Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222052
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111222052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: H. T., bytom W. XXX/X, J.
Z., právne zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36866563,
proti žalovanému: Drevokomplet, s.r.o., so sídlom v Prešove, Jesenná 26, IČO: 36482757, právne
zastúpeného Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, so sídlom v Prešove, Čapajevova 29, o vrátenie
plnenia poskytnutého na základe zmluvy o dielo a zaplatenie sumy vo výške 9.060,14 Eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/236/2011-171 zo dňa 09.04.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým prvostupňový súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 7.295,39 Eur
od 30.09.2008 do 13.09.2008, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.546,06 Eur a iných trov konania vo výške 649,- Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. 29C/236/2011-92 zo dňa 23.03.2012 v spojení s opravným uznesením č.k.
29C/236/2011-99 zo dňa 19.04.2012 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

7.295,39 Eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.125,11 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia
a s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,28 Eur od 25.10.2011 do zaplatenia a žalobcu
zaviazal vrátiť žalovanému plnenie na základe zmluvy o dielo zo dňa 29.07.2005 a to 14 špecifikovaných
stolárskych výrobkov v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
870,97 Eur a iných trov konania vo výške 336,97 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní do
právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/102/2012 zo dňa 28.11.2013 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvéhostupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadom výroku, ktorým zrušil rozhodnutie
prvostupňového súdu okrem iného uviedol, že v zmysle ustanovenia § 351 ods. 1,2 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol a týka sa to tak splnených,

ako aj nesplnených povinností. Z obsahu spisu, zo zmluvy o dielo, nevyplýva, že medzi účastníkmi
došlo k odchylnej dohode od tohto dispozitívneho ustanovenia, preto je potrebné za práva, ktoré
vznikli odstúpením od zmluvy považovať aj tie práva, ktoré ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka
zakladá (vrátane ich príslušenstva), teda právo na vrátenie plnenia poskytnutého druhou stranou pred
odstúpením od zmluvy (pri peňažnom záväzku právo na vrátenie plnenia spolu s úrokmi), a právo strany,

ktorá odstúpila od zmluvy na úhradu nákladov spojených s vrátením plnenia. Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky v dohodnutej výške alebo výške, stanovenej v
§ 502 Obchodného zákonníka, sú súčasťou práva žalobcu na vrátenie peňažného plnenia po odstúpení
od zmluvy, pričom vznik nároku na vrátenie plnenia a jeho rozsah je daný Obchodným zákonníkom a
nie je viazaný na následný úkon zmluvnej strany.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.764,75 Eur so
14,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,28 Eur od 14.09.2008 do 24.10.2011 a so 4,75
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,28 Eur od 25.10.2011 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.546,06 Eur a iných trov konania vo

výške 649,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na ustanovenia § 351 ods. 1, 2, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a viazanosť právnym
názorom odvolacieho súdu vyhovel žalobe v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov za
poskytnuté peňažné plnenie titulom ceny diela vo výške 8 % ročne z poskytnutej zálohy na zmluvu o

dielo zo sumy 140.000,- Sk od 29.07.2005 do 03.09.2008, teda vo výške 1.151,75 Eur, zo sumy 60.000,-
Sk od 21.09.2005 do 03.09.2008, teda vo výške 470,02 Eur a zo sumy 19.780,-Sk od 14.12.2005 do
03.09.2008 , teda vo výške 142,98 Eur, celkovo 1.764,75 Eur.

Následne dôvodiac ustanoveniami §§ 340 ods. 1,2, 341, 342 ods. 1-4, 343, 369 ods. 1-3 Obchodného

zákonníka uviedol, že žalobca mal postavenie veriteľa v súvislosti s uplatňovanými nárokmi z odstúpenia
od zmluvy, a teda ak určil žalovanému lehotu, do ktorej má vrátiť poskytnuté peňažné plnenie titulom
ceny diela, až uplynutím uvedenej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania s jeho vrátení, preto je
nárok žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania dôvodný vo výške 14,25 % ročne v znení
účinnom k 14.09.2008 do zaplatenia. Nakoľko pôvodným rozhodnutím súdu prvého stupňa bol priznaný

žalobcovi uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy zodpovedajúcej cene diela, t.j. zo sumy
7.125,11 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia, prvostupňový súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Pôvodným rozhodnutím v časti ceny diela vo výške 170,28 Eur bol priznaný úrok z omeškania až odo
dňa 20.10.2011 vo výške 9,5 % ročne, prvostupňový súd vyhovel žalobe v časti uplatneného úroku z
omeškania aj z uvedenej sumy od 14.09.2008 do zaplatenia, teda priznal žalobcovi uplatnený úrok z

omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 170,28 Eur od 14.09.2008 do 24.10.2011 a vo výške 4,75
% ročne (nad pôvodne priznanú sumu 9,5 % ročne) od 25.10.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietavej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Namietal, že mu boli priznané úroky z omeškania až odo dňa 14.09.2008 a to napriek zneniu
odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Povinnosť vrátiť plnenie v úplnej výške vznikla
žalovanému v súlade s prvou vetou ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo zo zákona.
Žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť plnenie už v deň účinnosti odstúpenia od zmluvy bez potreby
vykonania ďalšieho úkonu žalobcu voči žalovanému. Odstúpením žalobca neurčil čas splatnosti, ani z

daného znenia odstúpenia nemožno vyvodzovať, že by vôľou žalobcu bolo poskytnúť žalovanému čas
na zaplatenie. Povinnosť vrátiť plnenie vznikla ex lege momentom doručenia oznámenia o odstúpení od
zmluvy, preto bol žalovaný povinný splniť uvedenú povinnosť po doručení odstúpenia dňa 03.09.2008.Aj
rozsah plnenia, ktoré má byť vrátené je daný priamo ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to najmä
ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi úroky z úveru

riadne a včas, pričom pokiaľ túto povinnosť nesplní dostáva sa do omeškania a je povinný uhradiť
veriteľovi aj úroky z omeškania z úrokov z úveru. Vzhľadom na účel sledovaný ustanovením § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka, ako aj na charakter tejto kompenzácie neexistuje dôvod, pre ktorý by pri
nesplnenísvojejpovinnosti,nemalbyťžalovanýzodpovednýzajejnesplnenie,aprektorýbynemalplatiťúroky z omeškania napriek tomu, že sa dostal do omeškania, keď finančné prostriedky zodpovedajúce
úrokom podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobcovi neuhradil. Žalobca nesúhlasil
so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný, ktorý takmer šesť rokov bez právneho titulu využíva

finančné prostriedky žalobcu, nie je povinný uhradiť žalobcovi žiadnu odmenu za neoprávnené užívanie
týchto finančných prostriedkov. Žalobca zároveň namietal výšku priznanej náhrady trov konania. Mal za
to, že prvostupňový súd síce citoval ustanovenie § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., avšak dané
ustanovenie neaplikoval. S poukazom na uvedené ustanovenie žiadal žalobca priznať náhradu trov
právneho zastúpenia aj za úkony právnej služby, a to oznámenie súhlasu s rozhodnutím bez nariadenia

pojednávania zo dňa 07.11.2011, vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 27.03.2012, žiadosť o
stave konania - urgencia zo dňa 20.05.2013, opakovaná žiadosť o konanie vo veci- urgencia zo dňa
23.08.2013 a k ním režijné paušály. Mal za to, že jeho návrh na priznanie náhrady trov prvostupňového
a odvolacieho konania v celkovej výške 3.508,09 Eur je dôvodný.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu dňa 14.01.2016 (ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého

rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na to, že proti výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorým vyhovel
žalobe, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť

a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3, § 167 ods. 2 a §
206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní len napadnutej časti rozsudku, ktorým prvostupňový
súd žalobu zamietol, z dôvodov podaného odvolania žalobcom, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je sčasti dôvodným.

Žalobca v odvolaní namietal, že mu neboli priznané úroky z omeškania až odo dňa 14.09.2008.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný
ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. dňa 29.07.2005 v predmete
dodania a namontovania stolárskych výrobkov podľa cenovej ponuku zo dňa 29.07.2005.

Žalobcom zhotovené dielo bolo prevzaté a žalovaným odovzdané niekedy v priebehu mesiaca
september roku 2005, keďže preberací protokol nebol datovaný. Pri zápise o ich prevzatí bolo uvedené,
že žalobca súhlasí s kvalitou vyrobených a namontovaných výrobkov, tieto preberal nepoškodené, čo
potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Listom zo dňa 10.04.2007 zaslal žalovanému zoznam vád,

ktoré žiadal odstrániť. Žalobca v ďalšom liste zo dňa 04.07.2008 opäť oznámil žalovanému reklamáciu
s tým, že boli opätovne vytýkané vady doplnené o dve závady a to na garážových dverách pre ich
nedoliehanie a tesnenie na všetkých oknách s určením 30 dňovej lehoty na ich odstránenie. Žalobca
v tomto oznámení vytýkal žalovanému, že od oznámenia špecifikácie vád zo dňa 14.04.2007 do
04.07.2008 tieto odstránené neboli.

Žalovaný listom zo dňa 14.07.2008 zaslal žalobcovi vyjadrenie k jednotlivým vadám, pričom z obsahu
tejto odpovede na reklamáciu plynie, že po troch telefonátoch boli pretreté vchodové dvere z vonkajšej
strany po poškodení inou firmou, čo bolo prevedené bezplatne, boli nastavené všetky okná a dvere a
bol aj vymenený zámok na garážových dverách. Pri nastavovaní okien bola prekontrolovaná aj vada

francúzskeho okna, ktorá sa však v tom čase neprejavila a zároveň v tejto písomnosti bolo navrhnuté
vykonať kontrolu zistenia závady zástupcom firmy Sokrates s tým, že do 08.08.2008 zástupca uvedenej
firmy má dovolenku a žalovaný do 04.08.2008 má celozávodnú dovolenku a navrhol teda termín kontroly
po 10.08. s tým, že by presný dátum stanovil žalobca a oznámil ho žalovanému.

Listom zo dňa 15.08.2008 právna zástupkyňa žalobcu oznámila žalovanému, že žalobcom bolo listom
zo dňa 04.07.2008 požadované odstránenie vád do 30 dní od jej doručenia a v odpovedi na reklamáciu
zo dňa 14.07.2008 však nebol uvedený presný termín a rozsah oprav vád a termín ich možnej opravy bol
vymedzený len nepresným termínom po 10.08.2008. Vzhľadom k tomu, že k oprave do 15.08. nedošlo,bol týmto listom žalovaný upozornený, že žalobca podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka od zmluvy
odstúpi ku dňu 01.09.2008.

Žalovaný listom zo dňa 22.08.2008 oznámil žalobcovi, že keďže sám nenavrhol termín ohliadky, táto
bude realizovaná dňa 28.08.2009 o 9.00 hodine.

Dňa 02.09.2008 žalobcom bolo zaslané odstúpenie od zmluvy, nakoľko k tomuto dňu nedošlo k
odstráneniu reklamovaných vád s výzvou na vrátenie ceny diela v celkovej výške 214.651,- Sk.

Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobca riadne odstúpil od zmluvy ku dňu 02.09.2008, keďže žalovaný
neodstránil vady tovaru v dodatočnej primeranej lehote.
Dôsledky zániku nesplneného obchodného záväzku odstúpením upravuje ustanovenie § 351
Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán
zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením

zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá

odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Odvolací súd už v odôvodnení svojho rozsudku č.k. 5Co/102/2012-151 zo dňa 28.11.2013 konštatoval
vychádzajúc z ustanovenia § 351 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, že odstúpením od zmluvy zaniká
zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy, a to ex nunc. To znamená, že právny
dôvod plnenia dodatočne odpadol. Týka sa to tak splnených, ako aj nesplnených povinností.

V odseku 2 sú upravené prípady, keď sa odstupuje od zmluvy, na základe ktorej sa ešte pred odstúpením
plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1), dodatočne odpadol
právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. Obchodný zákonník túto
situáciu rieši osobitne, a to tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik

tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia.

Vzhľadom na to, že povinnosť vrátiť plnenie vznikla žalovanému podľa prvej vety ustanovenia § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka priamo zo zákona účinnosťou odstúpenia od zmluvy, je namieste žalobcovi
priznať z ním poskytnutého peňažného plnenia 7.295,39 eur aj úrok z omeškania od momentu doručenia

oznámenia o odstúpení od zmluvy od 3.9.2008, teda súdom prvého stupňa nepriznaný úrok z omeškania
vo výške 14,25 % ročne zo sumy 7.295,39 eur odo dňa 3.9.2008 do 13.9.2008.

Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami týkajúcimi sa úrokov z omeškania z
príslušenstva pohľadávky a zistil, že táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Žalobca mal za to, že

úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného
záväzku. Podľa názoru odvolacieho súdu je však správnym rozhodnutie prvostupňového súdu v časti,
v ktorej zamietol žalobu žalobcu týkajúcu sa úroku z omeškania zo sumy priznaných úrokov podľa
ustanovenia § 502 majúc za to, že nemožno podľa Občianskeho ani Obchodného zákonníka veriteľovi
žiadať od dlžníka príslušenstvo, tzn. úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky, ktorým nepochybne nárok vyplývajúci z ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
je. Úroky sú podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, pričom
správne stotožniac sa a vychádzajúc z obdobného znenia príslušných ustanovení právnych predpisov,
spoločnej historickej skúsenosti, rovnakej právnej kultúry, a teda odkazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2041/2008 a podporne predovšetkým na rozsudok veľkého senátu obchodného

kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.3.2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002 uverejneného pod
číslom 5/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
30.9.2006sp.zn.29Obo689/2006,prvostupňovýsúduviedol,ženemožnopožadovaťúrokzomeškania
z dohodnutého úroku, resp. v danom prípade z úroku podľa § 351 ods. 2 v spojení s § 502 Obchodného
zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej
časti zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zosumy 7.295,39 Eur od 3.9.2008 do 13.9.2008. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudku prvostupňového
súdu, a to týkajúcej sa úroku z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odvolací súd podľa ustanovenia
§ 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Nadväzujúc na uvedené, teda už spomenuté totožné znenie v rozhodnom čase účinných ustanovení
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v Českej republike a na Slovensku sa záverom žiada k návrhu
žalobcu na pripustenie dovolania ohľadom otázky výkladu ustanovenia § 351 ods.2 Obchodného
zákonníka s poukazom na to, že má ísť o otázku zásadného právneho významu, pripomenúť, že

riešenie vyjadrené v rozsudku veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky
z 24.03.2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002 uverejneného pod číslom 5/2006 Sbírky soudních rozhodnutí
a stanovisek a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.09.2006 sp. zn. 29 Obo 689/2006 je
plne kompatibilné s teleologickým výkladom spomenutého ustanovenia v súčasnej aplikačnej praxi
všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, že výrok rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania je súvisiacim výrokom
s výrokom vo veci samej rozhodoval odvolací súd nielen o trovách odvolacieho, ale aj o trovách
prvostupňového konania. Odvolací súd o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol
postupom podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol neúspešným len v pomerne
nepatrnej časti, bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku za

žalobu vo výške 543,50 Eur, za odvolania vo výške 105,50 Eur a 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia
za 9 úkonov právnej pomoci:
- prevzatie a príprava - 253,94 Eur
- podanie žaloby 15. 07. 2011 - 253,94 Eur
- účasť na pojednávaní 03. 02. 2012 - 253,94 Eur

- zmena návrhu 17. 02. 2012 - 253,94 Eur
- účasť na pojednávaní 23. 03. 2012 - 253,94 Eur
- odvolanie 10. 05. 2012 - 253,94 Eur
- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 14. 06. 2012 - 253,94 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2014 (zo sumy 1.764,75 Eur) - 81,33 Eur

- cestovné náhrady za účasť na pojednávaní 23. 03. 2012 Košice-Prešov a späť vo výške základnej
náhrady 0,183 Eur x 72 km vo výške 13,08 Eur a spotreba pohonných hmôt 8,9 l/100 km x 72 km x
1,554 Eur vo výške 9,96 Eur

Podľa zákona § 13a ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa zákona § 13a ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu

alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,

d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach.

Podľa zákona § 13a ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z., ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom
alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej
služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

Podľa zákona § 13a ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z., za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba
k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za

zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej
štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa zákona § 13a ods. 5 vyhlášky 655/2004 Z.z., za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v
odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Vdanomprípadeajodvolacísúdobdobneakoprvostupňovýprivyčíslenícestovnýchnáhradzaspotrebu
pohonných hmôt vychádzal z pôvodného vyčíslenia, kedy právny zástupca žalobcu predložil súdu cenu
spotrebovaných pohonných hmôt vo výške 1,554 Eur, pričom túto si v predmetnom vyúčtovaní bez
zdôvodnenia navýšil na sumu 1,758 Eur a nevysvetlil ako mohlo oproti pôvodnému vyúčtovaniu dôjsť k

navýšeniu ceny pohonných hmôt za rozhodné obdobie.

Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov právneho zastúpenia spočívajúca v cestovných náhradách jeho
právneho zástupcu za účasť na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 09. 04. 2014 Košice-
Prešov a späť vo výške základnej náhrady 0,183 x 72 km vo výške 13,18 Eur a spotrebu pohonných

hmôt 8,9 l/100 km x 72 km x 1,591 Eur vo výške 10,20 Eur. Náhrada za stratu času v dňoch 03. 02.
2012 a 23. 03. 2012 bola žalobcovi priznaná v rozsahu 8 polhodín x 12,71 Eur vo výške 101,68 Eur a
za účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2014 v rozsahu štyri polhodiny x 13,40 Eur, teda vo výške 53,60
Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH patrí mu aj 20 % DPH z odmeny
a náhrad, tzn. 20 % zo sumy 2.121,72, t.j. vo výške 424,34 Eur. Žalobcovi teda na náklade uvedeného

bola priznaná celkovo náhrada trov právneho zastúpenia v súlade s ustanovením § 10, § 13a, § 16, §
17 a § 18 vyhlášky 655/2004 Z.z. v celkovej výške 2.546,06 Eur.

Odvolací súd obdobne ako prvostupňový súd postupoval aj pri nepriznaní náhrady trov právneho
zastúpenia za úkony právnej pomoci označené ako oznámenie súhlasu s rozhodnutím bez nariadenia

pojednávania zo dňa 07. 11. 2011, žiadosť o konanie vo veci, urgencia zo dňa 20. 05. 2013, opakovaná
žiadosť o konanie vo veci - urgencia zo dňa 23. 08. 2013 a vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo
dňa 27. 03. 2012, nakoľko nemožno dané úkony považovať za úkony právnej služby, aké má na
mysli ustanovenia § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Spomenuté úkony, oznámenie súhlasu s
rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 07. 11. 2011, žiadosť o konanie vo veci, urgencia

zo dňa 20. 05. 2013, opakovaná žiadosť o konanie vo veci - urgencia zo dňa 23. 08. 2013, nemožno
považovať za úkony právnej služby vo vzťahu k samotnému uplatneniu nároku žalobcu v konaní,
keďže nešlo o písomné podania vo veci samej, odvolanie voči meritórnemu, prípadne procesnému
rozhodnutiu súdu alebo vyjadrenie k takémuto odvolaniu, preto v žiadnom prípade nemožno tieto úkony
považovať za účelné na uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1

O.s.p.). Naviac podanie právneho zástupcu, vyčíslenie trov právneho zastúpenia, nemožno stotožňovať
s úkonom účelného uplatňovania alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal,
keďže návrh na náhradu trov konania je obsahovou súčasťou návrhu vo veci samej, resp. podaní
vo veci samej. Samotné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia podané samostatným podaním, preto
nemožno tiež zahŕňať do výkladového obsahového rámca vyjadreného zákonodarcom v jadre pojmu

účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva úspešného účastníka konania.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení § 142 ods. 3
O.s.p. a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní
mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, z dôvodu, že si náhradu týchto trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.