Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/533/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213814
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213814.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, 811 09 Bratislava,
Grösslingova 4, v mene ktorého pred súdom koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.
k. 16C/243/2012-42 zo dňa 11. novembra 2014 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 16C/243/2012-42 zo dňa 11. novembra 2014
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh žalobcu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. b)

a § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol.
Žalobca podal návrh na prerušenie konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti žalobcu
podanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým neboli vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota. Žalobca tvrdil, že v konaní o
jeho sťažnosti sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Navrhol, aby

súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, dôsledkom ktorej
podľa žalobcu bude zrušenie rozhodnutia KS vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním
veci.
Súd prvého stupňa žalobcov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ÚS SR nepovažoval za
dôvodný. Uviedol, že o námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol KS Banská Bystrica postupom

podľa § 16 ods. 1 OSP tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil.
O námietke zaujatosti žalobcu bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, nie je preto daný dôvod na
prerušenie konania. V odôvodnení tiež súd prvého stupňa uviedol, že subjektívny názor účastníka
konania nezakladá dôvodnú obavu z nestranného a nezaujatého rozhodovania, ide tu o vyriešenie
otázky procesného charakteru bez priameho dopadu na vecné posúdenie nároku žalobcu. Okresný súd
preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalobca odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) OSP. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu veci, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec
právne posúdil a že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukazoval na to, že dôvod na prerušenie konania súdu preukázal, keď mu doručil

návrh na zrušenie pojednávania spolu s ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného
práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Sudca OS má podľa neho pomer k veci,pričom už v žalobe žalobca oznámil súdu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Názor krajského súdu, ktorý sudcu
v tejto veci nevylúčil súd považuje za nesprávny, v rozpore s rozhodovacou praxou krajských súdov, ÚS

SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto podal ústavnú sťažnosť pre porušenie práva žalobcu
na nestranný súd, výsledkom ktorého bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Podľa žalobcu nie je
prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej v nej
konal a rozhodoval vylúčený sudca.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal v zmysle § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 OSP

v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), súd konanie
preruší,akrozhodnutiezávisíodotázky,ktorúniejevtomtokonaníoprávnenýriešiť.Rovnakopostupuje,
ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté
uzneseniesúduprvéhostupňavychádzazriadneadostatočnezistenéhoskutkovéhostavuasúdprvého
stupňa zistený skutkový stav správne právne posúdil, keď vydal napadnuté rozhodnutie.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal vedenie takého
konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci prerušiť, a to či už podľa § 109 ods. 1 písm. b)
alebo podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Žalobca z návrhu tvrdil, že v tejto veci by nemali rozhodovať sudcovia okresného súdu, pretože práve

pochybením sudcov tohto súdu došlo u žalobcu k majetkovej škode a nemajetkovej ujme, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom tohto súdu a ktorej ujmy sa žalobca v konaní domáha.
O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom v tejto veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
ako súd nadriadený tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil zákonného sudcu v
tejto veci. Odvolací súd pritom vychádzal zo záveru, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci

je vylúčený iba ten sudca okresného súdu, ktorý konal v exekučnej veci, z ktorej žalobca odvodzuje
svoj nárok uplatnený v tomto konaní. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, subjektívny názor účastníka konania nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy
z nestranného a nezaujatého rozhodovania súdu. Najvyšší súd SR už v iných veciach vyslovil názor,
že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť

vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca súdnictvo vykonáva (napr. uznesenie NS SR
sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je tu daný dôvod na
prerušeniekonania,pretožeotázku,čivovecirozhodovalvylúčenýsudcamôžepreskúmaťsúdvyššieho
stupňa na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie však ústavný súd v konaní o
sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv v takejto súvislosti (viď uznesenie

Ústavného súdu SR skutkovo a právne totožnej veci, sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, sp. zn. I.
ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, kde ústavný súd sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci
ÚS SR na prerokovanie a rozhodnutie).

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania v tejto

veci a preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.