná. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd v odôvodnení uviedol,
že žalobca sa žalobou doručenou na okresný súd dňa 13.10.2011 domáhal, aby okresný súd určil, že
pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky z 9.8.2011 do konkurzného konania Okresného

súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31
647 456 vo výške 2.990,80 Eur je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia
tak, ako bola uvedená v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 9.8.2011. Na základe výzvy okresného
súdu v zmysle uznesenia č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012, žalobca podaním zo dňa 30.3.2012
upresnil znenie žalobného petitu a navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške
do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO:
31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur, ktorá vznikla z titulu

dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520, je nesporná čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky z 9.8.2011 a že pohľadávka vznikla
zo záväzku z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520.Okresný súd poukázal na ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 5, 6, 9, § 30 ods. 1 veta prvá, § 32 ods.
1, 3, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011
(ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 409 ods. 1, 2, § 450 ods. 1 veta prvá

Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, 3, § 132, § 118a O.s.p. a uviedol, že sa primárne zaoberal
hodnotením, či bola dodržaná hmotno-právna lehota v zmysle úpravy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005
Z.z. pre včasné podanie žaloby v tejto veci. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin dňom 30.6.2011, posledným dňom na podávanie prihlášok v
konkurznom konaní bol deň 15.8.2011. Posledným dňom na popieranie pohľadávok bol deň 14.9.2011

a posledným dňom na včasné podanie žaloby v tejto veci deň 14.10.2011. Z prezentačnej pečiatky
okresného súdu, ktorou bola opatrená žaloba vo veci podľa č.l. 1 vyplývalo, že žaloba bola okresnému
súdu doručená dňa 13.10.2011, vo väzbe na čo okresný súd konštatoval, že žaloba bola vo veci podaná
včas. Pokiaľ žalovaný s poukazom na podanie žalobcu, ktoré bolo jeho reakciou na výzvu okresného
súdu v zmysle uznesenia č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012, teda s poukazom na podanie žalobcu
zo dňa 30.03.2012 (č.l. 9), tvrdil preklúziu žalovaného práva a súčasne, že podanie žalobcu z 30.03.2012

je zmenou žaloby, okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.
Uviedol, že žalobca už priamo v žalobe doručenej okresnému súdu 13.10.2011 navrhol určiť právny
dôvod, výšku, vymáhateľnosť a poradie popretej pohľadávky tak, ako je v prihláške, pričom v dôvodoch
žaloby, konkrétne v článku II. vymedzil, že právnym dôvodom je neuhradená faktúra č. 2006520 vo výške
2.990,80Eur.Právezdôvodu,žežalobcatototvrdenieuviedolužvdôvodochsamotnejžalobydoručenej

okresnému súdu 13.10.2011 (nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uvedené dňa 30.10.2011), nebolo
možnéobsahpodaniažalobcuzodňa30.03.2012,ktorýmžalobcareagovalnavýzvuokresnéhosúduna
upresnenie petitu žaloby v súlade s dôvodmi žaloby, hodnotiť ako zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p.,
keďže v tomto podaní žalobca neuviedol žiadne nové podstatné skutkové okolnosti, na ktorých je žaloba
založená, a teda nezmenil pôvodné vymedzenie uplatneného práva ani kvalitatívne, ani kvantitatívne.

Okresný súd uviedol, že z prihlášky predmetnej pohľadávky, ktorú si žalobca podal v konkurznom
konaní, vyplývalo vymedzenie právneho dôvodu: Neuhradená faktúra č. 2006520 na sumu
2.990,80 Eur. V kolónkach 27 „Istina“ a 33 „Celková suma“ je uvedený údaj: 2.990,80, teda údaj o výške
prihlásenej peňažnej pohľadávky bez uvedenia meny. Z kolónky č. 47 prihlášky vyplývalo, že jej

prílohou bola jedna príloha a touto bola faktúra č. 2006520, ako je v spise na č.l. 18 a ktorá vyúčtovala
cenu plnenia v sume 2.990,80 Eur. Prihláška predmetnej pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní (č.l.
16) síce neobsahovala vymedzenie meny euro v kolónkach č. 27 „Istina“ a 33 „Celková suma“, avšak
uvádza menu euro sumy prihlásenej pohľadávky v kolónke 26, teda pri vymedzení právneho dôvodu
vzniku pohľadávky. Okresný súd v nadväznosti na uvedené nepovažoval za možné skonštatovať, že by

z dôvodu neuvedenia meny sumy prihlásenej pohľadávky v kolónke 27 a 33 išlo o prihlášku,
ktorá neobsahuje obligatórny údaj, a teda, že by na túto prihlášku nemal žalovaný prihliadať. Kvalitatívne
odlišnou skutkovou situáciou by bola situácia, pokiaľ by mena euro nebola uvedená pri sume prihlásenej
pohľadávky ani v kolónke 26, a teda, že by uvedenie konkrétnej meny sumy prihlásenej pohľadávky v
tlačiveprihláškyúplneabsentovalo. Vtakomprípadebymenusumyprihlásenejpohľadávkynebolo

možné dovodiť ani z príloh prihlášky, ktoré ako vyplývalo z kolónky č. 47, boli v počte jednej prílohy
k prihláške pripojené a ktoré prílohy prihlášky síce vymedzenie meny sumy prihlášky uvádzajú, avšak
vzhľadom k tomu, že samotná prihláška by túto menu neuvádzala, nemohli by prílohy prihlášky v zmysle
úpravy podľa § 29 ods. 6 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. preukazovať údaj meny sumy prihlásenej
pohľadávky, ktorý by v samotnej prihláške vôbec uvedený nebol. V tejto súvislosti, pokiaľ žalovaný rámci

procesnej obrany poukazoval na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 19Cbi 12/2011, okresný súd považoval
za nevyhnutné zdôrazniť odlišnosť skutkovej situácie, ktorá bola predmetom právneho posúdenia v tejto
inej sporovej veci, keď žalobca odvodzoval svoje práva od prihlášky, ktorá vôbec, a to ani v kolónke 26
„Právny dôvod vzniku pohľadávky“ neobsahovala údaj o mene prihlásenej pohľadávky. Argumentácia
žalovaného, ktorý videl v skutkových okolnostiach, a to konkrétne v obsahu prihlášky, od ktorej žalobca

odvodzoval svoje práva vo veci sp. zn. 19Cbi 12/2011 a prihlášky v tejto veci podobnosť, nezohľadnila
teda práve zásadnú skutkovú odlišnosť týchto dvoch prihlášok, a teda odlišnosť východísk okresného
súdu, z ktorých boli vyvodzované právne závery v oboch týchto sporových veciach.

Pokiaľ jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky bol nedostatok uvedený pri označení

obchodného mena dlžníka v kolónke 19 predmetnej prihlášky (uvedenie interpunkčného znamienka
- čiarky medzi obchodným menom a právnou formou dlžníka), nebola táto skutočnosť podľa názoru
okresného súdu dôvodom na to, aby pri súčasnom identifikovaní dlžníka prostredníctvom údaja IČO v
kolónke 20 bol priestor pochybovať, kto je označeným dlžníkom pohľadávky podľa predmetnej prihlášky.Údaj IČO dlžníka je jedinečným, nezameniteľným identifikátorom obchodnej spoločnosti dlžníka, ktorý
vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, či v dôsledku uvedenia čiarky medzi obchodným menom a
právnou formou pri označení dlžníka ide o subjekt úpadcu.

Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal, ako vyplýva i z obsahu
popretia právneho dôvodu podľa konečného zoznamu pohľadávok, dodanie ani prevzatie tovaru,
okresný súd konštatoval, že vykonané dokazovanie výsluchom svedkýň U. B. a W. K. v spojení s
oboznámenými listinnými dôkazmi: objednávkou úpadcu zo dňa 15.12.2010 č. 0297/2010, dodacími

listami z č.l. 4 a 5 a faktúrou podľa č.l. 63, po ich vyhodnotení podľa § 132 O.s.p., spoľahlivo
preukazujú splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho voči úpadcovi (vtedy dlžníkovi) ako
kupujúcemu dodať objednaný tovar. Uvedené plnenie uskutočnil žalobca ako predávajúci na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom ako s kupujúcim, pričom táto kúpna zmluva bola založená
písomnou objednávkou úpadcu (z č.l. 62) v spojení s akceptáciou tejto objednávky zo strany žalobcu
poskytnutím plnenia - dodaním objednaného tovaru. Tým si žalobca ako predávajúci riadne splnil

povinnosť dodať objednaný tovar, oproti čomu úpadca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť kupujúceho
zaplatiť kúpnu cenu za zrealizovanú dodávku tovaru vyúčtovanú faktúrou č. 2006520 v sume 2.990,80
Eur.SvedeckévýpovedeoznačenýchsvedkýňU.B.aW.K.hodnotilokresnýsúdakovierohodnévcelom
rozsahu vzhľadom na zákonné poučenie podľa § 126 O.s.p.. Uvedené svedecké výpovede vyvrátili
procesnú obranu žalovaného s obsahom o nepreukázaní dodania a prevzatia tovaru a potvrdili riadne

splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať objednaný tovar. Zároveň svedecká
výpoveď svedkyne W. K. zrozumiteľne, jednoznačne a presvedčivo vysvetlila, prečo boli dodacie listy a
faktúra vystavené dňom 27.12.2010, keď reálne boli dodávky tovaru uskutočnené 21. a 23.12.2010, keď
uviedla, že dodací list a faktúra boli vystavené až 27.12.2010, nakoľko žalobca obdržal podklady pre
fakturáciu od svojho dodávateľa LEMA Group s.r.o. neskôr, v ktorej časti svedeckej výpovede svedkyne

K. korešpondovali aj listinné dôkazy predložené žalobcom, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 71 až 78, a
to jednak daňové doklady - faktúry o realizácii dodávok subjektu LEMA Group s.r.o., Martin v prospech
žalobcu z 21.12.2010 a z 23.12.2010, týkajúce sa rovnakého druhu tovaru a doklady o
úhrade týchto faktúr žalobcom označenému tretiemu subjektu.

Okresný súd vykonal dôkazy výsluchom W. K. a U. B. na návrh žalobcu, ktorý tento učinil po tom, ako
žalovaný vzniesol námietku pravosti a správnosti listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní
produkoval a ktorú námietku vzniesol na pojednávaní 1.2.2013 (č.l. 86). Vykonané dôkazy výsluchom
označených svedkýň spoľahlivo preukázali pravosť a správnosť listinných dôkazov produkovaných
žalobcom v tomto konaní, a to predovšetkým dodacích listov z č.l. 4 a 5 a faktúry č. 2006520. V uvedenej

súvislosti poukázal okresný súd na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Cdo 199/2005. Okresný súd uviedol, že z obsahu faktúry č. 2006520 jednoznačne vyplýval druh
plnenia, za ktorý je cena touto faktúrou vyúčtovaná a ktorým je dodávka tovaru vo faktúre konkrétne
vymedzeného čo do druhu, množstva a ceny. Uvedením čísla faktúry a skutočnosti, že ide o faktúru
neuhradenú v prihláške pohľadávky, je prihlásená pohľadávka čo do vymedzenia právneho dôvodu

identifikovaná nezameniteľne, dostatočne a prihláška je vo vzťahu k vymedzeniu právneho dôvodu
takto uvedenému podaná riadne. Uvedenie faktúry jej číslom a skutočnosťou, že ide o neuhradenú
faktúru, zároveň dostatočne identifikuje a vymedzuje právny dôvod pohľadávky žalobcu ako
pre pomery tohto incidenčného konania, tak pre pomery prebiehajúceho konkurzného konania. Okresný
súd zvýraznil, že pokiaľ žalobca podaním z 30.3.2012 navrhol určiť, že predmetná pohľadávka žalobcu

vznikla z titulu dodávky tovaru z 27.12.2010, nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť s poukazom na
úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z..

Okresný súd z vyššie uvedených záverov konštatoval, že si žalobca prihláškou pod poradovým č. 8
včas a riadne prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi z titulu neuhradenej faktúry č. 2006520 vo výške

2.990,80 Eur, v nadväznosti na čo okresný súd po súčasnom skonštatovaní o preukázaní vzniku práva
žalobcu na zaplatenie tejto pohľadávky, určil právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť popretej pohľadávky,
tak ako vyplýva z výroku rozsudku. Pokiaľ sa žalobca domáhal žalobou súčasne i určenia poradia
predmetnej pohľadávky, nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť s poukazom na úpravu vyplývajúcu
z § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., preto v tejto časti rozhodol o zamietnutí žaloby.

K úplnosti odôvodnenia rozhodnutia považoval okresný súd za potrebné dodať k
argumentácii žalovaného, podľa ktorej faktúra č. 2006520 bola vystavená medzi spriaznenými
osobami, že obchodovanie medzi spriaznenými osobami nie je hmotno-právnou úpravou vylúčenéalebo sankcionované s dôsledkami neplatnosti právnych úkonov pri tom realizovaných. V pomeroch
konania o určenie popretej pohľadávky je zároveň irelevantná skutočnosť, či pohľadávka právneho
dôvodu výšky a vymáhateľnosti, ktorej sa žalobca touto určovacou žalobou domáhal, vznikla plnením

medzi spriaznenými osobami. Zdôraznil okresný súd, že samotné personálne prepojenie obchodných
spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé,
a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Rozpor s týmito požiadavkami v konaní žalobcu preukázaný
žalovaným a ani okresným súdom zistený v tejto veci nebol. Ostatné tvrdenia o účele realizácie
plnenia medzi žalobcom a úpadcom zostali v pomeroch tejto prejednávanej veci výlučne len v rovine

nepreukázaných tvrdení. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žaloba bola
zamietnutá v časti len celkom nepatrnej (v časti, kde sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu
vzniku pohľadávky z titulu dodávky tovaru z 27.12.2010 a kde sa domáhal určenia poradia pohľadávky),
čo je časť celkom nepatrná. Právo na náhradu trov konania preto v celom rozsahu svedčilo žalobcovi,
ktorý včas neučinil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. návrh na rozhodnutie o náhrade
trov konania, v nadväznosti na čo o náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu.
V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že namieta výrok rozsudku okresného súdu v jeho prvej časti,
keďže mal za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného

skutkového stavu vo veci. Žalovaný namietal, že nie je možné stotožniť sa so záverom okresného
súdu, že prihláška pohľadávky spĺňala všetky náležitosti, ktoré na prihlášku kladie ust. § 29 zákona č.
7/2005 Z.z.. Poukázal na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý upravuje základné náležitosti
prihlášky, medzi ktoré patrí aj obligatórna náležitosť uvedenia meny, v ktorej sa prihlásená pohľadávka
uplatňuje. V tejto súvislosti žalovaný odkázal aj na právny názor uvedený na strane 370 publikácie

autora Milana Ďuricu pod názvom „Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii“, podľa ktorého
súčasťou sumy uplatnenej pohľadávky je aj uvedenie príslušnej meny, pričom je právne irelevantné,
že požiadavka meny je uvedená v ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože táto požiadavka sa
vzťahuje k náležitostiam prihlášky uvedenej v § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., teda k uplatnenej sume.
Bez uvedenia meny je prihláška nepreskúmateľná a pohľadávku by nebolo možné v konkurze uspokojiť.

Súčasne žalovaný poukázal aj na vyhlášku č. 665/2005 Z.z.. Na identifikáciu prihlásenej pohľadávky je
nevyhnutné, aby pohľadávka bola špecifikovaná takým spôsobom, aby nemohla byť zameniteľná a aby
bola jednoznačne identifikovaná, čo je predmetom prihlášky. Za takúto identifikáciu možno považovať
len takú identifikáciu pohľadávky, ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu peňažného záväzku.
Rozhodujúcim je pritom text prihlášky pohľadávky uvedený v kolónke č. 27 a č. 33. Doklady, ktoré

sú v prihláške pripojené ako jej prílohy, nemôžu údaje v prihláške dopĺňať alebo nahrádzať. Zákon č.
7/2005 Z.z. vychádza z priority údajov uvedených v prihláške pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k
nej pripojené, už tie skutočnosti, ktoré sú v prihláške uvedené, len preukazujú. Ak mena peňažného
záväzku v kolónke č. 27 a č. 33 prihlášky uvedená nie je, tak ju prílohy ani nemôžu preukazovať,
resp. dopĺňať, či odstraňovať iné nedostatky údajov uvedených v prihláške. Žalovaný sa nestotožnil s

tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že uvedenie meny v Eur v kolónke 26 prihlášky pohľadávky bolo
dostatočné v zmysle dikcie príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z obsahu
prihlášky pohľadávky bolo zrejmé, že kolónka číslo 26 prihlášky a údaje v nej uvedené označujú iba
právny dôvod vzniku pohľadávky, nie sumu uplatnenej pohľadávky, ktorá má byť vyjadrená v kolónke
č. 27 označenej ako „Istina“ a v kolónke č. 33 označenej ako „Celková suma“. Žalovaný na predmetnú

prihlášku, ktorá mala nedostatok neuvedenia meny v kolónke istina a v kolónke celková sama, nemusel
vôbec prihliadať. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s
námietkou preklúzie a premlčania práva žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, a to s poukazom
na tú skutočnosť, že žalobca svojím podaním zo dňa 30.03.2012 „upresnil“ znenie žalobného petitu
svojím písomným podaním tak, že navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške

dokonkurznéhokonanianamajetokúpadcuT.M.W.s.r.o.,sosídlomPribinova6,Martin,IČO:31647456
na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru
dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky z 9.8.2011. Zároveň žalobca navrhol, aby súd určil,
že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č.

2006520. Podľa názoru žalovaného, uvedené podanie napriek skutočnosti, že k nemu došlo na výzvu
okresného súdu, malo byť kvalifikované ako zmena žaloby v zmysle ust. § 95 O.s.p. a o takejto zmene
malo byť rozhodnuté uznesením o pripustení zmeny žalobného návrhu. Prvostupňový súd tým, že sa
dôsledne nezaoberal námietkou premlčania a preklúzie nároku žalobcu vo vzťahu k tejto skutočnosti apodanie žalobcu zo dňa 30.03.2012 neposudzoval ako zmenu žalobného návrhu, zaťažil podľa názoru
žalovaného konanie okrem iných aj vadou v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalovaný mal
za to, že prvostupňový súd vzhľadom na prísnu formálnosť konkurzného práva a uplynutie jej hmotno-

právnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky, nemal dňa 20.02.2012 uznesením
č.k. 19Cbi 29/2011-7 vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby, ktorým postupom došlo k zásahu do princípu
rovnosti účastníkov konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, ktorá bola obsahom jeho vyjadrení v konaní
a ktorá je zrejmá z písomných dokladov, ktoré do konania predložil žalobca, že čísla dodacích listov,
ktoré sú uvedené vo faktúre č. 2006520, ktorú žalobca označil ako právny dôvod vzniku pohľadávky

v prihláške pohľadávky č. 8 do konkurzného konania a čísla dodacích listov, na ktoré poukazoval v
žalobe a ktoré aj neskôr predložil do konania, nekorešpondujú. V obsahu faktúry č. 2006520, ktorá bola
správcovi doručená spolu s prihláškou, sú uvedené čísla dodacích listov č. 16 a č. 17. Mal za to, že
výpovede svedkýň B. a K. boli účelové a nedôveryhodné, o čom svedčí i tá skutočnosť, že v
obchodnej praxi medzi účastníkmi konania, ale ani všeobecne nie je a nebolo bežné, aby sa do obsahu
faktúr dopisoval text o tom, ako a kedy mal byť fakturovaný tovar použitý, resp. spotrebovaný. Žalovaný

žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu,
tak žalobca žiadal, aby Krajský súd v Žiline pripustil dovolanie na zodpovedanie nasledovných otázok:
1/ Stačí v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č.
26 tlačiva prihlášky pohľadávky, alebo je na jednoznačnú identifikáciu pohľadávky nevyhnutné uvedenie

meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č. 27 a 33 tlačiva prihlášky pohľadávky?
2/ Ako má postupovať správca konkurznej podstaty úpadcu, ak veriteľ v prihláške pohľadávky do
konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky?
Žalovaný uviedol, že pripustenie dovolania žiada aj z toho dôvodu, že na zodpovedanie týchto otázok
neexistuje jednoznačné stanovisko akademickej obce ani judikatúra. Zároveň uplatnil aj náhradu trov

odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa názoru ktorého podané
odvolanie voči výroku I/ nebolo dôvodné. Žalobca mal za to, že konajúci prvostupňový súd sa dostatočne
vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami a tieto odôvodnil v rozsudku. Odvolanie

žalovaného je opakovane postavené na tvrdení, že § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. uvádza ako
obligatórnu náležitosť prihlášky aj uvedenie meny, v ktorej sa prihlásená pohľadávka uplatňuje. Pritom
v citovanej časti zákona sa ani len slovo „mena“ v texte nenachádza. Rovnako pokyny na vyplňovanie
prihlášky pohľadávky, vyhláška č. 665/2005 Z.z. menu pri žiadnej kolónke nevyžadujú. Údaj meny sa
pri žiadnej kolónke neuvádza, a zároveň príloha nikde nespája neuvedenie meny s

nepriaznivým dôsledkom pre veriteľa. Pokiaľ žalovaný opakovane namietal preklúziu práva žalobcu
domáhať sa požadovaného určenia, v dôsledku upresnenia petitu žaloby žalobcom na výzvu okresného
súdu, ktorý žalovaný považoval za zmenu žaloby, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/5/2012, v ktorom bolo uvedené, že ...„pokiaľ procesný úkon účastníka
konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu, je

súdpovinnýdaťúčastníkovimožnosťtútonesprávnosťnapraviťďalšímprocesnýmúkonom.Opakbybol
ničím neodôvodnený formalistický prístup, ktorý by bol v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti
reprezentovanej čl. I Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 1 a § 117 ods. 1 O.s.p., a tým aj v rozpore s
čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Vzhľadom k uvedenému záveru preto k preklúzii nedošlo
a túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť i v súlade s citovaným rozhodnutím Krajského súdu v

Žiline. Žalobca ďalej poukázal aj na samotné správanie sa žalovaného v súvislosti s inými uplatnenými
pohľadávkami, vo vzťahu ku ktorým sám žalovaný uznal, že mena nie je obligatórnou, ani nutnou
náležitosťou prihlášky. V súvislosti s návrhom žalovaného na pripustenie dovolania v prípade rozsudku
okresného súdu žalobca uviedol, že sa tu nejedná o otázku zásadného právneho významu. Okrem toho
sám žalovaný sa vo väčšine prípadov sám vysporiadal s touto otázkou, keď 40 prihlášok pohľadávok

bez uvedenia meny uznal. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného týkajúcu sa nesúladu čísel dodacích listov
s číslami uvedenými vo faktúre 2006520, pripomenul, že táto skutočnosť bola predmetom dokazovania
na pojednávaní dňa 3.5.2013 aj výsluchom svedkov, pričom bolo objasnené, že číslo pred lomítkom
14/16 a 14/17 vyjadruje číslo skladu, resp. tovarovej skupiny. Tvrdenie, že dopisovanie textu do faktúr o
tom, kedy mal byť tovar spotrebovaný, resp. použitý, nebolo bežné v obchodnej praxi medzi účastníkmi

konania, považoval za účelové a nepravdivé, nakoľko to bol bežný spôsob „likvidácie“ faktúr. Zvýraznil,
že žalovaný nikdy netvrdil, že by takáto pohľadávka žalobcu nebola v evidencii úpadcu, alebo, že by bola
zaplatená, o čom sa bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. povinný presvedčiť. V súvislosti
s návrhom žalovaného na priznanie trov odvolacieho konania, zahrňujúcich aj úkony zastupujúcehoadvokáta žalovaného, žalobca uviedol, že sa nejedná o účelné trovy konania, a to s ohľadom aj na
funkciu správcu a jeho profesionalitu, vyžadovanú zákonom č. 7/2005 Z.z.. Pri takomto druhu sporov
by bolo namieste aplikovať ust. § 150 O.s.p. a nepriznať účastníkovi konania náhradu trov konania,

t.j. tým, ktorí boli v takomto spore úspešní. Pre prípad, že by bol odvolací súd iného názoru, zásadne
namietal priznanie trov právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty advokátom, keďže zákonom
č. 7/2005 Z.z. vyžadovaná profesionalita vedomostí a znalostí na strane správcu by mala byť naplnená
aj v rámci incidenčného konania. Z titulu ich naplnenia potom niet právneho dôvodu, aby sa správca
nechal zastupovať v incidenčných sporoch advokátom ako právnym zástupcom, a pokiaľ k tomu dôjde,

tak v tejto súvislosti vzniknuté trovy právneho zastúpenia nie je možné vnímať ako účelne vynaložené
trovy konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom

výrokupotvrdenýakovecnesprávnerozhodnutiepodľaust.§219ods.1O.s.p..Rozhodnutieboloprijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13CoKR/37/2014-164 zo dňa 05.11.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi, žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
18.11.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom

v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 19.06.2013,

bolo zrejmé, že tieto boli tak procesno-právneho, ako aj hmotno-právneho charakteru. Krajský súd pri
ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu uvádza, že vychádzal zo skutkového
stavu tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania aj ust. § 118a O.s.p. a
vykonanéhopoučeniavzmyslenielenust. §118aO.s.p.,aleajvzmysleust.§120ods.4O.s.p.,ktoré
tvorilo súčasť predvolania na termín pojednávania dňa 20.11.2012, ktoré poučenie v zmysle doručeniek

na č.l. 31 rub spisu bolo doručené tak žalobcovi, ako aj žalovanému a rovnako súčasťou predvolania na
termín dňa 01.02.2013, doručovaný právnemu zástupcovi žalovaného a žalovanému podľa doručeniek
na č.l. 45 spisu. Krajský súd pri vychádzaní zo zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to,
že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré
následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky

z titulu ručenia žalobcu. Krajský súd nezistil, že pre predmetný určovací výrok by sa vyžadovalo
doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku účastník súdneho konania má procesné oprávnenie
označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú
vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplýva z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého
súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom

dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací
dôvod žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Vo vzťahu k procesno-právnej námietke žalovaného ako odvolacieho dôvodu, ktorá mala svoje
premietnutie vo vecno-právnej (hmotno-právnej) rovine, argumentácii žalovaného o nie včas podanej

žalobežalobcom,vzhľadomnaúpravužalobnéhopetitupodanímžalobcuzodňa30.03.2012krajskýsúd
uvádza, že nešlo o právne relevantnú námietku žalovaného. V tejto súvislosti sa krajský súd oboznámil
so žalobou žalobcu zo dňa 11.10.2011, doručenou na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011
do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO:

31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur je určená čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a popretia tak, ako to bolo uvedené v prihláške pohľadávky žalobcu
zo dňa 09.08.2011. Okresný súd po doručení žaloby žalobcom uznesením č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo
dňa 20.2.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 15-tich dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnilžalobu zo dňa 11.10.2011 spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto prvostupňového rozhodnutia. V
zmysle odôvodnenia okresný súd uviedol, že žalobu vzhľadom na skutočnosť, že je zo žaloby zrejmé,
že žalobcom je uplatnená tzv. incidenčná žaloba v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení

účinnom do 31.12.2011, aby to, čoho sa domáha (teda tzv. petit) upravil v súlade s týmto zákonným
ustanovením, keďže absentuje vymedzenie rozsahu určenia popretého práva tejto pohľadávky. Žalobca
v podaní zo dňa 30.03.2012, osobne doručenom na Okresný súd v Žiline dňa 30.03.2012, upravil
petit žaloby tak, že sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného
konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na

Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru dňa
27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia, uvedených v Prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011. Zároveň žiadal, aby súd určil,
že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č.
2006520. Vzhľadom k uvedenému, zistenému a uskutočnenému postupu okresným súdom krajský súd
uvádza, že tu nešlo o procesnú situáciu - zmenu žaloby, ale len o upresnenie žalobného petitu. Ak

žalobca opravu a doplnenie vykonal na základe uznesenia okresného súdu, tak nepochybne tu boli
určujúce účinky začatia konania, ktoré vyvolala pôvodne podaná žaloba žalobcu zo dňa 11.10.2011,
osobne doručená na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011. Pokiaľ nešlo o zmenu žaloby tak, ako to
vyplýva z ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p., pretože žalobca vykonal len doplnenie žaloby zo dňa 11.10.2011,
osobne doručenej na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 a okresný súd o jeho žalobe - pôvodne

podanej v upresnenom znení „konal“, tak pre zachovanie práva žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo
žaloby doručenej na okresný súd dňa 13.10.2011, kedy okresný súd správne skonštatoval, že žalobca
uplatnil svoj nárok v lehote. Nedošlo k zmeškaniu lehoty, t.j. išlo o včas podanú žalobu, ktorá po doplnení
podaním žalobcu zo dňa 30.03.2012 sa stala úplnou. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ v danej veci
nešlo o zmenu žaloby, doplnením podania žalobcu zo dňa 30.03.2012, tak bolo nevyhnutné konštatovať,

že žalobca podal žalobu na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 s účinkami zachovania procesných aj
hmotno-právnych lehôt, ako to vecne správne uzavrel aj okresný súd, keď posledným dňom lehoty na
popieranie pohľadávok bol dátum 14.09.2011 a posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby
bol deň 14.10.2011. Pri doručení žaloby v tejto veci na okresný súd dňa 13.10.2011 bolo potrebné
skonštatovať včasnosť podanej žaloby žalobcom.

Kúplnostijepotrebnéuviesť,žeajokresnýsúdsvojimpostupom,atouznesenímč.k.19Cbi29/2011-7zo
dňa 20.2.2012 mal za to, že je len potrebné opraviť žalobu žalobcu zo dňa 11.10.2011, keďže žalobcom
sformulovaný petit v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011 bol nepresný, ktorá situácia nie je zmenou
žaloby podľa ust. § 95 ods. 1, X O.s.p.. Krajský súd zvýrazňuje, že procesná situácia zodpovedala len

upresneniu pôvodne žalobcom sformulovaného žalobného petitu v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011,
a nejednalo sa o zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p.. Preto upresnenie zo dňa 30.03.2012,
viažuce sa k pôvodne podanej žalobe nemohlo so sebou niesť dôsledok nedodržania lehoty na podanie
žaloby žalobcom. Už v zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, čo možno považovať za zmenu žaloby
podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p., a to pokiaľ žalobca oproti pôvodnej žalobe požaduje viac, tzv. rozšírenie

žaloby, alebo požaduje kvalitatívne, aj kvantitatívne odlišný nárok od pôvodne uplatneného žalobného
nároku, prípadne namiesto vydania veci alebo určujúceho výroku žiada peňažné plnenia a naopak.
Predsa žalobca pri precizovaní žalobného petitu tak, aby tento zodpovedal zákonnej úprave, neuvádzal
iné skutkové okolnosti, než z ktorých odvodzoval žalobou zo dňa 11.10.2011 uplatnený nárok na určenie
pohľadávky. V danej veci bola postupom okresného súdu zabezpečená len úprava žalobného petitu

ajehoprecizovanie,ktorévžiadnomprípadenemožnovyhodnotiťakozmenužaloby(§32ods.6zákona
č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011).

Ak je potrebné, aby žaloba bola opravená, alebo doplnená o určité náležitosti a súd vyzve na opravu
takejto žaloby, tak súdne konanie sa začína s účinkami zachovania procesných a hmotno-právnych

lehôt doručením žaloby na okresný súd, v danom prípade jej podaním osobne dňa 13.10.2011, a preto
nemohla byť dôvodná námietka žalovaného o premlčaní alebo preklúzii uplatneného nároku žalobcom.
Je aj ústavne legitímne uplatňovaná požiadavka, že pri úkonoch účastníkov treba rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a
používať ustanovenia O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a

používanímjednotlivýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadkunemožnoobmedziťzákladnéprávo
na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že má
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie samusí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a má slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie
(§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania
nemá oporu v zákone a vedie k popretiu základného významu pre ochranu zákonnosti a súčasne nie je

v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť taký sumár
skutočností, aby z podaného návrhu na začatie konania, resp. zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca
domáha. Pokiaľ však okresný súd v súvislosti so sformulovaným žalobným petitom žalobcom v podanej

žalobe zo dňa 11.10.2011 postupoval uznesením č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012 tak, že vyzval
žalobcu na opravu (doplnenie) žalobného petitu (v konečnom dôsledku jeho precizovanie), tak takýmto
postupom nezasiahol do práv účastníkov súdneho konania, keďže zo samotnej žaloby žalobcu bolo
zrejmé,čohosažalobcadomáhal,atourčeniapohľadávky,ktorábolapopretázostranysprávcuúpadcu.
V súvislosti s uvedenými závermi krajským súdom sa poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 13CoKR/31/2013 zo dňa 09. apríla 2014, 13CoKR/21/2014 zo dňa 17. septembra 2014,

v ktorých rozhodnutiach sa krajský súd rovnako zaoberal odvolacou argumentáciou žalovaného o ním
tvrdenom nedodržaní včasnosti podanej žaloby žalobcom z titulu úpravy žalobného petitu. Krajský súd
rovnako vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 13CoKR/31/2013 zo dňa 09. apríla 2014, 13CoKR/21/2014
zo dňa 17. septembra 2014 zhodnotil, že pri oprave, resp. doplnení žaloby v časti žalobného petitu sa
nejednalo o zmenu žaloby.

Ďalším odvolacím dôvodom vo vecno-právnej rovine bola námietka žalovaného, že prihláška
pohľadávky nespĺňa náležitosti, ktoré na prihlášku kladie ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), keďže
nie je v kolónke č. 27 tejto prihlášky uvedená príslušná mena. Žalovaný zdôraznil, že na identifikáciu

prihlásenej pohľadávky je nevyhnutné, aby bola pohľadávka špecifikovaná takým spôsobom, aby
nemohla byť zameniteľná a za takúto identifikáciu možno považovať len takú identifikáciu pohľadávky,
ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu uvedenej pohľadávky, a tým nie je postačujúce, ak mena je
uvedená v kolónke č. 26 prihlášky pohľadávky.

Podľa ust. § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa
doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 pre každú pohľadávku musí
byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo

názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky
zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s
rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť
datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom
tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

Podľa ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 pohľadávka sa uplatňuje v eurách.
Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného
výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou
alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný

kurzEurópskacentrálnabankaaniNárodnábankaSlovenskaneurčujeanevyhlasuje,sumupohľadávky
určí správca s odbornou starostlivosťou.

Krajský súd má za to, že predmetná prihláška, ktorá sa nachádza na č.l. 16 - 17 spisu, spĺňa náležitosti
v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. aj bez uvedenia meny v kolónke č. 27, pretože mena vyplýva z

kolónky č. 26, kde je uvedený ako právny dôvod vzniku pohľadávky - „Neuhradená faktúra č.: 2006520
na sumu 2.990,80 EUR“ a vedľa toho v kolónke č. 27 - „Istina 2.990,80“. Krajský súd vzhľadom k ust. §
29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. má za to, že ak nie je uvedená mena, predpokladá sa, že pohľadávka sa
uplatňuje v eurách, resp. je vyjadrená v eurách. Pokiaľ by sa absencia meny v kolónke č. 27 vyhodnotila
ako nedostatok náležitosti prihlášky, išlo by o prílišný formalizmus, ktorý nie je ani v rámci konkurzného

konania v takomto smere žiaduci.

Krajský súd je názoru, že prílišný formalizmus nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného
konania a prihlášku v danej sporovej veci bolo potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, t.j. či sa jednáo riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa - žalobcu. Z prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že bola podaná na
predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. spĺňala náležitosti
s vyjadrením pohľadávky, ktorá sa uplatňuje. Krajský súd uvádza, že okresný súd posúdil prihlášku

žalobcu v súlade s racionálnou argumentáciou, ako aj v zhode s požiadavkou ústavne súladného
výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).
Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že prihláška nemala vyjadrenú menu. Bolo
namieste na túto prihlášku prihliadať, keďže spĺňala obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 29 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z.. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení

základného práva, v danom prípade práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto
prípade je potrebné použiť taký komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že prihláška pohľadávky, pokiaľ v kolónke č. 27 „Istina 2.990,80“
neobsahuje uvedenie meny, by sa nemalo na túto prihlášku pohľadávky prihliadať, krajský súd uvádza,
že takáto obrana žalovaného je v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý sleduje

uspokojenie veriteľov dlžníka - úpadcu. Pre tento postup zákonná úprava, t.j. zákon č. 7/2005 Z.z.
vyžadujeprihláseniepohľadávokveriteľmipodľazákonomustanovenýchpravidiel,pričomplatízákladné
pravidlo, podľa ktorého z výťažku získaného speňažením konkurznej podstaty môžu byť uspokojení
iba tí veritelia, ktorí prihlásili svoju pohľadávku. Znamená to, že veriteľ, ktorý síce je hmotno-právne
veriteľom úpadcu, avšak svoju pohľadávku neprihlási, nemôže byť v konkurze uspokojený. Vo vzťahu k

odvolaciemu dôvodu žalovaného, že v kolónke prihlášky pohľadávky pod č. 27 - Istina nie je uvedená
mena, je potrebné poukázať na to, že expressis verbis požiadavka uvedenia meny nevyplýva ani z
vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tlačivá na podávanie prihlášok tvoria
prílohu vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a použitie správneho tlačiva je zásadné, pretože v opačnom prípade

sa nepovažuje za prihlášku a v konkurze sa na takéto podanie nemôže prihliadať. V spôsobe postupu
vyplnenia prihlášky pohľadávky pri kolónkach č. 27 až č. 31 sa vyžaduje len uvedenie sumy pohľadávky,
samostatne v časti „Istina“, v časti „úroky“, v časti „úroky z omeškania“, v časti „poplatok z omeškania“
a v časti „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Ani pri úprave spôsobu vyplňovania prihlášky
sa neuvádza požiadavka meny, ale len uvedenie sumy pohľadávky. V kontexte aj s vyššie uvedeným

zhodnotením krajským súdom preto absencia meny pri kolónke č. 27 prihlášky pohľadávky nebola
vyhodnotená s právnym dopadom, že by nebolo možné na takúto prihlášku pohľadávky prihliadať, a tým
nebol vyhodnotený ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného. K úplnosti krajský súd uvádza, že
obligatórne náležitosti prihlášky vyplývajú z ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktorými nie je
uvedená mena pohľadávky uplatnenej prihláškou.

Krajskýsúddopĺňa,ževsúvislostistýmtorozhodnutímvychádzazužvyslovenéhozáveruvovecisp.zn.
13CoKR/31/2013, sp. zn. 13CoKR/36/2013 s doplnením vysloveným vo veci sp. zn. 13CoKR/21/2014,
že v konečnom dôsledku zákonná úprava v ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. výslovne uvádza, pre
absenciu ktorých náležitostí prihlášky sa na takúto prihlášku pohľadávky neprihliada a nie je tomu tak

pri neuvedení meny.

K návrhu žalovaného na pripustenie dovolania v prípade potvrdzujúceho výroku Krajského súdu v
Žiline, a to na otázky, či je nevyhnutné uvedenie meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č.
27 a v kolónke č. 33 tlačiva prihlášky pohľadávky a ako má postupovať správca, ak veriteľ v prihláške

pohľadávky do konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky a či stačí v zmysle
ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č. 26, krajský
súd uvádza, že nezistil dôvod pre tento mimoriadny opravný prostriedok, keďže v danej veci išlo len o
vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie.

Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by rozhodnutie
okresného súdu v napadnutom výroku v spojení s odôvodnením viažucim sa k tomuto výroku bolo
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd po oboznámení
sa s napadnutým rozhodnutím okresného súdu konštatuje, že toto spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce
z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže okresný súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, aké

boli argumenty žalovaného, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z ktorých dôkazov vykonaných pred okresným súdom vychádzal ako z hodnoverných, a akými úvahami
sa riadil s tým, že vec tak skutkovo, ako aj právne vyhodnotil riadnym spôsobom. Pokiaľ rozhodnutie
okresného súdu malo všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., taknásledne mal aj krajský súd spôsobilý predmet posudzovania a preskúmavania. To, že napadnuté
rozhodnutiejeriadnymspôsobomodôvodnené,vyplývaajzjudikatúrytakNSSR,akoajÚstavnéhosúdu
SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval a podľa názoru krajského
súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.

Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní argumentoval skutočnosťou, že čísla dodacích listov, ktoré sú vo
faktúre č. 2006520, ktorú žalobca označil ako právny dôvod vzniku pohľadávky č. 8 do konkurzného

konania a čísla dodacích listov, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe a ktoré aj neskôr predložil do
konania, nekorešpondujú, keďže vo faktúre č. 2006520, ktorá bola správcovi doručená
spolu s prihláškou, sú uvedené čísla dodacích listov č. 16 a 17, vo väzbe na výpovede svedkýň B.
a K., ktorých výpovede považoval za nedôveryhodné, tak krajský súd v celom rozsahu odkazuje na
vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom a jeho zhodnotenie postupom podľa ust. § 132 O.s.p.,

na základe ktorého bol dostatočne zistený skutkový stav, podľa ktorého bolo preukázané založenie a
existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom na základe písomnej objednávky úpadcu zo
dňa 15.12.2010 (č.l. 62 spisu), plnenie poskytnuté žalobcom podľa dodacích listov (č.l. 4 a 5 spisu) a
vyúčtovanie ceny poskytnutého plnenia. Výpovede svedkýň B. a W. K. relevantne vysvetlili nezrovnalosť
týkajúcu sa rozporu údaju (čísla) dodacieho listu a čísla uvedeného vo faktúre a tieto súčasne

korešpondovali s obsahom ďalších predložených listinných dôkazov žalobcom o realizácii dodávok
subjektu LEMA Group, s.r.o., Martin v prospech žalobcu zo dňa 21.12.2010 a zo dňa 23.12.2010. Vo
vzťahu k námietke pravosti listín správne túto prvostupňový súd, vychádzajúc so záverov vyslovených v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 199/2005, zhodnocoval vo väzbe na výpovede svedkýň
a ostatné predložené listinné dôkazy. V rámci konania pred prvostupňovým súdom tak bolo preukázané

založenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, poskytnutie plnenia zo strany žalobcu a jeho
prijatie žalovaným s dôsledkami vzniku povinností žalovaného zaplatiť cenu dodaného tovaru. Krajský
súd uvádza, že žalobca ako účastník konania svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú uniesol, čo
malopreňhopriaznivýnásledokvtom,žeokresnýsúdpristúpilkvydaniujehopriaznivéhorozhodnutiavo
veci. Naopak, žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, a teda niesol si i následky s nesplnením povinnosti

tvrdenia a povinnosti dôkaznej v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia.

Čo sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, krajský súd nezistil relevantnosť tohto
odvolacieho dôvodu žalovaného. Odvolací súd uvádza, že pri hodnotení dôkazov okresný súd dôsledne
postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., keď dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dodáva sa, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p.
je vždy na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V hodnotení
výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá,
akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku. V

hodnotiacej činnosti je obmedzený iba vnútorným presvedčením, pričom hodnotiaci záver v rozhodnutí
stručne a jasne zdôvodní tak, ako to uskutočnil aj okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Skutkovým zhodnoteniam a záverom vykonaným
okresným súdom predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania

a stavu dokazovania v jeho rámci, a preto ani v tomto smere krajský súd nezistil vecnú nesprávnosť
postupu okresného súdu, naopak, okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p..Ani jeden z odvolacích dôvodov nevyhodnotil krajský súd ako právne relevantný, preto vo vyvolanom
odvolacomkonaníbolrozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokuourčenie,žežalobcajeveriteľom
pohľadávky, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie. Krajský súd tak nezistil dôvody

ani na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvého stupňa. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne
zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, a to jednotlivé zákonné ustanovenia tak,
ako sú citované v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré aj správnym spôsobom
interpretoval.

V tejto sporovej veci nebola riešená otázka zásadného právneho významu, keďže bola zhodnocovaná
okolnosť, či prihláška žalobu je prihláškou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., na ktorú sa prihliada, t.j.
či obsahuje obligatórne náležitosti. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu po vykonanom
dokazovaní skonštatoval, že v prihláške žalobcu bola uvedená mena v eurách, pri pohľadávke žalobcu
2.990,80 Eur, a to v kolónke č. 26, ktorá je oproti kolónke 27, a tým nebolo možné prijať argumentáciou

žalovaného, že pri pohľadávke vyjadrenej žalobcom v prihláške nebola uvedená mena. Pohľadávka
v prihláške žalobcu bola jednoznačne identifikovaná, a preto, pokiaľ došlo len k právnemu posúdeniu
zisteného skutkového stavu a nebola riešená otázka zásadného právneho významu, tak nebolo
namieste ani vyhovieť návrhu žalovaného na pripustenie dovolania podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva
povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho
opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného

dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa
požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného
skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.

Vsúvislostisdovolanímakomimoriadnehoopravnéhoprostriedkukrajskýsúdpoukazujenarozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná
možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu
ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na
všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia“.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil
návrh na priznanie trov odvolacieho konania a ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto
z titulu absencie takéhoto návrhu bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi sa náhrada trov

odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.