Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7297898185
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7297898185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: J. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Q., H. V.. XX/XX, v konaní o privolenie k výpovedi z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16.9.2014 č.k. 19C/405/1997-221 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby

súd privolil k výpovedi z nájmu bytu, ktorý sa nachádza v Q., na H. V.. XX/XX a zaviazal žalovaného
predmetný byt vypratať a vyprataný ho odovzdať žalobcovi po zabezpečení náhradného prístrešia.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 710 ods. 1, §
711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka v znení platnom do 19.6.1997, § 711 ods. 2 a § 879b
Občianskehozákonníka,berúcdoúvahyprávnynázorvyslovenýuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach

zo dňa 17.12.2013 č.k. 3Co/504/2013-75 vzal za preukázané, že žalovaný je nájomcom predmetného
bytu na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.5.1975. Z evidenčného listu zo dňa 20.5.1975
zistil, že žalovaný bol užívateľom bytu spolu v manželkou D. a v čase pridelenia bytu bývali v byte 4
deti. Uzavrel, že v súlade s ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa 1.1.1992 tento vzťah zmenil
na nájomný. Manželstvo žalovaného a D. P. bolo rozvedené v roku 1989, pričom bývalá manželka D.
spolu s deťmi S., J. D. Ľ. sa 1.10.1991 odsťahovali z predmetného bytu do Brna. Táto skutočnosť bola
nepriamo potvrdená aj oznámením OPRZ Q. zo dňa 5.4.2012. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

bývalá manželka sa späť do bytu nevrátila a tento stav pretrváva až dodnes. Z uvedeného vyvodil záver,
že bývalá manželka trvale opustila spoločnú domácnosť. V tej súvislosti súd prvého stupňa uzavrel, že aj
napriek skutočnosti, že bývalá manželka žalovaného trvale opustila spoločnú domácnosť, nezanikol zo
zákona spoločný nájom bytu a teda bývalá manželka mala byť účastníčkou konania. Práve v nedostatku
pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko bývalá manželka D. P. nebola účastníčkou konania
videl dôvod na zamietnutie žalobného návrhu.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu
prvého stupňa nedlhoval žalobcovi žiadnu čiastku na nájomnom alebo službách spojených s užívaním
bytu, pričom nájomné platí riadne a včas. Zároveň bolo zistené, že nedoplatok na príslušenstve spolu
činí 14 139,21 eur. Z písomného podania žalobcu vyplynulo, že príslušenstvo predstavuje poplatokza omeškanie priznané v konaniach vedených pod sp.zn. 13C/124/1995, 14C/54/2005, 18C/159/2006,
42C/153/2007 a trovy konania priznané v uvedených konaniach a súčasne ide o trovy tohto konania.
Žalovaný k nedoplatku uviedol, že tento mu vznikol za roky, keď predmetný byt neužíval a aj napriek

tomu boli účtované vysoké nedoplatky (teplú vodu vôbec neužíval). Nedoplatky z nájmu činili za rok
1995 - 40 866,00 Sk, v roku 2003 - 17 745,00 Sk, v roku 2004 - 18 475,00 Sk a v roku 2005 za mesiace
január až október 17189,00 Sk.

Na základe týchto zistených skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že neplatenie nájomného alebo

úhradazaplneniaposkytovanésužívanímbytuzadlhšíčasnežtrimesiaceniejeobligatórnymdôvodom
privolenia k výpovedi z nájmu bytu. Prenajímateľ má možnosť (nie povinnosť) z uvedeného dôvodu
dať výpoveď, ktorá bola v čase podania žaloby viazaná na privolenie súdu. Súd musí skúmať príčiny,
pre ktoré nájomca neplatil nájomné, pričom táto povinnosť bola uložená aj v zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu. Vychádzal z tvrdení žalovaného uvedených v odvolaní zo dňa 23.6.2010, že v rokoch
1994-1995 mal finančné problémy, keďže nemal vyplatenú mzdu za 4-6 mesiacov a neskôr mzdu za 14

mesiacov, ktorá nie je uhradená ani doposiaľ, že v byte dlhšiu dobu nebýval, pričom mu vznikli preplatky
za služby a vyúčtovanie mu nebolo doručené. V tom čase žalovaný poukazoval aj na svoje zdravotné
problémy. Po rozvode manželstva sa z bytu odsťahoval a približne rok nájomné bývalá manželka
neplatila. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalovaný si neplnil riadne
svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu, keď v roku 1996 uhradil sumu 3 500,00 Sk, v roku 1997

sumu 3 500,00 Sk, v roku 1995 7 223,00 Sk. Aj napriek tomu, že žalovaný od roku 1994 neplnil riadne
nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a nedoplatok ku roku 2005 predstavoval
sumu 153 571,00 Sk, súd prvého stupňa prihliadol predovšetkým k tej skutočnosti, že žalovaný ku dňu
rozhodnutiasúdunemážiadennedoplatoknanájomnom.Bolevidovanýlennedoplatoknapríslušenstve
vo výške 14 668,50 eur. Prihliadnuc na skutočnosť, že dôvodom neplatenia nájmu bol nepravidelný

príjem na strane žalovaného, strata zamestnania, rodinné problémy a zhoršený zdravotný stav súd
prvého stupňa uzavrel, že dôvodom neplatenia nájomného boli objektívne príčiny na strane žalovaného,
preto na tieto skutočnosti prihliadol. Za najpodstatnejšiu okolnosť považoval skutočnosť, že žalovaný
dlžné nájomné uhradil a už v roku 2012 nedlhoval na dlžnom nájomnom žiadnu sumu. V súčasnej dobe
nájomné platí pravidelne a nemá žiaden nedoplatok na nájomnom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa

uzavrel s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi privoliť k
výpovedi k nájmu bytu, pokiaľ žalovaný svoje povinnosti plní a vyrovnal celé dlžné nájomné. Nedoplatok,
ktorý žalobca eviduje ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 14 139,21 eur predstavuje dlžné príslušenstvo
- poplatok z omeškania a trovy konania. V súvislosti s poplatkom z omeškania súd prvého stupňa vytkol
žalobcovi, že je vypočítaný z dlžného poplatku z omeškania, na čo žalobca nemá nárok. Keďže nejde

o dôvod pre výpoveď z nájmu bytu podľa § 701 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, súd neskúmal
ani výšku a dôvodnosť tohto nedoplatku. Navyše, aj tieto nedoplatky žalovaný spláca. Na základe týchto
skutočností zamietol návrh žalobcu na privolenie k výpovedi z nájmu bytu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v

konaní žiadne trovy nevznikli, vyslovil, že mu trovy konania nepriznáva.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§205ods.2písm.a/v
spojenís§221ods.1písm.d/,§205ods.2písm.d/af/O.s.p.aodvolaciemusúdunavrhol,abyrozsudok
zrušil a konanie zastavil z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, alternatívne

aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že v predmetnej právnej
veci bol už dňa 3.1.2006 vydaný rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 19C/405/1997-60, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2006. Pokiaľ Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.3.2011
č.k. 6Co/265/2010-89 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, protiústavne
prelomil tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci bez existencie relevantných skutočností, ktoré môžu

mať zákonný účinok na inštitút právoplatnosti rozhodnutí. Pokiaľ odvolací súd prejednal odvolanie
žalovaného a odvolanie považoval za včas podané, nepostupoval správne. Zo zápisnice o mediácii zo
dňa 31.10.2007, ktorej sa zúčastnil aj žalovaný, nepochybne vyplýva, že už najneskôr dňa 31.10.2007
vedel o rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19C/405/1997-60, nakoľko táto skutočnosť sa výslovne
cituje v zápisnici o výsledku a priebehu mediácie. Naviac žalovaný dňa 9.11.2007 opatril svojim

podpisom aj zmluvu o nájme náhradného bytu, ku ktorej uzavretiu nedošlo, ale v zmysle ktorej mu mal
byť poskytnutý byt č. XX na H. V.Á.. XX ako náhradný byt na dobu určitú. Už za použitia jednoduchej
logiky musí byť zrejmé, že žalovaný v tom čase musel mať faktickú vedomosť o spomínanom rozsudku.Pokiaľ ide o namietané rozhodnutie, vytkol súdu prvého stupňa, že toto neodôvodnil v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p., čím bola odňatá možnosť konať pred súdom žalobcovi a znemožnené mu správne
zamerať dôvody odvolania. V rozsudku absentuje náležitá úvaha súdu, právne úvahy, ktorými sa súd

spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a na základe akých skutočností dospel k jednotlivým
záverom. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal ani so žalobcom uvádzanými skutočnosťami o zákonnosti
konania. Žalovaný je priamo zo zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, preto názor súdu prvého
stupňa o úhrade dlžnej sumy bez toho, aby bolo uhradené aj dlžné príslušenstvo vo výške 14 139,21
eur, nie je správny. Ku dňu 31.10.2007 bola samotná dlžná istina vo výške 179 001,00 Sk, čo je

nezanedbateľnásuma.Žalobcanaprieknedoplatkužalovanéhozanájomnéaslužbyspojenésužívaním
bytu bol dodávateľom týchto služieb a bol ich povinný platiť, čo výrazne negatívne ovplyvňuje jeho
ekonomickú situáciu a ďalšiu činnosť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, aj keď toto mu bolo doručené dňa 15.11.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.11.2015 o 9,45 hod., v

pojednávacej miestnosti č.dv. 227/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 5.11.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.§ 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd

v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné :

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalovaný porušil svoje povinnosti uhrádzať nájomné a služby
spojené s užívaním bytu, keď tieto neuhradil za obdobie dlhšie ako 3 mesiace, preto bol naplnený dôvod
pre výpoveď z nájmu predmetného bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka v znení
platnom do 19.6.1997, ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

Právny názor súdu prvého stupňa o nedostatku pasívne legitimovaného subjektu na strane žalovaného,
a to aj bývalej manželky žalovaného D. P. nie je správny, keďže tejto zanikol nájom k predmetnému
bytu trvalým opustením spoločnej domácnosti (§ 708 v spojení s § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Táto skutočnosť však nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Okrem tohto dôvodu
totiž dôvodom zamietnutia žaloby bola aj skutočnosť, že podľa názoru súdu prvého stupňa privolenie

k výpovedi z nájmu predmetného bytu súdom by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3
Občianskeho zákonníka. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje.Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že dôvody, zistené súdom prvého stupňa zakladajú
aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka na daný prípad pri rozhodovaní o privolení k výpovedi z nájmu
bytu. Právne významná v tomto smere je totiž skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania o privolenie

k výpovedi z nájmu bytu uhradil celé dlžné nájomné a nedoplatky na službách spojených s užívaním
bytu, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou.

Pri úvahe, či privolenie k výpovedi z nájmu bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
Občianskeho zákonníka je podľa názoru odvolacieho súdu tiež významnou aj doba, ktorá uplynula od

dania výpovede žalobou, doručenou žalovanému dňa 31.1.1998 a rozhodnutím súdu, a to najmä za
situácie, keď žalovaný celé dlžné nájomné a ostatné nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu
uhradil.

Z vyššie uvedených dôvodov možno uzavrieť, že správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu
zamietol.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný dlhoval na príslušenstve
žalobcovi sumu 14 139,21 eur, táto nie je opodstatnená.

Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, táto pohľadávka predstavuje trovy

iných konaní, ktoré nemožno považovať za také nedoplatky, aké má na mysli ust. § 711 ods. 1 písm. d/
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ostatné nedoplatky (penále a úroky) ich výška nebola zo strany
žalobcu v konaní jednoznačne preukázaná, nakoľko tieto neboli jednoznačne vyčíslené a špecifikované,
správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ k týmto nedoplatkom pre účely rozhodnutia o
privolení k výpovedi z nájmu bytu, neprihliadol.

Pokiaľ žalobca vytýkal Krajskému súdu v Košiciach postup, pokiaľ prejednal odvolanie žalovaného voči
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19C/405/1997-60, nejde o dôvod, ktorý by mohol ovplyvniť
rozhodnutie v jeho prospech. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.3.2011 č.k. 6Co/65/2010-89 vysvetlil,
na základe akých skutkových a právnych záverov dospel k zisteniu, že odvolanie bolo podané včas a že

súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní podmienok konania, čo nakoniec viedlo odvolací súd k zrušeniu
rozsudku súdu prvého stupňa a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvody uvedené
v spomínanom uznesení odvolací súd považuje za správne a niet žiadneho dôvodu sa od nich odchýliť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešný žalovaný neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ani mu z obsahu spisu

nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.