Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202485
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202485.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti
povinnému V. B., bytom W. XX, o vymoženie 1277,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/319/2015-18 zo dňa 22. júla 2015 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie a z a s t a v u j e exekučné konanie.

N e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov exekučného konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. č. SR 12927/09 zo dňa 29.7.2009.
Súd po tom, čo v konaní 3Er/266/2009 uznesením č.k. 3Er/266/2009-38 zo dňa 26.7.2010 už rozhodol o
zastavení exekučného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2011, exekučný titul opätovne
preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spoločne s úverovou zmluvou č. 7500440
zo dňa 9.9.2008 uzavretou medzi oprávneným a povinným i všeobecné obchodné podmienky a
zistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a obsahom všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola v

bode 17. upravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej mali byť spory zo zmluvy riešené buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom v závislosti od toho, na ktorom súde podá návrh
žalujúca strana. S poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
rozsudky Súdneho dvora (ES) C-240/98, C-168/05, C-40/08 v súvislosti s ex offo povinnosťou súdu

posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky a zabezpečením neviazanosti
spotrebiteľa takouto doložkou, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
rozhodcovského súdu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, a to z dôvodu, že bola
vopred pripravená dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah,
rozhodcovský súd bol vopred zakotvený v zmluvných podmienkach pred vznikom samotnej zmluvy.
Doložka tak nebola výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán, individuálneho dojednania, znemožňuje

v určitých prípadoch voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, neobsahuje
poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi konaní pred rozhodcovským a všeobecným súdom, a pretospôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Svoj záver podporil aj poukázaním na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého
vopred stanovená podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a priznáva

právomoc pre spory zo zmluvy súdu, v obvode ktorého má sídlo dodávateľ, môže byť kvalifikovaná
ako nekalá. Tým viac ňou môže byť podmienka, ktorá za týchto okolností zveruje rozhodnutie sporov
rozhodcovskému súdu. Vzhľadom na uvedené nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, nemohol
vydať exekučný titul, preto ide o rozhodnutie vydané orgánom bez právomoci majúce účinky tzv. paktu,
ktoré je materiálne nevykonateľné.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenie veci. Exekučný súd podľa neho prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd má preskúmať exekučný titul z formálnej i materiálnej
stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu a z pohľadu hmotnoprávnych

predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, skúma
len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku, obmedzuje
sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Konajúci súd podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav, keďže uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Poukázal na to, že účastníci uzatvárajú
samostatnú rozhodcovskú zmluvu, formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine,
prípadne rozhodcovskú doložku v rámci všeobecných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Dodal, že vo veci nebol spotrebiteľ nútený spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, teda bola

daná právomoc rozhodnúť spory zo zmluvy rozhodcovskému súdu, preto bol exekučný titul vydaný
oprávneným orgánom. § 53 ods. 4 písm. r) OZ považuje za neprijateľnú podmienku len dojednanie
právomoci výlučne rozhodcovského súdu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)vzmyslezásadustanovenia§212zákonač.99/1963Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, ale je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučný poriadok
(ďalej len EP) exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na

jej vykonanie (§44).

Podľa § 44 ods. 1 EP exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

V predmetnej veci oprávnený spísal u súdneho exekútora dňa 14.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská sp. zn. SR 12927/09 zo dňa 29.7.2009.

Dňa 13.5.2015 bola súdu prvého stupňa doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval zistenie z vlastnej rozhodovacej činnosti

o tom, že vo veci ním skôr vedenej pod sp. zn. 3Er/266/2009, ktorého účastníkmi boli tí istí
účastníci konania ako v tomto konaní a exekučným titulom mal byť ten istý rozhodcovský rozsudok,
uznesením č.k. 3Er/266/2009-38 zo dňa 26.7.2010 bola zastavená exekúcia z dôvodu materiálnej
nevykonateľnosti exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu zapríčinený
neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť jeho právomoc.

Odvolací súd dospel k záveru, že túto skutočnosť mal súd prvého stupňa právne vyhodnotiť tak, že mal
exekučné konanie zastaviť.

Z priloženého spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 3Er/266/2009 vyplýva, že účastníkmi tohto exekučného

konania boli tí istí účastníci, ako v teraz prejednávanej veci a exekučným titulom mal byť ten istý
rozhodcovský rozsudok ako v aktuálnom konaní.

Zásada ne bis in idem je jedným zo základných princípov všeobecne uplatňovaným v procesnom práve,
ktorý bráni tomu, aby súd rozhodoval dvakrát o tej istej veci. Z uvedeného dôvodu je do procesných

predpisov zaradená prekážka už rozhodnutej veci, tzv. res iudicata, ktorá predstavuje taký nedostatok
podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.

Občiansky súdny poriadok tento princíp zahrnul do ust. § 159 ods. 3 tak, že sa nemôže znova
prejednávať vec, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo.

Z citovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že aj v exekučnom konaní sa rozhoduje, a to uznesením. Teda je
zrejmé, že aj v exekučnom konaní sa môže objaviť prekážka v podobe res iudicata, už rozhodnutej veci.

Súd prvého stupňa už raz v tej istej veci uznesením (č.k. 3Er/266/2009-38 zo dňa 26.7.2010 v spojení

s uznesením Krajského sud v Prešove č.k. 5CoE/83/2010-51 zo dňa 25.1.2011) právoplatne rozhodol o
zastaveníexekučnéhokonania,tedaprekážkarozhodnutejveciexistuje,apretosúdužniejeoprávnený,
tým menej je povinný, postupovať štádiami exekučného konania, aby na základe tých istých skutočností
dospel k (logicky) rovnakému záveru druhýkrát.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§219 O.s.p.)
ani zrušenie (§221 ods. 1 O.s.p.) zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. a exekučné konanie
zastavil.

Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, pretože podľa názoru odvolacieho súdu nekonal

v tejto veci v súlade s § 3 a § 40 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, bolo jeho povinnosťou bezodkladne
po tom, čo mu bol predložený takýto návrh na vykonanie exekúcie, podať z vyššie uvedených dôvodov
(ako exekútor pôsobil aj v zmienenom predchádzajúcom exekučnom konaní) návrh súdu na zastavenie
exekučného konania.Ostatným účastníkom podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nepriznal
náhradu trov exekučného konania, pretože v prípade zastavenia exekučného konania nemajú právo na

ich náhradu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p., a nepriznal ich náhradu žiadnemu účastníkovi, pretože oprávnený nebol úspešný
a iný účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.