Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212200945.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, proti žalovanému V. B., A. M. K., N.. Y. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 592,49 euro
s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.11.2012
č.k. 17C/193/2012-68 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva
náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 28,87 euro

prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. vzhľadom na to, že
žalobca vzal späť návrh v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie.

Pri rozhodovaní o trovách konania žalobcu vychádzal z názoru, že tento svojím konaním zavinil

zastavenie konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznal poukazujúc pri tom na ust. § 150
ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Trovy konania vedľajšieho účastníka, ktorý bol zastúpený
advokátom považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne, čo viedlo súd k rozhodnutiu nepriznať
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia. Ďalej

v odôvodnení uviedol, že tento prípad je potrebné vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých
vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady (súdne konania) je príznačné, že
vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne a bez akejkoľvek nadväznosti
na osobu žalovaného ako spotrebiteľa, kde na strane žalobcu vystupuje obmedzený okruh subjektov
(EOS KSI Slovensko, s.r.o., Orange Slovensko, a.s.). Do týchto konaní vedľajší účastník vstupuje
neadresne, oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez

akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský
spor, neraz aj do už právoplatne skončených sporov. Neznalosť predmetu konania neumožňuje chápať
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nemá základnú vedomosť o tom, aké právo a právo
kohomáakosubjektnatozriadenýchrániť.Navyšeobranažalovanýchvjednotlivýchkonaniachspočíva
v paušálnej námietke premlčania nároku žalobcu bez akejkoľvek špecifikácie konkrétneho prípadu,
poukazuje na spotrebiteľský charakter veci s potrebou skúmania existencie neprijateľnej podmienky. Vo

všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne vyjadruje súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť, okrem tohoje v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu a v
každom konaní si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť,
že vedľajší účastník je založeným na ochranu spotrebiteľa čo zakladá predpoklad aktívnej pomoci

a činnosti samotného takého združenia a nie len činnosť, ktorá spočíva v tom, že združenie sa dá
zastúpiť advokátom. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa ust. § 25 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.
majú možnosť využívať aj určenú podporu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Preto ak sa
združenie z vlastnej iniciatívy rozhodne uprednostniť na zastupovanie advokáta, súd mal za to, že v
takomto prípade musí znášať jeho trovy z vlastných prostriedkov. Právne zastupovanie advokátom by

bolo odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo samozrejme nie je prípad vznesenia
námietkypremlčania.Vtomtoprípadepodľanázorusúdukonaniezdruženiavzbudzujedojemúčelovosti
takého konania, ktoré spočíva len vo vstupe do konania spolu so splnomocneným advokátom za účelom
dosiahnutia odmeny.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal,

aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť mu
trovy prvostupňového konania v sume 109,94 euro a trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedol,
že súd prvého stupňa v konaní porušil jeden zo základných princípov občianskeho súdneho procesu
- rovnosť účastníkov, keď platobným rozkazom zo dňa 09.02.2012 zaviazal žalovaného spotrebiteľa
okrem premlčanej istiny s nezákonným 14 % ročným úrokom zaplatiť žalobcovi aj trovy konania. Tým

istýmplatobnýmrozkazomsúdspotrebiteľazrejmeajdostatočneodradilodpodaniaodporunesprávnym
poučením o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Na druhej strane mu ako neziskovému bezmajetnému
združeniu trovy nepriznal, pretože ich považuje za neúčelné, nadbytočné, nehospodárne. Uviedol, že
neinicioval tento súdny spor o premlčanú pohľadávku s nezákonnými úrokmi z omeškania. Bez jeho
účasti by konanie dopadlo tak, že platobný rozkaz by nadobudol právoplatnosť a nechce sa mu veriť, že

toto by z pohľadu súdu bolo spravodlivé. Namietal skutočnosť, že do konaní vstupuje hromadne, pretože
do konania vstupuje individuálne a adresne do konkrétne spisovou značkou a účastníkmi konania
konkretizovanej veci. Súd by si mal uvedomiť, že priemernému spotrebiteľovi nie je zrejmý inštitút
premlčania, nerozumie jeho významu, ani právnym dôsledkom. Môže to zodpovedne konštatovať z
jeho konzultácie so stovkami spotrebiteľov. Keďže v súčasnosti vnútroštátna právna úprava neumožňuje

súdu prihliadať na premlčania ex offo, preto to robí ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa a v
každom spore v ktorom žalobca žaluje premlčaný nárok vznáša námietku premlčania. Kladie otázku,
prečo súd konštatuje porušenie hospodárnosti konania, ak vykonal len nevyhnutné úkony (vstup do
konania a vyjadrenie vo veci), v dôsledku ktorých bol žalovaný spotrebiteľ úspešný. Prečo súd chráni
hospodárske záujmy dodávateľa, ktorý doslova zaplavuje slovenské súdy tisíckami žalôb o premlčané

pohľadávky, ale aj o pohľadávky z neprijateľných podmienok a po použití nekalých obchodných praktík.
Podľa jeho názoru bolo by zaujímavé vedieť, akým princípom spravodlivosti sa riadil súd, keď žalobcovi
ako finančnému gigantovi, ktorý je súčasťou nadnárodnej inkasnej skupiny bez rozpakov priznal v
platobnom rozkaze okrem istiny aj náhradu trov konania. Ako rešpektoval súd jeden zo základných
princípov ovládajúcich občiansky súdny proces (§ 18 O.s.p.) ak bezmajetnému neziskovému združeniu

pôsobiacemu vo verejnom záujme upiera právo na náhradu trov konania, ktoré v tom istom konaní
poskytol žalobcovi. Na druhej strane mu súd pripisuje akési nekalé úmysly a ciele.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
výrok uznesenia o trovách konania preskúmal a podľa § 219 O.s.p. ho potvrdil. Zastáva názor,

že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na túto skutočnosť súd správne prihliadol ak
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za správne, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak pri rozhodovaní o

trovách konania vedľajšieho účastníka súd vychádzal iba z ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsudu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania
vedľajšieho účastníka sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nepoužil správny
právny predpis, ak vychádzal iba z ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktoré mu patrili; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia citovaného ust. § 150 ods. 1 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpokladyprepriznanienáhradytrovkonania,avšaksúddospejekzáveru,žesútudôvodyzvláštneho
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný

prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej
veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V uvedenom ustanovení ide teda o upravené
moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Zákon
na takéto rozhodnutie súdu vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, a to predovšetkým ide o dôvody
hodné osobitného zreteľa a súčasne aj o výnimočné okolnosti. V rámci aplikácie tohto ustanovenia súd

neposudzuje účelnosť trov konania, ale iba také okolnosti, ktoré budú podkladom pre rozhodnutie súdu o
zmierení alebo odstránení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Najčastejším
dôvodom na aplikáciu ust. § 150 sú pomery účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania v
rámci tohto moderačného práva súdu nemožno zamieňať s nepriznaním neúčelných trov potrebných
na uplatňovanie alebo bránenie práva podľa ust. § 142 ods. 1. Je tomu tak preto, že náhrada trov

konania podľa ust. § 142 ods. 1 je obmedzená iba na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Preto ak súd dospeje k záveru, že trovy účastníkom boli vynaložené neúčelne,
o ich nepriznaní musí rozhodnúť podľa tohto ustanovenia a nie prostredníctvom moderačného práva
upraveného v citovanom ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p..

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia a ako vyplýva z dôvodov napadnutého uznesenia pri nepriznaní náhrady
trov konania vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že trovy vedľajšieho účastníka konania
považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Ak teda súd trovy konania vedľajšieho účastníka
považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne, možno konštatovať, že na zistený skutkový

stav aplikoval nesprávnu právnu normu ak pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka
vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p., lebo ako bolo uvedené, uvedené ustanovenie upravuje moderačné
právo súdu a nie otázky účelnosti. Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec
nesprávne právne posúdil vo vzťahu k aplikácii právnej normy.

Za nesprávny treba považovať aj názor súdu vyslovený v napadnutom uznesení, že „ak sa združenie
z vlastnej iniciatívy rozhodne uprednostniť na zastupovanie advokáta, súd má za to, že v takomto
prípade musí znášať jeho trovy z vlastných prostriedkov. Právne zastupovanie advokátom by bolo
odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo samozrejme nie je prípad vznesenia
námietky premlčania“. Tento názor je nesprávny z toho dôvodu, že je v rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky, ktorý priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem
„každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, kedy a akým
spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní.

Možno preto konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska právneho posúdenia veci vo

vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka nie je správne, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods.
1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho
účastníka, pričom bude vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto
zrušujúcom uznesení a zároveň prihliadne aj na námietky vedľajšieho účastníka v odvolaní. Následne

rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné po skutkovej ale aj právnej stránke.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
1 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.