Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228233
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Katarína Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212228233.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci žalobcu: W., s. r. o., J.: XX
XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, č. k. 3763-ISTINA RS, proti žalovanému : B. T., za ktorú koná V. B., so sídlom v A., D.
N., v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2012, žiadal, aby súd medzitívnym rozsudkom
rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy č.

XXXXXXX, dlžníkom - povinným : J. M., nar. X. X.. XXXX a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 3 846,35 eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 769,27 eur a nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. ( Exekučný poriadok ) zvolenému

súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom J. M., nar. X. X. XXXX.
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou v exekučnej veci č. Ex
11524/2010. Súdny exekútor, v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne
a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecnému
príslušnému súdu Okresný súd Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný
XXC XXX/XXXX
súd Košice II ako exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote. Exekučný súd napriek tomu, že vec,
ním prejednávaná, nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s

účastníkmikonania,ktorábymohlasvojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačas,potrebnýkposúdeniu
a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12. 2010 a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac, ako 176 dní ).

Okresný súd Košice II Uzneseniami z 9. 10. 2012, č. l. 8 až 15 spisu, konania, vedené na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. 39C 162/2012, 30C 166/2012, 39C 175/2012, 39C 176/2012, 39C 174/2012,39C 167/2012, 39C 163/2012 a 39C 177/2012 spojil na spoločné konanie, vedené na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 39C 159/2012.

Okresný súd Košice II Uznesením 39C 159/2012-12, zo dňa 21. 5. 2015, každú vec, ktorá bola spojená
na spoločné konanie, vedené na Okresnom súde Košice II, vylúčil na samostatné konania, vedené pod
sp. zn. 39C 162/2012, 39C 166/2012, 39C 175/2012, 39C 176/2012, 39C 174/2012, 39C 167/2012, 39C
163/2012, 39C 177/2012 a 39C 159/2012.

Kžalobesapísomnevyjadrilžalovanýpodaním,doručenýmnasúddňa14.8.2015,vktoromuviedol, že
žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania,
ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú
význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo
žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné, na základe

akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Žalobca neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
Nie je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.

Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.
Žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
ku zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda že

využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Činnosť charakteru podávania žiadosti
o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme
účinného odstránenia prieťahov. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd.

XXC XXX/XXXX
Z ust. §§ 15 a 16, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby o
tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, zo dňa 23. 4. 2012, jej boli doručené dňa 23. 4. 2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy, ktoré boli spojené do tohto konania, boli okresnému súdu
doručené už dňa 27. 9. 2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr

a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia

súdu, resp. uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode,
doklady, preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady, preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevznikmajetkovejujmy.Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán,
príslušný podľa § 4, ods. 1, pís. a/, zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za

škodu, spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodnutí o poverení exekútorapo 15-dňovej lehote uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom

vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU (asturcom C-40/08 ), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.

Podľa ust. § 44, ods. 2 Exekučného poriadku, v znení, účinnom od 1. 6. 2011, 15-dňová lehota na
vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a nárok žalobcu

je neopodstatnený.

Žalobca k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 9, ods. 2, zák. č. 514/2003 Z. z.
súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len
39C 167/2012

v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí, vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom

rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda
žalovaný, vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.
Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody

podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy podľa § 62, ods. 1, zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Podľa ust. § 19, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premĺčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia )
rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností, uvádzaných žalobcov, k nesprávnemu úradnému
postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred 23. 4. 2009, preto žalovaná z dôvodu opatrnosti
vznáša námietku premlčania. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným
postupom, spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na

uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody,
pozostávajúcej alternatívne z čiastkových nárokov.

Podľa ust. § 17, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa cit. zákona je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú

škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň
žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať
ani zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné
domáhať sa ich náhrady podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný

základ na preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca nepreukázal jednak vznik, ani výšku škody. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca
sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške 660 eur alebo čiastka 663,88 eur
( čiastka, ktorú v niektorých

XXC XXX/XXXX
nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok ) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie,
ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať
porušenie práva na súdnu ochranu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vychádzal z viacerýchnálezov Ústavného súdu SR a v súvislosti s tým na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé prípadové
okolnostisúosobitnéavychádzaťzpaušálnejsumyjenesprávnaúvaha.ŽalobcasťažnosťnaÚstavnom

súde SR nevyužil, preto je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých
nálezov Ústavného súdu a navyše keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.
Žalobca zároveň opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žaloby
nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že

by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Z ust. § 5, ods. 1 a § 9, ods. 4, zák. č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na
náhradu škody podľa tohto zákona je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu,
resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Pričom v danom prípade nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom

okresného súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik,
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim v tom, že nerozhodol v zákonom
stanovenejlehoteauplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalovanýmázato,žestav,v
ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené
a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby
Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

Na pojednávanie, nariadené na deň 12. 11. 2015, boli riadne a včas predvolaní právny zástupca žalobcu

a žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním, doručeným na
súd 5. 11. 2015, žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu, že v tomto konaní zaslal súdu návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť žalovaná v 1. rade SR, zast. MS SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva
európskej únie, prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove v konaní pod sp. zn. 7C 6/2010 a že

doposiaľ nebolo mu doručené rozhodnutie o nestrannosti prejednávajúceho sudcu. Súd elektronickým
podaním oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že
XXC XXX/XXXX
jeho žiadosti o zrušenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko žalobca súdu nedoručil návrh na prerušenie
konania, preto súd nemal o čom rozhodovať a ním uvádzané skutočnosti považuje za nedôvodné.

O námietke žalobcu o zaujatosti sudkyne, konajúcej v predmetnej veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach
Uznesením sp. zn. 11NcC 76/2012-30, zo dňa 19. 10. 2012, tak, že konajúca sudkyňa JUDr. Katarína
Jusková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, spojených na spoločné konanie, vedené
pod sp. zn. 39C 159/2012, ktoré uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30. 11.

2012. Citované uznesenie Krajského súdu v Košiciach sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II,
č. k. 39C 159/2012, č. l. 30, aj s dokladom o doručení právnemu zástupcovi žalobcu.

Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a odročenie pojednávania nežiadal.

Na základe uvedených skutočností, v súlade s ust. § 101, ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Okresného súdu Košice II č. k. 35Er 1710/2010 súd zistil, že dňa 3. 8. 2010 do zápisnice,
spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave, so
sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, bol pojatý návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie
proti povinnému : T.. J. M., naT. XXXX, R. XX, K.. Na základe exekučného titulu rozsudku Stálehorozhodcovského súdu, zo dňa 6. 5. 2010, sp. zn. SR XXXXX/XX, na vymoženie istiny 815,88 eur s prísl.,
ktoré príslušenstvo pozostáva z úrokov z omeškania a z trov konania.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 14. 10. 2010 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (sp. zn. súdneho exekútora ) Ex 11524/2010, vo veci oprávneného :
J.ar. X. X. XXXX, pre vymoženie pohľadávky 815,88 eur, istiny s príslušenstvom.

Okresný súd Košice II Uznesením 35Er 1710/2010-9 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 1. 12. 2010 zamietol. Voči tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie
20. 12. 2010, o ktorom Krajský súd v Košiciach Uznesením 4CoE 5/2011-30 rozhodol tak, že odvolacie
konanie zastavil dňa 26. 1. 2011 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. 5. 2011. Následne Uznesením
35Er 1710/2010 Okresný súd Košice II exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
8. 7. 2011.

Podľa ust. § 44, ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ), v znení, účinnom od 1. 6. 2009 do 14. 12. 2009, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

XXC XXX/XXXX
alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu.

Podľa ust. § 3, ods. 1, pís. d, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone

verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ust. § 9, ods. 1 a 2, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone

verejnej moci, štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu

Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86, pís. a/ a d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok
postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119, písm. b/ a Ústavy SR. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, v žiadosti o

prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia, vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušilo

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona.

Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného

ako na príslušný orgán so svojím nárokom na náhradu škody. Odporca ním uplatňovaný nárok na
náhradu škody neuspokojil a preto sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na súd.

K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice II ako exekučného
súdu v exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. 35Er 1710/2010, súd konštatuje, že z vykonaného

dokazovania ( z obsahu spisu 35Er 1710/2010 ) jednoznačne vyplýva, že exekútorský súd konal
priebežne vo veci, rozhodol uznesením o zamietnutí exekúcie, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §45, ods. 1, pís. c, zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte
nezákonných exekúcií

XXC XXX/XXXX
a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(AsturcomC-40/08),ktorýnevylučujeposúdeniezmluvnejpodmienkyajvexekučnomkonaní.Unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým
aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V tomto kontexte je však potrebné

poukázať aj na ustanovenia Exekučného poriadku.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44, ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1. 6. 2011.
„ Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie, vykonávané na podklade rozhodnutia, vykonateľného
podľa § 26, zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa

nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poveríexekútora,abyvykonalexekúciu,tátolehotaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41,ods.2,pís.
c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

„ Ust. § 41, ods. 2, pís. d Exekučného poriadku znie : „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených „ .

Na základe uvedeného nie je preukázané, že by Okresný súd Košice II v konaní, vedenom 35Er
1710/2010, nesprávne úradne postupoval, čo je predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu,

spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú
splnené hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu, uvedené v § 9, ods. 1 a 2, zák. č. 514/2003
Z. z., preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142, ods. 1 OSP na základe zásady úspechu. Odporca

mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote 3 dní nevyčíslil
a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 OSP je potrebné uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.